Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/10/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2020, proti odsúdenému Q. Kačánymu, pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona formou spolupáchateľa podľa § 20 Tr. zákona a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 03.12.2019, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa , v spojení s súd p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a ods. Q. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. Z. z výkonov trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. dňa 28.7.2015 podľa vo výmere 5 (piatich) rokov a rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 26.11.2013, v spojení s uznesením Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 7.11.2017 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe, podľa vo výmere 16 (šestnástich) mesiacov.

Podľa súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa s použitím , ustanovuje mu povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 66 ods. 3 Tr. zákona súd podmienečne prepustil ods. Q. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. Z. z výkonov trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. dňa 28.07.2015 podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 5 (piatich) rokov a rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 26.11.2013, v spojení s uznesením Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 07.11.2017 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe, podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona vo výmere 16 (šestnástich) mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona súd určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú následne aj písomne odôvodnil.

V jej dôvodoch po rekapitulácii výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia včítane podstatných dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu okresného súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného, uviedol, že s týmito závermi sa nemôže stotožniť, keďže toto rozhodnutie bolo nesprávne a prinajmenšom je predčasné. Odsúdeného možno z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť, len ak okrem plnenia si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody (čo je úplnou samozrejmosťou a nemôže byť brané ako výnimočná okolnosť v prospech odsúdeného, pričom jeho motiváciou môže byť práve snaha polepšiť si hodnotenie pre účely rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie) a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody teda nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. februára 2008). Pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie by súd mal prihliadať na všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, na jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom na výkon trestu žil, na celý jeho doterajší život, povahu a charakter jeho spáchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom pri podmienečnom prepustení je tiež dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného. Tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa môjho názoru dostatočne nezohľadnil. Odsúdený má v registri trestov 7 záznamov. Okresný súd síce správne konštatoval, že v troch prípadoch sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, jedenkrát súd upustil od uloženia súhrnného trestu a že v jeho prípade ide o prvý nepodmienečný trest odňatia slobody. No nezohľadnil tú skutočnosť, že odsúdený sa vo všetkých prípadoch dopustil úmyselných trestných činov, pričom v poslednom prípade dokonca šlo o zločin podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (rozsudok Okresného súdu Nové mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 28.07.2015, právoplatný dňa 21.09.2015), ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. . Súd v danom prípade tiež nebral do úvahy, že odsúdený má v osobnej dokumentácii z obdobia výkonu trestu odňatia slobody evidované dve porušenia ústavného poriadku. Dňa 13.02.2019 sa pohyboval mimo vymedzený priestor výkonu trestu odňatia slobody a dňa 17.05.2019 nezachoval zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádza do styku, keď svojej družke počas návštevy hrubo a vulgárne vynadal. Podľa hodnotenia ústavu sa resocializačná prognóza odsúdeného javí ako menej priaznivá, vzhľadom na finančnú situáciu odsúdeného pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody (nezamestnaný) predchádzajúce odsúdenia, závažnosť trestnej činnosti, fyzický vek, pohlavie, identifikované závislosti (časté požívanie alkoholu, experimentovanie s drogami), kvalitu výchovného prostredia v detstve a dosiahnuté vzdelanie. Riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného bolo určené ako stredné. Ústav preto konštatoval, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného žiaden vplyv v smere jeho prevýchovy. Aj napriek tomu, že si musel byť vedomý, že v prípade páchania ďalšej trestnej činnosti mu hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody, uvedené nebral do úvahy a naďalej páchal ďalšiu trestnú činnosť. V poslednom prípade sa dokonca dopustil podstatne závažnej trestnej činnosti, ako tomu bolo dovtedy. S prihliadnutím na uvedené je možné sa preto domnievať, že správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a nie dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že už v budúcnosti povedie riadny život. Pokiaľ teda súd mienil žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť, bolo na mieste pribrať do konania znalca, ktorý by posúdil, či u neho skutočne došlo k polepšeniu a že či reálne možno od neho očakávať, že povedie riadny život. Sťažovateľ ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli dané podmienky na jeho podmienečné prepustenie a že od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, keď ani opakované pôsobenie hrozbou uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody ho neodradilo od spáchania ďalšej, postupne závažnejšej úmyselnej trestnej činnosti. Od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, tak ako to má na mysli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zákona. S poukazom na vyššie uvedené považuje podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za v rozpore so zákonom, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Prešove zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu a súčasne zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal v zmysle ust. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že u odsúdeného Q. E. bola splnená nielen formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, lebo vykonal dve tretiny uloženého trestu, ale súčasne bola splnená aj materiálna podmienka, keďže plnením svojich povinností vo výkone trestu svojím správaním preukázal polepšenie a je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Jeho správanie počas výkonu je totižto charakterizované výrazne pozitívnym hodnotením z ÚVV a ÚVTOS Prešov a teda odsúdený sa správal slušne a disciplinovane v súlade s ústavným poriadkom, rešpektujúc autority ústavu. Boli mu udelené štyri disciplinárne odmeny, popri absencii disciplinárneho potrestania. Kladne hodnotený bol aj pri plnení pracovných úloh na pracoviskách v ústave aj mimo ústavu, kde si pracovné povinnosti plnil vzorne. K pracovným úlohám pristupoval aktívne, bol snaživý a samostatný. Odsúdený vie svoj voľný čas tráviť zmysluplne, má vytvorené riadne pracovné návyky, čo vytvára predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti. Uvedené dopĺňa aj čestné vyhlásenie a prísľub jednak zamestnania ako aj ubytovania pre odsúdeného po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd hodnotenie odsúdeného ešte doplnil o zistenie, že aj keď v minulosti odsúdený Q. E. bol súdne trestaný, tak v troch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol a v jednom prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu. Trest, ktorý vykonáva v posudzovanej veci, je jeho prvým nepodmienečným trestom. V súčasnosti už vykonal značnú časť uložených trestov odňatia slobody, kedy mu v čase rozhodnutia okresného súdu zostávalo vykonať 14 mesiacov z pôvodne uložených 6 rokov a 4 mesiacov. Pozitívne hodnotil aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, keď v rámci výsluchu na verejnom zasadnutí prejavil nad svojím predchádzajúcim konaním, trestnoprávnou minulosťou ľútosť, z toho dôvodu mal okresný súd za to, že odsúdenému je možné dať príležitosť preukázať, že pobyt vo výkone trestu bol pre neho dostatočným ponaučením, ktorého následkom bude riadne vedenie života v budúcnosti.

Opierajúc sa o tieto zistenia plynúce z vykonaného dokazovania v súlade s procesným predpisom, krajský súd si tieto osvojil, ako aj hodnotenie týchto skutočností okresným súdom a to z následných dôvodov.

Z obsahu spisového materiálu ako aj z dôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, ako to správne zistil, že odsúdený Q. E. vykonáva v súčasnosti trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 28.07.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 21.09.2015, ktorým bol uznaný vinným v bode 2.,3.a 7. rozsudku z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v bode 4. a 8. z pokračovacieho zločinu vydierania podľa §189 ods. 1Tr. zákona a v bode 4. rozsudku spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a napokon v bode 11. rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a/ Tr. zákona. Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil výkon uloženého trestu odňatia slobody dňa 21.09.2015 za súčasného započítania doby výkonu väzby od 04.02.2015 do 21.09.2015.

Súčasne platí, že odsúdený Q. E. rozsudkom Okresného súdu H. Z. nad Váhom sp. zn. zo dňa 26.11.2013 bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a súčasne bol zrušený aj výrok o treste uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 27.09.2012. Na podklade uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 07.11.2017 bolo rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia takto uloženého trestu odňatia slobody a bolo nariadené, aby v predmetnej veci trest vo výmere 16 mesiacov vykonal. Súčasne Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením sp. zn. zo dňa 24.11.2017 rozhodol o započítaní doby výkonu väzby od 02.04.2013 do 08.07.2013. Výkon aj tohto trestu odňatia slobody aj v tomto prípade nastúpil odsúdený rovnako ako v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením dňa 21.09.2015.

Podmienky, ktoré musia byť splnené preto, aby mohol byť odsúdený z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, upravuje ust. § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody môže súd osobu odsúdenú za zločin podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vzhľadom na to, že začiatok trestu sa odsúdenému počíta od 21.09.2015, je zrejmé, že zákonom požadovanú časť trestu, teda jeho dve tretiny vykonal ku dňu 28.10.2018.

Ako správne konštatuje aj prvostupňový súd, tým odsúdený splnil formálnu podmienku, týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného ( o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje, plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu a pod.

Plnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade správnymi morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Po preskúmaní obsahu spisu, krajský súd zistil, že aj tieto materiálne podmienky u odsúdeného Q. E. sú splnené. Všetky uvedené okolnosti je totiž nutné posudzovať v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane, ako to v preskúmavanej veci v rámci sťažnostných námietok aj urobil okresný prokurátor. Len tak je totiž možné spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie sa odsúdeného a plnenie jeho povinnosti vo výkone trestu odňatia slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostredia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ale je výrazom skutočných zmien jeho osobnosti, odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život.

V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že odsúdený Q. E. je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát. Okrem trestného činu, zo spáchania ktorého trest aktuálne vykonáva, sa podľa odpisu registra trestov v minulosti tiež dopustil aj ďalšej trestnej činnosti, v kombinácii majetkovej a násilnej trestnej činnosti, no v prvých štyroch prípadoch (pričom v jednom prípade ako to správne konštatoval aj okresný súd, súd ukladal trest súhrnný) sa v súčasnosti už na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol.

Z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že od nástupu sa odsúdený na podmienky jeho výkonu adaptoval bez problémov a že ústav hodnotí plnenie ústavného poriadku a jeho správanie veľmi pozitívne, pracovne bol zaradený na viacerých pracoviskách, vrátane vonkajších pracovísk, pričom zo všetkých bolo zaznamenaných viacero kladných poznatkov. Okrem iného sa pravidelne zapájal aj do rôznych aktivít, bol aj účastný na prednáškach, dokonca v oddiele v ktorom trest vykonával, zastával volenú funkciu člena samosprávy odsúdených, taktiež sa aktívne zapájal do športových aktivít. Kontakt s blízkymi udržiaval formou návštev, korešpondencie a prijímaním nárokových balíkov a telefonicky.

Napokon samotný ústav v hodnotení konštatoval, že jeho resocializačná prognóza sa síce javí ako menej priaznivá, vzhľadom na finančnú situáciu rok pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, predchádzajúce odsúdenia, závažnosť trestnej činnosti, fyzický vek, pohlavie, identifikované závislosti, kvalitu výchovného prostredia v detstve, dosiahnuté vzdelanie, a preto riziko sociálneho zlyhania hodnotil do budúcna ako stredné. No súčasne mal za to, že menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok na prepustenie a preto odporučil jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom.

Opierajúc sa o doposiaľ uvedené skutočnosti, pokiaľ aj predchádzajúce odsúdenia ods. Q. E. mali nielen charakter násilnej trestnej činnosti, ale aj majetkový charakter, tak s poukazom na v podstate kladné hodnotenie odsúdeného v správe ÚVV a ÚVTOS, tiež postoj odsúdeného k tejto trestnej činnosti, keď túto oľutoval, nemôže viesť k záveru, prezentovaného v sťažnosti okresného prokurátora, že odsúdený je natoľko morálne narušený, aby od neho nebolo možné v budúcnosti očakávať vedenie riadneho spôsobu života, keďže aj zo samotnej správy ústavu vyplynulo, že v rámci pracovného procesu sa riadne zaradil a bol vysoko pozitívne pracovne hodnotený, pri dodržiavaní pracovnej disciplíny a pri plnení si ďalších povinností v ústave.

Vychádzajúc z uvedeného, dospel krajský súd na rozdiel od okresného prokurátora, rovnako ako okresný súd k záveru, že odsúdený plnením si svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a že možno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z týchto dôvodov krajský súd na podklade sťažnosti okresného prokurátora síce nie v súlade s dôvodmi ním uvádzanými, zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a na podklade dokazovania vykonaného okresným súdom sám rozhodol a odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov, no pre dosiahnutie účelu trestu a dovŕšenie nápravy odsúdeného (ako to navrhol v hodnotení aj ústav na výkon trestu) súčasne aj podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona nariadil u odsúdeného probačný dohľad vo výmere 2 (dvoch) rokov a súčasne mu uložil aj povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Práve tieto uložené povinnosti ako aj dohľad nad správaním sa odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody považuje krajský súd ako prostriedok na lepšie dosiahnutie toho, aby odsúdený aj v skutočnosti v budúcnosti viedol riadny život, pričom odsúdený si súčasne musí uvedomiť, že v prípade zlyhania - nesplnenia si povinností mu uložených a nedodržania podmienok dohľadu budú viesť k rozhodnutiu súdu, že zostávajúci zvyšok trestu odňatia slobody vykoná.

Z týchto dôvodov preto krajský súd nepovažoval sťažnosť okresného prokurátora za dôvodnú a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrok tohto uznesenia. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.