Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-138-2018.pdf
PDF · 108.46 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/138/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ S. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., 2/ D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., o zaplatenie 5.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.000,- € od 24.6.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 12.7.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5.000,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi dňa 10.7.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver. Poskytnutý úver sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splatiť veriteľovi pravidelnými mesačnými splátkami. Keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili (a to ani na výzvu veriteľa), právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 7.1.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 34.035,40 €. Dňa 29.7.2016 došlo k výkonu záložného práva, ktoré zabezpečovalo pohľadávku z úveru. Vydražením predmetu zálohu došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu a to vo výške 27.387,74 €. Následne výzvou zo dňa 22.3.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných v rade 1/ a 2/ na úhradu zvyšnej časti pohľadávky vo výške 8.628,01 € s poučením, že v prípade neuhradenia bude oprávnený postúpiť predmetnú pohľadávku tretej osobe. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8.629,66 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 4.400,88 €, riadne úroky sumu vo výške 3.062,99 €, úroky z omeškania sumu vo výške 1.090,79 € a poplatky sumu vo výške 75,- €). Podanou žalobou si uplatnil na zaplatenie časť dlžnej istiny a riadnych úrokov vo výške 5.000,- € s príslušenstvom. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Súd vo veci vydal dňa 18.9.2018 platobný rozkaz č.k. 14Csp/138/2018-167, ktorý však pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovaných v rade 1/a 2/ uznesením č.k. 14Csp/138/2018-180 zo dňa 13.12.2018 zrušil.
3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrili, skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v podanej žalobe nenamietali.
4. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 16.10.2019 špecifikoval uplatnenú pohľadávku, keď uviedol, že žalovaní v rade 1/ a 2/ titulom poskytnutého úveru vo výške 36.513,31 € uhradili len sumu 46.015,98 €, pričom z tejto sumy bola čiastka vo výške 32.112,43 € započítaná na istinu, čiastka vo výške 907,08 € bola započítaná na poplatky, čiastka vo výške 12.984,18 € bola započítaná na riadny úrok a čiastka 12,29 € bola započítaná na úrok z omeškania. Dlžná istina tak predstavuje sumu 4.400,88 €, dlžný riadny úrok predstavuje sumu 12.984,18 €, z ktorej sumy si však v tomto konaní uplatňuje na zaplatenie len sumu vo výške 599,12 €. Celkove si tak z dlžnej sumy uplatňuje na zaplatenie sumu dlžnej istiny a časti dlžných riadnych úrokov celkove vo výške 5.000,- € s príslušenstvom.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili. Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, obchodných podmienok, produktových obchodných podmienok, výzvy spolu s doručenkou, výzvy spolu s doručenkou, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkou, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkou, správy o výkone záložného práva spolu s doručenkou, správy o výkone záložného práva spolu s doručenkou, výzvy spolu s doručenkou, výzvy spolu s doručenkou, výpisu z úveru, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusov o zmier, platobného rozkazu, uznesenia č.k. 14Csp/138/2018-180 zo dňa 13.12.2018, špecifikácie pohľadávky a ostatných ku spisu pripojených listín ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 5.000,- € s príslušenstvom titulom neuhradenej sumy úveru poskytnutého jeho právnym predchodcom žalovaným v rade 1/ a 2/.
7. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 23.6.2017, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovaným v rade 1/ a 2/ titulom zmluvy č. 0212459198 zo dňa 10.7.2007 celkove vo výške 8.629,66 €. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu vo výške 8.629,66 €. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným v rade 1/ a 2/ oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 30.6.2017, ktoré bolo podľa pripojených poštových podacích hárkov dané na poštovú prepravu dňa 6.7.2017.
8. Žalovaní v rade 1/ a 2/ uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu dňa 10.7.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným v rade 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 36.513,32 € (1.100.000,- Sk), ktorý sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splatiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 6.296,- Sk v období od 20.8.2007 do 20.5.2035 (celkove 334 splátok po 6.296,- Sk). Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 5,09 % ročne (išlo o fixnú úrokovú sadzbu dojednanú na obdobie 5 rokov). Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v zmysle uzavretej zmluvy povinní zaplatiť aj jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 7.700,- Sk, poplatok za správu úveru vo výške 90,- Sk mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky a produktové obchodné podmienky. V dôvodu riadneho a včasného neplnenia zmluvných povinností, nesplácania úveru žalovanými v rade 1/ a 2/ v súlade s uzavretou zmluvou, právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 5.11.2015 vyzval žalovaných v rade 1/ a 2/ na riadne plnenie zmluvných povinností a na úhradu omeškaných splátok v celkovej výške 2.522,40 € v lehote do 15 dní od doručenia výzvy s poučením o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Ako vyplynulo z doručeniek predmetných výziev, žalovaní v rade 1/ a 2/ predmetnú výzvu neprevzali v odbernej lehote. Nakoľko žalovaní v rade 1/ a 2/ neuhradili dlžnú sumu, právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 8.1.2016 oznámil žalovaným v rade 1/ a 2/, že ku dňu 7.1.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to vychádzajúc z bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok. Zároveň vyčíslil sumu dlžnej pohľadávky vo výške 34.035,40 €. Žalovaných v rade 1/ a 2/ vyzval na úhradu vyčíslenej dlžnej sumy do 15 dní od doručenia oznámenia. Ako vyplynulo z predložených doručeniek, žalovaní v rade 1/ a 2/ predmetné oznámenia neprevzali v odbernej lehote.
Z predložených správ o výkone záložného práva zo dňa 8.8.2016 vyplynulo, že výťažok z dražby nehnuteľností vo výške 27.387,74 bol dňa 5.8.2016 poukázaný právnemu predchodcovi žalobcu za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Právny predchodca žalobcu vyčíslil zostatok pohľadávky voči žalovaným v rade 1/ a 2/ ku dňu 8.8.2016 vo výške 8.620,89 €. Predmetné správy boli doručované žalovaným v rade 1/ a 2/, z kópii zásielok vyplynulo, že aj tieto listiny žalovaní v rade 1/ a 2/ neprevzali v odbernej lehote a tieto boli vrátené odosielateľovi. Následne podaniami zo dňa 22.3.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných v rade 1/ a 2/ na úhradu dlžnej sumy vo výške 8.628,01 €, ktorú vyčíslil ku dňu 21.3.2017 s poučením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude oprávnený postúpiť predmetnú pohľadávku tretej osobe.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.1.2020 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, keď podanú žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanými v rade 1/ a 2/ uzavrel dňa 10.7.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/ úver vo výške 36.513,32 € (1.100.000,- Sk). Tiež mal preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnili, a to ani na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 5.11.2015, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 7.1.2016. Pohľadávka z titulu neuhradeného úveru ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala čiastku 8.629,66 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 4.400,88 €, riadne úroky sumu vo výške 3.062,99 €, úroky z omeškania sumu vo výške 1.090,79 € a poplatky sumu vo výške 75,- €). Podanou žalobou si žalobca uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu vo výške 4.400,88 € a časť vyčísleného riadneho úroku vo výške 599,12 € spolu s úrokom z omeškania z dlžnej istiny uplatneným počnúc od 24.6.2017 až do zaplatenia.
12. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaných v rade 1/ a 2/ hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v rade 1/ a 2/ spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky a produktové obchodné podmienky, ktoré žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci ovplyvniť nemôžu, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
13. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dlžníkov na úhradu dlhu a títo boli napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j. ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil výzvy na úhradu dlžnej sumy adresované žalovaným v rade 1/ a 2/ spolu s doručenkami, ktorými boli žalovaní v rade 1/ a 2/ vyzvaní na úhradu dlžnej sumy. Keďže zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ nedošlo k úhrade dlžnej sumy v súlade s písomnou výzvou, právny predchodca žalobcu ku dňu 7.1.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Až po tomto právnom úkone, právny predchodca žalobcu uzavrel so žalobcom dňa 23.6.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok. Keďže teda k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu došlo po výzve veriteľa adresovanej dlžníkom na úhradu dlžnej sumy, po ktorej boli dlžníci po dobu viac ako 90 dní v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd mal za to, že v danom prípade žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z..
15. Súd konštatujúc, že zo strany žalobcu bola v konaní preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia (preukázaním splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaných v rade 1/ a 2/, preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka za použitia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru o platnosti tohto právneho úkonu. Keďže žalovaným v rade 1/ a 2/ bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 36.513,32 €, pričom títo vychádzajúc zo skutkového tvrdenia žalobcu vyjadreného v písomnej špecifikácii pohľadávky podporeného predloženým prehľadom finančných transakcií titulom poskytnutého úveru uhradili sumu vo výške 46.015,98 €, z ktorej sumy bola na dlžnú istinu započítaná suma vo výške 32.112,43 €, na dlžné riadne úroky suma vo výške 12.984,18 €, na úrok z omeškania suma vo výške 12,29 € a na poplatky suma vo výške 907,08 €, pričom žalobca si zo zostatku dlžnej sumy postúpenej žalobcovi vo výške 8.629,66 € uplatnil na zaplatenie sumu zostatku dlžnej istiny vo výške 4.400,88 € a časť sumy dlžných riadnych úrokov vo výške 599,12 €, súd vyhodnotiac podanú žalobu ako dôvodnú žalovaných v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníkov zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalobcom uplatnenej sumy 5.000,- € i s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 24.6.2017 do
zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v spore plne úspešnou stranou. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.