Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10Csp-108-2019.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/108/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Mesto Turčianske Teplice, so sídlom Partizánska 413/1, 039 01, Turčianske Teplice, IČO: 00 317 004, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Teplico, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 246/14, 039 01, Turčianske Teplice, IČO: 31 621 171 - mandatárom, právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír Zajac, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 39, 036 01, Martin, IČO: 46 255 281, proti žalovanému: N. L., H.. X.X.XXXX, R. C. Z. R. R., XXX XX, S. C.: S. V., V.. X. Z. XXX/XX, XXX XX, R. R., v konaní o zaplatenie 296 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 296 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 12.11.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.11.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 296 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania 12.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odvodnil tou skutočnosťou, že v právnej pozícii prenajímateľa ako ubytovateľ uzavrel so žalovaným v právnej pozícii ubytovaného dňa 30.11.2018 zmluvu o ubytovaní, ktorá bola uzavretá na dobu určitú od 1.12.2018 do 28.2.2019. Následne uzavrel ďalšiu zmluvu o ubytovaní dňa 28.2.2019, ktorá bola uzavretá na obdobie od 1.3.2019 do 30.4.2019, dňa 30.4.2019 uzavrel zmluvu o ubytovaní, ktorá bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2019 do 30.6.2019, dňa 28.6.2019 uzavrel zmluvu o ubytovaní, ktorá bola uzavretá na dobu určitú od 1.7.2019 do 31.8.2019 a dňa 30.8.2019 uzavrel zmluvu o ubytovaní, ktorá bola uzavretá na obdobie od 1.9.2019 do 31.10.2019. Predmetom týchto zmlúv bolo prechodné ubytovanie žalovaného v ubytovacích priestoroch žalobcu v S. V. R. R., H. V.. X. Z. XXX/XX. Žalovaný mohol užívať miestnosť č. XX o výmere 12 m2 na 1. poschodí v S. V.. Podľa zmlúv o ubytovaní bol žalovaný povinný platiť mesačne cenu za ubytovanie vo výške 10,32 € na mesiac a platiť aj zálohové platby za energie a služby vo výške 69,68 € za mesiac. Za obdobie od 1.1.2019 do 30.9.2019 vznikol žalovanému nedoplatok za ubytovanie vo výške 296 €. Z toho predstavuje nedoplatok na nájomnom 41,28 € a na zálohových platbách za energie predstavuje dlh sumu 254,72 €. Nárok žalobcu oprel žalobca o ust. § 697 Obč. zákonníka a o ust. § 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..
3. K žalobe žalobca pripojil fotokópiu mandátnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca ako mandant s mandatárom - obchodnou spoločnosťou Teplico, s.r.o., so sídlom v Turč. Tepliciach, fotokópie zmlúv, na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával a fotokópie špecifikácií platieb za rok 2019.
4. V priebehu konania žalobca na výzvu súdu v súvislosti s uplatňovanými majetkovými sankciami za omeškanie žalovaného s úhradou nájomného a zálohových platieb za energie, listom zo 16.1.2020 oznámil, že pre prípad, že sa súd nestotožní so názorom žalobcu, že by mohol uplatňovať majetkovú sankciu pri omeškaní nájomcu s platením nájomného v S. V., teda s plnením dlhu pri zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o ubytovaní, teda, že by žalobca mohol požadovať ako majetkovú sankciu poplatok z omeškania, opierajúc sa o ust. článku 4 ods. 1 C.s.p., uplatňuje žalobca nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a to vo výške 5 % ročne od 12.11.2019 do zaplatenia.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola spolu s procesným poučením súdu, výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, spolu s prílohami, riadne doručená do vlastných rúk dňa 13.12.2019. Pre súd tak zostali skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnené, najmä pokiaľ ide o výšku dlhu žalovaného a ten naviac preukazovali listiny, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 29.1.2020 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli rozporované. Naviac ich však preukazovali listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu. Pre súd bolo nesporne zistené, že Mesto Turčianske Teplice je vlastníkom budovy S. V., R. R., ktorá je na V.. X. Z. XXX/XX N. R. R.. V žalobe uvedenými zmluvami o ubytovaní, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom ako ubytovateľom a žalovaným ako ubytovaným bolo preukázané, že žalovaný bol ubytovaný v predmetnej ubytovni od 1.12.2018 až do 31.10.2019. Zo zmlúv žalovanému vyplývala povinnosť platiť cenu ubytovania mesačne vo výške 10,32 € za mesiac a zálohové platby za energie a služby spojené s užívaním ubytovacích priestorov vo výške 69,68 € za mesiac. Žalobca potom predložil prehľad o platení týchto služieb žalovaným v období za január 2019 až za september 2019, kde bolo zistené, že žalovaný plnil žalobcovi len v januári 2019, vo februári nezaplatil žiadnu úhradu. Potom plnil v mesiacoch marec, apríl, máj a jún a nasledujúce mesiace od júla do septembra 2019 už žalobcovi nezaplatil nič. Na nájomnom za sledované obdobie žalovaný zaplatil 51,60 €, hoci mal zaplatiť 92,82 € a na úhradách za služby spojené s užívaním miestnosti v ubytovni zaplatil celkovo 408,40 €, hoci mal zaplatiť 663,12 €. Tým mu vznikol dlh na nájomnom 41,28 € a na službách 254,72 €, čo spolu predstavuje súčet 296 €, teda istinu žalobcom uplatnenú.
8. Právny vzťah medzi stranami sporu upravovali v období od januára 2019 do septembra 2019 platne uzavreté zmluvy o ubytovaní, ktoré boli uzavreté podľa ust. § 754 až § 759 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).
9. Podľa § 754 ods. 1 Obč. zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu, alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
10. Podľa § 754 ods. 2 Obč. zákonníka, za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.
11. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny ubytovania a ceny služieb, ktoré boli poskytované ubytovanému žalovanému, nachádza právnu oporu jednak v ustanoveniach zmlúv o ubytovaní, ale najmä v ustanovení § 754 ods. 2 Obč. zákonníka.
12. Pokiaľ ide o majetkovú sankciu za omeškanie s úhradou týchto plnení, tak v zmysle zmlúv o ubytovaní mal žalovaný tieto plnenia ubytovateľovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac. Z toho je zrejmé, že už v auguste 2019 mal zaplatiť cenu ubytovania na september. V septembri mal zaplatiť cenu ubytovania a služieb na október 2019. Preto, ak žalobca žiadal majetkové sankcie za omeškanie žalovaného s úhradou všetkých plnení za obdobie od 1.1.2019 do 30.9.2019, od 12.11.2019 požadoval žalobca majetkové sankcie za omeškanie v čase, keď žalovaný s úhradou plnení v omeškaní bol. Pokiaľ ide o typ majetkových sankcií, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by cez ustanovenie
článku 4 ods. 1 C.s.p. (Zákon č. 160/2015 Z.z.) mohol požadovať pri omeškaní ubytovaného žalovaného poplatok z omeškania podľa ust. § 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o majetkové sankcie pri omeškaní dlžníka s úhradou peňažného dlhu, Občiansky zákonník veľmi striktne v ustanovení § 517 ods. 2 stanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie jej podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Toto ustanovenie treba jednoznačne vykladať tak, že poplatky z omeškania, ktorých výšku upravuje ustanovenie § 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., je možné požadovať len tam, kde to Občiansky zákonník vyslovene udáva. V ostatných prípadoch je pri omeškaní nutné požadovať úroky z omeškania, ktorých výšku potom upravuje ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..
13. Súd preto posúdil podanie žalobcu urobené jeho právnym zástupcom zo dňa 16.1.2020 ako zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobca proti žalovanému domáha 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 296 € spolu od 12.11.2019 do zaplatenia. Túto zmenu žaloby pripustil uznesením, ktoré vyhlásil pri vyhlásení rozsudku dňa 29.1.2020, pričom proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Súd preto žalobcovi priznal ako majetkovú sankciu za omeškanie žalovaného s úhradou sumy 296 €, 5 % úrok z omeškania ročne v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.