Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-2-2020.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. a to Y., nar. X.XX.XXXX a S., nar. XX.X.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, deti rodičov - Ing. G. L., bytom I. - W. č. XXX a O. L., bytom M., ul. M. č. 1, zast. JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátkou so sídlom Malinovo, ul. Zelená č. 11, o zmenu rozhodnutia, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. októbra 2019, č.k. 15P/23/2019-238, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. schválil uzavretú rodičovskú dohodu v časti úpravy rodičovských práv a povinností, okrem vyživovacej povinnosti, ktorá znie: Striedavá osobná starostlivosť rodičov v jednotýždňových intervaloch o maloleté deti Y., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX zostáva v zmysle rozsudku OS Prievidza č. 18P/8/2017 zo dňa 13.04.2018 naďalej v platnosti s tým, že rodičia si vzájomnou dohodou upravujú čas odovzdávania a preberania detí tak, že striedavá starostlivosť bude trvať vždy v čase od pondelka rána od 08,00 hod. a bude trvať do nasledujúceho pondelka do 08,00 hod. nepretržite s tým, že pokiaľ budú maloleté deti v škole, rodičia si odovzdajú a preberú deti v školskom prostredí a pokiaľ maloleté deti nebudú v škole, rodičia si odovzdajú a preberú deti vždy pred bytom toho rodiča, u ktorého osobná starostlivosť končí. Rodičia vzájomnou dohodou upravujú styk s maloletými deťmi počas Vianočných sviatkov tak, že ten rodič, ktorý má maloleté deti v osobnej starostlivosti sa zaväzuje umožniť styk s maloletými deťmi druhému rodičovi dňa 25.12. v čase od 09,00 hod. do 20,00 hod. Rodičia sa vzájomne dohodli na tom, že návštevy detí u všeobecného detského lekára zabezpečí ten z rodičov, u ktorého sú deti v danom čase v osobnej starostlivosti a návštevy detí u odborných ošetrujúcich lekárov bude zabezpečovať vždy matka s tým, že sa zaväzuje informovať otca detí o zdravotnom stave detí po týchto odborných vyšetreniach formou sms správy. Rodičia si vzájomnou dohodou upravujú, že počas striedavej osobnej starostlivosti nebude upravený telefonický kontakt s druhým rodičom, pretože na takomto kontakte sa vedia dohodnúť. Ďalej sa rodičia detí dohodli ohľadom prídavkov na maloleté deti tak, že prídavok na malol. Y., nar. XX.XX.XXXX si bude počnúc právoplatnosťou rozsudku uplatňovať otec maloletých detí G. L., nar. XX.XX.XXXX.Touto rodičovskou dohodou dochádza k zmene rozsudku OS Prievidza č. 18P/8/2017 zo dňa 13.04.2018 v časti II. týkajúceho sa striedavej starostlivosti, V. ohľadom prídavkov na maloleté deti. Rodičia sa dohodli, že po faktickom vyplatení peňažného príspevku na malol. Y. na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených so stravovaním, matka vyplatí otcovi polovicu takto prijatého peňažného príspevku. Výrokom II. návrh otca detí na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec detí návrhom podaným 31.5.2019 navrhol zmenu rozsudku, ktorým boli naposledy upravené rodičovské práva a povinnosti k deťom, a to pri zachovaní striedavej starostlivosti zmeniť miesto a čas odovzdávania detí, zrušiť oprávnenie telefonického kontaktu s deťmi, zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť, rozhodnúť o poberaní prídavku na jedno dieťa a zároveň upraviť, aby návštevu u pediatra alebo odborného lekára absolvoval ten z rodičov, ktorý má momentálne dieťa v starostlivosti. Matka detí v písomnom vyjadrení uviedla, že navrhuje zmenu odovzdávania detí z piatku na pondelok v čase o 8.00 hodine do nasledujúceho pondelka do 8.00 hodiny nepretržite. Nesúhlasila so zrušením možnosti telefonovať s deťmi, pretože ona takúto možnosť otcovi detí neodmieta. Nesúhlasila ani so zrušením vyživovacej povinnosti a poukázala aj na to, že otec platí výživné nepravidelne. Kolízny opatrovník maloletých detí po prešetrení pomerov na strane oboch rodičov a po výsluchu maloletých detí (správa z 19.6.2019) uviedol, že deti sa majú dobre, navštevujú základnú školu, vo voľnom čase sa venujú futbalu a iným aktivitám. Vyhovuje im aj striedavá starostlivosť, s oboma rodičmi majú pekný vzťah a obaja sa im venujú. Rodičom bola odporučená spolupráca s referátom poradensko-psychologických služieb a taktiež mediácia.
3. Súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli naposledy upravené rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 18Ps/8/2017 zo dňa 13.4.2018 tak, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, a to v týždňových intervaloch s tým, matka má deti v starostlivosti v nepárnych týždňoch, otec v párnych týždňoch, ďalej bola upravená starostlivosť počas vianočných sviatkov, ďalej boli upravené podmienky odovzdávania detí, zdravotná starostlivosť, návšteva detí druhým rodičom, možnosť telefonického kontaktu s deťmi. Otec detí bol zaviazaný platiť na výživu maloletého Y. mesačne 120,- eur a na maloletého S. mesačne sumou 100,- eur. Matka bola zaviazaná povinnosťou uhrádzať deťom stravu v školskom zariadení, poplatky za družinu a prípadné poplatky za lieky. Ohľadom prídavkov bolo rozhodnuté tak, že prídavky na obe deti bude poberať matka. Daňový bonus si budú uplatňovať obaja rodičia, súd určil trvalé bydlisko maloletých. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletých detí, potreby detí vedia zabezpečiť obaja rodičia. Pri výške výživného sa vychádzalo aj z rozdelenia hradenia výdavkov na maloleté deti oboma rodičmi. V priebehu konania rodičia uzavreli pred súdom rodičovskú dohodu, ktorou upravili striedavú osobnú starostlivosť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súčasťou dohody bolo i zrušenie telefonických kontaktov, zmena styku rodičov s deťmi počas vianočných sviatkov a taktiež dohoda o návšteve lekárov zo strany rodičov a následné informovanie druhého rodičia. Rodičia sa taktiež dohodli na tom, že prídavok na maloletého Y. bude poberať otec a matka odovzdá otcovi po faktickom vyplatení peňažného príspevku na maloletého Y. na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených so stravovaním polovicu prijatého peňažného príspevku. Súd za súhlasu kolízneho opatrovníka rodičovskú dohodu, ktorou rodičia čiastočne upravili svoje rodičovské práva a povinnosti, schválil, a to v súlade s § 36 ods. 1 a § 24 ods. 3 Zákona o rodine. Uzavretá rodičovská dohoda je v súlade so zákonom a záujmami detí. Rodičia dohodou reagovali na zmeny, ktoré priniesla doterajšia striedavá osobná starostlivosť tak, aby jej výkon bol bez problémov a len v záujme maloletých detí. Trvanie striedavej starostlivosti podporili naďalej obe maloleté deti, čo mal súd preukázané z ich názoru zisteného prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Ďalšia čiastková úprava týkajúca sa telefonovania s deťmi, zabezpečenia lekárskych návštev, poberania rodinného prídavku a čiastočne príspevku na stravovanie dieťaťa nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, rodičia si touto zmenou odstránili doterajšie rozpory.
4. Predmetom dokazovania a rozhodnutia zostalo po uzavretí rodičovskej dohody rozhodnutie o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu rodičov, predložených dokladov o príjmoch oboch rodičov, výdavkoch vynakladaných oboma rodičmi, s prihliadnutím na to, ktorý z rodičov hradí aké výdavky na maloleté deti súd dospel k záveru, že návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je možné vyhovieť, a preto ho zamietol. Súd pri určení vyživovacej povinnosti pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti vychádzal z toho, že matka má uhrádzať náklady na stravovanie v školskom zariadení, poplatky za družinu a výdavky na lieky. U otca súd vyhodnotil zárobkové pomery také, ktoré odôvodňovali plniť takto určené výživné už i s poukazom na dovtedy hradené výživné. V súčasnej dobe sa striedavá starostlivosť realizuje jeden a pol roka, deti majú pozitívny citový vzťah k obom rodičom, deťom sú zabezpečované potreby zo strany oboch rodičov. Súd porovnal pomery na strane rodičov a detí v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnej dobe. Súd u otca vychádzal z tvrdenia o jeho zárobku 400,- eur s tým, že matke však dával mesačne 800,- až - 900,- eur, otec už v tom čase podnikal prostredníctvom spoločnosti GRYFF spol. s.r.o. Chrenovec
Brusno. V súčasnej dobe otec je naďalej zamestnancom spoločnosti GRYFF s.r.o. Chrenovec Brusno, je jej jediným spoločníkom a konateľom /viď výpis z obchodného registra č.l. 52 spisu/. Od septembra 2018 dosahuje príjem mesačne 58,89 eur, čo otec preukazoval výplatnými páskami za dobu od augusta doteraz /viď výplatné lístky č.l. 61 a prílohová obálka/. Podľa vyjadrení otca je v druhotnej platobnej neschopnosti, má dlhy z titulu povinných odvodov, musel si zobrať prekleňovací úver vo výške 142.000,- eur, a to dňa 14.5.2019, teda v mesiaci, v ktorom otec podal návrh na zrušenie výživného, pričom tento úver má splatiť do jedného roka /zmluva o pôžičke a zmluva o záložnom práve č.l. 80-83 spisu/. Ďalej poukazoval na dlh vo VÚB a.s. vo výške 4001,44 eur, ktorý je voči nemu ako fyzickej osobe, dlh voči ORVA color s.r.o. v celkovej výške 6827,57 eur, ktorý má splatiť splátkami v priebehu roku 2019. Obchodná spoločnosť čelí viacerým exekúciám, taktiež sa vedie trestné stíhanie voči nemu v súvislosti s neodvedením daní a poistného. Z daňového priznania obchodnej spoločnosti GRYFF s.r.o. Chrenovec Brusno vyplýva, že za rok 2018 bol celkový súčet výnosov z činnosti spoločnosti 180.916,97 eur a súčet nákladov 196,152,44 eur a výsledok hospodárenia bol záporný 15.235,47 eur. Z daňového priznania za rok 2017 vyplýva, že v tomto roku bol súčet výnosov 196,935,71 eur a súčet nákladov 196,090,79 eur, výsledok hospodárenia bol + 844,92 eur. Z ftc. faktúr za rok 2018 a 2019, ktorými fakturovala spoločnosť otca za vykonané práce vyplýva, že spoločnosť za celé obdobie vykonáva činnosť, keď napríklad v roku 2019 fakturovala práce za sumy 24.000,- eur, 64,80 eur, 5498,40 eur, 64,80 eur, 1739,23 eur, 408,00 eur, 1200,- eur, 703,20 eur, 2670,- eur, 180,- eur, 32,40 eur, 295,00 eur, 1536,00 eur, 420,- eur, 1203,00 eur 1010,- eur. Niektoré sumy boli vyplatené na osobný účet otca, ako napríklad faktúra od dr. I. B. v sume 24.000,- eur /č.l. 117 spisu/, faktúra z 21.12.2018 v sume 9.600,- eur, od spoločnosti WOODDOOR s.r.o. v sume 2670,- eur. Otec detí tento stav vysvetlil súdu tak, že keďže spoločnosť je v exekúciách, v snahe zabrániť, aby príjem bol postihnutý exekútorom, dáva vyplácať faktúry z činnosti spoločnosti na svoj účet (viď tvrdenie otca na pojednávaní 14.10.2019 a výpis z osobného účtu č.l. 109 a nasl. spisu). Otec ďalej tvrdil, že maximálne zredukoval svoje výdavky, prestal hrávať golf už v roku 2018, dovolenku zaplatila jeho priateľka. Naďalej žije v rodinnom dome v Chrenovci Brusno, za ktorý neplatí nájom svojej obchodnej spoločnosti, i keď má uzavretú zmluvu o nájme. V spoločnej domácnosti s ním žije jeho priateľka Y. T., ktorá mu mesačne poskytuje sumu 300,- eur. Otec spochybňoval výšku matkou uvádzaných výdavkov na stravovanie maloletých detí a udával svoje vlastné prepočty. Súd vychádzajúc z takto zistených pomerov na strane otca dospel k záveru, že je v schopnostiach otca naďalej platiť doteraz určené výživné. I keď v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom nebol podrobne zisťovaný komplexný príjem otca a vychádzalo sa len z jeho tvrdenia, je nepochybné, že okrem vykazovaného príjmu ako zamestnanca otec má príjem z činnosti jeho obchodnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť GRYFF s.r.o. vyvíja naďalej svoju činnosť, v priebehu roku 2018 otec fakturoval značné množstvo vykonaných prác, v roku 2019 taktiež vykonával zákazky každý mesiac a príjem z tohto podnikania mu plynie na osobný účet. Z výpisu z účtu vyplývajú výbery, z ktorých otec pravdepodobne pokrýva aj náklady na podnikanie. Sám uviedol, že u zadávateľa dr. I. B. mal zákazku okolo 50.000,- eur. Súd preto nemohol vychádzať z výsledkov daňového priznania za rok 2018, kde otec vykazoval stratu, pretože reálne príjmy obchodnej spoločnosti sú iné. Je preto potrebné vychádzať z potencionálneho príjmu, ktorý otec dosahuje, a ktorý sa objavuje aj na jeho osobnom účte, na ktorom mal zostatok k predkladanému dňu 1146,13 eur /viď č.l. 104 spisu/. Keby bola obchodná spoločnosť dlhodobo stratová ako tvrdí otec, nepokračoval by v podnikaní a ani aktuálne dlhy a záväzky spoločnosti, ktoré musí splácať nemôžu ísť na ťarchu plnenia si výživného. Otec predkladá záväzky či už ako fyzická osoba alebo obchodná spoločnosť z aktuálneho obdobia ako podal návrh na zrušenie výživného, tvrdí, že sa snaží túto situáciu riešiť a preklenúť nepriaznivé obdobie. Faktom však je, že produkuje činnosť, dosahuje príjem, zaväzuje sa v blízkej budúcnosti k úhrade značných finančných prostriedkov (viď pôžička 142.000,- eur do mája 2020 a podobne), musí preto rátať s takou úpravou príjmu, ktorý mu dovoľuje tieto dlhy s platiť. Vychádzajúc z potencionality príjmu, ktorý otcovi z podnikania zostáva, a to z príjmu najmenej 1000,- eur mesačne, je v jeho schopnostiach platiť doteraz určené výživné. Súd neverí tvrdeniu otca, že má príjem len 58,89 eur a finančne mu vypomáha priateľka, pretože obraty na jeho osobnom účte svedčia o výbere iných peňažných súm. Otec spôsobom prekrývania peňazí z podnikania so svojim účtom a svojimi osobnými výdavkami zneprehľadňuje svoje pomery ako fyzická osoba a ako obchodná spoločnosť, čo nemôže ísť na ťarchu vyživovacej povinnosti. Súd nemôže nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že obchodná spoločnosť otca vlastní značný nehnuteľný majetok /viď exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č.l. 212 spisu/, okrem iného ide aj o rodinný dom, v ktorom otec býva a kde neuhrádza za prenájom žiadnu sumu. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že výdavky na stravu u detí sú mesačne na oboch 100,- eur a na tento účel vypracoval viaceré prehľadné tabuľky o podiele každého z rodiča na výdavkoch, súd konštatoval vo všeobecnosti, že je vylúčené, aby sa zohľadňoval výdavok na stravu v takto pevne určenej sume. Obe deti dodržiavajú bezlepkovú diétu,
ktorú skutočnosť potvrdila aj odborná ošetrujúca lekárka, ako i všeobecný detský lekár MUDr. Renáta Szépeová PhD. Náklady na takúto stravu sa nedajú merať presným vymedzením o to zvlášť, že ide o chlapcov, deti sa stravujú rôzne v dvoch domácnostiach a v školskej jedálni. Matka predložila doklady o kúpe potravín za mesiac máj 2019 v sume 410,72 eur, za jún 2019 v sume 347,10 eur a júl 2019 v sume 281,34 eur /viď prílohová obálka/. I keď ide o potraviny do celej domácnosti, je logické, že výdavky na stravu detí musia byť vyššie ako je otcom uvádzaná suma 100,- eur mesačne. Ani zníženie výdavkov na školské stravovanie v dôsledku štátneho príspevku výrazne neznižuje výdavky na stravu detí, ktoré sa aj tak v podstatnej miere stravujú v domácom prostredí. Tento doplatok činí mesačne u jedného dieťaťa približne 10,- eur, čo vyplýva z potvrdenia školy /č.l. 191,192 spisu/. Súd pri zachovaní vyživovacej povinnosti vychádzal aj z toho, že na otcovu stranu prechádza prídavok na maloletého syna, ktorý doposiaľ nepoberal a taktiež mu matka bude zasielať polovicu štátneho príspevku na diétne stravovanie, čo mesačne priemerne predstavuje 15,- eur (viď matkou uvádzaný mesačný príspevok 30,- eur, vyplácaný raz ročne). Súd zisťoval aktuálne pomery aj na strane matky. Matka býva v rodinnom dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom a za energiu a vodu platí mesačne 145,- eur, ďalej platí za plyn, internet a TV 30,- eur, výdavky na stravu mesačne uvádzala v sume 250,- eur a doplatky za lieky do 20,- eur mesačne. Ďalej sú to pravidelné ročné výdavky na odpad, poistenie vozidla, telefón. Matka doposiaľ poberá aj rodinný prídavok na obe deti 48,68 eur, do 31.3.2019 pracovala v TOP Leasing a.s. s priemerným príjmom približne 570,- eur /viď mzdový list č.l. 40 spisu/. Od apríla 2019 podniká s príjmom do 500,- - 600,- eur mesačne. Matka predložila doklady o zakúpení školských potrieb obom deťom, o nákupe školskej tašky, úhrade družiny, rodičovského príspevku, časopisov, učebníc u S. v sume za celý školský rok 256,50,- eur a u Y. v sume 265,70 eur /č.l. 76 spisu/. Matka dopláca za lieky detí, ktoré doplatky potvrdzuje aj odborný ošetrujúci lekár detí - viď č.l. 193,194 spisu. Zo svojho príjmu matka okrem výdavkov na bývanie pokrýva aj úhradu poplatkov za úschovu pupočníkovej krvi, má náklady na telefón, výdavky spojené s prenájmom podnikateľského priestoru, s použitím osobného motorového vozidla a podobne. Tieto výdavky na školské potreby, družinu, rodičovský príspevok, lieky, úschovu pupočníkovej krvi, hradí preukázateľne len matka, ktorá s deťmi navštevuje aj odborných lekárov. Matka zakúpila deťom lyžiarske oblečenie, taktiež bežné oblečenie, obuv do školy. Súd preto dospel k záveru, že je naďalej udržateľné doteraz určené výživné, ktoré pokrýva len odôvodnené potreby detí. Obaja rodičia pritom hradia športové a mimoškolské aktivity detí a počas striedavej osobnej starostlivosti uhrádzajú bežné výdavky detí. Oproti poslednej úpravy výživného sú deti o rok a pol staršie, sú vo vyšších ročníkoch základnej školy, je prirodzené, že aj ich nároky na stravovanie, ošatenie a obuv vzrastajú. Pokiaľ ide o argument otca, že všetky iné mimoriadne výdavky budú hradiť spoločne po dohode s matkou, súd udáva, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi konfliktná, rodičia sa úmyselne vyhýbajú osobnému stretnutiu aj pri odovzdávaní detí, útočia jeden na druhého, čo vyplývalo aj z ich správania na pojednávaní pred súdom. Ťažko možno predpokladať, že sa dohodnú o pokrytí potrieb pokojným spôsobom, aby nezaťažovali v konečnom dôsledku maloleté deti. Aj preto súd považoval za vhodné ponechať doteraz určené výživné, pri ktorom boli potreby detí náležite pokryté. Vzhľadom na uvedené súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. 5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. podal včas odvolanie otec mal. detí. Uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pretože súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Z nesprávneho skutkového zistenia veci súd vyvodil nesprávny záver, a pri hodnotení jeho príjmov a majetkových pomerov nevychádzal z výsledkov daňového priznania za rok 2018, kde vykazoval stratu. Súd vôbec nebral do úvahy jeho preukázané tvrdenia a to, že od roku 2018 je vo finančnej kríze. Jeho mesačný príjem je 58,89 eur z pracovnej činnosti v spoločnosti GRYFF s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorej je vlastník a konateľ sa ocitla v platobnej neschopnosti. Vykonané zákazky objednávatelia neuhradili. Spoločnosť nemala peniaze na financovanie svojho chodu a platenie zamestnancov. Na preklenutie obdobia platobnej neschopnosti a úhrady predchádzajúceho úveru bola spoločnosť GRYFF s.r.o. nútená si zobrať bankový úver v sume 142000 eur, čo v konaní aj preukázal. Finančné ťažkosti spôsobili, že obchodná spoločnosť mala exekúcie. Nemohla nakladať so svojim účtom. Príjem, ktorý prijal na svoj osobný účet, z účtu vybral a v hotovosti vložil do pokladne obchodnej spoločnosti, čo bolo aj riadne zaevidované v účtovných dokladoch spoločnosti. Súd teda absolútne nesprávne vychádzal z jeho údajného príjmu, ktorý by mal byť podľa názoru súdu vo výške 1000 eur mesačne, ktorý deklaroval počas manželstva. Mal. deti sú v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V čase, keď sú deti v jeho osobnej starostlivosti, tak im zabezpečuje všetky ich potreby, venuje sa im a chodí s nimi na výlety do prírody. Rozhodnutie súdu, ktorý bez akýchkoľvek preukázaných dôkazov uveril tvrdeniam matky, považuje za nespravodlivé. Podľa jeho názoru, matka mal. detí umelo navýšila potreby maloletých detí a naopak znížila svoj príjem z podnikania ako kozmetička, aby jej musel platiť výživné aj napriek tomu, že jeho finančné a majetkové
pomery sú horšie ako jej. Je názoru, že matka detí sa dobrovoľne vzdala stabilného príjmu v trvalom zamestnaní, ktorý bol pre ňu časovo výhodný a mohla pokračovať popri ňom v podnikaní. Do výdavkov na stravu zahrnula aj neodôvodnené potreby detí. Má za to, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné na mal. deti, tak ako bolo určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.04.2018, sp.zn. 18P/8/2017-206. K konaní preukázal, že obchodná spoločnosť vykazuje dlhodobo stratu. Okresným riaditeľstvom PZ v Prievidzi pod ČVS: ORP-36/2-VYS-PD-2019 a Obvodným oddelením PZ v Handlovej pod ČVS: ORP-818/HA- PD-2018 bol vyšetrovaný za nezaplatenie dane a poistného, kde vec bola ukončená odmietnutím veci, nakoľko bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že obchodná spoločnosť bola dlhodobo v strate a nemala finančné prostriedky na úhradu odvodovej povinnosti, o čom aj predkladá v prílohe aktuálny zoznam exekučných konaní. Keby jeho finančná situácia nebola taká zlá, ako uviedol súdu prvej inštancie nepodával by návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Rozpad manželstva nezapríčinil nezodpovedným konaním, ale to bola jeho ex manželka, ktorá nadviazala vzťah s iným partnerom a momentálne aj s inými partnermi. Rozpad manželstva a následne riešenie striedavej starostlivosti o maloleté deti, o ktoré sa stará, a ktoré chcú byť aj v jeho starostlivosti, napriek neustálej snahe exmanželky o opak, sa negatívne podieľali na finančnej situácii jeho firmy a tým aj výškou príjmu, s ktorou disponuje. Pokiaľ to bolo možné sa vyživovacej povinnosti nevyhýbal a neodmietal ju. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie sám zmenil tak, že zruší jeho vyživovaciu povinnosť k mal. deťom a aby zaviazal oboch rodičov podieľať sa rovným dielom na oprávnených výdavkov detí na úhradu výdavkov na lieky, zdravotnú starostlivosť a školskú dochádzku. Ostatné výdavky spojené s bývaním, oblečením, stravovaním a voľnočasovými aktivitami detí si hradí každý s rodičov samostatne.
6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní a navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca v časti o zamietnutí návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti považuje v celom rozsahu za neodôvodnené. Má za to, a v priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že vzťahy rodičov sú až deštruktívne a nie je možné v tomto období komunikovať. Preto návrh otca o spoločných nákupoch a delení nákladov na polovicu je absolútne nerealizovateľný. Dovoľuje si poukázať na fakt, že už 4 mesiace nedostala od otca výživné a v prípade zrušenia jeho vyživovacej povinnosti by všetky náklady a výdavky spojené s maloletými hradila výlučne ona a otec by neuhrádzal vôbec nič a z dôvodu jeho finančných problémov by trpeli len maloletí. O výške mesačného príjmu otca vo výške 58,89 eur ako deklaruje otec, rozhodol on sám a nazdáva sa, že ak sa mu v podnikaní nedarí (hoci podľa podkladov predložených súdu je zrejmé, že firma otca obdržala aj väčšie zákazky na niekoľko tisíc eur) má možnosť sa zamestnať riadne a zabezpečiť si stabilný príjem a uhradiť vyživovaciu povinnosť voči deťom. Má za to, že zrušenie vyživovacej povinnosti otca k deťom nie je na ich prospech a mohlo by byť ohrozené ich zdravie. Nestotožňuje sa s názorom otca, ktorý v odvolaní tvrdí, že súd uveril tvrdeniam matky, nakoľko súd objektívne zisťoval pomery na oboch stranách. Príjmy a výdavky matky riadne skúmal a správne rozhodol, keď návrh otca na zrušenie výživného zamietol. Odmieta tvrdenia otca, že matka sa vzdala stabilného príjmu a znížila svoj príjem z podnikania. Matka ukončila pracovný pomer ako obsluha čerpacej stanice z dôvodu vykonávania práce v 12 hodinových pracovných zmenách, pričom deti dlhé zmeny neznášali dobre. Ako SZČO sa zamestnala pre pružný čas a je potrebné uvedomiť si, že v regióne v ktorom začala podnikať je veľká konkurencia a okruh zákazníkov sa získava ťažšie a postupne, preto odmieta akékoľvek nepodložené tvrdenia otca o znižovaní príjmu z podnikania. Naopak počas konania bolo preukázané, že otec poškodil veriteľov tým, že zatajil svoj príjem a dal si zaslať finančné prostriedky na osobný účet a je úplne irelevantné ako si ich účtovne vysporiadal príjmovými dokladmi doloženými k odvolaniu. Z informácie priloženej k odvolaniu otca - o vinkuláciach na účte obchodnej spol. otca ( CRYFF, s.r.o. ) je zrejmé, že polovica pohľadávok je uplatňovaná verejnými inštitúciami ( Sociálna poisťovňa a.s., Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.) a preto je zrejmé, že v prípade zrušenia vyživovacej povinnosti by ona musela všetky náklady na maloletých hradiť sama. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že súd prvej inštancie postupoval v časti návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti správne keď tento návrh zamietol. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
10. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
11. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
12. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 13. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
14. V prejednávanej veci sa otec domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že jeho súčasná finančná situácia mu neumožňuje prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu, ako bol k tomu zaviazaný. Súd prvej inštancie preto správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Správne potom v konečnom dôsledku rozhodol, keď návrh otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel teda zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, predovšetkým z výsluchu rodičov, predložených dokladov o príjmoch oboch rodičov, výdavkoch vynakladaných oboma rodičmi, s prihliadnutím na to, ktorý z rodičov hradí aké výdavky na maloleté deti, odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je možné vyhovieť, a preto ho súd prvej inštancie správne zamietol. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery na strane rodičov a detí v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnej dobe a z takto zistených pomerov správne dospel k záveru, že je v schopnostiach otca naďalej platiť doteraz určené výživné. I keď v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom nebol podrobne zisťovaný komplexný príjem otca a vychádzalo sa len z jeho tvrdenia, je aj podľa odvolacieho súdu nepochybné, že okrem vykazovaného príjmu ako zamestnanca otec má príjem z činnosti jeho obchodnej spoločnosti. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že obchodná spoločnosť GRYFF s.r.o. vyvíja naďalej svoju činnosť, v priebehu roku 2018 otec fakturoval značné množstvo vykonaných prác, v roku 2019 taktiež vykonával zákazky každý mesiac a príjem z tohto podnikania mu plynul na osobný účet, pričom z výpisu z účtu vyplývajú výbery, z ktorých otec pravdepodobne pokrýva aj náklady na podnikanie. Sám pritom pred súdom prvej inštancie uviedol, že u zadávateľa dr. I. B. mal zákazku okolo 50.000,- eur. Súd prvej inštancie preto správne v danom prípade nevychádzal z výsledkov daňového priznania za rok 2018, kde otec vykazoval stratu, pretože reálne príjmy obchodnej spoločnosti sú iné. Preto aj podľa odvolacieho súdu bolo potrebné vychádzať z potencionálneho príjmu, ktorý otec dosahuje, a ktorý sa objavuje aj na jeho osobnom účte, na ktorom mal zostatok k predkladanému dňu 1146,13 eur. Keby bola obchodná spoločnosť dlhodobo stratová ako tvrdí otec, aj podľa odvolacieho súdu nepokračoval by v podnikaní, pričom ani aktuálne dlhy a záväzky spoločnosti, ktoré musí splácať nemôžu ísť na ťarchu plnenia si výživného. Otec predkladal záväzky či už ako fyzická osoba alebo obchodná spoločnosť z aktuálneho obdobia ako podal návrh na zrušenie výživného, pričom tvrdí, že sa snaží túto situáciu riešiť a preklenúť nepriaznivé obdobie. Faktom však aj podľa odvolacieho súdu je, že produkuje činnosť, dosahuje príjem, zaväzuje sa v blízkej
budúcnosti k úhrade značných finančných prostriedkov, musí preto rátať s takou úpravou príjmu, ktorý mu dovoľuje tieto dlhy splatiť. Vychádzajúc z potencionality príjmu, ktorý otcovi z podnikania zostáva, a to z príjmu najmenej 1000,- eur mesačne, je aj podľa odvolacieho súdu v jeho schopnostiach platiť doteraz určené výživné. Ani odvolací súd neverí tvrdeniu otca, že má príjem len 58,89 eur a finančne mu vypomáha priateľka, pretože obraty na jeho osobnom účte svedčia o výbere iných peňažných súm. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že otec spôsobom prekrývania peňazí z podnikania so svojim účtom a svojimi osobnými výdavkami zneprehľadňuje svoje pomery ako fyzická osoba a ako obchodná spoločnosť, čo nemôže ísť na ťarchu vyživovacej povinnosti. Rovnako správne nenechal bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že obchodná spoločnosť otca vlastní značný nehnuteľný majetok, okrem iného ide aj o rodinný dom, v ktorom otec býva a kde neuhrádza za prenájom žiadnu sumu. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že výdavky na stravu u detí sú mesačne na oboch 100,- eur a na tento účel vypracoval viaceré prehľadné tabuľky o podiele každého z rodiča na výdavkoch, súd prvej inštancie správne konštatoval, že je vylúčené, aby sa zohľadňoval výdavok na stravu v takto pevne určenej sume. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že obe deti dodržiavajú bezlepkovú diétu, ktorú skutočnosť potvrdila aj odborná ošetrujúca lekárka, ako i všeobecný detský lekár MUDr. Renáta Szépeová PhD., pričom náklady na takúto stravu sa nedajú merať presným vymedzením o to zvlášť, že ide o chlapcov, deti sa stravujú rôzne v dvoch domácnostiach a v školskej jedálni, pričom matka predložila doklady o kúpe potravín za mesiac máj 2019 v sume 410,72 eur, za jún 2019 v sume 347,10 eur a júl 2019 v sume 281,34 eur. I keď ide o potraviny do celej domácnosti, je aj podľa odvolacieho súdu logické, že výdavky na stravu detí musia byť vyššie ako je otcom uvádzaná suma 100,- eur mesačne. Ani podľa odvolacieho súdu zníženie výdavkov na školské stravovanie v dôsledku štátneho príspevku výrazne neznižuje výdavky na stravu detí, ktoré sa aj tak v podstatnej miere stravujú v domácom prostredí. Tento doplatok činí mesačne u jedného dieťaťa približne 10,- eur, čo vyplýva z potvrdenia školy. Súd prvej inštancie pri zachovaní vyživovacej povinnosti správne vychádzal aj z toho, že na otcovu stranu prechádza prídavok na maloletého syna, ktorý doposiaľ nepoberal a taktiež mu matka bude zasielať polovicu štátneho príspevku na diétne stravovanie, čo mesačne priemerne predstavuje 15,- eur. Ďalej súd prvej inštancie správne zisťoval aktuálne pomery aj na strane matky. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že matka býva v rodinnom dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom, do 31.3.2019 pracovala v TOP Leasing a.s. s priemerným príjmom približne 570,- eur, od apríla 2019 podniká s príjmom do 500 - 600,- eur mesačne. Matka predložila doklady o zakúpení školských potrieb obom deťom, o nákupe školskej tašky, úhrade družiny, rodičovského príspevku, časopisov, učebníc u S. v sume za celý školský rok 256,50,- eur a u Y. v sume 265,70 eur, dopláca za lieky detí, ktoré doplatky potvrdzuje aj odborný ošetrujúci lekár detí. Tieto výdavky na školské potreby, družinu, rodičovský príspevok, lieky, úschovu pupočníkovej krvi, ako vyplynulo z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie hradí preukázateľne len matka, ktorá s deťmi navštevuje aj odborných lekárov, taktiež zakúpila deťom lyžiarske oblečenie, bežné oblečenie, obuv do školy. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že je naďalej udržateľné doteraz určené výživné, ktoré pokrýva len odôvodnené potreby detí, pričom obaja rodičia pritom hradia športové a mimoškolské aktivity detí a počas striedavej osobnej starostlivosti uhrádzajú bežné výdavky detí. Oproti poslednej úpravy výživného sú deti o rok a pol staršie, sú vo vyšších ročníkoch základnej školy, je teda prirodzené, že aj ich nároky na stravovanie, ošatenie a obuv vzrastajú. Pokiaľ ide o argument otca, že všetky iné mimoriadne výdavky budú hradiť spoločne po dohode s matkou, súd prvej inštancie správne uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi konfliktná, rodičia sa úmyselne vyhýbajú osobnému stretnutiu aj pri odovzdávaní detí, útočia jeden na druhého, čo vyplývalo aj z ich správania na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Ťažko možno teda aj podľa odvolacieho súdu predpokladať, že sa dohodnú o pokrytí potrieb pokojným spôsobom, aby nezaťažovali v konečnom dôsledku maloleté deti. Aj preto súd prvej inštancie správne považoval za vhodné ponechať doteraz určené výživné, pri ktorom boli potreby detí náležite pokryté. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol.
16. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd námietky otca mal. uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle § 55 CMP len výnimočne možno náhradu trov konania strane priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Odvolací súd
v prejednávanej veci dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje natoľko závažný dôvod, aby súd rozhodol o trovách konania inak ako podľa § 52 CMP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.