Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/154/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O.. F. XXX/XX, proti žalovanému: Silverside, a.s., so sídlom Bratislava, Mestská časť Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zastúpenému: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka so sídlom Bratislava, Klariská 7, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -60 zo dňa 21. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mal súd uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.9.2018 zo zmluvy č. 975821823 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatnosti skončenia veci vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy; povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Saargummi Slovakia, s.r.o., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril formulárovú, typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 975821823 zo dňa 20.9.2018, ktorá neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s a inými kogentnými ustanoveniami (dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a podobne). Dohodu o zrážkach zo mzdy mal za ako súčasť typovej formulárovej zmluvy. Žalovaný požiadal napriek spornosti veci jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa žalobcovi zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca považoval za neplatný právny úkon pre rozpor s Občianskeho zákona, pričom text čl. 2 bod 1 je takým spôsobom formulovaný, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu, pričom určenie presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrené v eurách, avšak následne aj dojednané aj na ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace so zmluvou. Podľa žalobcu môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu do nekonečna. Vychádza z toho, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobcu nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Zamestnávateľom žalobcu je Saargummi Slovakia, s.r.o., ktorého žalovaný požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu listom zo dňa 9.5.2019. V návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nemá istotu bez presného vyhlásenia veriteľa, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky, vrátane spornej pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v , umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Obava, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčuje pripomienkami európskej komisie, v prípade C-3/12 Marcinová/ Pohotovosť, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Navrhol, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy, aby sa predišlo vzniku ujmy. Žalobou vo veci samej sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.09.2018 je neplatná, že úver zo zmluvy o úvere zo dňa 20.09.2018 je bezúročný a bez poplatkov, alternatívne, že zmluva o úvere zo dňa 20.09.2018, je neplatná. Žalovaný žiadal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje základné náležitosti podľa . Žalobca svoju povinnosť uhrádzať splátky úveru neplnil včas a riadne, preto žalovaný zaslal jeho zamestnávateľovi písomnú žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdových príjmov, ktorou požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážky zo mzdy výlučne vo výške pravidelnej splátky úveru, nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy. Zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody vo výške, ktorá neprevyšuje zákonom stanovenú maximálnu výšku zrážok zo mzdy. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 4 700 eur, s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 7 352,40 eur. Žalobca uhradil v prospech žalovaného splátky v celkovej sume 1 582,48 eur, z čoho istina úveru splatená vo výške 618,93 eur, zmluvný úrok vo výške 852,55 eur, splatenie poplatku za náklady spojené s výzvami 17 eur, splatenie úroku z omeškania 1,57 eur, zmluvná pokuta vo výške 3,13 eur, splatenie sumy poistenie 90,24 eur a úroku z poistenia vo výške 0,06 eur. Žalobca nie je v omeškaní v čase podania tohto vyjadrenia so splátkami úveru a zostáva mu uhradiť sumu 6.242,88 eur. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za šikanózny, pričom žalobca neosvedčil ani jednu zo skutočností, na ktorú sa v žalobe, predovšetkým v návrhu odvoláva.

3. Súd prvej inštancie z listín, preložených stranami zistil, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 20.09.2018 a písomnej dohody o zrážkach zo mzdy dňa 20.09. 2018. Tiež nie je sporné, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere, ako aj z dohody o zrážkach zo mzdy sú medzi stranami sporu dané, pričom sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol veriteľom poskytnutý úver spotrebiteľovi vo výške 4 700 eur, ktorý mal spotrebiteľ splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 122,54 eur, v počte 60 splátok, pričom splatnosť pravidelnej splátky bola 25-teho dňa v mesiaci, prvá splátka splatná 25.10.2018, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru 25.9.2023 a celková čiastka na zaplatenie činila 7.352,40 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,24 % ročne, RPMN 20,88 %, priemerná RPMN 12,35 %, odplata podľa Občianskeho zákona 19,24 %, doba trvania do 25.9.2023, teda doba určitá a úroková sadzba pri omeškaní 5 % ročne. V čl. 14 zmluvy je spracovaný splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že prvá splátka tak, ako súd uviedol už vyššie bola splatná 25.10.2018 vo výške 122,54 eur, z toho splátka istiny činila 47,19 eur a časť určená na úrok predstavovala sumu 75,35 eur. Splátky sú v rovnakej výške, pričom posledná 60.splátka mala byť splatná podľa splátkového kalendára dňa 25.9.2023. Z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.09.2018 vyplynulo, že je uzavretá medzi stranami sporu, pričom dlžník svojím podpisom potvrdil, že si celú dohodu prečítal a má záujem uzatvoriť takúto dohodu s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a boli priamo poukazované na účet veriteľa. Každá suma, ktorá bude strhnutá zo mzdy dlžníka a bude poukazovaná na účet veriteľa sa použije na úhradu splatných záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Z čl. 2 je zrejmé, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku zo zmluvy, ktorá je presne identifikovaná, ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 975821823 a celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť predstavovala sumu 7.352,40 eur. V čl. 2 bod 3 je uvedená výška splátky - zrážky zo mzdy vo výške 130,06 eur, ktorá sa mala realizovať v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádza sa v prospech veriteľa. Z čl. 2 bod 4 vyplýva, že sa veriteľ a dlžník dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. Z formulácie čl.

3 bod 7 jednoznačne vyplýva, že dlžník má zákonnú možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dohoda o zrážkach zo mzdy je opatrená podpismi zmluvných strán dňa 20.9.2018 a za spotrebiteľa je podpísaná Miroslavom Rendekom, čo sporné v konaní nebolo. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhrádzal riadne splátky, žalovaný ho vyzval upomienkami na zaplatenie splátok dlhu upomienkou zo dňa 4.3.2019, 1.4.2019, 2.5.2019 a 30.5.2019. Posledná výzva pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bola zo dňa 29.6.2019, ktorej predchádzala žiadosť žalovaného na zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu z titulu nesplácania úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.9.2018. S poukazom na , a požiadal veriteľ zamestnávateľa dlžníka o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu. Zrážku žiadal vykonať zo mzdy, resp. iného príjmu vo výške 259,48 eur, pričom v ďalších mesiacoch žiadal zrážať pravidelne vo výške 130,06 eur. Zamestnávateľ žalobcu za mesiac jún, júl a august 2019 zrazil žalobcovi z jeho mzdy v júni 2019 sumu 377,37 eur, v júli 2019 sumu 511,21 eur a v auguste 2019 sumu 310,58 eur. Spolu zrazil sumu 1.199,16 eur. Žalobca si svoj záväzok plnil, zaplatil z poskytnutého úveru 4.700 eur podľa vyjadrenia žalovaného sumu 1.582,48 eur, čo vyplýva z písomného vyjadrenia žalovaného a z aktuálnej výšky zostatku úveru , z toho istina úveru bola splatená v čiastke 618,93 eur.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ,, ,, ,, ,, , a konštatoval, že z doposiaľ predložených listinných dôkazov nevyplýva, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu a vydať neodkladné opatrenie, lebo žalobca neosvedčil, že mu hrozí zrážkami zo mzdy ujma, ktorá by bola priama a bezprostredná a poškodila by jeho majetkovú sféru. Žalobca žiadny dôkaz na svoje tvrdenia súdu nepredložil a neosvedčil tvrdené skutočnosti právne významné o potrebe neodkladnej úpravy pomerov stranami sporu. Zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté dňa 20.09.2018, pričom žalobca do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. do 24.09.2019 (jeden rok) nenamietal platnosť týchto zmlúv. Žalobca naviac neosvedčil, že by bol vystavený nepriaznivej finančnej situácii v dôsledku platenia nárokov, ktoré nie je povinný platiť. Zobsahu spisu nevyplýva a neuviedol to ani žalobca, že by dochádzalo k zrážaniu zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny úveru a že by došlo k úhrade istiny pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. Preto nie je osvedčený nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť jeho ochrana. Preukázateľne ani realizácia zrážok zo mzdy žalobcu, ktorá neprekročila sumu 4.700 eur, ktorá mu bola poskytnutá, nie je dôkazom toho, že by došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu, resp. k zhoršeniu jeho ekonomického alebo sociálneho postavenia. Doposiaľ nedošlo ani k úhrade istiny pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy a ktoré zrážky sa realizujú od júna 2019. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Bude vecou súdu prvej inštancie, aby dokazovaním vo veci samej posúdil žalobu žalobcu, vykonal riadne dokazovanie a následne rozhodol v meritórnom rozhodnutí, či dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková, resp. je neplatná.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa a . Uviedol, že ust. ukladá zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca a poukazovať ich veriteľovi ihneď potom, ako mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy bez toho, aby bolo treba tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať a bez toho, že by prípadný nesúhlas platcu mzdy s dohodou vyvolal akékoľvek účinky či zmenu v rozsahu či obsahu zákonných práva povinností. Keďže toto ustanovenie ukladá platcovi mzdy povinnosť zrážky vykonávať v správnej výške, nesie zodpovednosť za nesplnenie tejto zákonnej povinnosti a za vykonávanie zrážok v nesprávnej výške, naviac všetku túto činnosť znáša na svoje náklady (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.25Cdo/140/2006). Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu zisteniu, že návrh žalobcu neobsahuje zákonom požadované náležitosti, ktoré by preukazovali potrebu neodkladnej úpravy. S týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil. Neodkladné opatrenie slúži na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ak v návrhu na nariadení neodkladného opatrenia a žalobe vo veci samej spochybnil predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. V opačnom prípade by mohla žalobcovi, ktorý je v postavení spotrebiteľa, vzniknúť majetková ujma, ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mohla mať na neho omnoho väčší dopad v porovnaní s dopadom na žalovaného v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy. Mal za to, že dostatočne osvedčil potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia, pretože realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať s príjmom ako vlastným majetkom. Zdôraznil, že vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, neodkladnosť úpravy pomerov podľa jeho názoru spočíva už v samotnom vykonávaní zrážok, bez ohľadu na výšku zrážok a majetkových pomerov žalobcu, pričom výška splátok dlhu bola žalobcom spochybnená. Zamestnávateľ vykonáva zrážky na základe nejudikovaného titulu a on nemá iné prostriedky ako neodkladné opatrenie, aby tomu mohol zabrániť. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že odvolacie dôvody žalobcu považuje za účelové a nedôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie je odôvodnené, súd prvej inštancie postupoval prísne v súlade s príslušnými ustanoveniami . Zdôraznil, že výkon zrážok zo mzdy je dovoleným zabezpečovacím prostriedkom, upraveným samotným . Nie je zrejmé, akým spôsobom sa zhoršuje právna pozícia žalobcu, ide o tvrdenie, ktoré nemá žiadnu relevanciu. Celá zmluvná dokumentácia bola vypracovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy až potom, ako sa žalobca dostal do omeškania a na písomné upomienky zo strany žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval. Zdôraznil, že súd výšku úhrady dlhu zistil len z dôkazov predložených žalovaným, hoci túto povinnosť mal žalobca, ako konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom uznesením. Samotné spochybnenie dohody o zrážkach zo mzdy nie je v zmysle zákona dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia a to najmä v prípade, ak samotná dohoda iba kopíruje zákonné ustanovenia. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 27.02.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 26.0.2019. Zdôraznil, že zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojich ustanoveniach nezakazuje využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu. Vyslovil svoje presvedčenie, že dohoda o zrážkach je platným právnym úkonom, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti. Žalobca nepreukázal, že by došlo k úhrade základnej sumy istiny úveru, preto nemožno konštatovať, že žalobca je vystavený nepriaznivej finančnej situácií. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru , že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa z nasledujúcich dôvodov:

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne závery súdu prvej inštancie ( a ).

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

16. V zmysle vyššie citovaného ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu buď nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo obava, že by prípadná exekúcia po meritórnom rozhodnutí veci, bola ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.

18. V prejednávacej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 975821823 zo dňa 20.09.2018 je bezúročná a bez poplatkov a dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá na zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 975821823 zo dňa 20.09.2018, je neplatná, alternatívne určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 975821823 zo dňa 20.09.2018 je neplatná. V zmysle žaloby je dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu je neplatná. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a vykonal oznámenie jej zamestnávateľovi, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy až do právoplatného skončenia konania. Ďalej súd zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol veriteľom poskytnutý úver spotrebiteľovi vo výške 4 700 eur, ktorý mal spotrebiteľ splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 122,54 eur, v počte 60 splátok, pričom splatnosť pravidelnej splátky bola 25-teho dňa v mesiaci, prvá splátka splatná 25.10.2018, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru 25.9.2023 a celková čiastka na zaplatenie činila 7.352,40 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,24 % ročne, RPMN 20,88 %, priemerná RPMN 12,35 %, odplata podľa Občianskeho zákona 19,24 %, doba trvania do 25.9.2023, teda doba určitá a úroková sadzba pri omeškaní 5 % ročne. V čl. 14 zmluvy je spracovaný splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že prvá splátka tak, ako súd uviedol už vyššie bola splatná 25.10.2018 vo výške 122,54 eur, z toho splátka istiny činila 47,19 eur a časť určená na úrok predstavovala sumu 75,35 eur. Splátky sú v rovnakej výške, pričom posledná 60.splátka mala byť splatná podľa splátkového kalendára dňa 25.9.2023. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.09.2018 dlžník svojím podpisom potvrdil, že si celú dohodu prečítal a má záujem uzatvoriť takúto dohodu s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a boli priamo poukazované na účet veriteľa. Každá suma, ktorá bude strhnutá zo mzdy dlžníka a bude poukazovaná na účet veriteľa sa použije na úhradu splatných záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku zo zmluvy, ktorá je presne identifikovaná, ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 975821823 a celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť predstavovala sumu 7.352,40 eur. V čl. 2 bod 3 je uvedená výška splátky - zrážky zo mzdy vo výške 130,06 eur, ktorá sa mala realizovať v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádza sa v prospech veriteľa. Z čl. 2 bod 4 vyplýva, že sa veriteľ a dlžník dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. Z formulácie čl. 3 bod 7 jednoznačne vyplýva, že dlžník má zákonnú možnosť odmietnuť uzavretie tejto

dohody tým, že ju nepodpíše. Dohoda o zrážkach zo mzdy je opatrená podpismi zmluvných strán dňa 20.09.2018. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhrádzal riadne splátky, žalovaný ho vyzval upomienkami na zaplatenie splátok dlhu upomienkou zo dňa 04.03.2019, 01.04.2019, 02.05.2019 a 30.05.2019. Dňa 09.05.2019 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu z titulu nesplácania úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.09.2018 tak, aby v najbližšom výplatnom termíne bola vykonaná zrážka zo mzdy, resp. iného príjmu vo výške 259,48 eur a v ďalších mesiacoch žiadal zrážať pravidelne vo výške 130,06 eur, do uhradenia dlhu. Zamestnávateľ žalobcu za mesiac jún, júl a august 2019 zrazil žalobcovi z jeho mzdy v júni 2019 sumu 377,37 eur, v júli 2019 sumu 511,21 eur a v auguste 2019 sumu 310,58 eur, spolu zrazil sumu 1.199,16 eur, pričom nie je zrejmé, či zrážky boli vykonané len v prospech žalovaného alebo i tretích osôb. Podľa oznámenia o aktuálnom stave úveru zo dňa 10.10.2019 žalobca 05.06.2019 uhradil splátky v celkovej hodnote 130,06 eur, dňa 04.07.2019 uhradil splátky v celkovej hodnote 310,18 eur, dňa 06.08.2019 v hodnote 130,06 eur a dňa 05.09.2019 v hodnote 130,06 eur. Ku dňu 10.10.2019 tak žalobca z poskytnutého úveru 4.700 eur uhradil sumu 1.582,48 eur, od júna 2019 platí splátky pravidelne a riadne ( v dôsledku zrážok zo mzdy zamestnávateľom).

19. V súdenej veci je nesporné, že žalobca v konaní predloženými listinami osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami ( zo zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.09.2018), ktorý je nesporné právnym vzťahom spotrebiteľským. Odvolací súd sa však po preskúmaní veci stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladne upraviť právne vzťahy medzi stranami. Je síce pravdou, že žalovaný na základe svojej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je na základe tvrdení žalobcu medzi stranami sporná s tým, že žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je medzi stranami sporná, ale žalobca v konaní osvedčil len existenciu žiadosti žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe tejto dohody a vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu vo výške dojednanej splátky úveru, pričom ku dňu vydania napadnutého uznesenia (21.10.2019) boli zo strany žalobcu zaplatené všetky splátky úveru, splatné do 21.10.2019. Žalobca ku dňu vydania napadnutého uznesenia z výšky samotných poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy zo dňa 20.09.2018 ( teda nie z výšky celkovej sumy, ktorú má podľa zmluvy veriteľovi uhradiť) v sume 4 700,- eur uhradil len 1 582,48 eur. V konaní bolo pritom zistené, že žalobca je zamestnaný a zo zamestnania dosahuje čistý mesačný priemerný príjem 944,96 eur ( za obdobie jún až august 2019). Je teda zrejmé, že vykonávaním zrážok z uvedenej mzdy žalobcu v sume zodpovedajúcej dojednanej splátke 130,06 eur s prihliadnutím na to, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia došlo zo strany žalobcu k úhrade len zhruba tretiny samotných poskytnutých peňažných prostriedkov (ktoré bude povinný žalovanému vrátiť i v prípade jeho úspechu v tomto súdnom konaní), nedochádza k ohrozeniu práv žalobcu v takej miere, že by si to vyžadovalo tak výnimočný a intenzívny zásah zo strany súdu, akým nariadenie neodkladného opatrenia nepochybne je. Sám žalobca doposiaľ nešpecifikoval, aká konkrétna majetková ujma - s poukazom na vyššie uvedené - mu vzniká v dôsledku realizácie dohody o zrážkach zo mzdy. Samotné spochybnenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v súdnom konaní pritom neznamená automaticky nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložila žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práv a z tejto dohody, ako sa mylne domnieva žalobca. Ak by tomu tak bolo, zákonodarca by to zrejme reflektoval v právnej úprave neodkladných opatrení či v právnej úprave spotrebiteľských sporov.

20. Keďže odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie zistil, že na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení neboli splnené zákonné podmienky podľa , pretože žalobca v konaní neosvedčil naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán formou inštitútu neodkladného opatrenia, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa .

21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní žalovanému.

22. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).