Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-144-2019.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/144/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Ing. T. X., nar. XX.X.XXXX, t. č. ÚVTOS Bratislava, Chorvátska 5, proti žalovanému: 1/ JUDr. J. D., sudca Okresného súdu v Trnave a žalovanej 2/ Mgr. D., pracovníčke Okresného súdu Trnava, o 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 30. júla 2019 č. k. 8C/12/2019-35, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.1 Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu doručené súdu dňa 23.1.2019 odmietol.
1.2.1 V konaní mal za preukázané, že žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.3.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, ktorý je označený ako JUDr. J. D., („respektíve osobu, ktorá ho v plnom rozsahu zastupovala a vybavovala!“), sudca Okresného súdu Trnava, na zaplatenie sumy vo výške 20.000 eur s prísl., za vzniknutú škodu, za neetický a nesprávny prístup.
1.2.2 Nakoľko podanie nemalo náležitosti riadnej žaloby v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p. a § 133 ods. 1 C.s.p., predovšetkým žalobca riadne neoznačil žalovaného v súlade s ust. § 133 ods. 1 C.s.p., súd žalobcu uznesením č. k. 8C/12/2019-19 zo dňa 22.5.2019 vyzval na doplnenie podania v lehote 10 dní, pričom ho poučil ako má doplnenie vykonať. Žalobca bol zároveň poučený, že ak podanie v stanovenej lehote neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd toto podanie odmietne. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 2.7.2019.
1.3 Vec právne posúdil ako podanie vo veci samej, ktoré neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (označenie fyzickej osoby podľa § 133 C.s.p.) a to podľa § 129 C.s.p. a dospel k záveru, že takéto podanie je potrebné odmietnuť.
1.4 Nakoľko žalobca v lehote určenej súdom podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania síce doplnil, avšak nie dostatočne, súd postupoval v zmysle uvedených zákonných ustanovení a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podanie žalobcu odmietol. Ani z doplneného podania doručeného tunajšiemu súdu dňa 8.7.2019 a z podania doručeného súdu dňa 24.7.2019 súdu nie je jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto má na strane žalovaného vystupovať, t.j. kto je pasívne legitimovaný v predmetnom konaní a komu má byť tak uložená žalovaná povinnosť.
2. Takéto rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento pochybil, keď označenie žalovaného JUDr. J. D. menom, priezviskom a súdom na ktorom
vykonával funkciu sudcu považoval za nedostatočné, a preto aj nesprávne rozhodol odmietnutím podania, ktoré podľa svojho obsahu bolo žalobou.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
4. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod spisovou značkou 8C/12/2019 je podanie/žaloba o zaplatenie 20.000 eur titulom nároku na náhradu škody a finančné zadosťučinenie za neetický a nesprávny postup sudcu v súdnom konaní. Súd prvej inštancie podanie ako neúplné, neobsahujúce presné označenie žalovaného adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia odmietol. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu posúdiť, či podanie žalobcu skutočne neobsahovalo presné označenie žalovaného spôsobom umožňujúcim jeho identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou a v kladnom prípade, či k odstráneniu takéhoto nedostatku nedošlo ani napriek zákonnému postupu súdu prvej inštancie zameranému na doplnenie alebo opravu neúplného podania a teda či bolo dôvodným podanie/ žalobu žalobcu odmietnuť.
5.1 Podľa § 389 ods. 1 písm b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.
5.2 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci súdu prvej inštancie z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), teda že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
5.3 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku (a podľa § 234 ods. 2 C.s.p. aj uznesenia) súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany sporu); porušením uvedeného práva strany sporu je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1 písm. b) C.s.p.
6. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie pojaté do napádaného uznesenia v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobil predmetom odvolacieho konania žalobca. Tak ako to namietal samotný žalobca vo svojom odvolaní, aj odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia úplne absentujú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru, že označenie žalovaného ako JUDr. J. D., predseda senátu 1T Okresného súdu Trnava nie je dostatočné, resp. umožňuje jeho zameniteľnosť s inou osobou.
7.1 Pokiaľ ide o označenie žalovaného odvolací súd uvádza: Z podania/žaloby žalobcu (vychádzajúc z jej obsahu) je zrejmé, že žalobca ako žalovaného označuje fyzickú osobu : JUDr. J. D., predseda senátu 1T Okresného súdu Trnava, respektíve osobu, ktorá ho v plnom rozsahu zastupovala : pani Mgr. D. - pracovníčka Okresného súdu Trnava.
7.2 Z vyjadrenia sudcov Okresného súdu Trnava k prípadnej zaujatosti vo veci vedenej v tom čase na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 17C/10/2019 (tu pozri číslo listu 5 - 6 spisu) je zrejmé, že JUDr. J. D. v čase podania žaloby vykonával na Okresnom súde Trnava funkciu sudcu a ako sudca tohto súdu sa dňa 7.2.2019 vyjadril, že vo veci sa cíti byť zaujatý, nakoľko vystupuje ako odporca.
7.3 Podľa § 133 ods. 1 C.s.p., fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
7.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného vo všeobecnosti platí, že ak je stranou v spore fyzická osoba, musí byť žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne, a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa § 129 C.s.p. Žalobca však nemusí mať vedomosť o dátume narodenia alebo rodnom čísle žalovanej osoby, pričom tieto údaje nie sú ani verejne dostupné. Bezvýhradné trvanie na týchto identifikátoroch by znamenalo odňatie spravodlivosti. Preto, ak je fyzická osoba označená identifikačnými údajmi, ktoré umožňujú jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, žaloba nemusí obsahovať dátum narodenia alebo rodné číslo, prípadne adresu trvalého pobytu alebo pobytu. Toto však pravdaže neplatí bezvýhradne, nakoľko v jednotlivom prípade, ak napríklad dve fyzické osoby majú rovnaké meno a priezvisko, bývajú na rovnakej adrese a sú štátnymi občanmi rovnakého štátu, nepochybne len identifikačný údaj o dátume narodenia či rodnom čísle umožní rozlíšenie (čo však nebol prípad práve prejednávanej veci), môžu byť tieto identifikátory nevyhnutné z dôvodu, že identifikácia konkrétneho účastníka nebude možná.
8. Pokiaľ teda žalobca v žalobe označil žalovaného ako JUDr. J. D., predsedu senátu 1T Okresného súdu Trnava, ktorý v čase podania žaloby nepochybne reálne vykonával funkciu sudcu Okresného súdu Trnava, ako aj funkciu predsedu senátu 1T, je potrebné takéto označenie žalovaného (pre účely podania žaloby voči fyzickej osobe) považovať za dostatočné, umožňujúce jeho identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou a pokiaľ súd prvej inštancie pre nedoplnenie dátumu narodenia a bydliska žalovaného JUDr. J. D. podanie/žalobu žalobcu postupom podľa § 129 ods. 4 C.s.p. odmietol, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolaciemu súdu potom neostalo iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
9. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo samotnej žaloby žalobcu je zrejmé, že žalobca na jednej strane ako žalovaného označuje pravdepodobne aj Mgr. D., pracovníčku Okresného súdu Trnava (kde chýba označenie takejto fyzickej osoby aj jej menom, pričom však súd prvej inštancie takúto vadu žaloby
bez ďalšieho neodstraňoval), avšak na druhej strane zo žaloby nemožno vyvodiť záver, ako navrhuje voči takto žalovanej fyzickej osobe vo veci samej rozhodnúť (žaloba tak vykazuje skutočnú vadu, a to chýbajúci petit vo vzťahu k žalovanej Mgr. D.). Zo žaloby teda nie zrejmé, čoho sa žalobca voči žalovanej Mgr. D. domáha (ktorú vadu konania súd prvej inštancie bez ďalšieho postupom podľa § 129 C.s.p. neodstraňoval), nehovoriac o tom, že opätovne zo samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie o odmietnutí podania/žaloby ako takej nie možné sa nič dozvedieť o tom, ako sa súd vysporiadal aj s takouto vadou konania, respektíve či a ako rozhodol o podaní/žalobe žalobcu voči takto označenej fyzickej osobe.
10. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé a nepreskúmateľné, nakoľko z jeho obsahu nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a pod.
11. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
12. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p.), uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 C.s.p. viazaný, odstrániť skutočné vady žaloby, posúdiť nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite sporových strán vykonať aj ďalšie dokazovanie, podľa § 191 C.s.p., náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky.
14. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).