Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-324-2017.pdf
PDF · 106.36 KB
No categories available
6Co/324/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: F.. Z. L., J.. X.X.XXXX, G. F.. G. XX, G., zastúpený advokátkou JUDr. Beátou Kaprinayovou, so sídlom Jašíkova 2, Bratislava proti žalovanej: F.. L. L., J.. XX.XX.XXXX, G. F.. G.M. XX, G., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, IČO: 36862282, Q. I. G. N. S., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C 421/2009-693 zo dňa 26.7.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán (ďalej len „BSM“) tak, že z vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej: nehnuteľnosť - G. Č.. XX na X. J. K. G. O. I. G., N.. Č.. XXXX na W. F. G. XX, K. na K. K.. Č.. XXXX/ XX, XXXX/XX, I.. N. K. na N. Č. M. N. L. O. I. I. XXXX/XXXXXX, L. na X. Č.. XXXX, Q. G. - S. Č. O. J. I., H.. Ú. O. J. I., v cene 105.000 eur, životné poistenie vedené v Kooperativa poisťovňa, a.s. z poistky č. X XXX XXX XXX v hodnote 1.002,75 eur, účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške 152,15 eur, to všetko v hodnote 106.154,90 eur. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal: účet vedený v Poštovej banke a.s., číslo účtu: XXXXXXXX/ XXXX so zostatkom 204,67 eur, všetko v hodnote 204,67 eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu 37.836,28 eur v lehote do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
2/ O poplatkovej povinnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal obe sporové strany zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok 3.190,50 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na ich náhradu.
3/ Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6C/99/08-63 zo dňa 4.12.2008, ktorý vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 27.1.2009. Zo zhodných tvrdení sporových strán ďalej zistil, že bývalí manželia za trvania manželstva nadobudli trojizbový byt I. G., na W.. F. G. XX a aktíva - účet žalovanej vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., životné poistenie v Kooperatíva životná poisťovňa, a.s. a účet žalovaného vedený v Poštovej banke. Rovnako tak nadobudli aj hnuteľné veci, na ktorých vyporiadaní sa mimosúdne
dohodli. Do bezpodielového spoluvlastníctva patril tiež stavebný úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktorý sporiteľňa poskytla žalovanému na základe Zmluvy o stavebnom úvere Č.. XX XXXX X X XX zo dňa 10.3.2003 vo výške 4.800,86 eur, ktorého zostatok ku dňu 27.1.2009 bol 708,48 eur, od 27.1.2009 bol dlh splácaný žalobcom, ktorý zaplatil do jeho splatenia zaplatil celkovo 725,80 eur. Úver bol splatený 8.12.2009. Tento úver však súd nevyporiadaval vo výroku tohto rozsudku, keďže v čase rozhodovania už bol splatený, prihliadal naň pri však určení výšky vyporiadacieho podielu. Medzi stranami ostala sporná povaha nehnuteľností, a to pozemkov v kat. území K., K.. Č.. XX/X, XX/X M. J.J. I. H.. Ú. M. - V. O. K. na K. K.. Č.. XX, K. K.. Č.. XX M. K. K.. Č.. XX M. K.. Č.. XX/X.
4/ Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že žalobca počas trvania manželstva, a to dňa 31.7.2007 vykonal jednorazovú platbu z bankového účtu Č.. XXXXXXXX/XXXX v Poštovej banke a.s. vo výške 120.000 Sk; dňa 6.12.2007 vybral z tohto bankového účtu sumu 330.000 Sk, dňa 29.1.2008 sumu 125.000 Sk a dňa 15.8.2008 sumu 150.000,- Sk, t. j. celkom 740.000 Sk. Uvedený bankový účet bol zrušený dňa 16.6.2008 (č. l. 256 - 258). Žalobcovi bol na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2008 v Poštovej banke a.s. poskytnutý úver 100.000 Sk, ktorý však súd prvej inštancie do BSM nezahrnul, pretože ustálil, že nebol použitý na rozmnoženie majetkového spoločenstva manželov. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že Darovacou zmluvou zo dňa 15.12.1997 uzatvorenou medzi S. L. M. F. L. (ako darcovia) a žalobcom (ako obdarovaným), žalobca získal do výlučného vlastníctva O. N.. Č.. XXX K. na K.. Č.. XX M. K. Č.. XX I. H.. Ú.L.. M., L. na X. Č.. XXX. Hodnota darovanej nehnuteľnosti bola podľa znaleckého posudku Ing. Juraja Nagya 38.477 Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.6.2001 nadobudol žalobca pozemok v kat. území M. K.. Č.. XX, Q. I. XX S., I. na X. Č.. XXX za kúpnu cenu 15.000 Sk, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. I. XXXX/XXXX dňa 15.8.2001. Predmetné nehnuteľnosti (L. na X. Č.. XXX M. Č.. XXX) následne darovacou zmluvou zo dňa 28.10.2008 previedol na rodičov F.. F. L. M. S. L.. Žalobca počas trvania manželstva nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 17.7.2007 aj pozemky v H.. Ú. K.: K.. Č.. XX/X, o výmere 116 m2, vedený na LV 1615 a K.. Č.. XX/X, o výmere 177 m2, vedené na X. XXXX za kúpnu cenu 120.000 Sk. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. I. XXXX/XX dňa 3.9.2007. Uvedené pozemky žalobca počas trvania manželstva previedol darovacou zmluvou zo dňa 24.04.2008 na H. L.. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.4C/181/2011 súd prvej inštancie zistil, že žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2011 žalovaná v procesnom postavení žalobkyne podala žalobu o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov podľa § 40a Obč. zák. proti F.. K. L., H. L., F.. F. L., S. L. ako žalovaným, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti darovacích zmlúv ohľadom pozemkov K.. Č.. XX I. H.. Ú.. M. M. K. K.. Č.. XX/X, XX/X I. H.. Ú.. K.. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby.
5/ Za toho skutkového stavu, odkazujúc na §40a, §143, §145 ods. 1, 2, §149 a §150 Obč. zák., súd prvej inštancie vyporiadal BSM sporových strán tak, že žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva X- F. O. G. na W.. F. G.. Ozrejmil, že predmetný byt jej bol pridelený po uzavretí manželstva 27.9.1989 a následne Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX bol predmetný byt prevedený Stavebným bytovým družstvom G. F. do vlastníctva obom sporovým stranám. Vklad zmluvy do katastra bol povolený pod č. V 212/99 dňa 24.3.2000. Pri vyporiadaní bytu zohľadnil skutočnosť, že žalovaná mala o predmetný byt L. a po rozvode v ňom zostala trvalo žiť. Ďalej súd prvej inštancie prikázal žalovanej do vlastníctva účet vedený v Slovenskej sporiteľni Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 152,15 eur (č.l. 235) a tiež životné poistenie Č.. XXXXXXXXXX s odkupnou hodnotou ku dňu právoplatnosti rozvodu 1.002,75 eur. Žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva bankový účet vedený v Poštovej banke, a.s. Č.. XXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 27.1.2009 vo výške 204,67 eur. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že ku dňu zániku manželstva do BSM patril aj stavebný úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Č.. XXXXXXXXXX so zostatkom 708,48 eur. Keďže ku dňu vyporiadania bol splatený, pri určení výšky vyporiadacieho podielu prihliadol na skutočnosť, že od rozvodu zostatok úveru 725,80 eur splatil žalobca. Pokiaľ išlo o úver v Poštovej banke, a.s., ktorý si žalobca vzal potom, čo opustil spoločnú domácnosť, súd prvej inštancie dospel k záveru, že takúto pôžičku nie je možné považovať za spoločný záväzok manželov. Uvedená pôžička sa nepoužila pre majetkové spoločenstvo manželov ale výlučne pre potreby žalobcu a preto ho nezahrnul do pasív BSM. Ohľadom nehnuteľností v obci M. L. na X. Č.. XXX, O. N.. Č.. XXX K. na K.. Č.. XX M. K. Č.. XX, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto nemožno zahrnúť do BSM z dôvodu, že sa jednalo o výlučné vlastníctvo žalobcu, ktoré nadobudol darom od svojich rodičov. Rodinný dom bol postupne počas manželstva zrekonštruovaný, nedošlo však k jeho transformácii na novú nehnuteľnosť. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodinný dom nebol zbúraný, úpravy a prerábky na ňom sa robili etapovite a postupne. Skutočnosť, že k domu bola pristavená ďalšia miestnosť, vymenená strecha a vybudované obytné podkrovie nemala vplyv na zmenu podstaty veci, nakoľko spracovaním stavebných materiálov a ich zabudovaním do stavby sa
stali súčasťou pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá patrila žalobcovi. Súd prvej inštancie však neuveril tvrdeniu žalobcu, že práce na tejto nehnuteľnosti boli financované z jeho výlučných prostriedkov, pri určení výšky investícií vychádzal zo zhodných tvrdení sporových strán a spoločné investície do výlučného majetku žalobcu ustálil na sumu 6.439,96 eur. Do masy BSM nezahrnul nehnuteľnosti (hodnotu nehnuteľností)
- K. I. H.. Ú. M. K.. Č.. XX/X M. K.. Č.. XX M. I. H.. Ú. K. K.. Č.. XX/X M. K.. Č.. XX/X. Skonštatoval, že žalobca síce tieto pozemky kúpil počas manželstva, ale ešte pred jeho zánikom ich darovacími zmluvami previedol do vlastníctva tretích osôb. Súd prvej inštancie však do BSM zahrnul peňažné čiastky, ktoré žalobca z prostriedkov BSM použil za účelom nadobudnutia týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaná sa relatívnej neplatnosti sporných darovacích zmlúv nedomohla. Na základe uvedených skutočností uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na dorovnanie jeho podielu sumu 37.836,28 eur do 4 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku. Vyrovnací podiel zohľadňuje 50% hodnoty bytu vo výške 52.500 eur, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, 50% z hodnoty aktív vo výške 577,45 eur, ktoré boli prikázané do vlastníctva žalovanej, znížený o : 50% hodnoty zostatku na účte prikázaného do výlučného vlastníctva žalobcu 102,33 eur, 3.219,98 eur, ktoré predstavujú 50% investícií do výlučného majetku žalobcu (V. O. I. H.. Ú. M.) a 12.281,75 eur, ktoré predstavujú 50% z prostriedkov, ktoré žalobca odčerpal z BSM a použil v rozpore s § 145 ods. 1 Obč. zák., zvýšený o sumu 3.623,90 eur, ktoré predstavuje 50% z úveru v 1. Stavebnej sporiteľni, ktorý po rozvode splácal výlučne žalobca.
6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu zohľadniac, že podiely oboch strán na vyporiadaní boli rovnaké.
7/ O poplatkovej povinnosti sporových strán súd prvej inštancie rozhodol podľa Položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. a zaviazal obe sporové strany spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.190,50 eur.
8/ Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a navrhla odvolaciemu súdu, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodila, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. e), f), h)). Argumentovala tým, V. O. N.. Č.. XXX postavený na K. Č.. XX I. H.. Ú. M., L. na X. Č.. XXX síce žalobca nadobudol počas trvania manželstva do svojho výlučného vlastníctva, počas trvania manželstva sa však uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia rodinného domu, na základe čoho sa dôvodne domnieva, že rodinný dom patrí do BSM ako nová stavba. Za účelom odstránenia pochybností, či sa jedná o novú stavbu alebo nie navrhovala ustanovenie znalca, čo jej súd prvej inštancie zamietol. Svoje tvrdenie ohľadom rodinného domu preukazovala znaleckým posudkom o jeho stave ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy (1997), súdu predložila projekt rekonštrukcie stavby a fotografie domu, čím mohla vyvolať minimálne pochybnosti o tom, či sa jedná o vec pôvodnú alebo novo vybudovanú. Súdom bola síce inštruovaná, že takýto posudok si môže zabezpečiť sama, avšak nehnuteľnosť je vo vlastníctve rodičov žalobcu a títo výzvu na sprístupnenie domu ignorovali. V konečnej fáze sa súd prvej inštancie predbežne vyjadril, že predmetnú nehnuteľnosť nezahrnie do masy BSM, ale že do BSM zahrnie investície, ktoré boli vložené z prostriedkov BSM a zároveň žalovanej uložil, aby tieto investície špecifikovala. V poslednom podaní zo dňa 13.7.2015 žalovaná tieto investície opísala, pričom z jej opisu vyplýva, že sa jedná o nový rodinný dom a navrhovala, aby bol ustanovený znalec za účelom ocenenia investícii. Preto nesúhlasí s názorom súdu, že ani na výzvy nešpecifikovala investície tak, aby bolo možné ohľadom ich výšky nariadiť znalecké dokazovanie. Obsahom spisu je niekoľko vyjadrení, kde žalovaná popísala búranie a budovanie predmetného domu, stav domu pri jeho nadobudnutí do vlastníctva žalobcu dokladovala znaleckým posudkom a stav domu ku dňu zániku BSM dokladovala jeho fotografiami, projektom a zmluvou o dielo. O rozsahu investícii a ich hodnote sa mohol vyjadriť iba znalec, ktorý by vedel stanoviť vek prestavby, vek materiálu a rozsah rekonštrukcie. Žalovaná tiež namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadom pozemkov K.. Č.. XX L. na X. Č.. XXX M. K.. Č.. XX/X L. na X. Č.. XX vednom správou katastra A. pre katastrálne územie M. M. Y. K. K.. Č.. XX/X M. XX/X L. na X. Č.. XXXX vedenom Správou katastra O. H., pre katastrálne územie K.. Argumentovala tým, že predmetom masy BSM mala byť všeobecná hodnota týchto pozemkov, pretože ich žalobca nadobudol za trvania manželstva a počas manželstva ich v rozpore s § 145 ods. 1 Obč. zák. previedol darom na svojich príbuzných. Žalovaná sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že sa mala domáhať neplatnosti týchto právnych úkonov (darovacích zmlúv) osobitnou žalobou. Tejto neplatnosti sa totiž domáhala v osobitnom konaní sp. zn. 4C 181/2011, čím splnila podmienku stanovenú zákonom.
9/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalovanej uviedol, že rodinný O. N.. Č.. XXX postavený na K. Č.. XX I. H.. Ú. M. nebol nikdy zbúraný a išlo o jeho rekonštrukciu. Namietal opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že jej bolo zo strany vlastníkov znemožnené vykonať dôkaz súkromným znaleckým posudkom. Poukázal na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 31.3.2017, kde sama uviedla, že sa „nemohla dostatočne venovať vybaveniu veci, lebo jej zomrel otec a mala zdravotné problémy“, čo súd akceptoval a lehotu na predloženie navrhovaných dôkazov predĺžil. Súd prvej inštancie za účelom objasnenia skutkového stavu vykonal dopyt na príslušný stavebný úrad (Q. Ú. M.), ktorý mu oznámil, že dom bol rekonštruovaný. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyvodil z predložených dôkazov ohľadom tejto nehnuteľnosti správne skutkové závery. Rovnako neobstojí ani námietka žalovanej ohľadom pozemkov K.. Č.. XX M. K.. Č.. XX/X, pretože súd prvej inštancie do masy BSM zahrnul sumu, za ktorú boli tieto pozemky nadobudnuté. Neobstojí ani námietka žalovanej o relatívnej neplatnosti nadobúdacích zmlúv. Žalovaná sa totiž domáhala určenia neplatnosti zmlúv, ktorými žalobca previedol ich vlastníctvo na tretie osoby a nie neplatnosti zmlúv, ktorým žalobca vlastníctvo k nim nadobudol. Aj v prípade, že spor o vyporiadanie BSM začal, premlčacia lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu plynie ďalej.
10/ Žalovaná odvolaciu repliku nepodala.
11/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c), § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolacia argumentácia žalovanej nebola spôsobilá spochybniť správnosť pre vec podstatných skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.
12/ K odvolacej argumentácii žalovanej odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že na pozemku K.. Č.. XX I. H.. Ú. M. vznikla nová nehnuteľnosť, ktorá sa stala súčasťou vyporiadania BSM, bola v konaní zaťažená dôkaznou povinnosťou svoje tvrdenie preukázať. Z listinných dôkazov, ktoré v tomto smere predložila (Oznámenie o uskutočnení opakovaného stavebného dohľadu - č. l. 447, Zmluva o dielo č. 084/TL/2003 - č. l. 474, Projekt na rekonštrukciu rodinného domu - č. l. 476 a nasl.) takýto záver nebolo možné prijať. Z predložených listín (išlo o výňatky z administratívneho spisu stavebného úradu) vyplynulo, že rodinný dom N.. Č.. XXX bol zmenený (nadstavaný), na základe čoho bol stavebník vyzvaný o požiadanie dodatočného stavebného povolenia stavby „Nadstavba rodinného domu N.. Č.. XXX“ (viď. Výzva stavebného orgánu zo dňa 8.4.2009 - č.l. 451). Pojem „zmena stavby“ je z právneho hľadiska obsiahnutá v § 54 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon). Ide síce o pojem širší ako pojem „rekonštrukcia stavby“, pretože zahŕňa jej prístavbu, nadstavbu a iné stavebné úpravy (viď § 55 č. 50/1976 Zb.), nejde však o „novozhotovenie“ veci. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo 1191/2000, podľa ktorého predpokladom vzniku novej veci prostredníctvom stavebnej činnosti môže by len zánik pôvodnej veci ( pozri aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 2794/2010). Napokon aj z ust. § 120 Obč. zák. možno vyvodiť, že prístavba (nadstavba), ani iné stavebné zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 22/2005 vydané v Zbierke stanovísk NS SR č. 1/2006 alebo aj R 29/1989). Posúdenie, či určitý výsledok stavebnej činnosti je už stavbou ako predmet občianskoprávnych vzťahov, resp. či došlo k zániku pôvodnej stavby, je vecou právnej úvahy súdu, pričom táto úvaha vychádza zo skutkových zistení v konaní. Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že zmenou spornej stavby nedošlo k vzniku novej veci (§ 132 ods. 1 Obč. zák.), pretože nedošlo k zániku pôvodnej nehnuteľnosti. Samotná žalovaná v konaní predložila listinný dôkaz odporujúci jej tvrdeniu, konkrétne Projekt na rekonštrukciu rodinného domu (nešlo teda o Projekt na výstavbu rodinného domu). Nehnuteľnosť - rodinný dom N.. Č.. XXX, K. na K.. Č.. XX I. H. Ú. M., Q. A. bol darom žalobcovi od jeho rodičov na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.12.1997 a ani následkom vykonaných stavebných prác sa nestal novou vecou a predmetom BSM. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri vyporiadaní BSM zohľadnil hodnotu investícií, ktoré boli z prostriedkov BSM použité na rekonštrukciu predmetného rodinného domu. Aj v tomto smere však bolo dôkazné bremeno najmä na žalovanej, ktorá sa alternatívne zohľadnenia hodnoty rekonštrukčných prác v konaní domáhala. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM zohľadnil spoločné investície, ktoré vyplývali z listinných dôkazov (vr. nákladov na vykurovanie v zmysle Zmluvy o dielo č. XXX/TL/XXXX vo výške 110.000 Sk, ktoré sú súčasťou odvolacej argumentácie žalovanej). Pokiaľ žalovaná tvrdila, že na výstavbu rodinného domu boli vynaložené spoločné finančné prostriedky vo väčšom rozsahu, než akceptoval súd prvej inštancie,
zaťažovalo ju dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie. Stanoviť hodnotu investície len na podklade jej domnienky, pochybnosti, fotografie, či slovného opisu nebolo možné.
13/ Pokiaľ ide o ďalšie sporné nehnuteľnosti (K. K.. Č.. XX L. na X. Č.. XXX, K.. Č.. XX/X L. na X. Č.. XX pre H.. Ú. M., K. K.. Č.. XX/X M. XX/X L. na X. Č.. XXXX, H.. Ú.L. K.), odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že tieto sa stali súčasťou BSM, a to momentom nadobudnutia účinnosti kúpnych zmlúv a nikdy netvorili výlučné vlastníctvo žalobcu. Žalobca ich totiž zakúpil počas trvania manželstva s použitím spoločných finančných prostriedkov a stali sa spoločnými nehnuteľnosťami.
14/ Dispozícia so spoločnou nehnuteľnosťou nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák. vybavovať každý z manželov. Preto ak jeden z manželov uzavrie zmluvu o prevode spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti podľa ust. § 40a Obč. zák. nedovolá. V prejednávanom prípade sa žalovaná neplatnosti darovacích zmlúv, ktorými žalobca previedol uvedené nehnuteľnosti (viď ods. 13/) na tretie osoby nedovolala. Žalobu o určenie ich neplatnosti síce podala včas, ale túto vzala späť. Z uvedeného dôvodu bolo konanie sp. zn. 4C 181/2011 o určenie neplatnosti právnych úkonov zastavené bez meritórneho rozhodnutia. Za tohto skutkového stavu potom možno uzavrieť, že počas manželstva došlo žalobcom k ich platnému darovaniu. Z uvedeného dôvodu predmetné nehnuteľnosti ku dňu zániku manželstva neboli v BSM a pri jeho vyporiadaní nemohla byť zohľadnená ani ich hodnota. Za takejto situácie potom nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že v rámci vyporiadania zohľadnil kúpnu cenu, za ktorú predmetné pozemky žalobca do BSM získal.
15/ Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia argumentácia žalovanej nebola dôvodná, a preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
16/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a s vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
17/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).