Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia (oznámenia) žalovaného o použití nadmerného odpočtu č. 100355982/2017 zo dňa 24. 02. 2017, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e opatrenie - oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu č. 100355982/2017 zo dňa 24. 02. 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza riadne daňové priznanie za mesiac október 2016 na dani z pridanej hodnoty (podané dňa 25. 11. 2016), v ktorom si žalobca uplatnil nadmerný odpočet v sume 194.617,20 eur, riadne daňové priznanie za mesiac november 2016 na dani z pridanej hodnoty (podané dňa 26. 12. 2016), v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 29.744,17 eur.

2. Obsahom administratívneho spisu sú i rozhodnutia Daňového úradu Nitra: č. 103419134/2016 zo dňa 29. 06. 2016, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 43.433,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2011 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104033612/2016 zo dňa 04. 10. 2016 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 29. 06. 2016 potvrdilo; č. 103383275/2016 zo dňa 22. 06. 2016, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.761,60 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2014 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104031830/2016 zo dňa 04. 10. 2016 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 22. 06. 2016 potvrdilo; č. 103423127/2016 zo dňa 29. 06. 2016, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 498,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za

zdaňovacie obdobie apríl 2012 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1593914/2016 zo dňa 06. 10. 2016 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 29. 06. 2016 potvrdilo; č. 103421077/2016 zo dňa 29. 06. 2016, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 5.156,60 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2012 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104053517/2016 zo dňa 06. 10. 2016 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 26. 06. 2016 potvrdilo; č. 103423691/2016 zo dňa 29. 06. 2016, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 97,30 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2013 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104053999/2016 zo dňa 06. 10. 2016 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 29. 06. 2016 potvrdilo;

3. Súčasťou spisu je i prehľad (opravný) o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac za obdobie 01 - 12 roku 2012, podaný žalobcom dňa 14. 03. 2013.

4. Administratívny spis tvoria i ďalšie rozhodnutia Daňového úradu Nitra, a to: č. 9416301/5/5248854/2013 zo dňa 25. 11. 2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 143,20 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie 2010 v stanovenej lehote. č. 9416301/5/5250816/2013 zo dňa 25. 11. 2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 120,- eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie 2010 v ustanovenej lehote v ustanovenej výške. č. 9416301/5/5251214/2013 zo dňa 25. 11. 2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 53,20 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie 2011 v ustanovenej lehote. č. 9416301/5/5251716/2013 zo dňa 25. 11. 2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 66,70 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie 2011 v ustanovenej lehote č. 9416301/5/5247210/2013 zo dňa 25. 11. 2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 43,90 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie 2010 v ustanovenej lehote. č. 9416301/5/327453/2014 zo dňa 27. 01. 2014, ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu v sume 30,- eur za nepodanie hlásenia podľa o dani z príjmov na daň zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2011 v lehote do 02. 04. 2012 č. 9416301/5/938589/2014 zo dňa 12. 03. 2014, ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu v sume 60,- eur za správny delikt podľa za nepodanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie február 2013 v lehote do 02. 04. 2013.

5. Súčasťou spisu je prehľad podaný žalobcom dňa 31. 05. 2013 o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podľa zákona .č o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, a to 04/2013, ako i prehľad podaný dňa 31. 03. 2013 o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podľa zákona .č o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, a to 02/2013.

6. Ďalej sa v spise nachádzajú rozhodnutia Daňového úradu Nitra: č. 9416301/5/688614/2014 zo dňa 20. 02. 2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.017,10 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie december 2012 v ustanovenej lehote. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 1100304/1/243061/2014 zo dňa 26. 05. 2014 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 20. 02. 2014 potvrdilo; č. 9416301/5/5247210/2013 zo dňa 25. 11. 2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 43,90 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie 2010 v ustanovenej lehote. č. 9416301/5/688358/2014 zo dňa 20. 02. 2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 153,60 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie január 2013 v ustanovenej lehote. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100304/1/243038/2014 zo dňa 26. 05. 2014 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 20. 02. 2014 potvrdilo; č. 9416301/5/3992798/2014 zo dňa 26. 08. 2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 4.044,90 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie apríl 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100304/1/530835/2014 zo dňa 03. 12. 2014 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 26. 08. 2014 potvrdilo; č. 9416301/5/3992299/2014 zo dňa 26. 08. 2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.723,- eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie február 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100304/1/530814/2014 zo dňa 03. 12. 2014 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 26. 08. 2014 potvrdilo. 7. Obsahom spisu žalovaného je i daňového priznanie k dani z motorových vozidiel za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 podané žalobcom dňa 10. 01. 2017, v ktorom uviedol celkový počet vozidiel 38 a celkovú daň za všetky vozidlá v sume 5.986,69 eur, z toho zaplatené preddavky na daň v sume 5.899,13 eur, daň na úhradu v sume 87,56 eur.

8. V spise sa nachádza hlásenie žalobcu o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za rok 2012.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Žalovaný v podaní zo dňa 24. 02. 2017, označenom ako „Oznámenie o použití nadmerného odpočtu“ oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu, že v zmysle ust. , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nadmerný odpočet vo výške 127.883,28 eur , ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 21. 02. 2017 vo výške 194.617,20 eur za zdaňovacie obdobie október 2016 sa použije na úhradu daňového nedoplatku:

- úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 11.713,64 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 103419134/2016 zo dňa 29. 06. 2016 za zdaňovacie obdobie december 2011, splatný dňa 28. 10. 2016 v pôvodnej výške 43.433,90 eur

- úroku omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 2.761,60 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 103383275/2016 zo dňa 22. 06. 2016 za zdaňovacie obdobie december 2014, splatný dňa 28.10.2016 v pôvodnej výške 2.761,60 eur

- úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 498,90 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 103423127/2016 zo dňa 29. 06. 2016 za zdaňovacie obdobia apríl 2012, splatný dňa 31. 10. 2016 v pôvodnej výške 498,90 eur,

- úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 5.156,60 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 103421077/2016 zo dňa 29. 06. 2016 za zdaňovacie obdobie február 2012, splatný dňa 02. 11. 2016 v pôvodnej výške 5.156,60 eur,

- úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 97,30 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 103423691/2016 zo dňa 29. 06. 2016 za zdaňovacie obdobie marec 2013, splatný dňa 02. 11. 2016 v pôvodnej výške 97,30 eur,

- daňovej povinnosti na dani zo závislej činnosti v sume 51.292,45 eur na základe opravného prehľadu č. zo dňa 23. 10. 2013 za zdaňovacie obdobie december 2012, splatný dňa 30. 04. 2013 v pôvodnej výške 62.255,04 eur.

- úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti v sume 143,20 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/5248854/2013 zo dňa 25. 11. 2013 za zdaňovacie obdobie 2010, splatný dňa 22. 01. 2014 v pôvodnej výške 143,20 eur,

- úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti v sume 120,- eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/5250816/2013 zo dňa 25. 11. 2013 za zdaňovacie obdobie roku 2010, splatný dňa 22. 01. 2014 v pôvodnej výške 120,- eur,

- úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti v sume 53,20 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/5251214/2013 zo dňa 25. 11. 2013 za zdaňovacie obdobie 2011, splatný dňa 22. 01. 2014 v pôvodnej výške 53,20 eur,

- úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti v sume 66,70 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/5251716/2013 zo dňa 25. 11. 2013 za zdaňovacie obdobie 2011, splatný dňa 22. 01. 2014 v pôvodnej výške 66,70 eur,

- úroku z omeškania na danie zo závislej činnosti v sume 43,90 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/5247210/2013 zo dňa 25. 11. 2013 za zdaňovacie obdobie 2010, splatný 22. 01. 2014 v pôvodnej výške 43,90 eur,

- pokuty na dani zo závislej činnosti v sume 30,- eur na základe rozhodnutia o pokute č. 9416301/5/327453/2014 zo dňa 27. 01. 2014 za zdaňovacie obdobie 2011, splatná dňa 14. 03. 2014 v pôvodnej výške 30,- eur,

- pokuty na dani zo závislej činnosti v sume 60,- eur na základe rozhodnutia o pokute č. 9416301/5/938589/2014 zo dňa 12. 03. 2014 za zdaňovacie obdobie február 2013, splatná dňa 17. 04. 2014, v pôvodnej výške 60,- eur,

- daňovej povinnosti na dani zo závislej činnosti v sume 29.917,22 eur na základe prehľadu č. 6/11291593/2013 zo dňa 31. 05. 2013 za zdaňovacie obdobie apríl 2013, splatná dňa 30. 04. 2014, v pôvodnej výške 29.917,22 eur,

- daňovej povinnosti na dani zo závislej činnosti v sume 16.989,96 eur na základe prehľadu č. 6/07256735/2013 zo dňa 07. 04. 2013 za zdaňovacie obdobie február 2013, splatná dňa 30. 04. 2014, v pôvodnej výške 16.989,96 eur,

- úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti v sume 2.017,10 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/688614/2014 zo dňa 20. 02. 2014 za zdaňovacie obdobie december2012, splatný dňa 19. 06. 2014, v pôvodnej výške 2.017,10 eur,

- úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti v sume 153,60 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/688358/2014 zo dňa 20. 02. 2014 za zdaňovacie obdobie január 2013, splatný dňa 19. 06. 2014, v pôvodnej výške 153,60 eur,

- úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti v sume 4.044,90 eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/3992798/2014 zo dňa 26. 08. 2014 za zdaňovacie obdobie apríl 2013, splatný dňa 02. 01. 2015, v pôvodnej výške 4.044,90 eur,

- úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti v sume 2.723,- eur na základe rozhodnutia o úroku z omeškania č. 9416301/5/3992299/2014 zo dňa 26. 08. 2014 za zdaňovacie obdobie február 2013, splatný dňa 02. 01. 2015 v pôvodnej výške 2.723,- eur,

- daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel v sume 0,01 eur na základe daňového priznania č.6/01391362/2017 zo dňa 27. 01. 2017 za zdaňovacie obdobie 2016, splatná dňa 31. 01. 2017, v pôvodnej výške 5.986,69 eur.

10. K odvolaniu žalobcu zo dňa 02. 05. 2017 proti oznámeniu o použití nadmerného odpočtu zaujal žalovaný stanovisko v podaní zo dňa 17. 05. 2017, v ktorom žalobcovi oznámil, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu nemožno považovať za rozhodnutie, a teda nie je možné proti nemu použiť inštitút odvolania. Považoval podané odvolanie za bezpredmetné, lebo voči nemu nie je možné uplatniť opravné prostriedky.

III. Argumenty žalobcu

11 Žalobca podal proti rozhodnutiu (oznámeniu) žalovaného žalobu zo dňa 02. 05. 2017, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného označeného ako oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 100355982/2017 zo dňa 24. 02. 2017.

12. V žalobe namietal nezákonnosť opatrenia žalovaného správneho orgánu, ktoré ukracuje žalobcu na jeho subjektívnych právach. Žalobca prezentoval názor, že opatrenie je bez ďalšieho spôsobilým predmetom preskúmania súdom v konaní začatom na základe žaloby a na podporu svojho názoru poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ako i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky pri riešení tejto právnej otázky.

13. Ku skutočnostiam, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti opatrenia žalovaného uviedol, že uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn. z dňa 15. 05. 2013 a zo dňa 22. 05. 2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, uznesením zo dňa 28. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia a dňa 31. 01. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu.

14. Zo strany žalovaného boli v reštrukturalizácii uplatnené pohľadávky - prihláškou por. č. 1 pohľadávka v celkovej výške 29.019,35 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, por. č. 2 pohľadávka v celkovej výške 36.305,46 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012, por. č. 3 pohľadávka v celkovej výške 26.394,40 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a por. č. 4 pohľadávka v celkovej výške 11.641,37 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 a por. č. 5 pohľadávka v celkovej výške 4.604,83 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013.

15. Žalobca zdôraznil, že žalovaný si v zmysle zákona o reštrukturalizácii v reštrukturalizácii prihláškou neuplatnil žiadnu pohľadávku zodpovedajúcu nárokom, na ktoré mal byť v zmysle opatrenia nadmerný odpočet použitý. Pohľadávky zodpovedajúce daňovej povinnosti 3, 4, 5 boli zo strany Daňového úradu Nitra v reštrukturalizácii v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) uplatnené prihláškami, a to daňová povinnosť 3 prihláškou s poradovým číslom 3, daňová povinnosť 4 prihláškou s poradovým číslom 1 a daňová povinnosť 5 prihláškou s poradovým číslom 5, pričom v reštrukturalizácii nebola zo strany daňového úradu uplatnená akákoľvek pohľadávka zodpovedajúca úroku z omeškania vniknutá z dôvodu omeškania s plnením týchto daňových povinností.

16. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že podľa bodu 7.1.106 záväzného plánu pri uvedených daňových povinnostiach, za omeškanie s plnením ktorých bol vyrubený úrok z omeškania, uznal za nevymáhateľnú ich časť vo výške 27.278,19 eur (z celkovej pohľadávky 29.019,35 eur), sumu 24.810,74 eur z celkovej pohľadávky 26.394,40 eur a sumu 4.328,54 eur z celkovej pohľadávky 4.604,83 eur, pričom ich zostávajúca vymáhateľná časť v zmysle záväznej časti plánu voči jeho účastníkom podľa ust. zmenila tak, že táto sa stala splatnou postupne, v dôsledku plynutia času (ako uviedol žalobca v tabuľke).

17. V ďalšej časti žaloby prezentoval názor, že právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona výlučne v dôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti a rozhodnutie o jeho vyrubení výlučne deklaruje existenciu takejto povinnosti a stanovuje lehotu na splnenie a následne zakladá aj oprávnenie správcu dane jemu zodpovedajúce plnenie vymáhať, nie však vznik pohľadávky v zmysle . Nie je možné nájsť dôvod, pre ktorý by pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania podľa daňového poriadku vyplývajúca z určitého skutkového deja mohla, resp. mala mať v insolvenčnom konaní rôzny právny režim. Výlučne v závislosti od okamihu rozhodnutia správcu dane, a to o to viac v prípade, keď oneskorený výkon činnosti správcu dane by mal v insolvenčnom konaní zakladať výhodnejšie postavenie z hľadiska vymožiteľnosti vyrubovaného úroku z omeškania. Zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v daňovom poriadku je napriek absencii výslovnej úpravy nevyhnutné dôjsť k interpretačného záveru, že správca dane je oprávnený a povinný uplatniť prípadnú pohľadávku prestavujúcu úrok z omeškania za omeškanie s plnením povinností, ktoré nastalo pre začatím reštrukturalizačného konania v reštrukturalizácii prihláškou, a to podľa nášho názoru dokonca aj bez jeho predchádzajúceho vyrubenia osobitným rozhodnutím.

18. Použite nadmerného odpočtu v zmysle napadnutého opatrenia je s prihliadnutím na všetky okolnosti možné v súkromnoprávnych pomeroch stotožniť so zánikom pohľadávky v dôsledku jednostranného započítania, ktoré vo vzťahu k pohľadávkam uplatňovaným prihláškou počas reštrukturalizačného konania vylúčené ex lege podľa ust. , a teda o to viac musia byť vylúčené aj po skončení reštrukturalizácie voči neprihláseným pohľadávkam, pretože tieto nadobúdajú v dôsledku potvrdenia plánu súdom osobitnú vlastnosť, nevymáhateľnosť. Opatrenie je nezákonné a na jeho základe nemohlo dôjsť k použitiu nadmerného odpočtu na úhradu úrokov z prihlásených pohľadávok a právo na jeho vyplatenie žalobcovi naďalej existuje.

19. Pokiaľ by sme požitie nadmerného odpočtu na úhradu úrokov z prihlásených pohľadávok pripustili, došlo by súčasne k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania, a to v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa pohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného, oproti iným veriteľom pohľadávok vzniknutých na základe súkromného práva, a to napriek skutočnosti, že ich nároky voči žalobcovi boli rovnako založené na skutkových dejoch, ktoré nastali z právneho hľadiska totožnom čase - pred začatím reštrukturalizačného konania, čo vzhľadom na zásady insolvenčného konania vo forme reštrukturalizácie upravenej v nie je prípustné.

20. V ďalšej časti žaloby sa venoval otázke neprihlásených pohľadávok. Uviedol, že preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti predstavuje pohľadávku, ktorú je v záujme jej uspokojenia potrebné v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. , ktoré i cituje, ak i nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -38 zo dňa 01. 07. 2008 nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že preddavok na daň z príjmov, ktorý sa stal splatným do začatia reštrukturalizačného konania, je potrebné na účely reštrukturalizácie považovať za daňový nedoplatok. Žalobca vyjadril presvedčenia, že pohľadávka na zaplatenie každého a všetkých nárokov predstavujúcich úroky z neprihlásených pohľadávok je právom na peňažné plnenie, ktoré vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto ho bolo za účelom dosiahnutia plnenia potrebné riadne a včas uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou a tieto nie je v dôsledku ich nevymáhateľnosti plynúcej z ust. možné voči žalobcovi započítať.

21. Z obsahu rozhodnutí orgánov finančnej správy, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta v sume 30,- eur za nepodanie hlásenia k dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2011 a v sume 60,- eur a nepodanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie február 2013 je zrejmé, že omeškania žalobcu so plnením pokutami sankcionovaných povinností nepeňažnej povahy začalo aj skončilo v období pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu (predo dňom 23. 05. 2013), t. j. všetky skutočnosti determinujúce ich uloženie boli dané ešte pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu. Pohľadávka, ktorej zodpovedá právna povinnosť žalobcu zaplatiť pokuty je právom na peňažné plnenie, ktoré v zmysle je skutkovo späté s obdobím predchádzajúcim začatiu reštrukturalizačného konania žalobcu a z toho dôvodu ho bolo za účelom dosiahnutia plnenia potrebné riadne a včas uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou a použitiu nadmerného odpočtu na ich úhradu bráni atribút nevymáhateľnosti plynúci z ust. .

22. Žalovaný na základe opatrenia nevyplatil časť nadmerného odpočtu spolu v sume 68.282,41 eur, pretože tento mal byť použitý na úhradu nárokov - dane zo závislej činnosti v sume 51.292,45 eur na základe opravného prehľadu č. zo dňa 23. 10. 2013 za zdaňovacie obdobie december 2012 a dane zo závislej činnosti v sume 16.989,96 eur na základe prehľadu č. 6/07256735/2013 zo dňa 07. 04. 2013 za zdaňovacie obdobie február 2013. Obidve dane zo závislej činnosti sa stali splatnými, a teda aj nevyhnutne vznikli, pred začatím reštrukturalizačného konania, a tieto neboli v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou. Žalobca je presvedčený, že pohľadávka na zaplatenie dane zo závislej činnosti je právom na peňažné plnenie, ktoré vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania žalobu a preto ho bolo za účelom dosiahnutia plnenia potrebné riadne a včas uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou a tieto nie je v dôsledku ich nevymáhateľnosti plynúcej z ust. možné voči žalobcovi započítať. Žalobca tiež spochybnil výšku dane zo závislej činnosti, keďže žalobca podanom opravnom prehľade a obdobie mesiaca december 2012 bola daňová povinnosť na preddavky vyčíslená v sume 62.255,04 eur. Ďalej uviedol, že pohľadávka zodpovedajúca dani zo závislej činnosti za mesiac apríl 2013 v čase vydania opatrenia v dôsledku podania opravného prehľadu a hlásení za roky 2013 a 2014 neexistovala v opatrením deklarovanej výške, pričom daňová povinnosť spojená s vyplatením miezd za obdobie mesiaca apríl 2013, ku ktorému došlo až v mesiaci február 2014, ešte pred vydaním opatrenia, v

celom rozsahu zanikla úhradou. Táto skutočnosť predstavuje samostatný dôvod nezákonnosti opatrenia odôvodňujúci jeho zrušenie.

23. Žalobca poukázal i na obsah rozhodnutia, ktorým mu bol vyrubený úrok v sume 2.761,60 eur, z ktorého plynie, že pohľadávka zodpovedajúca daňovej povinnosti zanikla splnením dňa 26. 01. 2015 v sume 41.539,17 eur a dňa 23.03.2015 v sume 120.000,- eur. Žalobca bol v čase účinnosti nariadenia pod č. zo dňa 07. 05. 2015 nepochybne veriteľom pohľadávok zistených v reštrukturalizačných konaniach vedených voči jeho dlžníkom (tam uvedených), a daňová povinnosť za omeškania s platením ktorej bol vyrubený tento úrok, bola podľa evidencie správcu dane zaplatená dňa 23. 03. 2015 (t. j. predo dňom 31. marca 2016 predpokladaným ust. nariadenia). Z uvedeného vyplýva nevyhnutný právny záver, že v zmysle ust. nariadenia dňom 01. októbra 2016 ex lege zanikol aj daňový nedoplatok zodpovedajúci úroku z omeškania s plnením daňovej povinnosti a teda na úhradu úroku nebolo možné použiť nadmerný odpočet. Žalobca prezentoval názor, že rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nemá charakter skutočnosti konštituujúcej právo na jeho zaplatenie, právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona výlučne v dôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti a rozhodnutie o jeho vyrubení ovplyvňuje výlučne jeho splatnosť.

IV. Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 24. 08. 2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 28. 08. 2017. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že vzhľadom na to, že v čase poukázanie nadmerného odpočtu bol u žalobcu evidovaný daňový nedoplatok, použil ho daňový úrad podľa § 55 daňového poriadku na splatný nedoplatok na DPH. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca sa proti rozhodnutiam o vyrubení úroku z omeškania odvolal, pričom odvolací orgán - Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo jednotlivé rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. Ďalej uviedol, že do reštrukturalizácie môže prihlásiť iba daňové nedoplatky. Nedoplatky, ktoré sú uvedené v oznámení zo dňa 24. 02. 2017 vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania a z uvedeného dôvodu nemohli byť prihlásené do reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačný plán je záväzný len na pohľadávky, ktoré sú prihlásené, resp. mohli byť prihlásené podľa Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úroky z omeškania sa stali splatnými pred začatím reštrukturalizačného konania. V Z. o správe daní absentuje možnosť prihlásiť sankciu aj bez vyrubenia. Rovnaký názor prezentoval aj vo vzťahu k vyrubeným pokutám, ktoré sa stali splatnými až po začatí reštrukturalizačného konania.

25. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia dňom 1. októbra 2016 zaniká daňový nedoplatok evidovaný k 30. septembru 2016, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z pridanej hodnoty, ktorý bola uložená veriteľovi pohľadávky zistenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom voči veriteľovmu dlžníkovi. V zmysle nariadenia vlády č. o vzniku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty zaniká k 1. októbru 2016 evidovaný nedoplatok k 30. septembru 2016. Uvedené nariadenia uvádza dve podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa realizovalo. V tomto konkrétnom prípade nariadenie nemohlo byť realizované, pretože úrok z omeškania v pôvodnej výške 2.761,60 eur, ktorý bol vyrubený rozhodnutím č. 103383275/2016 bol splatný dňa 28. 10. 2016. Rozhodnutie č. 103383275/2016 zo dňa 22. 06. 2016 bolo doručené dňa 24. 06. 2016 a po márnom uplynutí lehoty na odvolanie by prípadný nedoplatok z rozhodnutia bol riešený v zmysle citovaného nariadenia vlády. Napriek tejto skutočnosti aj s plným vedomím prípadných dôsledkov žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a vyrubený úrok z omeškania bol splatný až dňa 28. 10. 2016, t. j. po lehote, ako bola uvedená v citovanom nariadení. Z uvedeného vyplýva, že keďže nebol nedoplatok evidovaný k 30. septembru 2016, nemohol zaniknúť k 1. októbru 2016.

26. Napadnuté oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 24. 02. 2017 nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, čiže napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie, ani v tzv. materiálnom poňatí. Považoval vydané oznámenie o použití nadmerného odpočtu za správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žiadal žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

27. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného, v podaní zo dňa 27. 07. 2018 uviedol, že tunajší súd v čase po podaní žaloby smerujúcej proti opatreniu rozsudkom č. k. - 68 zo dňa 20. 12. 2017 zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1593914/2016 zo dňa 06.10.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 103423127/2016 zo dňa 29. 06. 2016 o vyrubení úroku (v žalobe označenom úrok 1), rozsudkami vyhlásenými na pojednávaniach dňa 25. 04. 2018 vo veciach vedených pod sp. zn. a zrušil žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 104053517/2016 zo dňa 06.10.2016 a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane č. 103421077/2016 zo dňa 29.06.2016 o vyrubení úroku, ktorý je v žalobe označený úrok 2 ako i rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 104053999/2016 zo dňa 06.10.2016 a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane č. 103423691/2016 zo dňa 29.06.2016 o vyrubení úroku označenom ako úrok 3. Uviedol, že je presvedčený, že už uvedené skutočnosti preukazujú nezákonnosť napádaného opatrenia a sú tak samostatným dôvodom ne jeho zrušenie.

28. V podaní zo dňa 29. 05. 2018 zaslal žalobca doplňujúce stanovisko, v ktorom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23. 05. 2017 (ktorý v kópii aj predložil), v ktorom NS SR vyjadril názor, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že až momentom osobitného vyrubenia úroku z omeškania úrok z omeškania ako osobitná pohľadávka vzniká, t. j. s konštitutívnymi účinkami. Naopak, z charakteru úrokov z omeškania ako súčasti dane vyplýva, že vznikajú spoločne s istinou s tým, že majú narastajúcu tendenciu.

29. K svojmu vyjadreniu pripojil žalobca rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. mája 2017 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100606562/2018 zo dňa 22. 03. 2018, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103423127/2016 zo dňa 29. 06. 2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 498,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v ustanovenej lehote a výške.

30. Súd si pripojil rozsudky tunajšieho súdu č. k. - 231 zo dňa 29. mája 2019, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104033612/2016 zo dňa 04. 10. 2016 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103419134/2016 zo dňa 29. 06. 2016 a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie. Rozhodnutím zo dňa 04. 10. 2016 Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán potvrdilo rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania v sume 43.433,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2011 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške.

31. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -65 zo dňa 18. apríla 2018 Krajský súd v Nitre žalobu zamietol (predmetom prieskumu bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva S č. 104031830/2016 zo dňa 04. 10. 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103383275/2016 zo dňa 22. 06. 2016 o vyrubení úroku z omeškania v sume 2.761,60 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške). Rozsudok Krajského súdu v Nitre bol zrušený kasačným súdom a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 5. decembra 2019.

32. Ďalším rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -68 zo dňa 20. decembra 2017 bolo zrušené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1593914/2016 zo dňa 06. 10. 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103423127/2016 zo dňa 29. 06. 2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 498,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške.

33. Rozsudkom Krajského súdu v Nitra č. k. -74 zo dňa 25. apríla 2018 bolo zrušené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 104053517/2016 zo dňa 06. 10. 2016 i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103421077/2016 zo dňa 29. 06. 2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania

v sume 5.156,60 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2012 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške.

34. Tunajší súd vydal dňa 25. apríla 2018 rozsudok č. k. -70, ktorým zrušil rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 104053999/2016 zo dňa 06. 10. 2016 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103423691/2016 o dňa 29. 06. 2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok omeškania v sume 97,30 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2013 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške.

35. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29. januára 2020 predložil súdu výpis z VÚB banky

- účtu žalobcu, ktorým preukazoval, že v opatrení uvádzaná suma 29.917,22 eur zodpovedajúca dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie apríl 2013 bola žalobcovi po vykonaní miestneho zisťovania dňa 05. 09. 2018 vrátená.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

36. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. , ďalej len „SSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , ) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 24. 02. 2017 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 29. 01. 2020 vyššie označené oznámenie žalovaného podľa ust. , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Podľa , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2017, zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2. Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac. Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až 4.

Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

38. Podľa b) o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. 12. 2017, daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 2) miestny

poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

Podľa § 55 ods.1, 2, 5, 6, 7, 9 vyššie citovaného zákona, daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane. Platbu dane možno vykonať a) bezhotovostným prevodom z účtu 1. vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane, 2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 33)na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici, b) v hotovosti 1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane, 2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov, 33) 3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad, c) vykonaním kompenzácie podľa odseku 7. Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu.

Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7.

Podľa § 158 ods. 1, 3, 5 vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48)

39. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňového orgánu pri rozhodovaní o použití časti nadmerného odpočtu v sume 127.883,28 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty dňa 21. 02. 2017 v sume 194.617,20 eur za zdaňovacie obdobie október 2016 a jeho použití na úhradu daňových nedoplatkov, ako sú uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu v bode 9 tohto rozsudku.

40. Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu oznámenia žalovaného zo dňa 24. 02. 2017, sa zaoberal námietkou žalovaného, že oznámenie správcu dane o použití nadmerného odpočtu nemá charakter rozhodnutia, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Súd poukazuje na ust. , , podľa ktorého v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verenej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V ust. , je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

41. Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti. Z oznámenia žalovaného vyplýva, že časť nadmerného odpočtu, ktorý vznikol žalobcovi, sa použije na úhradu jeho daňových nedoplatkov t. j. nedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Oznámenie žalovaného je teda aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sfére žalobcu. Vzhľadom na znenie citovaných ustanovení mal súd za to, že oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Tento právny názor je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve sú i oznámenia o použití nadmerného odpočtu, lebo sa dotýkajú subjektívnych práv daňových subjektov. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Odvolací súd považoval za potrebné uviesť aj to, že vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle o dani z pridanej hodnoty nie je podmienené vydaním rozhodnutia správcu dane. Nárok na vrátenie nadmerného daňového odpočtu vyplýva priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok. V prípade, ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s , čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

42. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia (v tomto prípade oznámenia správcu dane o použití nadmerného odpočtu) je zákonnosť postupu daňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia (oznámenia). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia (oznámenia) žalovaného, ako i jeho postupu pri rozhodnutí o použití nadmerného odpočtu v sume 127.883,28 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty dňa 21. 02. 2017 vo výške 194.617,20 eur za zdaňovacie obdobie október 2016 a jeho použití na úhradu daňových nedoplatkov, ako sú uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu (bod 9 tohto rozsudku) zistil, že postup správcu dane tak, ako je upravený v o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nebol dodržaný.

43. V konaní nebolo sporné, že daňové nedoplatky žalobcu uvedené v oznámení zo dňa 24. 02. 2017 o použití nadmerného odpočtu mali vzniknúť z úrokov z omeškania na dani z pridanej hodnoty, daňovej povinnosti na dani zo závislej činnosti, úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti, pokút na dani zo závislej činnosti a daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel. Daňové nedoplatky, ktoré vznikli na úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v rôznych zdaňovacích obdobiach, mali vzniknúť vyrubením úroku z omeškania na základe rozhodnutí, ktoré samotné rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom a tieto si správny súd i pripojil. Oboznámením sa s rozsudkami č. k. - 231 zo dňa 29. mája 2019, č. k. -65 zo dňa 18. apríla 2018, č. k. -68 zo dňa 20. decembra 2017, č. k. -74 zo dňa 25. apríla 2018 a č. k. zo dňa 25. apríla 2018, mal súd preukázané, že v uvedených konaniach správny súd zrušil rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým boli potvrdené rozhodnutia Daňového úradu Nitra, ktorými boli vyrubené úroky z omeškania žalobcovi. Vo všetkých rozhodnutiach, v ktorých je posudzovaný obdobný skutkový a právny stav, správny súd dospel k záveru, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, ak vyrubili žalobcovi úrok z omeškania z jeho pôvodnej daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia, hoci uvedené daňové povinnosti v sume, ktoré existovali v čase začatia reštrukturalizačného konania, boli prihlásené do reštrukturalizácie

a potvrdením reštrukturalizačného plánu došlo k zmene ich výšky i splatnosti, pričom správny súd vytkol správnym orgánom, že na uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nereagovali. Vo všetkých skutkovo a právne obdobných prípadoch správny súd konštatoval, že ak na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu došlo k zmene lehoty splatnosti a výšky pohľadávok v ňom uvedených, a to s poukazom na ust. , resp. 155 ods. 3 veta prvá o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nemožno potom žalobcovi vyrubiť úrok z omeškania podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v takom rozsahu a z takého základu nedoplatku, ako to urobil správca dane vo svojich rozhodnutiach. Všetky vyššie citované rozsudky nadobudli právoplatnosť, a niektoré z nich boli aj predmetom posúdenia kasačného súdu, ktorý prezentoval obdobný názor, ako správny súd. Za tejto dôkaznej situácie sa správny súd stotožňuje s názorom žalobcu, že opatrenie (oznámenie o použití nadmerného odpočtu) žalovaného zo dňa 24. 02. 2017 je potrebné zrušiť, pretože stratili hmotnoprávny základ.

44. Je nepochybné, že správca dane môže v zmysle § 55 ods. 6, 7 daňového poriadku použiť nadmerný odpočet na daňovú povinnosť daňového subjektu, ktorá sa stala splatnou. I napriek tomu, že pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vydania opatrenia, ktoré tvorí predmet jeho súdneho prieskumu, súd musel v tomto prípade prihliadnuť na to, že rozhodnutia, ktorými boli vyrubené daňové nedoplatky žalobcu, resp. úroky z omeškania alebo uložené pokuty a na započítanie ktorých správca dane použil časť nadmerného odpočtu (ktorý žalobcovi vznikol na dani z pridanej hodnoty), boli súdom zrušené a tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pohľadávky žalovaného, ktoré boli započítané z časti nadmerného odpočtu žalobcu, neexistujú a preto ani nemohli byť započítané. Nerešpektovanie situácie, ktorá vznikla v priebehu súdneho konania o preskúmanie a zrušenie nezákonnosti vydaného opatrenia, by znamenalo súdom chránený nezákonný zásah do majetkovej sféry žalobcu, čo je v právnom štáte neprípustné.

45. Daňové orgány pri svojom rozhodovaní o úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty, prípadne úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti, vyrubenej pokuty na dani zo závislej činnosti a iných daňových povinností žalobcu podaním daňového priznania žalobcu, ktoré boli započítané časťou nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2016 v sume 127.883,28 eur (ako to vyplýva z oznámenia o použití nadmerného odpočtu zo dňa 24. 02. 2017) vychádzali výlučne zo o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý však v určitých konkrétnych prípadoch odkazuje na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z ust. tohto zákona vyplýva, že zákon, okrem iného, upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Predmetný zákon o konkurze a reštrukturalizácii má povahu lex specialis ku všetkým ostatným právnym predpisom. Ide teda o predpis, ktorý vo svojej podstate predstavuje nepriamu novelu celého právneho poriadku a pokiaľ upravuje určitú situáciu odlišne, ako iný právny predpis, použije sa vždy právna úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uvedenú argumentáciu obsahujú i vyššie citované rozsudky tunajšieho súdu, ktorými boli rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania žalobcovi zrušené, pričom následne tieto pohľadávky nemohli byť správcom dane započítané. V tomto súdnom konaní správny súd nemal inú možnosť, ako zrušiť oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 24. 02. 2017, pretože časť daňových nedoplatkov žalobcu, na ktoré bola určitá konkrétna suma nadmerného odpočtu v sume 127.883,28 eur započítaná, nevznikli, keďže rozhodnutia, ktorými boli úroky z omeškania vyrubené, boli súdom právoplatne zrušené.

46. K námietkam žalobcu v podanej žalobe (ohľadne povinnosti prihlásiť pohľadávku na úroku z omeškania do reštrukturalizačného konania, resp. nevymáhateľnosti úroku z omeškania) správny súd považuje za potrebné uviesť, že vo všeobecnosti povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania nevzniká automaticky momentom nezaplatenia alebo neodvedenia dane, teda bez toho, aby správca dane vydal o tom rozhodnutie. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až v prípade, keď správca dane tento úrok z omeškania vyrubí (určí sumu úroku z omeškania a jeho splatnosť) a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Tu je potrebné vychádzať z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento

zákon neustanovuje inak. Z uvedeného potom treba vyvodiť záver, že pohľadávka správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie alebo neodvedenie dane v ustanovenej lehote a výške vznikne, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Úrok z omeškania sa stane daňovým nedoplatkom žalobcu v zmysle ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov až po jeho vyrubení (inak povedané úrok z omeškania pred vyrubením, resp. bez vyrubenia nie je možné považovať za daňový nedoplatok daňovníka a pohľadávku správcu dane). Z uvedeného vyplýva, že správca dane nemôže prihlásiť do reštrukturalizačného konania pohľadávku, ktorá neexistuje, pretože nebolo právoplatne rozhodnuté o jej vyrubení. Pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania, ktorá bola započítaná na časť nadmerného odpočtu, je pohľadávkou, ktorá nevznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, ale vznikla až vyrubením úroku z omeškania rozhodnutiami (súdom neskôr na základe správnej žaloby zrušenými), a preto nemohla byť uplatnená v reštrukturalizačnom konaní prihláškou ako uvádza žalobca odvolávajúc sa na ust. v spojení s ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otázku právnej povahy úrokov z omeškania v kontexte možnosti ich vyrubenia rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po začatí resp. skončení reštrukturalizačného konania, kasačný súd nerieši jednotne. Časť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa prikláňa k názoru, ktorý prezentoval žalobca v podanej žalobe, že úroky z omeškania majú akcesorický charakter a vznikajú aj bez ich vyrubenia a popiera konštitutívne účinky vyrubenia úrokov (napr. i žalobcom predložený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) a časť judikatúry, ku ktorej sa prikláňa i tunajší správny súd, prezentuje právny názor, že pohľadávka zodpovedajúca úrokom z omeškania vzniká až právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, a preto nejde o pohľadávku, ktorá by pred jej vyrubením mohla zaniknúť v dôsledku reštrukturalizácie. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

Pokiaľ ide o nevymáhateľnosť pohľadávky, ktorá nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania, považuje správny súd za potrebné uviesť, že správca dane vo všeobecnosti pri vyrubovaní úroku z omeškania postupuje podľa ust. a nasl. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom neposudzuje vymáhateľnosť pohľadávky. Iná je situácia, pokiaľ súd rozhoduje a preskúmava zákonnosť opatrenia správcu dane - oznámenia o použití nadmerného odpočtu, kde sa touto otázkou musí zaoberať, teda či daňová povinnosť daňového subjektu, na ktorú bola započítaná časť nadmerného odpočtu, bola vymáhateľná, nakoľko jej započítaním pohľadávka správcu dane zanikne, teda je vymožená. Je potrebné odlišovať možnú vymáhateľnosť daňovej pohľadávky správcu dane od rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. Vzhľadom na to, že pohľadávka správcu dane, ktorá mala vzniknúť rozhodnutiami o vyrubení úroku z omeškania, bola započítaná časťou nadmerného odpočtu žalobcu podľa oznámenia o započítaní nadmerného odpočtu zo dňa 24. 02. 2017 (ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) a časť rozhodnutí správcu dane boli rozsudkami správneho súdu zrušené, nepovažuje správny súd sa ďalej otázkou ich ne/vymáhateľnosti zaoberať.

V závere správny súd poukazuje i na dôkaz predložený právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 29. januára 2020 „potvrdenie o zrealizovaní transakcie“ s dátumom zaúčtovania 14. 09. 2018, ktorým preukázal, že suma 29.917,22 eur zodpovedajúca dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie apríl 2013 bola žalobcovi vrátená zo strany finančných orgánov, čo je tiež dôkazom o nesprávnosti započítania nadmerného odpočtu žalobcu v žalobou napadnutom oznámení.

47. V závere správny súd považuje za potrebné uviesť, že napriek rozdielnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom vzniku úroku z omeškania (plynutím času alebo vyrubením), zastáva názor, že úrok z omeškania vzniká jeho vyrubením. Je však potrebné pri vyrubení úroku z omeškania prihliadnuť na to, či pohľadávka správcu dane, z ktorej je úrok z omeškania počítaný, nebola (v prípade reštrukturalizácie dlžníka) prihlásená do reštrukturalizácie a aký má vplyv na jej výšku, splatnosť a vymáhateľnosť uvedená skutočnosťami s prihliadnutím na to, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky jednostranným započítaním. Inak povedané, správca dane pri použití nadmerného odpočtu jeho započítaním musí prihliadať na to, či započítava pohľadávku vymáhateľnú. Pokiaľ by išlo o pohľadávku nevymáhateľnú v dôsledku toho, že nebola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní a prihlásená mala byť, potom takéto započítanie sa prieči , nakoľko jeho použitím (započítaním) dôjde k jej vymoženiu.

48. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu s poukazom na ust. . Až na základe posúdenia a vyhodnotenia vyššie uvedených skutočností a relevantných dokumentov spojených s procesom reštrukturalizácie žalobcu, do ktorého sa správca dane aktívne zapojil, bude možné dospieť k záveru, či sa žalobca ako dlžník dostal do omeškania s platením dane z pridanej hodnoty, dane zo závislej činnosti a iných daňových povinností, od kedy do kedy toto omeškanie trvalo, resp. k záveru o dôvodnosti alebo nedôvodnosti vyrubenia úroku z omeškania i pokút s prihliadnutím na právne závery správneho súdu vyjadrené vo vyššie citovaných rozsudkoch tunajšieho súdu a až následne bude môcť pristúpiť k započítaniu prípadných daňových povinností žalobcu. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

50. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.