Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-18-2019.pdf
PDF · 75.99 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu: O.. H. W., F.. XX.XX.XXXX, T. E. X, P., proti žalovanej: O.. A. W., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XX , P., o zrušenie BSM za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu O.. H. W., H., F. XX.XX.XXXX a žalovanej O.. A. W.Č., S. D., F. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 08.09.2014, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov, W. X, S. XXXX, F. J. XX, H. H. Č. XX ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.08.2019 žiadal, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu za trvania manželstva.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 08.09.2014 pred matričným úradom Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov, W. X, S. XXXX, J. XX, H. H. Č. XX. U obidvoch účastníkov konania ide o prvé manželstvo Z manželstva účastníci deti nemajú Uzatvorením manželstva vzniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželia neuzatvorili žiadnu dohodu v zmysle ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka, na základe ktorej by si vyhradili vznik svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva. Zároveň ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ nebolo súdom zrušené, a to ani podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná získala od 29.07.2019 oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Podniká na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU-KE-OZP1-2019/041206-2 zo dňa 29.07.2019 vydanom Okresným úradom Košice a je zapísaná v živnostenskom registri pod č. XXX-XXXXX. Náhradu trov konania žalobca nežiadal.
3. Žalobca na doloženie svojich tvrdení, k žalobe doložil kópiu sobášneho listu, osvedčenie o živnostenskom oprávnení žalovanej.
4. Žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s procesným poučením bola žalovanej doručená dňa 28.08.2019. Žalovaná k žalobe písomne uviedla, že súhlasí so zrušením BSM za trvania manželstva z dôvodov uvedených v žalobe, ako aj s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej písomne vo svojom podaní zo dňa 21.10.2019 uviedol, že žalobca nemá výhrady k vyjadreniu žalovanej a súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa ust. § 177 ods.2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
7. Obe sporové strany vyslovili súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to sobášnym listom a živnostenským listom.
9. V konaní nebolo sporné a súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 06.09.2014, ktoré trvalo v čase rozhodovania súdu. Žalovaná získala dňa 29.07.2019 živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti. Z verejného registra súd zistil, že živnostenské oprávnenie žalovanej na vykonávanie ohlasovacej živnosti nebolo ku dňu rozhodnutia súdu zrušené.
10. Podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
11. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
12. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
13. Účelom ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka je vytvoriť podmienky pre ochranu jedného z manželov (toho, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť). Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej sféry takto zasahovať. V ust. § 148a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka použitý pojem "získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť" treba preto so zreteľom na jeho účel vykladať tak, že sa ním rozumie získanie právnej možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť (a tým aj zasahovať jej negatívnymi dopadmi do majetkovej sféry vymedzenej inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a že na podnikanie oprávnený manžel túto možnosť v čase rozhodovania súdu aj má. Uplatnenie práva domáhať sa podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva je teda ohraničené časovým úsekom, po ktorý má druhý manžel na základe získaného oprávnenia faktickú a právnu možnosť podnikať.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané splnenie základných podmienok pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa vyššie citovaného ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bolo preukázané, že manželstvo sporových strán doposiaľ trvá, ako aj, že žalovaná získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka, ktorú vykonáva na základe živnostenského oprávnenia v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože nedisponuje oprávnením na podnikateľskú činnosť.
15. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, strán sporu, za trvania manželstva zrušil.
16. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech, preto by mu patril nárok na náhradu trov proti žalovanej. Žalobca sa však práva na náhradu trov výslovne vzdal, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.