Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Odi-2-2019.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Area
Subarea
30Odi/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018201 proti žalovanému: L. F., O.. XX.X.XXXX, V. U. Č. M. - O. L., XXX XX Košice v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalobca.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.4.2019 žiadal, aby súd rozhodol tak, že zrušuje oddlženie žalovaného L. F., O.. XX.X.XXXX, bytom Mestská časť M. - O. L., 040 12 Košice, ktorým žalovaného zbavil Uznesením sp.zn. 30Odk/163/2018 zo dňa 10.7.2018 všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, a akom nebudú uspokojené v konkurze a priznal mu náhradu trov konania.
2.Žalobca sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, mal snahu poškodiť svojho veriteľa, uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide od dôležitú informáciu, po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností.
3.Žalobca je veriteľom žalovaného. Pohľadávka zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru reg. číslo 003239011210509, ktorú uzatvoril žalovaný s VÚB, a.s., bola na základe zmlúv o postúpení postúpená na žalobcu. Žalobca si v základnej prihlasovacej lehote prihlásil pohľadávku do konkurzu žalovaného.
4.Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), § 166g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný) a § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa). Žalovaný zároveň nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa § 166g ods. 1 ZKR.
5.Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobné neschopný, keď nenapĺňal zákonom predpokladané podmienky platobnej neschopnosti. Žalovaný bol, v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, zamestnanou osobou v produktívnom veku, čo žalovaný uviedol aj vo svojom životopise. Žalovaný vo
svojom životopise uviedol zásadné informácie, na základe ktorých sú tu vážne pochybnosti o platobnej neschopnosti žalovaného.
6.Žalovaný bol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu od roku 1989 zamestnanou osobou s príjmom 700,00 EUR, čo žalovaný uviedol aj vo svojom životopise.
7.V čase pred podaním návrhu žalovaný plnil svoje záväzky voči žalobcovi, pravidelné mesačné platby od roku 2014 v celkovej výške 3074,29 EUR. Poslednú platbu pred vyhlásením konkurzu od žalovaného žalobca eviduje v mesiaci 07/2018, teda v mesiaci, kedy bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Z uvedeného je zrejmé, že sú tu vážne pochybnosti o poctivom zámere žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré majú málo majetku a aj nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára, ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalobca má za to, že žalovaný sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusel uhradiť svojim veriteľom ani časť ich pohľadávok.
8.V zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR je fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Dovoľujeme si poukázať na sloveso plniť, ktoré je v predmetnom ustanovení v tzv. nedokonavom vide.
9.Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti Žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za taký stav nie je možné považovať skutkový opis žalovaným v návrhu na konkurz. Sám žalovaný uviedol, že má stály príjem a rovnako je spoluvlastníkom nehnuteľností.
10.Formou plnenia záväzkov je v zmysle § 566 OZ aj čiastočné plnenie záväzku a zákon aj v prípade čiastočného plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým výkladom § 566 OZ, vo vzťahu k § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, je možné dospieť k tvrdeniu, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný bol schopný plniť svoje záväzky riadne mesačnými úhradami. Žalovaný preto nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, resp. § 166g ods. 2 písm. f) ZKR.
11.Za úprimnú snahu riešiť svoj dlh nemožno považovať také správanie žalovaného, kedy dlžník, napriek skutočnosti, že vlastní majetok, nie je ochotní plniť si voje záväzky voči veriteľovi. Úprimnou snahou riešiť dlh rovnako nie je, keď po rozhodnutí o oddlžení dlžník nekomunikuje a nijako nerieši svoje záväzky. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.
12.Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov.
13.U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný bol naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili k horšiemu. Práve naopak. Vyhlásenie konkurzu je zákonným dôvodom na zastavanie exekúcie a teda zvýšeniu reálnych príjmov žalovaného. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu.
14. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný má vedený trvalý pobyt na Mestská časť Košice - Nad jazerom.
15.Súd vykonal dokazovanie a z vykonania dokazovania a skutočností známych z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30OdK/163/2018, listinných dôkazov označených žalobcom a žalovaným zistil tento skutkový stav:
16.Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 10.7.2018 pod sp.zn.: 30OdK/163/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Jozef Sobota, nar. 24.8.1972, bytom Mestská časť Košice - Nad jazerom, a SISÁK&PARTNERS, konkurzy a reštrukturalizácie k.s., so sídlom kancelárie Študentská 274/1, 040 01 Košice, zn. správcu: S1868 bol ustanovený za správcu podstaty úpadcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu a o oddlžení dlžníka bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 135/2018 dňa 16.7.2018.
17.Správca dlžníka Oznámením zo dňa 23.11.2018 o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu oznámil, že končí konkurz, oznam bol v OV č. 224/2018 zverejnený dňa 21.11.2018. Žalobca ako veriteľ si neprihlásil do konkurzného konania pohľadávku.
18.Na pojednávaní konanom dňa 29.1.2020, žalobca žiadal zrušiť oddlženie žalovaného z dôvodu, že poctivý zámer sa neskúma pri návrhu na vyhlásenie konkurzu a oddlžení, a je na úvahe súdu, či posúdi v danom konkrétnom prípade, či došlo k poctivému návrhu na vyhlásenie konkurzu.
19.Zo spisu 30Odk/1/2017 vyplývajú tieto skutočnosti:
Návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa - žalovaného bol tunajšiemu súdu doručený 27.6.2018. Zo životopisu dlžníka vyplýva, že momentálne pracuje ako strojný zámočník v US Steel Košice s.r.o. od roku 1989, mesačný príjem je 700,-€. Po dlhodobej práceneschopnosti sa dostal do zlej finančnej situácie, mal viacero pohľadávok v súkromných finančných inštitúciách a nevládal tieto splácať. Musí platiť podnájom v ktorom býva s chorou matkou, 100,-€ dáva na lieky, 150,-€ na stravu a 50,-€ na hygienu a neostáva mu na cestovné do práce. Lieči sa na chronickú pankreatídu.
20.Zoznamu veriteľov zo dňa 20.6.2018 vyplýva, že žalobca bol žalovaným uvedený ako jeho veriteľ; a má viac veriteľov ( celkovo 6 ). Zo Zoznamu aktuálneho majetku zo dňa 28.3.2018 vyplýva vyhlásenie žalovaného, že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok. Zo Zoznamu majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch zo dňa 10.4.2018 vyplýva, že žalovaný - dlžník vyhlásil, že posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty. Voči žalovanému je vedených viac exekúcií, a to súdnymi exekútormi Mgr. Jana Virličová, EX 5784/2015, JUDr. Peter Molnár, PhD., EX 1126/2017, JUDr. Zora Ferdinandy, EX 4561/2013;
21.Podľa ust. § 166 ods. 1 ZKR (1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
22.Podľa ust. § 166f ods. 1 ZKR (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
23.Podľa ust. § 166g ods. 1 - 5 ZKR (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e ) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
24.Vykonaným dokazovaním má súd nepochybne za to, že žalobca v tomto konaní nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení. Nepoctivý zámer nepreukázal žalobca žiadnym dôkazom, ani poukazovaním na konanie žalovaného, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu a oddlženia z dôvodu jeho zlej finančnej situácii. V záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné konanie na základe zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, týkajúce sa oddĺženia formou osobného bankrotu. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.
25.V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok - žalobca má oprávnenie na podanie návrhu za zrušenie oddlženia na základe ust. § 166f ZKR, tak že ido o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm.d) CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol vedený na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 30Odk/163/2018.
26.Následne súd v konaní zistil, že žalobca nepreukázal v konaní, že žalovaný nemal poctivý zámer podľa ust. §116g,f ZKR. Žalobcom tvrdená skutočnosť, že žalovaný je mu dlžný financie ešte neznamená, že žalovaný mal nepoctivý zámer podľa §166g ZKR a s poukazom na to, že žalovaný nebol platobne neschopný. Žalobca poukazuje na ustanovenia §166 ods.2 písm. g), f) ZKR v spojitosti s ust.§ 3 ods. 2 ZKR, kedy je fyzická osoba platobne neschopná.
27.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na žalovaného boli vedené minimálne 3 exekučné konania, uviedol v návrhu na konkurz svojich veriteľov v počte 6 ( medzi inými aj splátkové spoločnosti ) , ktorým je dlžný financie, na bežnom účte v banke je na 0,-€, nevlastní žiaden majetok, exekútor mu zrážal zo mzdy exekučné zrážky, a ostalo mu životné minimum, ako sám uviedol, že je v dlhovej pasci,
ktorá je modelovým príkladom na to, aby bol oddlžení. Preukázal, že je väčšinou rozhodného obdobia zamestnaný, a snažil sa a snaží splácať svoje dlhy.
28.Súd prihliadol aj na skutočnosť, že kritérium poctivého zámeru do právneho poriadku SR priniesla novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňa 1.3.2017, dovtedy právny poriadok pojem poctivý zámer nepoznal a nedefinoval. Podľa samotnej právnej úpravy, § 166g ods.1, „ dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností..“ a ust. § 166 ods.2 písm.g) ZRK, o ktorý žalobca opiera svoj nárok, hovorí síce o správaní dlžníka pred podaním návrhu na konkurz, ale nie je upresnený časový rámec pred podaním návrhu. Pri súčasnom použití tohto ustanovenia spolu so zásadou retroaktivity a intertemporálnymi ust. zákona ( § 206f) je možné prihliadať podľa názoru súdu len na obdobie od účinnosti novely zákona ZRK t.j. od 1.3.2017 do podania návrhu na konkurz 15.11.2017 a v tomto období žalovaný žiaden právny úkon neurobil.
29.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
30.Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31.Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).