Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-65-2019.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/65/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2020, v trestnej veci obž. H. T., pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaniach obžalovanej a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/6/2016 zo dňa 21. októbra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovanej H. T. a prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/6/2016 zo dňa 21. októbra 2019 bola obžalovaná H. T. uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
ako starobná dôchodkyňa, vedomá si jednak svojho nepriaznivého zdravotného stavu, spočívajúceho v chronickom ochorení pohybového systému a jednak neúmernej vzdialenosti z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu práce, dňa 29.12.2010 osobne požiadala živnostníčku J. X., vykonávajúcu podnikanie pod obchodným menom J. X. s miestom podnikania U., X. mája XXX/X, o uzatvorenie pracovného pomeru so zámerom, že po následnom uznaní jej dočasnej práceneschopnosti počas trvania pracovného pomeru bude mať nárok na čerpanie nemocenských dávok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení a po uzatvorení pracovného pomeru na dobu určitú s tým, že do práce ako asistent nastúpi dňa 29.12.2010 vo Svidníku s dohodnutou mzdou 1.100,- eur, ako aj jej nahlásení ako zamestnanca zamestnávateľom na pobočke U. L. vo U., dňa 30.12.2010 po lekárskom ošetrení bola uznaná dočasne práceneschopnou do 30.6.2011, pričom po skončení pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2010 si uplatnila nárok na nemocenské dávky, na základe čoho jej ku škode U. L. X. boli neoprávnene priznané a vyplatené nemocenské dávky v sume 3.585,40 eur.
Za to bol obžalovanej uložený podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba na 1 1 (jeden a pol) roka.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd poškodenú stranu U. L., E., Ul. XX. augusta č. X. a XX, XXX XX X. X s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obžalovaná a prokurátor.
Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu cituje ust. §§ 2 ods. 10, 12, 19, 168 ods. 1, 321 ods. 1 a 322 ods. 1 Tr. poriadku, pričom namieta, že v čase uzavretia pracovného pomeru ani u obžalovanej ani
u jej zamestnávateľa neboli zistené a preukázané žiadne postranné úmysly, resp. iné nekalé konanie vedené úmyslom vylákať od štátu dávky. Je pravdou, že v krátkom čase od uzavretia pracovného pomeru bola obžalovaná uznaná za práceneschopnú a následne si uplatnila vyplácanie dávok a tie aj čerpala. Práceneschopnosť bola ale zistená lekárom a obžalovaná si ju v žiadnom prípade úmyselne nezavinila. U obžalovanej absentuje úmyselné uvádzanie do omylu či už zamestnávateľa alebo poskytovateľa dávok. Zdravotný stav obžalovanej pred práceneschopnosťou nevylučoval jej zamestnanie u svedkyne X.. Práceneschopnosť bola skutočná, diagnostikovaná ošetrujúcim lekárom a adekvátna počas celej doby jej trvania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodiť.
Prokurátor napáda rozsudok vo vzťahu k výroku o vine a treste. Má za to, že zmena právnej kvalifikácie konania obžalovanej nie je v súlade so zákonom. Názor vyslovený súdom vyššieho stupňa týkajúci sa kvalifikácie skutku bol prekonaný uznesením senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/28/2017 z 13.02.2018. Z neho vyplýva, že dávky sociálneho poistenia vyplácané z rozpočtu U. L., ktorá je verejnoprávnou inštitúciou, sú „iným plnením“ v zmysle § 225 ods. 1 Tr. zákona. Jednotlivé dávky sociálneho poistenia majú nepochybne aj podpornú funkciu, čo je osobitne zdôraznené v prípade sociálneho poistenia, ktoré sa vyplácajú počas podporného obdobia. Svojím charakterom a účelom sú tak obdobné subvencii alebo dotácii, ktorými sa vo všeobecnosti rozumie verejná finančná podpora, resp. príspevok. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vo veci rozhodnúť.
Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná a prokurátor podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že ako odvolania prokurátora tak aj obžalovanej sú nedôvodné.
Úvodom je potrebné konštatovať, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora a boli vykonané dôkazy, a to aj v zmysle prechádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli prvostupňovým súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok súdu I. stupňa obsahuje podrobné odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.
Odvolací súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil, a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu odkazuje.
Aj podľa názoru druhostupňového súdu, záver o vine obžalovanej vyplýva jednak z jej vlastnej výpovede z prípravného konania, kedy sama uviedla, že už v čase podpisu pracovnej zmluvy bola v starobnom dôchodku a mala aj veľké zdravotné problémy s chrbticou, ktoré boli chronického rázu a seknutia chrbtice sa u nej pravidelne opakovali. O svojich zdravotných problémoch p. X. pri podpise zmluvy ani počas celého dňa nič nepovedala. Dňa 29.12.2010 po návrate od svedkyne X. pomáhala otcovi pri opatere ťažko chorej mamy, ktorú prenášali na stoličke do kúpeľne, pričom ako sama uviedla, stačilo prechladnutie, prudší pohyb alebo dvihnutie predmetu ťažšieho ako 5 kg a vtedy ju znovu sekne v krížovej chrbtici, čo sa aj napokon stalo. Na druhý deň išla na ošetrenie do Svidníka k MUDr. V., ktorý konštatoval po vyšetrení seknutie driekovej chrbtice a na jej žiadosť jej vystavil doklad o dočasnej práceneschopnosti, ktorý v ten deň zaniesla p. X.. Súčasne došlo aj k podpisu dohody o ukončení pracovného pomeru ku dňu 31.12.2010 a odvtedy s p. X. nebola. Nemocenské dávky poberala od 30.12.2010 do 30.6.2011 a tieto jej boli vyplatené v sume 3.585,40 eur.
Skutočnosť, že sa obžalovaná dňa 29.12.2010 zamestnala u svedkyne J. X., bola preukázaná jednak výpoveďou obžalovanej, svedkyne X., ako aj listinnými dôkazmi predloženými sociálnou poisťovňou, pracovnou zmluvou a dohodou o ukončení pracovného pomeru. Taktiež je zrejmé z výpovede obžalovanej, ako aj svedkyne X., že obžalovaná svedkyni nepovedala to, že je starobnou dôchodkyňou
a že poberá starobný dôchodok, ani ďalšie skutočnosti svedčiace o jej zdravotnom stave. Práve na podklade prečítaného odborného vyjadrenia znalca MUDr. T. W. možno konštatovať vo vzťahu ku preskúmaniu, či došlo k naplneniu obligatórnych náležitostí súdeného trestného činu, že nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej H. T. z dôvodu chronického ochorenia pohybového systému jej neumožňoval reálne sa zamestnať u svojho zamestnávateľa. O tomto svojom závažnom ochorení obžalovaná vedela po dlhšiu dobu (už v roku 1991 sa sťažovala svojmu lekárovi MUDr. P. V. na bolesti chrbtice a v roku 2001 bola aj na CT vyšetrení z dôvodu sťaženia problémov s pohybovým aparátom) a nešlo teda o náhodne, epizódne, zhoršenie jej zdravotného stavu, ale naopak, o opakujúce sa problémy s pohybovým aparátom práve pre časté „seknutie“ v chrbtici. Síce z medicínskeho hľadiska mohla byť menovaná ošetrená obvodným lekárom pri vzniknutých ťažkostiach, ktorý bol v tom čase pre ňu dostupný, avšak nemal jej vystaviť potvrdenie o práceneschopnosti a po ošetrení jej mal vydať iba recept a lekársku správu, na základe ktorej jej mal potvrdenie o práceneschopnosti vystaviť jedine jej zmluvný všeobecný lekár alebo lekár poverený jeho zastupovaním. Doba liečenia spojená s práceneschopnosťou v trvaní 6 mesiacov by bola reálna iba v prípade, ak by menovaná dokladovala vyšetrenia, ktoré absolvovala nielen u obvodného lekára, ale predovšetkým u špecialistov. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti nemalo byť vystavené MUDr. V., ale jej obvodným lekárom, pričom jej ťažkosti mali byť objektivizované ďalšími vyšetreniami.
Odvolací súd má na základe vyššie uvedeného teda za to, že vina obžalovanej bola spoľahlivo preukázaná vykonanými ako priamymi tak aj nepriamymi dôkazmi, na podklade ktorých je možné vyvodiť bezpečný záver o tom, že skutok sa stal, je trestným činom a za jeho spáchanie je trestnoprávne zodpovedná obžalovaná. Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku.
Ako vyplýva z odvolania prokurátora, tento napáda právnu kvalifikáciu konania obžalovanej, ktorú mal okresný súd posúdiť ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zákona, pričom v tomto smere sa odvoláva na uznesenie senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/28/2017 zo dňa 13.02.2018. Odvolací súd ale na tomto mieste upriamuje pozornosť odvolateľa na to, že v prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súdená problematika - právna kvalifikácia neoprávnene priznaných a vyplatených nemocenských dávok, bola síce predmetom zmieneného rozhodnutia, ktoré ale nemá povahu rozhodnutia (judikátu) zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR.
Krajský súd aj napriek zmienenému rozhodnutiu opätovne dospel k záveru, že páchateľ spácha trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona v jeho základnej skutkovej podstate vtedy, ak vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia. Prvým predpokladom k naplneniu uvedenej objektívnej stránky je vylákanie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia z rozpočtu štátu alebo rozpočtu verejnoprávnych inštitúcii a štátnych fondov. Ide teda o taký prídel najmä finančných prostriedkov z verejných prostriedkov, na ktoré nie je právny nárok, pokiaľ osobitná právna norma neustanoví inak. Táto finančná podpora sa poskytuje tak fyzickým ako aj právnickým osobám len na základe žiadosti a to rozhodnutím príslušného orgánu, ktoré obsahuje príjemcu, výšku podpory, prípadne príspevku, a účel, na ktorý sa dotácia, subvencia, či príspevok poskytuje, a podmienky jej použitia. Možnosť poskytnutia finančnej podpory tak fyzickým ako aj právnickým osobám a spravidla účelová viazanosť jej použitia za splnenia vymedzených podmienok vylučuje, aby medzi tieto finančné podpory patrila aj nemocenská dávka poskytovaná počas dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca. Ďalším faktorom, ktorý neumožňuje zaradiť nemocenské dávky medzi finančné podpory, ktorým poskytuje ochranu ustanovenie § 225 Tr. zákona, je zákonný nárok poistenca na nemocenskú dávku, v prípade zamestnanca za predpokladu splnenia všeobecných podmienok uvedených v § 30 a podmienok stanovených v § 33 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Odvolací súd sa preto stotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovanej ako prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona tak, ako ju ustálil aj súd prvého stupňa, pretože obžalovaná uviedla do omylu U. L. v otázke splnenia podmienok na priznanie a vyplácanie nemocenských dávok a spôsobila tak väčšiu škodu 3.585,40 Eur.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/ Tr. zákona (obžalovaná viedla riadny život), bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Vychádzajúc z uvedeného je preto možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovanej ako aj dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku.
Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovanej H. T. a jednak zo závažnosti činu. V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne druhu trestu a má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní jedného roka spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odložený, za súčasného stanovenia skúšobnej doby na 1 a 1 roka. Obžalovaná v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Ohľadne výroku o náhrade škody, krajský súd si osvojil argumentáciu okresného súdu, prečo odkázal poškodeného na civilné konanie a z dôvodu nadbytočného opakovania už raz uvedeného na ňu odkazuje.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovanej krajský súd upriamuje jej pozornosť na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu, ktoré preukazujú spáchanie súdeného prečinu obžalovanou. Obžalovaná si plne uvedomovala svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a aj keď podľa jej názoru tento zdravotný stav nevylučoval jej zamestnanie, z odborného vyjadrenia MUDr. W. je preukázaný opak uvádzaného, teda to, že z dôvodu chronického ochorenia pohybového systému jej tento neumožňoval reálne sa zamestnať u svojho zamestnávateľa. Aj keď obžalovaná mala vedomosť o tom, že hoc len prechladnutie, prudší pohyb alebo zdvihnutie predmetu ťažšieho ako 5 kg jej spôsobí „seknutie“ v chrbtici, napriek tomu prenášala spoločne so svojím otcom ťažko chorú matku na stoličke do kúpeľne, kedy práve došlo ku spôsobeniu tejto zdravotnej komplikácie. Teda, obžalovaná musela byť minimálne uzrozumená s týmto následkom, ktorý mohla vyvolať táto jej aktivita. Ani posúdenie adekvátnosti práceneschopnosti nezodpovedá zaužívaným lekárskym štandardom, pretože obžalovanej nemal doklad o dočasnej práceneschopnosti byť vystavený MUDr. V., ale jej obvodným lekárom a taktiež jej ťažkosti mali byť objektivizované ďalšími vyšetreniami, ktoré ale obžalovaná neabsolvovala, čím došlo k zmareniu preskúmania objektívnosti opodstatnenosti doby jej liečenia.
Pokiaľ sa jedná o namietanú právnu kvalifikáciu konania obžalovanej zo strany obžaloby, odvolací súd na tomto mieste poukazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie, prečo nesúhlasil s argumentáciou prokurátora a na základe akých skutočností a okolností ustálil konanie obžalovanej ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadne opravné prostriedky obžalovanej H. T. a prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a ich odvolania zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.