Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-170-2019.pdf
PDF · 83.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/170/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu Urbársko pasienková spoločnosť Nová Kelča, pozemkové spoločenstvo, Nová Kelča 97, IČO: 42 035 341, práv. zast. JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. BG Partners, s.r.o., Jakubovo námestie 1, Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie 1.944,59 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/238/2018-197 zo dňa 29.5.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/238/2018-197 zo dňa 29.5.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.944,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.944,59 EUR od 16.1.2018 do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami konania nebolo sporné, že na základe zmluvy o nájme pozemku č. C3-147-KO z 4.8.1997 (v znení jej dodatku č. 1) žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanému ako nájomcovi pozemok, za ktorý mu žalovaný platí ročné nájomné. Sporné bolo, či žalovaný zaplatil nájomné za celé doterajšie obdobie, počas ktorého trvá medzi subjektmi konania nájomný vzťah. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že žalovaný mal k 31.12.2018 zaplatiť žalobcovi spolu nájomné za 21 rokov, t.j. od 1.1.1999 do 31.12.2018, celkovo vo výške 32.668,78 EUR (čo činí 21 faktúr). Žalovaný však žalobcovi k 31.12.2018 zaplatil nájomné celkovo len vo výške 30.724,19 EUR, keď v tomto období vykonal 20 platieb. Ku dňu 31.12.2018 žalovaný neuhradil sumu 1.944,59 EUR, ktorá je predmetom tohto konania, pričom v roku 2019 žalovaným žiadna platba nebola pripísaná na účet žalobcu. Žalobcom vystavená faktúra č. 16/14/2016 zo dňa 16.12.2016 na sumu vo výške 1.944,59 EUR bola vystavená na úhradu nájomného za rok 2016, ako je to výslovne uvedené aj v tejto faktúre, pričom je ako variabilný symbol uvedený v tejto faktúre aj údaj 16142016. Žalovaný dňa 1.2.2017 uhradil presne sumu vo výške 1.944,59 EUR ako bola uvedená aj vo faktúre č. 16/14/2016 zo dňa 16.12.2016, pričom ako variabilný symbol pri svojej platbe uviedol údaj 16142016, tak ako to vyplýva aj zo žalovaným predloženého detailu pohybu na jeho účte, pričom sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že touto úhradou bola žalovaným vykonaná úhrada faktúry č. 16/14/2016 ako splatné nájomné za rok 2016 a nie ako to uvádzal žalovaný v tabuľke na strane č. 3 jeho odporu zo dňa 19.9.2018, že by to malo byť za rok 2017. Žalobcom vystavená faktúra č. 22/2018 z 11.12.2018 bola vystavená vo výške 1.944,59 EUR ako nájomné za rok 2018 s VS: 222018. Žalovaný dňa 27.12.2018 uhradil presne uvedenú sumu
v zmysle tejto faktúry, pričom ako VS uviedol 222018. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil faktúru č. 1/2018 zo dňa 31.1.2018 na sumu vo výške 1.944,59 EUR, ktorá bola žalobcom vystavená žalovanému na úhradu nájomného za rok 2017. Ak by platby za jednotlivé nájomné za príslušné roky nemali by byť platené tak, ako to uviedol žalobca, tak by ani žalovaný pri svojich platbách neuvádzal jednotlivé variabilné symboly tak, ako sú uvedené v ním predložených detailoch pohybu na jeho účte pri jednotlivých platbách, ale boli by pri jeho platbách uvedené inak a boli by o jeden rok posunuté a taktiež výška jednotlivých platieb by bola posunutá o jeden rok a nesúhlasila by s jednotlivo vystavenými a doručenými faktúrami. Jednotlivé úhrady za nájomné v rokoch 1999 až 2017 sú totiž rozdielne a výška jednotlivých úhrad závisela aj od miery inflácie v jednotlivých rokoch. V prípade ak platby v roku 2003 a 2004 mal žalovaný zaplatiť duplicitne, mal možnosť sa v danom čase domáhať ich vrátenia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že zaplatil všetkých 21 platieb v určenej výške v zmysle faktúr vystavených žalobcom za obdobie od 1.1.1999 do 31.12.2018. Sám sa vyjadril, že všetky faktúry/doklady o platbách nevie dohľadať, pričom bremeno dôkazu, že faktúry riadne zaplatil spočíva na žalovanom. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie dlžnej sumy 1.944,59 EUR od žalovaného.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého sa súd nevysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi žalovaného - úhradami nájomného a faktúrami žalobcu, nakoľko súd uviedol, že úhradou faktúry vystavenou žalobcom č. 16/14/2016 žalovaný hradil nájomné za rok 2016, pričom ako variabilný symbol uviedol pri svojej platbe údaj 16142016 a týmto sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že touto úhradou bola žalovaným vykonaná úhrada faktúry č. 16/2016 ako splatné nájomné za rok 2016 a nie ako žalovaný uvádzal, že táto úhrada žalovaného predstavovala úhradu nájomného za rok 2017. S touto argumentáciou súdu sa nie je možné stotožniť, a to z dôvodu, že žalovaný, napr. pri inej faktúre žalobcu označenej č. 2/2016, uviedol pri svojej platbe ako variabilný symbol opäť číslo faktúry, teda údaj 2016, pričom sa však jedná sa o úhradu nájomného za rok 2016. Z uvedeného postupu je rovnako možné vyvodiť, že žalovaný danou úhradou a uvedením variabilného symbolu faktúry 2016 radil nájomné za rok 2016 (a tento postup sa opakoval aj pri iných faktúrach žalobcu a úhradách nájomného žalovaným). Skutočnosť, že žalovaný použil pri úhrade nájomného ako variabilný symbol číslo faktúry vystavenej žalobcom neznamená a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že žalovaný aj hradil nájomné za rok uvedený na čísle faktúry, ktoré žalovaný uvádzal ako variabilný symbol. Toto preukazuje len spôsob účtovnej evidencie u žalovaného zavedenej z dôvodu identifikácie účtovných operácií v systéme žalovaného. Má jednoznačne za to, že interný spôsob evidencie účtovných operácií u žalovaného nemôže byť dôkazom preukazujúcim skutkový stav konkrétnych úkonov. Navyše, podľa uvedenej argumentácie žalobcu prevzatej súdom do svojho odôvodnenia rozhodnutia ako kľúčový dôvod priznania žalobcom uplatneného nároku, by potom bolo nájomné napr. za rok 2016 hradené duplicitne.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že od roku 2007 hradil nájomné na aktuálny rok, t.j. v roku 2007 žalovaný hradil nájomné za rok 2007, nie za rok 2006 ako sa mylne domnieva žalobca. Žalovaný tieto skutočnosti súdu preukázal dokladmi o úhradách nájomného od roku 1999-2018. Má za to, že príčinou tohto sporu nie je platobná disciplína žalovaného a nezaplatené nájomné za rok 2017, ale konanie žalobcu, ktorý nesprávne vystavoval faktúry žalovanému. Žalovaný teda hradil nájomné na aktuálny rok, bez ohľadu na to, čo žalobca uvádzal v popise faktúry. Súčasne má za to, že túto skutočnosť si žalobca môže overiť jednoducho, a to na svojom účte, na ktorý žalovaný nájomné hradil.
5. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že žalovaný za celé obdobie od 1.1.1998 do 31.12.2018 zaplatil sumu vo výške 30.724,19 EUR a nie sumu vo výške 32.668,78 EUR, ktorú mal zaplatiť na základe zmluvy o nájme pozemku č. C3-147-KO, Nová Kelča zo dňa 4.8.1997 v znení jej neskorších zmien a žalovaný ani ním predloženými dôkazmi nepreukázal iný stav. Zároveň potvrdil súdu, že žalobcovi boli od žalovaného pripísané na jeho účet finančné prostriedky za celé obdobie od 1.1.1998 do 31.12.2018 len vo výške 30.724,19 EUR. Nepravdivým je aj tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní oprel len o “počet platieb a faktúr”, pretože súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy len matematické uvedenie počtu platieb a faktúr, ale aj výšku jednotlivých platieb a celkovú sumu zaplatenú žalovaným žalobcovi a na základe toho je zreteľné, že žalovaný do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil sumu vo výške 1.944,59 EUR. K tvrdeniu žalovaného, že „skutočnosť, že žalovaný použil pri úhrade nájomného ako variabilný symbol číslo faktúry vystavenej žalobcom neznamená a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že žalovaný aj hradil nájomné za rok uvedený na čísle faktúry“ a že zo strany žalovaného ide len o „interný spôsob evidencie účtovných operácií u žalovaného, ktorý nemôže byť dôkazom preukazujúcim skutkový stav konkrétnych úkonov“ uviedol, že aj
zo zaplatených platieb žalovaného vyplýva, že žalovaný vždy zaplatil nájomné až po doručení konkrétnej faktúry od žalobcu za konkrétny kalendárny rok pozadu, a to až do roku 2017 a žalovaný platil presne také sumy ako boli uvedené v konkrétnej faktúre, a to aj s ním uvedeným variabilným symbolom pri jeho platbe, ktorý stále zodpovedal jemu uhradenej faktúre, tak ako to aj sám žalovaný vyžaduje od svojich klientov, ktorým on fakturuje svoje pohľadávky. Ak žalovaný mal pochybnosti o údajoch uvedených v konkrétnych faktúrach mohol tieto faktúry dať prepracovať žalobcovi, ale žalovaný do dnešného dňa žiadnu faktúru od roku 1999 nevrátil žalobcovi späť na jej prepracovanie, resp. na jej doplnenie, resp. jej opravu a stále akceptoval údaje v jednotlivých faktúrach uvedené a podľa týchto faktúr vykonával aj svoje úhrady. K tvrdeniu žalovaného, že žalovaný od roku 2007 hradil nájomné na aktuálny rok a nie pozadu, a že malo ísť o „spoločne odsúhlasený postup“ žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaného nevyplýva zo žiadneho dôkazu.
6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že poukazuje na postup žalobcu pri vystavovaní faktúr a postup žalovaného pri platení nájomného, a to na rok 2007, kedy podľa žalovaného prišlo k nesúladu s platením nájomného, keď žalovaný už nehradil nájomné pozadu (v zmysle Zmluvy), ale od roku 2007 hradil nájomné na aktuálny rok, t.j. v roku 2007 žalovaný hradil nájomné za rok 2007, nie za rok 2006 ako sa mylne domnieva žalobca. Žalobca však, počas celej doby zmluvného vzťahu so žalovaným nerozporoval a ani v tomto konaní nerozporuje, že by mu nájomné za roky 1997, 1998 nebolo uhradené, preto nepredloženie týchto dokladov o úhrade za roky 1997 a rok 1998 nemôže byť na ujmu žalovaného ako neunesenie dôkazného bremena. Navyše keď žalobca v žalobnom návrh namieta nezaplatenie nájomného za rok 2017.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.1.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že žalobcom vystavené faktúry na platenie nájomného za obdobie rokov 1998 až 2018 sú vystavené na základe vzájomného vzťahu žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako nájomcu uzatvoreného na základe zmluvy o nájme pozemku č. C3-147-KO Nová Kelča zo dňa 4.8.1997. Z predložených faktúr a preukázaných platieb nájomného vyplýva, že žalovaný neuhradil faktúru č. 1/2018 z 31.1.2018 na sumu 1 944,59 EUR, ktorá bola žalobcom vystavená žalovanému na úhradu nájomného za rok 2017. Súd prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok na základe ustanovení písomnej nájomnej zmluvy č. C3-147-KO zo dňa 4.8.1997 v znení dodatkov a dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V súlade so zmluvou bolo dohodnuté platenie nájomného za rok pozadu. Ak počas platnosti zmluvy mal byť na základe dohody strán zmenený spôsob platby nájomného tak podľa názoru súdu mala byť takáto dohoda súčasťou zmluvy a to vo forme písomného dodatku. Keďže zmena spôsobu platby nebola medzi stranami písomne dohodnutá, argument žalovaného o platení nájomného za aktuálny rok neobstojí. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný a vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, ako i z hore uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).