Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-10-2020.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Subarea
31Cob/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Pavol Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová ako členovia senátu v sporovej veci navrhovateľky neodkladného opatrenia: MAJLINGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 696 532, Budatínska 12, Bratislava, zastúpenej: Advokátska kancelária Baďurová, s.r.o., Bratislava, proti odporcom neodkladného opatrenia: 1. Ing. A. T., nar. XX. D. XXXX, O. N. XXXX/XX, A., 2. Mgr. H. T., nar. X. D. XXXX, O. N. XXXX/XX, A., o zabezpečovacie opatrenie, na odvolanie odporcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 4 Cb 45/2019-29 z 9. septembra 2019 takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.
II. Navrhovateľke sa priznáva voči odporcovi v 1. rade nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie „nariadil zabezpečovacie opatrenie“, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnosť v k. ú. A., a to bytu č. XX na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX na parc. reg. C č. 10083 a k nemu prislúchajúcom spoluvlastníckom podiele 6714/338092 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, „ktorú nehnuteľnosť majú žalovaný 1 a žalovaný 2 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov“, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľky („žalobcu“) proti odporcovi v 1. rade („žalovanému 1“) z neuhradených faktúr za poskytnutie služieb patentového zástupcu vo výške 37.245,80 € s vymedzeným úrokom z omeškania, priznanej navrhovateľke rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 7 Cb 63/2017-252 z 24. júla 2019.
2. Vyšiel zo zistenia, že uvedeným neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Piešťany bol odporca v 1. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľke odmenu za služby patentového zástupcu 37.245,80 € s úrokmi z omeškania. Odporca v 1. rade je fyzická osoba - podnikateľ, nemá iný majetok, hospodárske výsledky a ukazovatele podnikania sú negatívne (je v kategórii hroziaceho úpadku). Pred pojednávaním v uvedenej veci komunikoval so svojím právnym zástupcom o predaji uvedeného bytu, ktorý predstavuje jeho jediný známy majetok. Preto súd prvej inštancie považoval za osvedčené všetky predpoklady zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 v spojení s § 325 C. s. p.
3. Včas podaným odvolaním sa odporca v 1. rade domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia vec na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny tak, že sa návrh zamietne. Namietol, že odporkyňa v 2. rade nie je pasívne legitimovaná, keďže manželstvo odporcov bolo rozvedené 3. marca 2009. K vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva došlo uplynutím trojročnej fikcie, takže sú každý vlastníkom jednej polovice nehnuteľnosti. Na vlastníctvo odporkyne v 2. rade nemožno zriadiť záložného právo na zabezpečenie pohľadávok voči odporcovi v 1. rade. Ďalej odporca v 1. rade priznal ťažkú finančnú situáciu, ktorú však podľa neho spôsobila navrhovateľka svojou neprofesionalitou, keď patenty odporca nemôže ekonomicky využívať. Odmietol tvrdenia o rozhovore o predaji bytu, takýto prevod by bol
vnímaný ako účelový a mohol by byť napadnuteľný, preto by ho odporca neurobil. Okrem toho v ňom reálne býva.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení odkázala na to, že pri podávaní návrhu vychádzala z údajov katastra nehnuteľností (§ 70 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z.), kde odporcovia sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci. Ani ona, ani súd prvej inštancie nemohli mať vedomosť, že odporca v 1. rade je s odporkyňou v 2. rade rozvedený už od roku 2009. Avšak pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že tu bezpodielové spoluvlastníctvo nie je, navrhol zriadiť zabezpečovacie opatrenie aspoň na 1 bytu patriacej žalobcovi.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) C. s. p.], preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 379 a § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
6. Podľa § 343 ods. 1 C. s. p. môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podobne ako v prípade neodkladného opatrenia je aspoň osvedčenie existencie pohľadávky, ktorá sa má záložným právom zabezpečiť, a ohrozenie exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky. Je na navrhovateľovi, aby oba tieto predpoklady osvedčil (spravdepodobnil, porov. § 326 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p.). Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že sú dostatočne osvedčené oba tieto predpoklady. Pohľadávka navrhovateľky je dostatočne osvedčená tým, že Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 7 Cb 63/2017-252 po vykonanom pojednávaní a dokazovaní navrhovateľke túto pohľadávku voči odporcovi priznal. Tento rozsudok síce nie je pre tunajší súd záväzný (podľa § 228 C. s. p. je záväznosť spojená až s právoplatnosťou), avšak dostatočne osvedčuje, že táto pohľadávka je skutkovo a právne podložená do tej miery, do akej je to potrebné pre konanie o neodkladnom opatrení. Z vlastného vyhlásenia odporcu v 1. rade je potom dostatočne osvedčená aj jeho nepriaznivá finančná situácia. Odporca pritom v odvolaní nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že nemá žiaden iný majetok než založený majetok, na ktorý by bolo možné viesť exekúciu na uspokojenie nároku navrhovateľky (neosvedčil napr. hodnotu ním tvrdených práv na patentovateľné riešenia, ktoré sú podľa § 12 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch prevoditeľné a tým aj spôsobilými predmetmi záložného práva, § 151d ods. 1 Obč. zák.). Pri úvahe o miere osvedčenia ohrozenia exekúcie treba brať do úvahy aj to, že záložné právo samo osebe neobmedzuje odporcu v nakladaní so založenými vecami tak, ako by to robil zákaz nakladania nariadený prípadne neodkladným opatrením. Preto pritom nemusí byť preukázaný záujem odporcu zbaviť sa majetku, ale postačí riziko, že v dôsledku jeho negatívnej finančnej situácie môžu iní veritelia predbehnúť navrhovateľku a zexekvovať jeho majetok na uspokojenie svojich pohľadávok. To je v prerokúvanej dostatočne osvedčené jednak listinami predloženými navrhovateľkou o negatívnej situácii odporcu v 1. rade ako podnikateľa, jednak jeho vlastným potvrdením o zlej finančnej situácii.
7. K námietke odporcu v 1. rade ohľadom toho, že byt nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch odporcov, keďže sú od roku 2009 rozvedení, treba uviesť, že účelom konania o zabezpečovacom opatrení nie je riešenie vlastníckych vzťahov medzi odporcami navzájom. Rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva podľa § 343 C. s. p. je konštitutívne, pretože zakladá nové vecné právo k veci, právu alebo inej majetkovej hodnote. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p. však k samotnému zriadeniu záložného práva musí pristúpiť aj jeho zápis do príslušného registra, ktorým v prípade bytov je kataster nehnuteľností. Podmienky, za ktorých možno do katastra nehnuteľností zapísať súdne rozhodnutie, je vymedzený v § 36a ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. Z neho vyplýva, že súdne rozhodnutie možno v zásade zapísať len za predpokladu, že je záväzné pre osobu zapísanú na liste vlastníctva, ktorej práva sa má priamo dotýkať. Aj pre zabezpečovacie opatrenie pritom platí ustanovenie § 228 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého je výrok rozhodnutia záväzný len pre strany konania. Na to, aby rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení bolo možné zapísať do katastra podľa cit. ustanovení, musí byť teda záväzné voči všetkým tým, ktorí sú zapísaní na liste vlastníctva a ktorých práva sa má bezprostredne dotknúť. Ak sú na liste vlastníctva zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti (bytu) manželia, musí byť uznesenie zabezpečovacom opatrení účinné voči obidvom, keďže podľa takéhoto zápisu je každý z manželov vlastníkom celej veci. Aby bolo uznesenie o zabezpečovacom opatrení účinné voči obom takto zapísaným manželom, musia byť obaja stranami konania (odporcami) a aj výrok musí smerovať voči obom. V prerokúvanej veci z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A.
vyplývalo, že obaja odporcovia sú na ňom zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, čo v zmysle skôr uvedeného znamená, že uznesenie o zabezpečovacom opatrení by bolo na tento list vlastníctva zapísateľné len vtedy, ak je vydané voči obom. Naopak, zriadenie záložného práva len na podiel 1/2 vo vlastníctva odporcu v 1. rade nebolo možné, pretože na liste vlastníctva nebolo zapísané vlastnícke právo odporcu v 1. rade k takémuto podielu. Ak by súd takéto zabezpečovacie opatrenie zriadil, bolo by jeho rozhodnutie nevykonateľné, keďže by ho v rozpore aj s § 343 ods. 2 C. s. p. nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľnosti.
8. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodný stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 C. s. p.), teda stav zápisu na liste vlastníctva v danom čase. Z už uvedených dôvodov potom nie je rozhodné to, či tento stav zodpovedá aj skutočnému právnemu stavu, prípadne či sa tento zápis následne zmenil. Účelom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je riešiť spoluvlastnícke vzťahy medzi osobami zapísanými na liste vlastníctva, ale zabezpečiť zriadenie a vznik záložného práva ako vecného práva veriteľa na predmete nehnuteľnosti. V tu prerokúvanej veci by sa však nič nezmenilo ani v prípade, ak by odvolací súd akceptoval námietku, že odporca v 1. rade je len podielovým spoluvlastníkom bytu. To by totiž znamenalo, že odporkyňa v 2. rade je tiež spoluvlastníčkou bytu a napadnutým uznesením bolo zriadené záložné právo aj na jej podiele. V takom prípade by však bola týmto uznesením dotknutá na svojich práva k tomuto podielu, čo by však musela uplatniť sama vo vlastnom mene vlastným odvolaním. Podľa § 359 C. s. p. totiž odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Ak by odporcovia boli podieloví spoluvlastníci, neboli by nerozlučnými spoločníkmi, pretože by sa rozhodnutie nemuselo vzťahovať na nich spoločne (§ 77 ods. 1 C. s. p.). Naopak, celkom zrejme by bolo možné zriadiť samostatné záložné právo na podiel každého z nich. Odvolanie odporcu v 1. rade by tak v tomto prípade nemalo účinky pre odporkyňu v 2. rade a netýkalo by sa jej podielu. V tu prerokúvanej veci však odporkyňa v 2. rade, hoci jej bolo uznesenie riadne doručené, odvolanie nepodala. Ak by teda súd akceptoval námietky odporcu v 1. rade, že skutočne má vychádzať z podielového spoluvlastníctva odporcov k bytu, nemohol by sa nijako dotknúť napadnutého uznesenia vo vzťahu k odporkyni v 2. rade, ktorá sama odvolanie nepodala a tak by uznesenie voči nej nadobudlo právoplatnosť.
9. Zo všetkých uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne zriadil žiadané záložné právo voči obom odporcom tak, v čase jeho rozhodovania boli zapísaní na liste vlastníctva. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p. podľa tohto stavu rozhoduje aj odvolací súd, v dôsledku čoho vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).
10. Navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 354 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému odporcovi v 1. rade (výrok II).
11. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.