Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Pc/4/2018

Potvrdené rozhodnutím 5CoP/32/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom: XXX XX C. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, adresa na doručovanie: Hlinská 18, 010 01 Žilina, proti manželke navrhovateľa: X. N., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4Pc/4/2018-96 zo dňa 29.01.2020, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: K.. Y. N., W.. XX.X.XXXX, F.: XXX XX C. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, E. W. H.: Q. XX, XXX XX Ž., proti manželke navrhovateľa: X. N., W.. XX.X.XXXX, F.: C. XX, XXX XX C., o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

Súd manželstvo účastníkov konania Y. N., W.. XX.X.XXXX E. X. N., C.. H., W.. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa 07.08.1976, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Ratkovej vo zv. 2, roč. 1976, na str. 193, pod por.č. 10 rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2018 domáhal, aby súd rozhodol o rozvode jeho manželstva, ktoré účastníci konania uzatvorili dňa 07.08.1976 v obci C., zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu v C. vo zv. 2, ročník 1976, na str. 193, pod por.č. 10. Na odôvodnenie návrhu na začatie konania uviedol, že spočiatku bolo ich manželstvo pokojné a harmonické, ale po narodení dcéry Y., ktorá bola postihnutá detskou mozgovou obrnou, začali čiastočné nezhody. Nezhody a rozporuplnosť názorov sa stupňovali po úmrtí dcéry v roku XXXX. Táto situácia vyústila do dlhodobých neriešiteľných problémov. Od roku 2000 manželstvo prestalo fungovať úplne a prestalo plniť svoju fumkciu. V októbri 2016 sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manželia žijú každý svojím životom, nežijú v spoločnej domácnosti a nefungujú ako rodina. Spoločné spolužitie a zotrvanie v manželstve nemá žiaden význam. Manželstvo je totálne rozvrátené, bez možnej cesty k urovnaniu manželského vzťahu. Navrhovateľ je presvedčený, že rozvod manželstva je to jediné možné riešenie. Pretože stratili citový vzťah a nežijú manželským životom, nemá záujem na ďalšom zotrvaní v manželstve. Manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by mohlo plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia niet nádeje na jeho obnovenie.

2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila svojím podaním doručeným súdu dňa 25.06.2018 (č.l. 12 spisu), v ktorom uviedla, že manželstvo bolo spočiatku pokojné a harmonické. Z manželstva sa narodila jediná dcéra Y., ktorá bola postihnutá detskou obrnou. V roku XXXX dcéra zomrela. Uznáva, že choroba dcéry veľmi ovplyvnila manželské spolužitie. Spoločne však vyvíjali maximálne úsilie, aby o dcéru bolo riadne postarané. Obaja s manželom prešli ťažkým obdobím, ale vzhľadom na ich pevný citový vzťah a lásku k chorej dcére sa snažili zvládnuť danú situáciu. Po úmrtí dcéry sa obaja ťažko vyrovnávali s danou situáciou. Nesúhlasí však s tvrdením manžela, že po úmrtí dcéry situácia vyústila do dlhodobých neriešiteľných problémov. Z pohľadu manželky navrhovateľa

vzťahy medzi manželmi nikdy neboli tak závažne narušené, aby spolu s manželom nenašli spoločné riešenie a vyriešenie problémov. 3. Nesúhlasí ani s tvrdením manžela, že manželstvo od roku 2000 prestalo fungovať úplne a prestalo plniť svoju funkciu. Manželka navrhovateľa je presvedčená, že manželstvo dodnes plní svoju funkciu. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na rozvod uvádza, že v októbri 2016 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, že žijú každý svojím životom, že nežijú v spoločnej domácnosti a nefungujú ako rodina, manželka navrhovateľa má za to, že samotná skutočnosť, že jeden z manželov bez vážnejších dôvodov ukončí faktické spolužitie, nie je sama o sebe zákonným dôvodom na rozvod manželstva. Toto platí hlavne v prípade, keď manželka navrhovateľa po zrelej úvahe a prehodnotením vzájomných vzťahov ešte nedospela k presvedčeniu, že by zo strany manžela došlo k úplnej strate záujmu o ňu ako dlhoročnú partnerku. Ona k manželovi stále prechováva citový vzťah, rada s ním komunikuje a stretáva sa. S odstupom času aj ona prehodnotila hierarchiu životných hodnôt a podľa jej názoru nie je v súčasnosti žiadna prekážka na to, aby sa manžel vrátil do spoločnej domácnosti a aby tvorili funkčný manželský vzťah. 4. Je presvedčená, že ani ona nie je manželovi úplne ľahostajná, o čom svedčí skutočnosť, že sú v pravidelnom telefonickom i osobnom kontakte. Má za to, že v ich manželstve vzťahy nie sú tak vážne narušené, aby manželstvo neplnilo svoj účel. Z jej pohľadu v manželstve neboli a nie sú také vážne nezhody, ktoré by spĺňali dôvody na rozvod manželstva. 5. Je presvedčená, že i manžel uznáva, že spolu prežili veľa pekných chvíľ, trávili spoločné dovolenky. Navrhovateľ mal veľmi dobrý vzťah s rodinou manželky navrhovateľa. 6. Vzhľadom na zdravotný stav dcérky sa o ňu manželka navrhovateľa starala v domácej opatere. Po jej úmrtí začala pracovať. Manžel, vzhľadom na jeho náročnú prácu, však trval na tom, aby zostala doma a starala sa o domácnosť. Manželka navrhovateľa robila všetko preto, aby manžel pri jeho pracovnom vyťažení mal doma pokojné zázemie. 7. Nesúhlasí s názorom manžela, že spoločné spolužitie a zotrvanie v manželstve nemá žiadny význam a už vôbec si nemyslí, že by bolo pravdivé tvrdenie uvedené v návrhu, že „manželstvo je totálne rozvrátené, bez možnej cesty k urovnaniu manželského vzťahu“. Ona to tak necíti a je presvedčená, že rozvod nie je správne riešenie. Vzhľadom na ich dlhoročné manželstvo, na spoločne prežité chvíle s ich dcérou, ako i súčasnú osobnú i telefonickú komunikáciu, z ktorej je nesporné, že sa stále zaujímajú jeden o druhého, má za to, že spoločným úsilím oboch manželov vedia dosiahnuť obnovu manželského spolužitia. 8. Je presvedčená, že aj po prerušení manželského spolužitia je nádej na jeho obnovenie a aj z toho dôvodu nechce, aby manželstvo bolo rozvedené. Dôvody, ktoré manžel v návrhu uvádza, nie sú podľa jej názoru v súlade s ustanoveniami § 22 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine Navrhovateľ v návrhu na rozvod nepreukázal, že by v prípade jej osoby a jej správania došlo k takým neprimeraným prejavom vo vzťahu k jeho osobe, alebo k porušeniu takých mravných spoločenských zásad, ktoré by odôvodňovali ukončenie ich spolužitia a hlavne oprávnenosť postupu, ktorý manžel zvolil. 9. Je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o rozvode manželstva najmä na to, ako dlho manželstvo trvá, že dlhé roky riadne fungovalo. Ako manželia sa mali navzájom radi, vychovávali a starali sa spolu o svoju dcéru. Nebolo by ani jednému z manželov na prospech, vzhľadom na ich vek, ako aj zdravotný stav každého z manželov, aby súd manželstvo rozviedol, pretože najmä v starobe a chorobe sú manželia odkázaní na vzájomnú pomoc. 10. Je presvedčená, že doba odlúčeného spolužitia, vzhľadom na dĺžku trvania manželstva, ako i na pretrvávajúcu komunikáciu medzi manželmi, nie je tak dlhá, aby nemohlo dôjsť k obnove ich spolužitia. V tomto smere sa plne stotožňuje s názorom súdov, resp. So súdnou praxou, že vzhľadom na vek a zdravotný stav manželov, dĺžku manželstva, sú oprávnení, ale aj povinní v starobe a chorobe navzájom si pomáhať a riešenie, aké zvolil manžel, keď opustil spoločnú domácnosť, je v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu a vzájomne si pomáhať. Myslí si, že manželstvo trvajúce štyri desiatky rokov je v takej fáze, keď má zo svojich spoločenských funkcií plniť ako prvoradú funkciu vzájomnej pomoci, podpory a súdržnosti. Manželka navrhovateľa bola, pokiaľ jej to okolnosti, ako i zdravotný stav umožňoval, oporou manželovi, keď tento ekonomicky zabezpečoval rodinu. V súčasnej dobe, keď je odkázaná ona, tak isto ako manžel, po zdravotnej stránke, na vzájomnú pomoc a mali by si byť najbližšími osobami pri vzájomnej pomoci, bolo by v rozpore so Zásadami uvedenými v čl. 1. Zákona o rodine, manželstvo rozviesť. 11. Je presvedčená, že ani manželom uvádzané nezhody a rozpory nie sú dôvodom pre rozvod manželstva, ktoré napĺňalo svoje funkcie mnoho rokov. Má za to a poukazuje na tú skutočnosť, že v manželstve, ktoré bolo funkčné niekoľko desiatok rokov, vystupujú v posudzovanej fáze do popredia najmä ekonomická funkcia, ako aj morálna a citová opora, najmä v súvislosti s pokročilým vekom

a obvykle sa zhoršujúcim zdravotným stavom partnerov. Navrhla, aby súd návrh na začatie konania zamietol.

12. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.01.2019, z neúčasti na ktorom sa manželka navrhovateľa ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 16.01.2019 (č.l. 19), žiadala o odročenie pojednávania s poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. K podaniu pripojila správu z klinicko-psychologického vyšetrenia zo dňa 15.01.2019, z ktorej súd zistil, že podľa zdravotnej dokumentácie je manželka navrhovateľa bez závažných ochorení, ako i bez predchádzajúcej psychiatrickej anamnézy. Zjavné je úzkostné prežívanie v súvislosti s pojednávaním, ktoré sa má uskutočniť 18.01.2019. Psychológ vyhodnotil stav manželky navrhovateľa ako situačné, reaktívne podmienené, prechodné zhoršenie stavu pred pojednávaním, stav nehodnotil ako patologický s tým, že je suspektne zvládnuteľný s psychoterapeutickou podporou. Aktuálne neodporučil účasť na pojednávaní stanovenom na 18.01.2019.

13. Súd pojednávanie odročil na deň 13.03.2019, z neúčasti na ktorom sa zase ospravedlnil navrhovateľ z dôvodu svojej pracovnej neschopnosti trvajúcej od 21.02.2019. Navrhovateľ na výzvu súdu uviedol v písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.04.2019, že pojednávania sa bude môcť zúčastniť zrejme až v mesiaci august 2019, nakoľko bol znova hospitalizovaný. Súhlasil, aby pojednávanie bolo vykonané aj v jeho neprítomnosti.

14. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na deň 04.09.2019, z neúčasti na ktorom sa opäť ospravedlnila manželka navrhovateľa, pričom navrhla, aby súd podľa konanie prerušil najmenej na 3 mesiace, pretože má za to, že aj jej manžel sa k tomuto jej návrhu pripojí. 15. Na odôvodnenie návrhu na prerušenie konania uviedla, že v súčasnosti vyvíjajú s manželom úsilie s cieľom dosiahnuť odstránenie príčin rozvratu manželstva a dospieť k náprave narušených manželských vzťahov. S prihliadnutím na zdravotný stav a vek oboch manželov dospeli k názoru, že potrebujú viac času na tak závažné rozhodnutie, ako je rozvod ich dlhoročného manželstva. Manželka navrhovateľa zotrvala na svojom predchádzajúcom nesúhlase s rozvodom manželstva a uviedla, že chce osobne poukázať na dôvody, na základe ktorých navrhuje prerušenie konania, resp. uviesť dôvody, že nie sú splnené podmienky na rozvod manželstva. Pre prípad, že konanie prerušené nebude, navrhla, aby súd návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietol.

16. Navrhovateľ sa na pojednávanie nariadené na deň 04.09.2019 dostavil, uviedol však, že s manželkou nie je v žiadnom jednaní ohľadom späťvzatia návrhu na začatie konania, aj keď mu manželka telefonuje. V spoločnej domácnosti nežijú už 2 roky, pričom prestali žiť s manželkou v spoločnej domácnosti asi jeden mesiac pred podaním návrhu na začatie konania.

17. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na deň 23.10.2019, z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil navrhovateľ z dôvodu svojej práceneschopnosti, ako i z dôvodu, že nastupuje na kúpeľnú liečbu, pričom následne sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila aj manželka navrhovateľa s poukazom na neúčasť svojho manžela - navrhovateľa na pojednávaní, v ktorom podaní tiež uviedla, že považuje účasť obidvoch manželov na pojednávaní za nutnú, keďže ona nesúhlasí s rozvodom manželstva a chce osobne za účasti oboch manželov poukázať na dôvody, že nie sú splnené podmienky na rozvod manželstva a chce tiež na pojednávaní manželovi položiť otázky súvisiace s návrhom na začatie konania. Súd preto pojednávanie odročil na deň 29.01.2020.

18. Navrhovateľ sa v konaní vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalším podaním zo dňa 19.11.2019 (č.l. 73 spisu), v ktorom na návrhu na rozvod manželstva zotrval v celom rozsahu s poukazom na to, že manželstvo prestalo fungovať v roku 2000. Manželia od roku 2016 nežijú v jednej domácnosti, kedy sa manžel odsťahoval. Navrhovateľ s manželkou nekomunikuje, manželstvo považuje za trvale rozvrátené a o obnovu zväzku nemá záujem. Nakoľko sa manželka účasti na pojednávaní neustále vyhýba a manžel má obavu, že v tom bude ďalej pokračovať, navrhovateľ navrhol, aby súd zabezpečil osobnú účasť manželky na pojednávaní, resp. zvážil iný procesný postup, napr. ustanovenie procesného opatrovníka pre toto konanie.

19. Manželka navrhovateľa sa k hore uvedenému podaniu navrhovateľa zo dňa 19.11.2019 vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 16.12.2019 (č.l. 81 spisu), v ktorom zotrvala na svojich dovtedajších tvrdeniach, s rozvodom manželstva nesúhlasila a navrhla vykonať na pojednávaní dokazovanie konfrontáciou oboch manželov.

20. Následne sa manželka navrhovateľa opäť ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní, ato z neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 29.01.2020, podaním doručeným súdu dňa 28.01.2020 (č.l. 88 spisu) s poukazom na svoj zlý zdravotný stav a z dôvodu, že nie je vyrovnaná s tým, ako by zvládla pojednávanie na súde. Zotrvala na všetkých svojich dovtedajších písomných vyjadreniach. Uviedla, že je presvedčená o tom, že manželstvo nie je trvale rozvrátené, o čom svedčí aj vzájomná komunikácia medzi manželmi, ktorí si pomáhajú a sú si oporou. Navrhla, aby súd vykonal pojednávanie a rozhodol v jej neprítomnosti.

21. Súd preto vykonal pojednávanie dňa 29.01.2020 v neprítomnosti manželky navrhovateľa.

22. Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkye zotrval na návrhu na rozvod manželstva, ako i na všetkých dovtedajších tvrdeniach. Manželia spolu nežijú už v podstate 20 rokov, viac ako 3 roky fyzicky spolu nebývajú. Čo sa týka tvrdení manželky navrhovateľa o ich vzájomnej komunikácii, tieto tvrdenia navrhovateľ popiera a dokonca si navrhovateľ zablokoval mobil, pretože manželka ho neustále tie roky dozadu dosť telefonicky napádala. Takže viac-menej medzi nimi nie je žiadna komunikácia a tento manželský zväzok vôbec neplní svoju spoločenskú funkciu. Ďalej poukázala, že okrem toho, že manželia nežijú spolu viac ako 20 rokov, navrhovateľ má dlhoročný vzťah s partnerkou, s ktorou má 30-ročného syna, o čom manželka vie. Manželstvo má len formálny charakter. 23. S prerušením konania navrhovateľ nesúhlasí a žiada, aby súd pokračoval v konaní a návrhu vyhovel. Na prerušenie konania nie je dôvod, lebo nedošlo ani k obnoveniu vzťahu, ani k žiadnej komunikácii medzi manželmi, a to ani zo strany manželky navrhovateľa, ani zo strany navrhovateľa.

24. Zákonné ustanovenia:

Podľa článku 1 Základných zásad , Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vo veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. , (v texte aj len ) ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

Podľa ust. ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

Podľa ust. , (v texte aj len ) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.

Podľa ust. súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.

25. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže manželia viac ako 3 roky nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne nežijú a vzájomne si nepomáhajú.

26. Súd je povinný postupovať v mimosporových konaniach z úradnej povinnosti na základe zákona s cieľom prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Princíp hospodárnosti sa tu vyžaduje o to viac, že na väčšine mimosporových konaní a ich rozhodnutí v čo najkratšom čase je eminentný verejný záujem.

27. Ustanovenie upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť účastníkov konania ako základné procesné povinnosti, ktoré sa však prejavujú v inej miere ako v sporovom konaní. Podľa sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže mimosporové konanie je založené na princípe oficiality, ako aj princípe materiálnej pravdy, tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

28. Aj keď v mimosporovom konaní je súd povinný zisťovať úplný skutkový stav veci a musí vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, súd však takto má postupovať v zmysle prvej vety a ust. , teda v súčinnosti s účastníkmi, resp. aj ostatnými subjektmi konania.

29. Manželka navrhovateľa súdu neposkytla riadnu súčinnosť za účelom zistenia skutkového stavu, keď sa na pojednávanie dňa 29.01.2020 nedostavila, tvrdenia navrhovateľa tak nespochybnila, ani súdu nepredložila žiadne dôkazy spochybňujúce tvrdenia navrhovateľa a ani vykonanie takých dôkazov nenavrhla. Súd má za to, že vyčerpal všetky prostriedky na zabezpečenie dôkazov na vyhodnotenie dôvodnosti tvrdení produkovaných zo strany manželky navrhovateľa.

30. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že sa manželka účasti na pojednávaní neustále vyhýba (z tohto dôvodu aj navrhol, keďže mal obavu, že v tom manželka bude ďalej pokračovať, aby súd zabezpečil osobnú účasť manželky na pojednávaní, resp. zvážil iný procesný postup, napr. ustanovenie procesného opatrovníka pre toto konanie), súd sa s týmto názorom navrhovateľa stotožnil, a to vzhľadom na postup manželky navrhovateľa v konaní, keď síce manželka spočiatku tvrdila, že považuje účasť obidvoch manželov na pojednávaní za nutnú a chcela na pojednávaní osobne za účasti oboch manželov poukázať na dôvody, že nie sú splnené podmienky na rozvod manželstva a manželovi položiť otázky súvisiace s návrhom na začatie konania a následne tiež navrhla vykonanie dokazovania konfrontáciou oboch manželov, toto manželkou navrhovateľa navrhnuté dokazovanie nemohlo byť vykonané na pojednávaní nariadenom na deň 29.01.2020, keďže z neúčasti aj na tomto pojednávaní sa manželka navrhovateľa opäť ospravedlnila, avšak tentokrát súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Keďže sa

manželka uvedeného pojednávania nezúčastnila a ňou navrhnuté dokazovanie vykonané nebolo, súd tak nemal preukázané jej tvrdenia, že:

- že zo strany manžela nedošlo k úplnej strate záujmu o ňu ako dlhoročnú partnerku,

- že k manželovi stále prechováva citový vzťah, rada s ním komunikuje a stretáva sa,

- že nie je v súčasnosti žiadna prekážka na to, aby sa manžel vrátil do spoločnej domácnosti a aby tvorili funkčný manželský vzťah,

- že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v návrhu, že „manželstvo je totálne rozvrátené, bez možnej cesty k urovnaniu manželského vzťahu“,

- že v súčasnosti vyvíjajú s manželom úsilie s cieľom dosiahnuť odstránenie príčin rozvratu manželstva a dospieť k náprave narušených manželských vzťahov.

31. Pokiaľ manželka tvrdila, že rozhodnúť o rozvode manželstva by bolo v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu a vzájomne si pomáhať a zdôrazňovala funkciu vzájomnej pomoci, podpory a súdržnosti s poukazom na 40-ročné trvanie manželstva, keď sú obidvaja manželia, teda ona, ako aj jej manžel, po zdravotnej stránke, odkázaní na vzájomnú pomoc a mali by si byť najbližšími osobami pri vzájomnej pomoci aj do budúcnosti, súd uvádza, že mal preukázané, že v súčasnosti manželia, a to už od októbra roku 2016 spolu nežijú v spoločnej domácnosti a žiadnym spôsobom si nepomáhajú. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenie manželky navrhovateľa, že je v súčasnosti z dôvodu svojho zdravotného stavu odkázaná na pomoc od manžela.

32. Súd má rozhodovať o. i. aj podľa ust. prvej vety , podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zo správy z klinicko-psychologického vyšetrenia zo dňa 15.01.2019 vyplynulo, že v zmysle zdravotnej dokumentácie manželka navrhovateľa netrpí na žiadne závažné ochorenia, ani psychiatrické, pričom manželkou navrhovateľa tvrdené zdravotné dôvody, pre ktoré sa nezúčastnila na pojednávaní, spočívali len v aktuálne úzkostnom prežívaní, ktorý stav psychológ vyhodnotil ako prechodný.

33. Naopak, súd mal mal súd preukázané (zo žiadostí navrhovateľa o odročenie viacerých pojednávaní zo zdravotných dôvodov na strane navrhovateľa), že práve navrhovateľ má zdravotné problémy, teda len on by aktuálne mohol potrebovať a vyžadovať pomoc od manželky. Z postoja navrhovateľa je však zrejmé, že navrhovateľ žiadnu pomoc v tomto smere od manželky neočakáva a na návrhu na rozvod manželstva aj počas obdobia od 18.01.2019, na ktorý deň bolo nariadené prvé pojednávanie, zotrval a odmietol s manželkou akúkoľvek komunikáciu, vrátane komunikácie týkajúcej sa obnovenie manželského spolužitia. Dokonca si zablokoval prichádzajúce hovory od manželky, keďže predchádzajúce telefonáty od manželky považoval za útočné.

34. Pokiaľ manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva nesúhlasila, pričom tvrdila, že manželia spolu komunikujú, pomáhajú si a sú si oporou, ktoré tvrdenia uvádzala aj ako dôvody na prerušenie konania, navrhovateľ toto tvrdenie manželky poprel, uviedol, že manželka mu síce telefonuje, ktorými telefonátmi ho však manželka napádala, čo bolo príčinou, že bol nútený si prichádzajúce hovory od manželky zablokovať.

35. Pokiaľ manželka vo vyjadrení zo dňa 25.06.2018 k návrhu na začatie konania tvrdila, že nie je presvedčená, že by zo strany manžela došlo k úplnej strate záujmu o ňu ako dlhoročnú partnerku, súd poukazuje, že prvé pojednávanie bolo nariadené na deň 18.01.2019, ktoré pojednávanie, ako i ďalšie tri pojednávania nariadené na rok 2019, museli byť odročené na základe žiadostí oboch účastníkov. Vzhľadom na postoj navrhovateľa počas celého konania, keď navrhovateľ neprejavil v uvedenom období ani minimálny záujem o obnovenie spolužitia s manželkou, odmietol pokusy manželky o komunikácu o obnovení manželského spolužitia, súd dospel k záveru, že rozhodnutie navrhovateľa ukončiť manželstvo rozvodom je definitívne.

36. Na pojednávaní dňa 08.01.2020 vyšla najavo aj ďalšia významná skutočnosť, a síce, že navrhovateľ má dlhoročný vzťah s partnerkou, s ktorou má 30-ročného syna, ktorá skutočnosť je manželke známa. Manželka navrhovateľa nevyužila možnosť sa na pojednávanie dostaviť, kedy sa mohla aj k tejto skutočnosti vyjadriť.

37. Pokiaľ aj nebolo preukázané celkom jednoznačne (vzhľadom na nemožnosť vypočuť na pojednávaní manželku, ktorá v tomto smere súčinnosť neposkytla) tvrdenie navrhovateľa, že manželstvo prestalo úplne fungovať už od roku 2000 a odvtedy si tak malo prestať plniť si svoje funkcie, ktoré tvrdenie navrhovateľa manželka namietala, v konaní však bolo preukázané, že tento zo strany navrhovateľa tvrdený stav v manželstve trvá minimálne od októbra 2016. Pokiaľ však manželka tvrdila, že manželstvo fungovalo riadne dlhé roky (štyri desiatky rokov), skutočnosť, že navrhovateľ má dlhoročný vzťah s partnerkou, s ktorou má 30-ročného syna, čo je manželke známe, významne spochybňuje tvrdenie manželky o riadnom dlhoročnom fungovaní manželstva.

38. Pokiaľ aj manželka navrhovateľa tvrdila, že vzťahy medzi manželmi neboli nikdy tak závažne narušené, aby spolu s manželom nenašli spoločné riešenie problémov, konanie navrhovateľa, ktorý v októbri 2016 opustil spoločnú domácnosť s manželkou a nemá záujem ani len komunikovať s manželkou o obnovení manželského spolužitia, svedčí o opaku.

39. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, bol rozdielny hodnotový systém manželov, konflikty manželov vzniknuté na základe ich rozdielnych pováh a názorov na manželské spolužitie a spoločné záležitosti, ktoré sa prejavili v postupnom vznikaní nezhôd medzi manželmi od roku 1994, čo vyústilo do vzniku mimomanželského vzťahu navrhovateľa, z ktorého sa narodil syn a následnej straty záujmu navrhovateľa o manželské spolužitie, čo sa prejavilo opustením spoločnej domácnosti navrhovateľom v októbri roku 2016. Vzhľadom na odsťahovanie sa manžela zo spoločnej domácnosti pred viac ako tromi rokmi a jeho neochota komunikovať s manželkou, napriek jej snahám o zachovanie manželstva, je zrejmé, že manželstvo je nenávratne rozvrátené.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, účastníci nežijú definitívne od októbra 2016 v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, vzájomne si nepomáhajú. Manželstvo si teda neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda funkciu ekonomickú, biologickú, ani funkciu vzájomnej pomoci a ani funkciu výchovnú.

41. Manželka navrhovateľa napriek tomu, že navrhla vykonanie dokazovania vzájomnou konfrontáciou manželov a tvrdila, že považuje účasť obidvoch manželov na pojednávaní za nutnú, keďže ona nesúhlasí s rozvodom manželstva a chce osobne za účasti oboch manželov poukázať na dôvody, že nie sú splnené podmienky na rozvod manželstva a chce tiež na pojednávaní manželovi položiť otázky súvisiace s návrhom na začatie konania, sa na pojednávanie dňa 29.01.2020 nedostavila a ňou navrhnuté dokazovanie preto vykonané byť nemohlo. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní o rozvode manželstva z tvrdení navrhovateľa.

42. Súd o rozvode manželstva účastníkov rozhodol napriek nesúhlasu manželky s rozvodom, keďže manželstvo si neplní svoje funkcie, a to s poukazom na účel manželstva, ktorým je podľa , Zákona o rodine vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, a s poukazom na základné princípy manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že základné princípy manželstva účastníkov nie sú naplnené. 43. Preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva. Je nepochybné, že v súčasnej dobe sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, že nie je možné dúfať v obnovenie ich spolužitia. Manželstvo má výlučne formálny charakter, súd ho preto ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.

44. Zároveň súd zamietol aj návrh manželky na prerušenie konania, ktorým žiadala, aby súd podľa konanie prerušil najmenej na 3 mesiace, pretože má za to, že aj jej manžel sa k tomuto jej návrhu pripojí, s tým, že v súčasnosti vyvíjajú s manželom úsilie s cieľom dosiahnuť odstránenie príčin rozvratu manželstva a dospieť k náprave narušených manželských vzťahov.

45. Predovšetkým súd uvádza, že v mimosporovom konaní o rozvod manželstva je upravené prerušenie konania v ust. , ktoré je lex specialis vo vzťahu k , ktoré sa v konaní o rozvod

manželstva neuplatní. Súd je v prípade návrhu obidvoch manželov s prerušením konania (spravidla za účelom odstránenia príčin rozvratu vzťahov a obnovenia manželského spolužitia) povinný konanie prerušiť. 46. V danom prejednávanom prípade neboli splnené podmienky pre prerušenie konania vzhľadom na výslovný a opakovaný nesúhlas navrhovateľa s prerušením konania, ktorý na pojednávaniach dňa 04.09.2019 ako i dňa 29.01.2020 poprel tvrdenia manželky, že by došloi k obnoveniu vzťahu medzi manželmi alebo ku komunikácii medzi manželmi o odstránení príčin rozvratu manželstva. 47. Z uvedených dôvodov, keďže sa nepreukázala existencia súhlasu oboch manželov s prerušením konania, súd návrh na prerušenie konania zamietol.

48. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje , v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu , keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.