Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/11/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. R. H., nar. XX. E. XXXX, bytom V. X. Y. XXX, proti žalovanej: IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 745 804, zastúpenej: Advokátska kancelária Rieglová & Kadáková s.r.o., Bajkalská 5/ A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 330 091, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 19. apríla 2018 č. k. -116, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , až 3, a (ďalej aj „“). Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 22.2.2017 domáhala, aby súd určil, že zmluva o úvere zo dňa 13.10.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je v časti zabezpečovacieho práva neplatná, úver je bezúročný a bez poplatkov. Súčasne žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 3.179,60 eur spolu s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia a sumu 1.000 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Dňa 16.4.2018 vzala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu späť, pričom náhradu trov právneho zastúpenia nežiadala. Náhradu trov konania nežiadala ani žalovaná. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa vzala žalobu účinne späť, pričom súhlas žalovanej sa v danom prípade nevyžadoval (žaloba bola vzatá späť pred predbežným prejednaním, resp. pred prvým pojednávaním), preto konanie zastavil. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ustanovením , vecne poukazom na to, že obidve strany konania na priznaní nároku na náhradu trov konania netrvali.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa so zrejmým návrhom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Je pravdou, že žalobkyňa 16.4.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala žalobu späť. Žaloba bola vzatá späť v domnení, že medzi stranami sporu dôjde k mimosúdnej dohode a celá záležitosť bude ukončená, čo sa nestalo. Žalobkyňa bola uvedená do omylu, bol na ňu vyvíjaný nátlak na prevedenie úhrady. Žalovaná sa dopúšťa nekalých obchodných praktík. Žalobkyňa poukázala na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v danej veci bola vopred pripravená, je v neprospech spotrebiteľa, ide o zmluvu formulárovú. Na daný prípad sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je neprípustné. Odkázala na , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a žiada podrobiť spotrebiteľskú zmluvu súdnej

kontrole, zaviazať žalovanú k vydaniu bezdôvodného obohatenia a k vyplateniu primeraného finančného zadosťučinenia. Súčasne požaduje zmenu sudcu na súde prvej inštancie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila a navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že pred otvorením pojednávania 6.2.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že odporučí žalobkyni zobrať žalobu späť. Z dôvodu mimosúdnych rokovaní súd prvej inštancie odročil pojednávanie na 19.4.2018. Následne však medzi stranami sporu neprebehla žiadna komunikácia, žalobkyňa zobrala žalobu späť. Je zrejmé, že žaloba bola vzatá späť zo strany žalobkyne dobrovoľne, na základe slobodného rozhodnutia. Žalovaná netrvala na náhrade trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi žalobkyne bolo pripomenuté, že žalobkyňa má nevysporiadaný dlh zo zmluvy o úvere, čo následne viedlo k úhrade zostatku dlhu v sume 234,05 eur, čím došlo k riadnemu ukončeniu zmluvy o úvere a k prevodu vlastníckeho práva k financovanému vozidlu na žalobkyňu. Nesúhlasí s uvedením žalobkyne do omylu, resp. s vyvíjaním nátlaku.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

8. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť. Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý súd posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podaním zo dňa 16.4.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu (advokáta, plná moc založená na č. l. 101 spisu) vzala žalobu späť (pred otvorením pojednávania) v celom rozsahu a navrhla konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby bolo súdu doručené dňa 16.4.2018.

10. Ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (porov. R 60/1999).

11. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne (tzv. teória prejavu). Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 532).

12. Pretože žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť (čo žalobkyňa v odvolaní ani nespochybňuje), súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konanie zastavil. Bez významu vzhľadom na vyššie uvedené ostáva následný postoj žalobkyne (či už z dôvodu tvrdeného omylu, alebo následného ne/konania žalovanej), ktorá trvá na prejednaní žaloby.

13. Odvolací súd preto podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie (odvolaním nespochybňovaného).

14. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

15. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.