Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-145-2018.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/145/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.01.2020 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného C. F., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1Tr. zákona v zmysle § 47 ods. 2 Tr. zákona takto
rozhodol:
obžalovaný C. F., nar. XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom V., W. XX, j e v i n n ý,
že
dňa 20.10.2017 v čase medzi 18.00 h až 18.30 h v Krupine, okres Krupina na Ul. E. M. Šoltésovej fyzicky napadol A. Y.C., W.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že najprv začal na neho kričať, že mu dlhuje peniaze, a aby mu ich dal a následne k nemu prišiel, kopol do oblasti genitálií, po čom sa tento prehol v páse od bolesti, kde C. F. sa mu začal vyhrážať, že ho zastrelí a vzápätí mu vytrhol z rúk tašku, v ktorej mal v tom čase A. Y. uložené kalendár, výučný list a výpis z obchodného registra, kde po vytrhnutí tašky C. F. odišiel na neznáme miesto, čím A. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V., R.. Š. XXXX/X spôsobil drobné zranenia nevyžadujúce si lekárske ošetrenie,
t e d a
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, § 49 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na obžalovaného C. F. bola dňa 19.11.2018 podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona ako páchateľa v zmysle § 47 ods. 2 Tr. zákona.
Obžalovaný C. F. na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2019 uviedol, že je nevinný. Ďalej dodal, že pracoval pre poškodeného na základe dohody o vykonaní práce. Dohoda bola uzatvorená v auguste 2017, predmetom dohody boli murárske práce v Rakúsku. Vycestovali na konci augusta a robili 3 krát po 10 dní so štvordňovými prestávkami, posledný výkon mal byť v októbri 2017. Dohoda bola taká, že mali dostať peniaze za každý turnus, on však nedostal za žiaden turnus. Bol tam s ním K. M.Č. a E. F., títo tiež pracovali pre poškodeného a tiež nedostali peniaze. Potom ako sa vrátil po poslednom turnuse, tak volal jemu, aj jeho družka a poškodený vravel, že mu peniaze ešte neboli vyplatené a že keď príde z Rakúska, tak mu ich vyplatí. Do skutku sa s poškodeným nestretol. Chcel ešte pred skutkom podať na poškodeného trestné oznámenie pre nevyplatenie mzdy, bol na polícii v Krupine, na vrátnici bol mladý policajt, ktorého nepoznal a ten mu povedal, že k tomu musí mať dokumenty, čo nemal. O tomto stretnutí sa záznam nespisoval. Potreboval pre tento postup dohodu o vykonaní práce a zoznam odpracovaných hodín. Tie dokumenty ešte pred skutkom reálne videl. Zoznam hodín reálne sedel s tým, čo odpracovali. Tieto dokumenty mal pán Y.. Obžalovaný tie dokumenty mal fyzicky v Rakúsku, len si ich zabudol v aute, keď sa vracali, on bol šofér toho vozidla. Od poškodeného pýtal aj peniaze aj doklady s tým , že medzi tým chodil do práce do hory, čiže nechodil po meste a napriek tomu, že mu poškodený tvrdil, že je v Rakúsku, iní ľudia ho videli v Krupine. V predmetný deň 20.10.2017 s poškodeným volal o 15.00 hod., už podľa jeho hlasu počul, že je opitý, tvrdil mu že je v Rakúsku. O 17.00 hod. skončil prácu v hore a išiel domov peši, malo sa jednať o náhodné stretnutie medzi nimi. Čas ktorý je uvedený v obžalobe, možno je aj reálny, pretože z práce to má 4 km dolu kopcom. V tom telefonickom rozhovore pýtal už len dokumenty, pretože vedel, že peniaze od neho nedostane. Je pravda, že sa stretli na ulici Šoltésovej. Išli oproti sebe, zaregistroval ho vo vzdialenosti 40 metrov, podľa neho mal vypité dosť, lebo ho tackalo. Od neho pýtal dokumenty, nato mu povedal že mu dá prirodzenie, načo obžalovaný vybuchol a kopol ho do rozkroku. Nie je pravdou, že by pýtal od poškodeného peniaze, pýtal len dokumenty. Poškodený išiel do kolien a odhodil od seba tašku, nejednalo sa o klasickú tašku ale jednalo sa len o diár, resp. starý kalendár taký hrubý, kde mal všetky doklady. Diár poškodený odhodil k múriku rodinného domu. Obžalovaný ten diár zobral, prišiel domov, vybral papiere, ktoré sa ho týkali a vzápätí prišli policajti. Vo veci nevyplatenia mzdy bol podať trestné oznámenie u pána L. na polícii v Krupine, následne mu to zrušili vo Zvolene, keďže sa viedlo voči nemu trestné konanie. Do dnešného dňa žiadne peniaze nedostal, pretože poškodený tvrdí stále, že ani on peniaze nedostal. Ani K. M. a E. F. peniaze nedostali. Na otázku prokurátora, či K. M. a E. F. išli do Rakúska aj po tom, čo obžalovaný nešiel, obžalovaný odpovedal, že áno, vie že mu tam zobrali auto a na ňom prišli domov.
Poškodený A. Y. vypovedal, že s obžalovaným mali len ústnu zmluvu. Predmetom mali byť zatepľovacie práce v Rakúsku. Práce začali začiatkom septembra 2017, koniec nebol ohraničený, len tým, že sa mali práce ukončiť, iný človek pre neho nepracoval s výnimkou krátkeho obdobia, keď tam už obžalovaný nebol. Obžalovaný pracoval v 10 dňových turnusoch. Prvé 2 ukončil celé, z tretieho odišiel lebo sa mal hlásiť. Obžalovaný mal mať 10,- € na hodinu, pracovali cez deň pomerne dlho, viedol evidenciu odpracovaných zmien. Obžalovaný nenamietal počet odpracovaných hodín. Obžalovaný dostal zálohu 2 krát 500,- €, pri jednotlivých turnusoch, zvyšok peňazí nebol vyplatený a to ani jemu. S obžalovaným neboli problémy čo sa týka práce, boli problémy len s tým, že nosil u seba veci, ktoré by mohli byť v Rakúsku považované za zbraň, na čo bol upozornený. Obžalovaný ako aj on išli na prvý turnus s tým, že peniaze dostanú po turnuse, potom sa to zmenilo zo strany rakúskeho investora, že sa dá len záloha a zvyšok sa vyplatí až po dokončení stavby. Takisto aj on dostal zálohu 2 krát 500,- €. Pokiaľ sa týka zmluvy na čl. 51-52, poškodený takúto zmluvu nepodpisoval. Pri poslednom turnuse obžalovaný odpracoval nejaké 3 dni. Potom ako obžalovaný odišiel, on tam zostal ešte 3 dni a prišiel domov 20.10.2017 v obedňajších hodinách. Obžalovaný sa vrátil na ním prenajatom aute. Fyzicky doklady o množstve odpracovaných hodín mal poškodený. Tie doklady mal fyzicky u seba v čase, keď sa vrátil na Slovensko. Nevie, či si obžalovaný pred skutkom robil nejaké výpisy odpracovaných hodín, alebo fotil si tieto dokumenty. Je pravdou, že mu obžalovaný do skutku volal, kedy príde s peniazmi. Poškodený tie dokumenty potreboval na preukázanie, že práce vykonali. Je pravdou, že v čase skutku mal vypité. Stretnutie prebehlo tak, že išli oproti sebe, obžalovaného identifikoval až tesne pred ním, keďže to bolo pod lampou. Obžalovaný začal na neho kričať, že mu dlhuje peniaze. On mu povedal, že tie peniaze nemá. Obžalovaný ho na to kopol do genitálií, prehol sa, obžalovaný mu vytrhol z ruky igelitovú kapsu. Pravdepodobne ju držal v pravej ruke, presne si nepamätá. Nachádzal sa tam kalendár, výpis s registra, mal sa tam nachádzať aj otlačok razítka. Ten list s otlačkom pečiatky bol z kalendára vytrhnutý. Na
otázku samosudcu, či vzhľadom na výpoveď poškodeného na čl. 23 odzneli zo strany obžalovaného vyhrážky zastrelením, čo poškodený pri výsluchu neuviedol, poškodený odpovedal, že áno. Obžalovaný potom odišiel na jemu neznáme miesto. Poškodený netuší, prečo tak obžalovaný konal. Nevie, ani prečo zobral tú igelitku. Poškodený potom išiel hneď na políciu, oznámil prípad a hliadka išla hľadať tie veci. Oni vtedy na polícii sedeli na chodbe, aj sa o tom debatovali, predtým spory nemali žiadne. Predmetom telefónov boli len peniaze, nie dokumenty. Nepamätá sa, či dňa 20.10.2017 podal trestné oznámenie, asi nepodal v tejto veci, podal ho len obžalovaný za nevyplatenie mzdy. Poškodenému bola prečítaná výpoveď svedka E. C. čl. 39, kde svedok C. uvádza, že poškodený súhlasil s prefotením kalendára ohľadom dochádzky obžalovaného do zamestnania. Na to poškodený uviedol, že je pravdou to, že sa to riešilo aj urážkami, ale nakoniec si podali ruky. Netuší, ako dopadla vec, kde bolo na neho podané trestné oznámenie. Viem len niečo také, že sa po prvotnom vyšetrovaní už ďalej nepokračovalo. Osoby K. M. a E. F. boli len v treťom turnuse. K. M. išiel len na zavolanie pána F.. Nevie sa vyjadriť k tomu, či mu volal aj niekto iný z rodiny obžalovaného. Do skutku sa obžalovaný nevyjadril, žeby chcel na mňa podať trestné oznámenie pre nevyplatenie mzdy. Domov sa vrátil tak, že mu rakúska strana požičala auto. Pokiaľ sa týka igelitky, bola to klasická igelitová taška z Jednoty. Pred tým ako mu tú igelitku vytrhol, nemohol vedieť, čo v tej taške je. Nevie či bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu.
Z výpovede E. C. súd zistil, že svedok vypovedá zhodne ako na čl. 46-47, kde uviedol, že v deň skutku vykonával službu s kolegom Š., pričom vo večerných hodinách boli zavolaní stálou službou na oddelenie, kde sa nachádzal A. Y., ktorý bol pod vplyvom alkoholu a oznamoval konflikt medzi ním a C. F. ohľadne práce v Rakúsku s tým, že ho mal C. F. napadnúť. Aj následne potom išli za F., ktorý tiež bol zjavne pod vplyvom alkoholu a vyzvali ho aj ak má nejaké veci A. Y. u seba, nech ich zoberie. Následne potom tieto aj priniesol a poškodený netrval na podaní trestného oznámenia. F. niečo hovoril, že Y. napadol jeho a nie on Y. a ďalej, že tento mu nevyplatil nejaké peniaze z prác v Rakúsku. Opakovane sa hádali, pomerovali, pretože obidvaja boli pod vplyvom alkoholu. Poškodený sa v tom čase nesťažoval na žiadne zranenia a obvinený potvrdil, že tašku zobral Y.. Potom F. poďakoval Y., že netrval na podaní trestného oznámenia. Na hlavnom pojednávaní dodal, že je možné, že obžalovaný mal vypité, nie toľko, čo poškodený, vadili sa tam medzi sebou. Obidvaja boli poučení, aby prišli po vytriezvení na políciu, ak to bude potrebné. To stretnutie trvalo asi 15 minút. Na otázku obhajcu ako na svedka pôsobil celý incident, svedok odpovedal, že zo začiatku sa vadili, potom sa udobrili, prefotili sa tie veci, čo chcel obžalovaný a poškodený s tým súhlasil. Pokiaľ išli za obžalovaným, tento mal uviesť, že veci potreboval preto, aby preukázal to, že pracoval a nebol nejaký čas doma.
Svedok R. Š. uviedol zhodné okolnosti ako v prípravnom konaní na čl. 43, kde v podstate uviedol identické skutočnosti ako aj svedok E. C. a to tak o priebehu konfliktu medzi obvineným a poškodeným na OO PZ ako aj o stave a skutočnostiach zodpovedajúcich skutkovému stavu, ako aj okolnostiam za ktorých prišli do kontaktu s oboma aktérmi konfliktu. Na hlavnom pojednávaní dodal, že pokiaľ uvádzal, že niektoré skutočnosti sa zdali nezmyselné, tým chcel povedať, že obvykle bývajú predmetom lúpeže peniaze, zlato, ale nie nejaký zápisník. V tom zápisníku mal byť pravdepodobne počet odpracovaných hodín. Obžalovaný mal robiť pre poškodeného v Rakúsku, nedošlo tam k nejakému vyplateniu peňazí. V ten deň nedošlo k podaniu trestného oznámenia, oni sa tam dohodli. Hlavne pánovi Y. bolo ťažko rozumieť. Pokiaľ obžalovaný išiel s nimi na políciu, tak zobral len zápisník, igelitku nebral.
Svedok E. F. uviedol, že si nepamätá, že by mu o skutku samotnom niečo povedal, či už obžalovaný alebo poškodený. S obidvomi bol v zahraničí pracovať, pre prácu v Rakúsku ho oslovil poškodený. Malo sa jednať o zatepľovanie rodinného domu, on tam už pracoval dlhšiu dobu. Povedal, že tam má stále dosť roboty a že ho zoberie. Dohoda bola ústna. Vyšli všetci traja, teda on, poškodený a aj obžalovaný. Auto bolo R. V., ale ako to mali dojednané o použití motorového vozidla, to nevie. Muselo to byť niekde okolo jesene, pretože aj keď v Rakúsku ešte bolo teplo, tak okolo Krupiny, keď sa vracali, bola poľadovica. Prvý krát tam bol asi tri týždne. Vie, že po nejakom týždni, dvoch, obžalovaný odtiaľ odišiel. Nevie už presne prečo odtiaľ odišiel. Možno kvôli práci, možno kvôli probačnému dohľadu. S poškodeným tam ostal celú dobu. Obžalovaný išiel naspäť na tom aute, na ktorom vycestovali. Oni sa dopravili domov tak, že vedúci, čo tam bol, tak im dal vozidlo. Dohoda bola taká, že mal dostať 10 eur na hodinu, aj obžalovaný tak isto. Pracovali väčšinou každý deň. Odpracované hodiny si písal aj on, aj poškodený. Potom si to odsúhlasili. Zdá sa mu, že tak robil aj obžalovaný. Ich s obžalovaným platil poškodený. Svedok neriešil, koľko poškodený peňazí z rakúskej strany dostal. Z toho turnusu dostal možno 150 eur, zvyšok približne do 1.000 eur zostal dlžný. Poškodeného pár krát pýtal aj o tie peniaze a to asi dva krát. Povedal, že ho vyrobili vtedy a on už potom tie peniaze nedostal. Na poškodeného nepodával
trestné oznámenie ohľadom nevyplatenej mzdy. Pokiaľ sa zmieňoval, že poškodený mal byť dlžný už predtým obžalovanému nejaké peniaze, tak možno povie hlúposť - okolo 1.300 eur. Nevie sa vyjadriť k tomu, koľko peňazí dostal obžalovaný vtedy, keď tam bol s ním. Na tom turnuse v Rakúsku bol len jeden krát. Od poškodeného nedostal žiadne potvrdenie, resp. doklad o tom, koľko hodín tam odpracoval. Oni, keď sa na firemnom aute vrátili s poškodeným na to Slovensko, to bolo len na víkend a zobrali so sebou ešte K. M.. Možno tam ostali ešte nejaký týždeň. Dostal vtedy asi nejakých 80 eur, viac už nie. Vtedy od poškodeného rakúska strana žiadala o vystavenie nejakej vysokej faktúry za práce, ktoré neurobili. Pokiaľ aj dostal peniaze od poškodeného, toto bolo bez dokladu, len na ruku. Vie, že už pri predchádzajúcom turnuse rakúska strana nemala poškodenému a obžalovanému vyplatiť celú sumu peňazí. Poškodený mu hovoril, že za ich turnus bude rakúska strana vyplácať peniaze, keď sa urobia nejaké konkrétne práce.
Svedok K. M. vypovedal, že je možné, že bol v Rakúsku, ale rok už presne nevie uviesť. Bolo to na tri dni a mohlo sa jednať o zatepľovanie budovy. Myslí, že to zabezpečoval asi A. Y.. Dopravil sa do Rakúska s ním autom. Bol s nimi aj E. F.. Obžalovaný tam vtedy nebol. Robili celé tri dni. Vyplácal ich každý deň Y.. Nevie na základe akého mechanizmu vyplácal, či od hodín alebo od roboty. Nevie o tom, či sa písali odrobené hodiny. Práca po troch dňoch skončila. Dostali sa s ním potom domov naspäť autom. Nevie sa vyjadriť k otázke, či pán Y. spomínal nejaké problémy s platením peňazí z rakúskej strany. Poškodeného ani tak dobre nepozná ako jeho synov, on ho oslovil cez E. F.. V podstate ho ani nechcel veľmi zobrať, akurát, že sa E. F. za neho prihovoril. Videl, že si tam dal nejaké pivo a iné nevidel. Poškodený mu nezostal nič dlžný a jednalo sa len o prácu za pár eur.
Vo veci boli vypracované aj znalecké posudky vyšetrením duševného stavu obžalovaného. Z nich vyplýva, že u obžalovaného znalci nezistili duševné ochorenie v pravom slova zmysle, t. j. psychózu. Bolo zistené len, že obžalovaný je abnormne štruktúrovaná osobnosť hlavne s rysmi impulzivity, nezdržanlivosti a disociality, čo je z psychiatrického a forenzného hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti neznižujúcu však ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. V čase spáchania skutku teda u obžalovaného tieto dve zložky neboli podstatne ovplyvnené, či obmedzené. Obžalovaný teda v plnej miere chápe zmysel trestného konania a vie svoje správanie ovládať. Systém morálnych noriem je v jeho osobnosti slabšie ukotvený, jej mravný vývoj je oslabený. Náprava je možná vzhľadom k potrebe sebapoznania a vytvárania väzieb, čo môže byť priaznivým prognostickým znakom vo vzťahu k prispôsobeniu. Vzhľadom k celkovej osobnosti obžalovaného, jeho doterajšieho vývinu a skúsenostiam je možné predpokladať vyššie riziko prípadnej recidívy konania obdobného charakteru. Negatívnym faktorom je vek s relatívne ukončeným osobnostným vývojom, absencia morálnej bezúhonnosti obvineného a práve naopak bohatá krimonogenéza. Z hľadiska osobnostných možností tieto sú skôr limitujúcimi prognostickými znakmi, pretože porucha osobnosti je trvalá a impulzivita s disociálnymi rysmi fixovaná. Prognóza resocializácie však aj vplyvom rodinného zázemia môže byť priaznivejšia ako v minulosti.
Vo veci znaleckých posudkov bola vypočutá znalkyňa Mgr. Vladimíra Čekelová, ktorá uviedla, že trvá na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 47/2018 ako aj na skutočnostiach, ktoré uviedla pri svojom výsluchu dňa 16.07.2018. Obžalovaný je síce impulzívnejší, ale snažil sa kontrolovať svoju impulzivitu a do skutku sa mu to pomerne dobre darilo. Povedala by, že problémom bol skôr nejaký podnet, resp. tlak z vonkajšieho prostredia a tento tlak sa pravdepodobne kumuloval a po istom čase to obžalovaný nezvládol. Z jeho vyjadrení má dojem, že sa snažil konfliktom predchádzať, pokiaľ to bolo možné. Je možno pripustiť, že ak obžalovaný hovoril, že nepil 5 rokov, mohla by to byť pravda. Povedala by, že obžalovaný si túto vec uvedomuje, je možné hovoriť o prípadnej náprave obžalovaného, sú tam priaznivé prognózy.
Zároveň boli podľa § 269 Tr. poriadku oboznámené listinné dôkazy z prípravného konania a to : zápisnica o trestnom oznámení z čl. 2-4, zápisnica o konfrontácii z čl. 35-36, dohoda o pracovnej činnosti z čl. 51-55, správy a RT z čl. 57-59 a 108-110.
Trestné oznámenie bolo podané poškodeným dňa 30.10.2017 na OO PZ Krupina od 08.07 do 09.12 hod. V zápisnici poškodený uviedol, že zrazu na ul. Šoltésovej pred sebou zazrel postavu obžalovaného, ktorý začal na neho kričať, aby mu dal peniaze, že mu dlhuje a súčasne ho kopol do rozkroku, po čom sa poškodený od bolesti zohol na zem a v tom čase mu vytrhol z ruky igelitku, ktorá obsahovala kalendár,
kde mal poznačené odrobené hodiny na stavbe v Rakúsku. Pri tom ešte spoza opasku vyťahoval pištoľ so slovami zastrelím Ťa.
Dňa 25.01.2018 bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným. Poškodený tam uviedol, že nevie posúdiť, či dôvodom útoku boli peniaze, nemá však dojem, že by mu obžalovaný chcel zobrať nejaké peniaze, dokumenty mu však zobral. Na to obžalovaný uviedol, že nežiadal od poškodeného peniaze, ale len doklady o dochádzke do zamestnania v Rakúsku, aby mohol podať trestné oznámenie. Obžalovaný poškodeného kopol do kolena a vtedy poškodený odhodil na zem ten kalendár, ktorý si on potom zobral.
Na obžalovaného C. F. bola podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Prokurátor uviedol, že obžalovaný mal použiť násilie voči inej osobe v úmysle sa zmocniť cudzej veci a jeho konanie malo byť kvalifikované aj podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo dňa 20.10.2017 v čase medzi 18.00 a 18.30 hod. k incidentu medzi obžalovaným a poškodeným. Túto skutočnosť ani jeden z nich nepoprel, každý však predložil inú verziu skutku. Obžalovaný mal uviesť, že skutok sa odohral kvôli tomu, že pýtal od poškodeného dokumenty, ktorými by preukázal vykonávanie prác v Rakúsku, poškodený tvrdil, že mu obžalovaný vykrikoval, že mu dlhuje peniaze a aby mu ich dal. To, že došlo následne k kopnutiu obžalovaným poškodeného do genitálií nepoprel ani jeden z nich. Sporné ostalo to, či sa mal obžalovaný zmocniť cudzej veci násilím. Aj tu sa verzie rôznia, pretože obžalovaný tvrdil, že poškodenému vypadol kalendár z ruky a on ho len zdvihol a ponechal si ho, zatiaľ čo poškodený uviedol, že mu obžalovaný z ruky tašku zobral. Vzhľadom na skutočnosť, že sa aj príslušníci polície, ktorí incident prvotne vyšetrovali, vyjadrili v tom zmysle, že poškodenému nebolo dobre rozumieť pre jeho značný vplyv alkoholu, súd vychádzal aj z výpovedí týchto svedkov, pričom svedok Š. uviedol, že pokiaľ prišli pre obžalovaného hneď po incidente, tento zobral so sebou len zápisník a igelitku nebral. Obaja svedkovia zároveň uviedli, že zo začiatku sa obžalovaný s poškodeným vadili, potom sa udobrili, prefotili sa tie veci, čo obžalovaný chcel a poškodený s tým súhlasil. Zároveň uviedli, že obaja boli poučení, aby po vytriezvení prišli na políciu, ak to bude potrebné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trestné oznámenie bolo podané až po 10 dňoch od skutku, teda 30.10.2017. Z výpovede poškodeného zo dňa 22.11.2017 ( č. l. 33 ) navyše vyplýva, že vôbec nehodlal podať vo veci trestné oznámenie, toto podal až ako reakciu na to, že obžalovaný podal na neho trestné oznámenie pre nevyplatenie mzdy. Podľa názoru súdu však v tejto súvislosti nemožno hovoriť o dokonanom zločine lúpeže, pretože chýba spojitosť úmyslu použiť násilie so zmocnením sa cudzej veci. To, že takýto úmysle musí mať páchateľ už na začiatku skutku aspoň v nejakej predstave, v tejto súvislosti nebolo naplnené, aj keď k násiliu obžalovaného voči poškodenému nepochybne došlo. Preto súd pri absencii príčinnej súvislosti kvalifikoval konanie obžalovaného iba ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keďže dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného v kombinácii s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Konanie následne vykazuje aj znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, keďže prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe. V tejto súvislosti potom súd aj upravil skutkovú vetu rozsudku.
Obžalovaný C. F. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Doposiaľ bol vychádzajú z priloženého odpisu z registra trestov 11-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT XX/XX A. H. XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XTo XXX/XX A. H. XX.XX.XXXX pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, kde bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT XX/ XX A. H. XX.XX.XXXX, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov.
Súd pri úvahách pri druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Trestného zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane vlastníctva fyzických osôb a na ochrane iných práv a slobôd. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a 1 priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona ( spáchanie viacerých trestných činov ). V rámci trestnej sadzby v trvaní 0 mesiacov až 3 roky zvýšenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona na rozmedzie 1 - 3 roky bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Trest je ukladaný v polovici trestnej sadzby vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného a ako trest nepodmienečný aj pre okolnosť spáchania skutku v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu OS Zvolen XT XX/XXXX podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona. Zároveň sa jedná o trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona pre spáchanie viacerých trestných činov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).