Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-111-2019.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/111/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: U. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. M. XXX/XX, D. P., o zaplatenie 5.463,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 17Csp/157/2018-99 zo dňa 11. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 17Csp/157/2018-99 zo dňa 11. marca 2019 v napadnutom III. a IV. výroku z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (I. a II. výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti poplatkov a sankčného úroku vo výške 689,87 Eur s príslušenstvom zastavil (I. výrok). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 51,82 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 51,82 Eur od 21. 10. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (II. výrok). Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol (III. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č.k. 17Csp/157/2018-61 zo dňa 15.01.2019 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, pričom ako žalobca bude vystupovať spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., v nadväznosti na zákonné ustanovenie § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podaním zo dňa 01.03.2019 zobral žalobca podanú žalobu späť v časti o zaplatenie 689,87 Eur (sankčný úrok a poplatky) a žiadal o zastavenie konania v uvedenej časti s príslušenstvom.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou (VÚB, a.s.) v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným
- dlžníkom bola uzatvorená zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. 0042172759. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu konal pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojho podnikania a na strane druhej vystupuje žalovaný - fyzická osoba, ktorý čerpal finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Daný spotrebiteľský vzťah sa preto spravuje Občianskym zákonníkom v zmysle § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zákonom č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému revolvingový úver na kreditnú kartu -
Bankomatka Quatro. Z výpisu vyplýva, že žalovaný kreditnú kartu opakovane využíval, reálne vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 5.545,24 Eur a to v období od 17.06.2012 do 24.07.2015, pričom ešte pred postúpením pohľadávky na žalobcu zaplatil sumu celkom 5.493,42 Eur.
4. Súd prvej inštancie preskúmaním zmluvy zistil, že táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok v zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v dôsledku čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V čl. VI. bod 41, 42 Obchodných podmienok je v súvislosti s úrokmi a poplatkami odkaz na cenník zverejnený v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky s tým, že banka je oprávnená jednostranne meniť cenník a teda aj výšku poplatkov a úrokov, čo podľa názoru súdu prvej inštancie zakladá nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a teda sa jedná o neprijateľnú podmienku. Súd prvej inštancie uviedol, že aj pri revolvingovom úvere je nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že zmluva neobsahuje priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný by teda mal vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky bez úrokov a poplatkov. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaný reálne vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 5.545,24 Eur a celkom zaplatil 5.493,42 Eur, t.j. je povinný žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 51,82 Eur. Vo zvyšku súd prvej inštancie preto žalobu zamietol.
5. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak zároveň vznikol nárok na úrok z omeškania, odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti dňa 20.10.2018. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013) určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 8 % bodov. Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 51,82 Eur od 21.10.2018 do zaplatenia.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu účastníkov sporu (§ 255 ods. 2 CSP), keďže úspešnejšiemu žalovanému preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, okresný súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti III. a IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že žalovanému bol poskytnutý revolvingový úver, ktorý je typický tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu. Uviedol že pri revolvingovom úvere dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu obsahuje ním predložená úverová zmluva v čl. V. s označením ,,Vyhlásenie Klienta“ bod 2. indikatívny výpočet RPMN vo výške 26,07 %. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty vo výške 21,82 % bola v zmluve taktiež uvedená pod bodom 3. V súvislosti s právnym názorom súdu prvej inštancie o nerozložení úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) žalobca uviedol, že je nesprávny a poukázal na čl. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-4215, Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, ktorými sú slovenské súdy viazané. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s petitom odvolania. Proti žalovanému si zároveň uplatnil náhradu trov konania.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom III. a IV. výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
13. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j), k) a y) zákona č. 129/2010 Z.z.. S uvedeným názorom sa však odvolací súd nemohol stotožniť.
15. V prejednávanej veci bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver formou revolvingu na základe kreditnej karty. Pri tejto forme úveru je stanovený tzv. úverový rámec, a teda suma, do výšky ktorej môže spotrebiteľ úver čerpať. Skutočná výška čerpaných prostriedkov však závisí od potrieb klienta (v tomto prípade žalovaného). Skutočná suma, ako aj od nej odvíjajúci sa počet splátok, spôsob čerpania, ich pravidelnosť a výška sú však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Tieto údaje sú pritom podkladom pre výpočet RPMN. Z uvedeného vyplýva, že údaj o reálnej výške RPMN pre celú dobu čerpania úveru nemožno pre ešte len budúci úver v čase uzatvorenia zmluvy určiť. Veriteľ je schopný, vychádzajúc z nastavených parametrov, určiť len určitú modelovú situáciu v čase podpisu zmluvy. Pri tejto je možné vychádzať zo schváleného úverového rámca a výšky splátok, na základe čoho je možné stanoviť predpokladaný konečný počet splátok. Uvedenému teda korešponduje indikatívny výpočet
uvedený veriteľom v zmluve, konkrétne v bode 1. článku V., ktorý príkladmo, s použitím relevantných údajov, určil RPMN na začiatku úverového vzťahu na 26,07 %. Je preto možné ustáliť, že na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť dá (čo žalobca splnil indikatívnym výpočtom), pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už nie je možné následne, v priebehu revolvingu, pretože úver sa čerpá a dopĺňa, a tým pádom sa menia aj vstupné údaje pre výpočet RPMN. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie ohľadom absencie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov [§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch].
16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že v zmluve nie je uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN, nakoľko priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty vo výške 21,82 % bola v zmluve uvedená pod bodom 3. článku V. zmluvy (č. l. 4 spisu). Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie ohľadom absencie priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver [§ 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch].
17. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíne splátok v dôsledku čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona. Súd prvej inštancie svoj záver bližšie skutkovo ani právne neodôvodnil, preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné, súd prvej inštancie neuviedol, ako zohľadnil, že pri revolvingovom úvere nie je reálne možné od veriteľa vyžadovať určenie počtu splátok, keďže ide o úver na dobu neurčitú, poskytovateľ úveru v čl. V. bodu 1 zmluvy pri indikatívnom výpočte RPMN uviedol počet splátok 47 v prípade ak klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou Kartou u obchodníka dňa 01.06.2012. Čo sa týka uvedenia termínu splatnosti mesačnej splátky z čl. V. bodu 2 vyplýva, že dňom splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci, pričom tento bude zároveň uvedený vo výpise, výška splátky je uvedená v bode III. zmluvy a to 80 Eur. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že postačuje, ak spotrebiteľ je zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Pokiaľ odvolateľ namietal, že právny názor súdu prvej inštancie o nerozložení úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) nie je správny s poukazom na čl. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-4215, Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, k uvedenému odvolací súd uvádza, že predmetný právny názor súd prvej inštancie výslovne nekonštatoval, uviedol iba to, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Možno teda zhrnúť, že na základe uvedeného nemožno považovať záver súdu prvej inštancie, že uvedená zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j, k) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) a y) v zmysle ust. § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. možno považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatku za správne.
20. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).
21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zopakuje dokazovanie spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vyhodnotí dodržanie obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primerane odôvodní, pričom prihliadne na skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorená bežná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ale jednalo sa o úver revolvingový, čerpanie ktorého je založené na iných pravidlách.
23. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.
24. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).