Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/22/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcov: 1. Ing. K. C., nar. X. R. XXXX, trvalo bytom J. XXXX/X, N., 2. A. P., rod. K.. nar. XX. I. XXXX, bytom P. Z. X, N. A. Q. P., XXX XX T., Španielske kráľovstvo, štátna občianka Španielskeho kráľovstva, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Peter Studený, M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 42161185, proti žalovaným: 1. Ing. K. P., nar. XX. V. XXXX, trvalo bytom C. XXXX/XX, N., 2. Ing. X. P., rod. J., nar. X. S. XXXX, trvalo bytom C. XXXX/ XX, N., obaja zastúpení splnomocnenkyňou: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36866598, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 6. augusta 2018 č. k. -204, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi 1/ v plnom rozsahu; III. priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni 2/ v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. , a , , , a , , až 3, , a , , a , , , až 3, , až 3 O.z. ( v znení neskorších predpisov); a , , a , , Obch.z. ( v znení neskorších predpisov); ( v znení neskorších predpisov), poukazom na judikát R 21/1992 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.10.2010 sp. zn. . Žalobcovia sa žalobou z 30.6.2010, doručenou Okresnému súdu Piešťany 8.9.2010, doplnenou podaním z 19.3.2014, doručeným súdu dňa 19.3.2014, domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 10.844,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.844,40 eur od 15.12.2009 až do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 9.264,46 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.264,46 eur od 15.12.2009 až do zaplatenia, a to titulom náhrady škody, ktorú im mali žalovaní spôsobiť porušením zmluvnej povinnosti uzavrieť zmluvu o úvere, na uzavretie ktorej sa zaviazali v Dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 20.3.2007. Žalobný nárok odvodzovali od Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 20.3.2007, od návrhu úverovej zmluvy č. , od návrhu dodatku č. 1 k úverovej zmluve č. , od Dohody o urovnaní z 11.8.2009 a od zastavujúceho uznesenia

Okresného súdu Piešťany č. k. -104 z 11.9.2009. V Dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. N. ako pozemok s parc. č. 6603 a dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku s parc. č. 6603 sa obaja žalobcovia spolu s obomi žalovanými zaviazali zaplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely v sumách uvedených v zmluve, a to do 30 dní od uzavretia dohody o vyporiadaní z finančných prostriedkov získaných z úveru poskytnutého H. D. I. a. s. Všetci štyria sa zaviazali zobrať na seba úver, všetci vtedajší spoluvlastníci sa zároveň zaviazali na zabezpečenie predmetného úveru uzavrieť a podpísať s predmetnou bankou záložnú zmluvu s tým, že predmetom zálohu budú všetky spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ odmietli uzavrieť úverovú zmluvu s predmetnou bankou, touto nesúčinnosťou bezdôvodne zmarili riadne plnenie zo zmluvy. Pre porušenie zmluvných povinností žalovanými 1/ a 2/ nedošlo ani k uzavretiu úverovej zmluvy, ani k uzavretiu záložnej zmluvy, v dôsledku čoho nebola riadne a včas zaplatená náhrada ustupujúcim spoluvlastníkom za ich spoluvlastnícke podiely v celkovej sume 3.850.000 Sk (127.796,59 eur), čo viedlo ustupujúcich spoluvlastníkov k podaniu žaloby na Okresnom súde Trnava o zaplatenie sumy 3.850.000 Sk (127.796,59 eur) aj s príslušenstvom. Žalovaní na výzvy žalobcov na uzavretie úverovej zmluvy vôbec nereagovali. Nakoľko aj žalobcovia boli povinní zaplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, v dohode o urovnaní z 5.8.2009 sa žalobca 1/ zaviazal aj za žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť celú dohodnutú odplatu ustupujúcim spoluvlastníkom za ich spoluvlastnícke podiely. Žalobca 1/ túto sumu zaplatil v plnej výške a až po jej zaplatení bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Piešťany dňa 2.10.2009, na základe čoho aj žalovaní 1/ a 2/ získali spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 569/12000-in, a to bez toho, aby zaň zaplatili. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyplýva, že podiel žalovaných 1/ a 2/ na spoločnom dlhu, odplate v sume 3.850.000 Sk (127.796,59 eur) za spoluvlastnícke podiely od ustupujúcich spoluvlastníkov, predstavuje sumu 663.833,33 Sk (22.035,236 eur). Nakoľko žalobca 1/ plnil dlh sám za ostatných spoludlžníkov, t. j. za žalovaných 1/ a 2/, uplatnil si voči žalovaným 1/ a 2/ regresný nárok v tejto sume, ktorú mu žalovaní 1/ a 2/ aj zaplatili. Z pohľadávky 10.844,40 eur s príslušenstvom si žalobca 1/ uplatnil titulom náhrady ním zaplatenej náhrady trov právneho zastúpenia sumu 7.027,03 eur na základe dohody o urovnaní za právne zastúpenie ustupujúcich spoluvlastníkov v súdnom spore, ktorý spôsobili žalovaní 1/ a 2/, a v sume 3.817,37 eur titulom ušlého zisku, zodpovedajúceho nájomnému (úžitkom) predmetných nehnuteľností za spoluvlastnícky podiel, ktorý mohol žalobca 1/ nadobudnúť už od júla 2007 v prípade, že by si žalovaní splnili svoju zmluvnú povinnosť uzavrieť úverovú zmluvu, a to až do apríla 2009, t. j. do doby, dokedy sa zisk z nájomného rozdeľoval podľa stavu pred nadobudnutím príslušného spoluvlastníckeho podielu podľa Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobcom 1/, vychádzajúc z čl. 5., bodu 5.8. Dohody o urovnaní z 5.8.2009. Žalobkyňa 2/ si pohľadávku v sume 9.264,46 eur uplatnila titulom ušlého zisku z rovnakého dôvodu za rovnaké obdobie. Celkový zisk z nájomného za rok 2007 bol 994.262,50 Sk, za rok 2008 bol 900.000 Sk a za rok 2009 bol 11.107,47 eur, z čoho žalobcovia vypočítali pomernú časť zisku pripadajúcu na ich spoluvlastnícke podiely vo veľkosti, ktorých mohli byť spoluvlastníkmi už od júla 2007, ak by si žalovaní 1/ a 2/ plnili svoju zmluvnú povinnosť. Žalobcovia si popri nároku na zaplatenie náhrady škody uplatnili aj úroky z omeškania z uplatnenej sumy od 15.12.2009 až do zaplatenia. Žalovaní navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, uviedli, že iniciátormi dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam boli samotní žalobcovia. Už od začiatku bolo zrejmé, že finančné prostriedky na zaplatenie náhrady za odstúpenie spoluvlastníckych podielov odstupujúcim spoluvlastníkom budú použité z úveru. Dohodu si dali žalobcovia vypracovať advokátovi JUDr. J., ktorý žalovaných ubezpečil, že ním pripravovaná dohoda je platný a právne perfektný právny úkon. Žalovaní však zistili, že tento právny úkon trpí viacerými nedostatkami. Z dohody nie je možné zistiť, ktorý konkrétny spoluvlastník je povinný zaplatiť ktorému z odstupujúcich spoluvlastníkov akú konkrétnu sumu. V rozpore so zákonom bolo, že účastníkom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola aj osoba, ktorá nebola v čase uzavretia dohody podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a to žalovaná 2/, ktorá sa až na základe tejto dohody mala stať novou podielovou spoluvlastníčkou. V dohode chýba prejav vôle žalovanej 2/ ako budúcej spoluvlastníčky uzavrieť zmluvu o úvere, keďže predmetné ustanovenie zmluvy začína slovami: „všetci spoluvlastníci sa dohodli“, a teda podľa tejto dohody záväzok uzavrieť úverovú zmluvu sa vzťahuje iba na spoluvlastníkov č. 4., 6. a 8. Článok II. v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je veľmi všeobecný, neobsahuje všetky rozhodujúce podmienky, za ktorých má byť úverová zmluva uzavretá, akými sú úroková sadzba, spôsob splácania úveru, výška splátok, náklady spojené s úverom,

akými sú poplatky banky, spôsob zabezpečenia záväzku z úverovej zmluvy. Žalovanému 1/ bol predložený návrh úverovej zmluvy, ktorý obsahoval množstvo zmluvných podmienok, ktoré sa nikdy nezaviazal akceptovať. Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neobsahuje záväzok žalovanej 2/ uzatvoriť úverovú zmluvu, ani jej záväzok pristúpiť k úverovej zmluve ako spoludlžník. Žalovanej 2/ nikdy nebola predložená úverová zmluva, v ktorej by mala byť zmluvnou stranou. Podľa predloženej úverovej zmluvy mala byť žalovaná 2/ v postavení pristupujúceho dlžníka, ktorý nemá postavenie zmluvnej strany, a teda nemá práva zmluvnej strany, má iba povinnosť zaplatiť dlh. Žalovaní sa nezaviazali uzavrieť úverovú zmluvu s obsahom, ktorý mala zmluva o úvere predložená im H. D. I. a. s., a preto nepodpísali úverovú zmluvu, t.j. mali na to vážne dôvody, medzi ktoré patrili aj pochybnosti žalovaných o platnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaní tak „nadobudli“ právne neisté a spochybniteľné spoluvlastníctvo kvôli žalobcom a ich právnemu zástupcovi, ktorý pripravil zmluvu s takýmito nedostatkami. Boli názoru, že so zaplatením náhrady odstupujúcim spoluvlastníkom za nadobudnutie ich spoluvlastníckych podielov sa žalovaní nedostali nikdy do omeškania, pretože v tejto dohode nebolo uvedené, či žalobcovia a žalovaní majú zaplatiť odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom dohodnutú náhradu spoločne alebo jednotlivo. Žalobcovia uzavreli dohodu o urovnaní bez súhlasu žalovaných. O existencii žaloby odstupujúcich spoluvlastníkov voči nadobúdateľom ich spoluvlastníckych podielov žalovaní nevedeli, pretože táto žaloba im nebola nikdy doručená. Žalobcovia nemali uzatvárať dohodu o urovnaní bez vedomia žalovaných a mali trvať na tom, aby pred zaplatením odplaty odstupujúcim spoluvlastníkom boli odstránené právne nedostatky dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 9.3.2017. Záväzok žalobcu 1/ zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.027,03 eur vznikol konaním žalobcu 1/ a nie v akejkoľvek príčinnej súvislosti s konaním alebo opomenutím konania žalovanými. Uzavretie dohody o urovnaní podľa § 585 O.z. žalobcom 1/ dňa 5.8.2009 malo za následok zánik sporného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom, ktorým sa žalobca 1/ sám zaviazal zaplatiť sumu 7.027,03 eur. K zmenšeniu majetku žalobcu 1/ nedošlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovanými, ale konaním samotného žalobcu 1/. Žalobcovia ničím nepreukázali výšku požadovaného ušlého zisku a pokiaľ by aj právo na náhradu ušlého zisku žalobcovia mali, toto ich právo by bolo čiastočne premlčané. Žalovaní z opatrnosti vzniesli námietku premlčania podľa § 106 ods. 1 O.z. v časti uplatnených nárokov žalobcov na náhradu ušlého zisku spočívajúceho v strate na nájomnom za obdobie predchádzajúce dvom rokom pred začatím konania, t. j. obdobie predchádzajúce 8.9.2008, pretože už od apríla 2007 žalobcovia vedeli, že žalovaní nepodpísali úverovú zmluvu. Pokiaľ aj boli z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zaviazaní všetci štyria nadobúdatelia odstupujúcich spoluvlastníckych podielov, t. j. tak žalobcovia, ako aj žalovaní, boli zaviazaní k povinnosti zaplatiť dohodnutú odplatu ustupujúcim spoluvlastníkom spoločne a nerozdielne, a preto aj žalobcovia v pozícii solidárnych dlžníkov boli povinní zaplatiť celý dlh odstupujúcim spoluvlastníkom. Samotní žalobcovia si neplnili svoju povinnosť riadne a včas. Akákoľvek ujma, náhrady ktorej sa žalobcovia v žalobe domáhajú, je dôsledkom porušenia ich právnej povinnosti. Žalobcovia namietali tvrdenia žalovaných o tom, že na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam sa žalovaní dostali do situácie, kedy „nadobudli“ neisté a spochybniteľné spoluvlastníctvo. Keďže príslušný katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva na základe tejto dohody v prospech žalobcov aj žalovaných, tento právny úkon nemohol trpieť vadami, ktoré by robili tento úkon protiprávnym, protizákonným či neplatným. Žalovaná 2/ bola účastníčkou predmetnej dohody napriek tomu, že nebola v danom čase spoluvlastníkom, iba preto, že bola (a aj je) manželkou žalovaného 1/ a spoluvlastnícke podiely v dohodnutej veľkosti nadobudli od ustupujúcich spoluvlastníkov do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Práve žalovaní mali v predzmluvných rokovaniach požiadavku, aby nimi nadobúdaný spoluvlastnícky podiel nadobudli do ich BSM, keďže v čase uzavretia dohody boli manželmi a ich BSM v tom čase existovalo a trvalo. Uzavretiu predmetnej dohody predchádzalo viacero dlhých rokovaní všetkých spoluvlastníkov, vrátane žalovaných, vrátane rokovaní o banke, v ktorej by si mohli zobrať úver spoluvlastníci, ktorí nadobudnú spoluvlastnícke podiely od odstupujúcich spoluvlastníkov. Už deň pred podpisom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mala H. D. I. a. s. pripravené na podpis všetky prerokované a dohodnuté zmluvné dokumenty, vrátane úverovej zmluvy, ako aj zabezpečovacie dokumenty. Napriek tomu, že tieto dokumenty, ktoré boli s bankou vopred prerokované, a to aj so žalovanými, tieto žalovaní napokon bezdôvodne odmietli podpísať. Kvôli tomu, že žalovaní odmietli podpísať znenie úverovej zmluvy z 8.3.2007, banka pripravila dodatok č. 1 k úverovej zmluve z 27.3.2007, v ktorom banka zohľadnila dodatočné pripomienky žalovaných, ktorí odmietli k úveru vystavovať blankozmenky ako formu zabezpečenia. Žalovaní napriek pripravenému dodatku č. 1 k úverovej zmluve úverovú zmluvu s bankou nepodpísali. Žalobcovia navrhli vypočuť ako

svedkov JUDr. T. J., ktorý vypracoval dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, a Ing. Q. W., zástupkyňu H. D. I. a. s., a to za účelom preukázania obsahu predzmluvných rokovaní, súčasťou ktorých boli aj rokovania o uzavretí úverovej zmluvy v H. D. I. a. s. Taktiež navrhli vyžiadať údajnú analýzu banky od žalovaných, na ktorú sa žalovaní odvolávajú, podľa ktorej predmetná dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je neplatným a nie perfektným právnym úkonom. Žalobcovia boli názoru, že spolu so žalovanými boli povinní zaplatiť odplatu za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ustupujúcim spoluvlastníkom spoločne a nerozdielne, vychádzajúc z § 511 ods. 1 O.z. Uzavretím dohody o urovnaní žalobcovia „ušetrili“ žalovaným úroky z omeškania, ktoré od nich oprávnene požadovali odstupujúci spoluvlastníci, výška ktorých k 31.5.2009 predstavovala sumu 22.945,61 eur. Navrhli súdu, aby na námietku premlčania vznesenú žalovanými neprihliadal, pretože by sa to priečilo dobrým mravom, ako aj preto, že žalovaní úmyselne porušovali svoje zmluvné povinnosti s cieľom poškodiť žalobcov, a v takom prípade sa na premlčanie vzťahuje 3- ročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 O.z.. Vykonaným dokazovaním listinami mal súd prvej inštancie preukázané, že obaja žalobcovia, žalovaný 1/ a ďalších päť fyzických osôb boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako pozemok s parc. č. 6603 a na tomto pozemku postavený dom súp. č. XXXX. Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam datovanou 9.3.2007, uzavretou dňa 20.3.2007, sa všetci 8 spoluvlastníci dohodli na zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Účastníkom dohody, s označením ako budúci spoluvlastník, bola aj žalovaná 2/ z dôvodu, že aj jej manžel - žalovaný 1/ - mal podľa tejto dohody za trvania ich manželstva nadobudnúť do vlastníctva spoluvlastnícky podiel od odstupujúcich spoluvlastníkov, a takto nadobudnutý spoluvlastnícky podiel sa mal zo zákona stať súčasťou majetku žalovaných 1/ a 2/ v ich BSM. Všetci účastníci dohody sa dohodli na zrušení a vyporiadaní tým spôsobom, že 5-ti spoluvlastníci odstúpili svoje spoluvlastnícke podiely za odplatu zostávajúcim 3 spoluvlastníkom, a to žalobcom 1/ a 2/ a žalovanému 1/, ktorý bol už ženatý so žalovanou 2/. Žalovaní 1/ a 2/ mali podľa dohody nadobudnúť spoluvlastnícky podiel do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). Dohoda obsahuje presné sumy náhrady za odstúpené spoluvlastnícke podiely, ktoré boli zostávajúci spoluvlastníci spolu so žalovanou 2/, t. j. nadobúdatelia odstúpených spoluvlastníckych podielov, povinní zaplatiť jednotlivým 5-im odstupujúcim spoluvlastníkom. Nadobúdatelia mali tak zo zmluvy zaplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom celkom sumu 3.850.000 Sk (127.796,59 eur), ktorú mali nadobúdatelia zaplatiť do 30 dní od uzavretia dohody, a to z finančných prostriedkov z úveru poskytnutého H. D. I., a.s.. Odstupujúci spoluvlastníci (nie aj žalovaná 2/) sa zaviazali uzavrieť s touto bankou úverovú zmluvu. Všetci spoluvlastníci (odstupujúci aj nadobúdajúci) sa zaviazali uzavrieť s tou istou bankou záložnú zmluvu s tým, že každý mal založiť celý svoj spoluvlastnícky podiel, a teda v konečnom dôsledku mali ako záloh slúžiť predmetné nehnuteľnosti v celosti. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd uviedol, že táto neobsahuje žiadny údaj o tom, ktorý konkrétny nadobúdateľ má zaplatiť ktorému z odstupujúcich spoluvlastníkov akú konkrétnu sumu titulom náhrady za odstúpený spoluvlastnícky podiel. Zmluva neobsahuje ani žiadne ustanovenie, z ktorého by sa dal vyvodiť záver o tom, že nadobúdatelia sú povinní zaplatiť náhradu za odstúpené spoluvlastnícke podiely spoločne a nerozdielne. Za nesprávny považoval právny názor žalobcov, že nadobúdatelia ako spoluvlastníci tých istých vecí boli zo zákona zaviazaní zaplatiť odplatu za odstúpené spoluvlastnícke podiely odstupujúcim spoluvlastníkom spoločne a nerozdielne, keďže podľa § 139 ods. 1 O.z. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. K tomuto súd uviedol, že ust. § 139 ods. 1 O.z. upravuje právny režim spoluvlastníkov spoločnej veci vo vzťahu tretím osobám, a nie medzi režim medzi spoluvlastníkmi navzájom. Ust. § 139 ods. 2 O.z. upravuje zohľadňovanie veľkosti spoluvlastníckych podielov pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou medzi spoluvlastníkmi navzájom. Ani z právneho prepisu, ani z rozhodnutia súdu, ani zo zmluvy, ani z povahy plnenia nevyplýva, že by subjekty sporu boli povinné zaplatiť odplatu za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely odstupujúcim spoluvlastníkom spoločne a nerozdielne, a preto v danom prípade neprichádzala do úvahy ani aplikácia ust. § 511 O.z. o spoločných záväzkoch, t. j. o pasívnej solidarite. Za nesprávny považoval aj názor žalovaných, ktorí sa domnievali, že im nezačala plynúť žiadna lehota na zaplatenie odplaty za nadobudnuté podiely z dôvodu, že dojednanie o odplate bolo neurčité a nezrozumiteľné, a teda nebolo platne dojednané, keďže v zmluve nie je výslovne uvedené, ktorý z nadobúdateľov je povinný ktorému z odstupujúcich spoluvlastníkov zaplatiť akú konkrétnu sumu. Uzavrel, že z povahy plnenia z dohody uzavretej 20.3.2007 je nepochybné, že výška odplaty, ktorú bol povinný zaplatiť každý z nadobúdateľov jednotlivým odstupujúcim spoluvlastníckom z tejto dohody, zodpovedá sume vypočítanej podľa pomeru nadobudnutých spoluvlastníckych podielov. Preto z povahy veci aj z dohody vyplýva, že ide o delený

spoločný záväzok nadobúdateľov, kedy každý dlžník zodpovedá iba za svoju časť záväzku, a veriteľ nemôže žiadať celé plnenie iba od jedného z viacerých spoludlžníkov. Žalobca 1/ bol z dohody uzavretej 20.3.2007 povinný zaplatiť nadobúdateľom iba časť odplaty, ktorá pripadla na ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel. Nebol teda povinný zaplatiť celú odplatu aj za ostatných nadobúdateľov. Tým, že žalobca 1/ zaplatil aj za ostatných nadobúdateľov, plnil čo nebol povinný plniť, čím došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu 1/ podľa § 454 O.z., pretože plnil za ostatných nadobúdateľov to, čo mali podľa práva plniť sami. Preto aj refundáciu časti odplaty, ktorú žalobca 1/ zaplatil za ostatných nadobúdateľov, bol žalobca 1/ oprávnený od ostatných nadobúdateľov požadovať nie titulom regresného nároku podľa § 511 ods. 2 O.z., ale titulom nároku na vydane bezdôvodného obohatenia podľa § 454 a nasl. O.z.. Nadobúdatelia spoluvlastníckych podielov neuzavreli zmluvu o úvere s H. D. I., a.s. z dôvodu, že ju odmietli podpísať žalovaní 1/ a 2/, neuzavreli ani dodatok č. 1 k tejto zmluve, ktorý pripravila banka ako reakciu na výhrady žalovaných. Neobstojí obrana žalovaných, že banka mohla poskytnúť úver účastníkom zmluvy, ktorí ju podpísali, keďže ju podpísali obe strany zmluvy. K tomuto súd dodáva, že stranami zmluvy sa myslia všetci účastníci zmluvy na oboch stranách zmluvy. Všetci pôvodní spoluvlastníci síce uzavreli a podpísali s bankou záložnú zmluvu, ktorá sa však minula svojmu účinku, keďže banke nevznikla pohľadávka na vrátenie úveru, ktorá mala byť zabezpečená týmto záložným právom. Ani jeden zo štyroch nadobúdateľov spoluvlastníckych podielov nezaplatil odplatu za odstúpené spoluvlastnícke podiely riadne a včas, v dôsledku čoho všetkých štyroch odstupujúci spoluvlastníci písomne vyzvali na dobrovoľné dodatočné zaplatenie tejto sumy, avšak bezvýsledne. Pasivita nadobúdateľov viedla odstupujúcich spoluvlastníkov k podaniu žaloby o zaplatenie sumy odplaty za odstúpené spoluvlastnícke podiely, pôvodne vedenej na Okresnom súde Trnava, po zmene sústavy súdov na Okresnom súde Piešťany. Žalobu zobrali odstupujúci spoluvlastníci v celom rozsahu spať z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody a že celá žalovaná istina 127.796,59 eur (3.850.000 Sk) im bola v priebehu konania zaplatená. Mimosúdnu dohodu, ani doklad o úhrade v konaní o zaplatenie sumy 3.850.000 Sk odstupujúci spoluvlastníci súdu nepredložili. V mimosúdnej dohode predloženej až súdu v tomto konaní, uzavretej dňa 11.8.2009 žalobca 1/ sám uznal svoj dlh voči odstupujúcim spoluvlastníkom v rozsahu celej výšky odplaty, t.j. vo výške 127.796,58 eur (3.850.000 Sk), sám sa zaviazal zaplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom celú sumu odplaty za odstúpené spoluvlastnícke podiely vo výške 3.850.000 Sk, zaplatiť právnej zástupkyni odstupujúcich spoluvlastníkov, ktorá ich zastupovala v spore o zaplatenie 127.796,58 eur (3.850.000 Sk) s príslušenstvom, trovy právneho zastúpenia v sume 7.027,03 eur, všetko do 10 dní od podpísania dohody. Odstupujúci spoluvlastníci sa zaviazali zobrať žalobu o zaplatenie 127.796,58 eur (3.850.000 Sk) s príslušenstvom späť po úhrade oboch súm žalobcom 1/. Pre prípad splnenia záväzkov žalobcom 1/ zaplatiť celú odplatu a náhradu trov konania sa odstupujúci spoluvlastníci vzdali svojho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, výška ktorých k 31.5.2009 predstavovala sumu 22.945,61 eur. K dohode o urovnaní súd uviedol, že dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemožno nahradiť dohodou o urovnaní, nakoľko dohodu o urovnaní podľa § 585 O.z. nie je možné uzavrieť v prípade, ak spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi právneho vzťahu vyplýva zo zákona, napr. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 141 O.z.. Dohodu o urovnaní vo všeobecnosti môžu uzavrieť iba všetci účastníci právneho vzťahu, odstránenie sporov a pochybností ktorého je predmetom urovnania. Dohodu o urovnaní v danom prípade neuzavreli všetci účastníci dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale iba všetci 5 odstupujúci spoluvlastníci a žalobca 1/. Prílohou dohody mal byť aj písomný súhlas žalobkyne 2/ s touto dohodu, ktorý nebol súdu predložený, a navyše ani takýto písomný súhlas neurobil zo žalobkyne 2/ účastníka dohody o urovnaní. V čl. II. tejto dohody žalobca 1/ uznal svoj dlh voči nadobúdateľom v celej výške odplaty za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely, t. j. v celkovej sume 3.850.000 Sk (127.796,58 eur) z dôvodu dohody o urovnaní, a teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Žalobca 1/ uznal svoj dlh voči nadobúdateľom čo do dôvodu a výšky. Uznaním dlhu nedošlo k vzniku nového záväzku, ani k náhrade pôvodného záväzku novým záväzkom, ako sa mylne domnievajú žalovaní, ale uznanie dlhu iba malo za následok vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 558 O.z., podľa ktorej sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval. Dokazovaním bola táto domnienka vyvrátená, pretože tento dlh síce trval, avšak išlo o spoločný delený záväzok 4 dlžníkov, a žalobca 1/ ako 1 zo 4 dlžníkov bol povinný zaplatiť iba časť dlhu, a to v sume zodpovedajúcej veľkosti ním nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, keďže tento záväzok nebol solidárny Medzi stranami sporu zostalo nesporné tvrdenie, že žalobca 1/ zaplatil odstupujúcim spoluvlastníkom náhradu za spoluvlastnícke podiely v plnej výške, ich právnej zástupkyni zaplatil aj náhradu trov konania

o zaplatenie sumy 3.850.000 Sk s príslušenstvom, a to v sume 7.027,03 eur, čo malo za následok, že odstupujúci spoluvlastníci zobrali žalobu o zaplatenie sumy 3.850.000 Sk späť v celom rozsahu, a že súd predmetné konanie zastavil. Až potom, čo žalobca 1/ zaplatil odstupujúcim spoluvlastníkom celú sumu odplaty za ich odstúpené spoluvlastnícke podiely, bol v roku 2009 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva podľa dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretej 20.3.2007, t. j. po 2 rokoch od jej uzavretia. Vklad bol povolený pod V 1678/09. V konaní nebolo preukázané, kto podal príslušnému katastrálnemu úradu návrh na vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobca 1/ následne písomne vyzval žalovaných 1/ a 2/ na refundáciu pomernej časti odplaty podľa veľkosti nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu žalovanými 1/ a 2/. Taktiež zostalo medzi stranami nesporné, že túto sumu žalobcovi 1/ žalovaní aj zaplatili. Predmetom tohto sporu je náhrada škody, ktorá mala vzniknúť žalobcom 1/ a 2/ v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/ uzavrieť úverovú zmluvu spolu so žalobcami 1/ a 2/, na čo sa písomne zaviazali v čl. II. dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Škoda žalobcu 1/ mala pozostávať 1.) zo sumy 7.027,03 eur, ktorú zaplatil na základe dohody o urovnaní právnej zástupkyni odstupujúcich spoluvlastníkov v úmysle ukončiť súdny spor a zabrániť nárastu úrokov z omeškania, na ktoré mali odstupujúci spoluvlastníci ako veritelia právny nárok; 2.) z ušlého zisku v sume 3.817,37 eur, zodpovedajúceho nájomnému (úžitkom) z predmetných nehnuteľností za spoluvlastnícky podiel, ktorý mohol žalobca 1/ nadobudnúť už od júla 2007 v prípade, že by si žalovaní splnili svoju zmluvnú povinnosť uzavrieť úverovú zmluvu, a to až do apríla 2009, t. j. do doby, dokedy sa zisk z nájomného rozdeľoval podľa stavu pred nadobudnutím príslušného spoluvlastníckeho podielu podľa Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobný nárok žalobkyne 2/ pozostával iba z náhrady ušlého zisku v sume 9.246,46 eur, o ktorý mala prísť z tých istých dôvodov a za rovnané obdobie ako žalobca 1/. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že klauzula o povinnosti uzavrieť úverovú zmluvu, obsiahnutá v čl. II. predmetnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je svojím obsahom zmluvou o budúcej zmluve podľa § 50a O.z., ktorá (zmluva o budúcej zmluve) je v danom prípade absolútne neplatná podľa § 39 O.z. pre rozpor so zákonom, pretože neobsahuje obligatórne náležitosti, medzi ktoré patrí aj dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. Medzi obligatórne náležitosti budúcej (hlavnej/realizačnej) zmluvy, v danom prípade úverovej zmluvy, vždy patrí nielen výška úrokovej istiny, ale aj úrok z úveru (§ 497 Obch.z.), a na tomto sa účastníci dohody vôbec písomne nedohodli. Žalovaní 1/ a 2/ neporušili zmluvnú povinnosť uzavrieť zmluvu o úvere, pretože táto povinnosť im vôbec nevznikla, keďže nebola platne dojednaná. Nikto sa nemôže odvolávať na neplnenie, príp. porušenie zmluvnej povinnosti z absolútne neplatnej zmluvy, príp. z absolútne neplatnej časti zmluvy, a teda nemôže sa domáhať ani náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti z absolútne neplatného zmluvného dojednania. Aj keby sa žalovaní 1/ a 2/ s ostatnými účastníkmi dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ústne dojednali na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy o úvere, ústny záväzok uzavrieť zmluvu o úvere je absolútne neplatný pre nedodržanie formy (§ 40 O.z.), keďže zmluva o budúcej zmluve musí mať písomnú formu (§ 50a O.z.). Preto žalovaní 1/ a 2/ nepodpísaním zmluvy o úvere v danom prípade neporušili žiadnu zmluvnú povinnosť, a toto ich správanie nemožno ani považovať za úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 O.z.). V danom prípade obe strany sporu, t. j. všetci 4 nadobúdatelia spoluvlastníckych podielov, nadobudli od ustupujúcich spoluvlastníkov ich spoluvlastnícke podiely vkladom do katastra nehnuteľností, a nie zaplatením náhrady za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely. Súčasťou predmetnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je žiadna klauzula o tom, kedy splnomocnený advokát JUDr. T. J. podá návrh na vklad spoluvlastníckych práv k nadobudnutým spoluvlastníckym podielom na základe predmetnej dohody/zmluvy. Zmluva neobsahuje ani žiadny text, z obsahu ktorého by bolo možné usúdiť, že návrh na vklad spoluvlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy bude podaný až po zaplatení náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom v plnej výške. Žalobcovia sa nemôžu úspešne domáhať náhrady ušlého zisku, o ktorý mali prísť zavineným konaním žalovaných 1/ a 2/ preto, že žalobcovia sa stali spoluvlastníkmi väčších spoluvlastníckych podielov až v roku 2009, a nie už v roku 2007, kedy bola uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Samotné oneskorenie nadobudnutia väčších spoluvlastníckych podielov v prospech žalobcov nebolo preukázateľne priamo závislé ani od neuzavretia zmluvy o úvere žalovanými, ani od oneskoreného zaplatenia odplaty (náhrady) za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely, ale bolo preukázateľne v priamej príčinnej súvislosti s oneskoreným podaním návrhu na vklad spoluvlastníckych

práv k predmetným nehnuteľnostiam a od následného rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu. Návrh na vklad mal podľa dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podať advokát JUDr. T. J. a podľa dohody o urovnaní návrh na vklad mal podať žalobca 1/, a nie žalovaní. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevyplýva, že by neuzavretie zmluvy o úvere alebo oneskorené zaplatenie odplaty za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely malo byť dôvodom pre oneskorené podanie návrhu na vklad spoluvlastníckych práv na základe tejto dohody. K zaplateniu náhrady trov právneho zastúpenia v sume 7.027,03 eur sa žalobca 1/ zaviazal sám, a to písomne v Dohode o urovnaní datovanej 5.8.2009, uzavretej dňa 11.8.2009. Skutočnosť, že žalobca sa sám zaviazal k zaplateniu tejto sumy, nezavinili žalovaní 1/ a 2/ porušením žiadnej právnej povinnosti, a ani úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, pretože nepreukázali, že by žalovaní porušili právnu povinnosť, a v priamej príčinnej súvislosti s touto povinnosťou vznikla žalobcom škoda, prípadne ušlý zisk. Zavinenie podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu ( O.z.) sa zo zákona predpokladá, avšak úmysel konania v rozpore s dobrými mravmi pri zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa O.z., sa nepredpokladá, ten musí preukázať poškodený, v danom prípade žalobcovia. Žalobcovia nepreukázali, že by žalovaní úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi spôsobili žalobcom škodu alebo zavinili ušlý zisk, keďže v konaní nebola preukázaná existencia základných atribútov zodpovednosti za škodu, medzi ktorá patrí 1./ porušenie právnej povinnosti podľa O.z. alebo úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, a 2./ priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti alebo úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi a vznikom škody, príp. ušlým ziskom. Na zaplatenej náhrady trov konania v sume 7.027,03 eur sa zmluvne zaviazal samotný žalobca 1/ a ak túto sumu považuje za škodu, zavinil si ju sám. Argumentácia žalobcov, že žalobca 1/ si počínal tak, aby nedochádzalo k ďalším škodám v navyšovaní úrokov z omeškania, poplatkov v banke, trov konania veriteľov a pod. sama osebe na priznanie náhrady škody nepostačuje. Pokiaľ žalobca 1/ nemal v úmysle byť jediným nositeľom právnej povinnosti zaplatiť sumu 7.027,03 eur právnej zástupkyni veriteľov, nemal sa k nej zmluvne zaviazať. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na všeobecnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), a žalobca 1/ mal pristupovať k podpisovaniu dohody o urovnaní s náležitou starostlivosťou a opatrnosťou, a to aj vtedy, ak mal v úmysle zabrániť vzniku ďalších škôd. Keďže povinnosť uzavrieť zmluvu o úvere nebola platne písomne dojednaná a nebolo preukázané ani úmyselné konanie žalovaných v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by malo za priamy následok vznik škody žalobcom, súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia obsahu ústnych dojednaní, ktoré boli súčasťou predzmluvných rokovaní. Nakoľko nebola preukázaná existencia základných atribútov nevyhnutných pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nevykonal ani dokazovanie za účelom zistenia výšky škody, príp. ušlého zisku, a preto sa ani nezaoberal vznesenou námietkou premlčania žalobného nároku, nakoľko ďalšie dokazovanie by bolo nielenže v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ale nemalo by ani žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd prvej inštancie žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. a a , vecne plným úspechom žalovaných v konaní a samostatnosťou žalobných návrhov žalobcov.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne navrhli jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie vydaním predmetného rozsudku jednak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (na zistenie úplného a riadneho skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie vo veci), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citovali § 35 ods. 1 až 3 a § 511 ods. 1 prvá veta, ods. 2 prvá veta, ods. 3 prvá veta O.z.. Dôvodili, že rozsudok v 57. bode vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd v rozpore s prejavmi vôle všetkých účastníkov Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (ďalej aj „DoZaVPS“), vrátane žalovaných, vyjadrenými v samotnej DoZaVPS a na ňu nadväzujúcich úkonoch (žaloba odstupujúcich spoluvlastníkov proti žalobcom a žalovaným o zaplatenie dohodnutej odplaty spoločne a nerozdielne - súdny spis na Okresnom súde Piešťany sp. zn. ; výzva žalobcov z 11.12.2009, adresovaná žalovaným o zaplatenie ich regresného nároku solidárnych dlžníkov a uznanie tohto regresného nároku žalobcov zo strany žalovaných jeho zaplatením), nedôvodne a nesprávne skonštatoval, že dohodnutá povinnosť

(záväzok) nadobúdateľov (t.j. žalobcov a žalovaných) zaplatiť celkovú odplatu vo výške 3.850.000 Sk odstupujúcim spoluvlastníkom nie je solidárnej povahy, a že ide o delený (nesolidárny) spoločný záväzok nadobúdateľov, a že žalovanými splnený regresný nárok žalobcu 1/ nie je regresným nárokom, ale nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to napriek nepochybným a výslovným prejavom vôle všetkých účastníkov DoZaVPS (vrátane žalovaných), z ktorých jednoznačne vyplýva, ako aj zo samotnej povahy veci a správania sa všetkých zúčastnených, že nadobúdatelia (t.j. žalobcovia a žalovaní) sa zaviazali odstupujúcim spoluvlastníkom zaplatiť spoločne a nerozdielne dohodnutú odplatu vo výške 3.850.000 Sk. Z prejavov vôle všetkých zúčastnených (vrátane žalovaných), ktoré prejavy bol súd povinný vykladať a na ne prihliadať podľa výkladových pravidiel uvedených v § 35 O.z. (čo však súd neurobil a uskutočnil si „vlastný“, „nesprávny“ a „nespravodlivý“ výklad týchto prejavov vôle, ba keďže nevypočul žiadneho z účastníkov tohto sporového konania a žiadneho navrhnutého svedka, tak si vlastne súd sám „domyslel“ vôľu účastníkov), jednoznačne a nepochybne vyplýva, že žalobcovia a žalovaní sa v DoZaVPS spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom dohodnutú odplatu vo výške 3.850.000 Sk, a keďže na jej zaplatenie nemali žalobcovia a žalovaní vlastné zdroje, tak sa žalobcovia a žalovaní v DoZaVPS spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti dohodli, že si spoločne a nerozdielne požičajú na zaplatenie tejto odplaty peniaze od banky - H. D. I. a.s. (výslovne v DoZaVPS je uvedené, že celková odplata, resp. náhrada, bude vyplatená z úveru poskytnutého H. D. I., a.s., ktorý si zoberú zostávajúci spoluvlastníci č.4, č.6, č.8 a budúci spoluvlastník, čiže obaja žalobcovia a obaja žalovaní s tým, že všetci títo spoluvlastníci sa v DoZaVPS zaviazali uzavrieť v tejto súvislosti s touto bankou úverovú zmluvu), t.j. žalobcovia a žalovaní sa spoločne dohodli a zaviazali spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, že odplatu odstupujúcim spoluvlastníkom zaplatia tak (t.j. dohodli si spôsob splnenia ich primárnej povinnosti z DoZaVPS, t.j. dohodli si spôsob zaplatenia celkovej dohodnutej odplaty „cez“ úver), že vo vzájomnej súčinnosti si zoberú úver v dohodnutej banke, ktorý úver bude nimi celý použitý na zaplatenie celej dohodnutej odplaty odstupujúcim spoluvlastníkom, pričom v tejto súvislosti si žalobcovia a žalovaní v DoZaVPS ďalej dohodli, že keď si „zoberú“ tento úver, tak potom tento úver bude nimi splácaný z úžitkov predmetných spoločných nehnuteľností (t.j. z nájomného, nakoľko túto nehnuteľnosť tvorí niekoľko nebytových priestorov a niekoľko bytov, ktoré boli prenajaté rôznym nájomcom). To, že medzi účastníkmi DoZaVPS bola dojednaná solidárnosť ich práv a záväzkov vyplýva aj z ďalších následných prejavov vôle účastníkov: (i) z predmetnej pripravenej úverovej zmluvy boli všetci dlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne splatiť úver; (ii) keďže žalobcovia a žalovaní odstupujúcim spoluvlastníkom dohodnutú odplatu nezaplatili, tak všetci odstupujúci spoluvlastníci podali proti nadobúdateľom (t.j. žalobcom i žalovaným) žalobu v ktorej sa domáhali, aby súd zaviazal všetkých nadobúdateľov (t.j. žalobcov a žalovaných) zaplatiť im spoločne a nerozdielne celú dohodnutú odplatu vo výške 3.850.000 Sk (súdny spis na Okresnom súde Piešťany sp. zn. ); (iii) potom čo žalobca 1/ zaplatil odstupujúcim spoluvlastníkom sám celú dohodnutú odplatu vo výške 3.850.000 eur obrátil sa na žalovaných výzvou z 11.12.2009 výslovne na plnenie regresného nároku solidárnych dlžníkov a žalovaní ako solidárni dlžníci túto výzvu splnili a regresný nárok žalobcu 1/ uznali a zaplatili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na uvedené prejavy vôle všetkých zúčastnených, ako aj samotných žalovaných, niet žiadnych pochybností, že medzi účastníkmi DoZaVPS bola dojednaná solidárnosť ich práv a záväzkov z DoZaVPS, žalobcovia považujú právne posúdenie vyjadrené súdom v 57. bode rozsudku, že ide o nie solidárne, ale delené spoločné záväzky nadobúdateľov, za nesprávne a v rozpore s doteraz vykonaným dokazovaním a v rozpore s prejavenou voľou účastníkov. Rozsudok v 64. a 65. bode vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie, keď súd v rozpore s prejavmi vôle všetkých účastníkov DoZaVPS (vrátane žalovaných) vyjadrenými v samotnej DoZaVPS, ustanovenie DoZaVPS o povinnosti uzavrieť úverovú zmluvu nesprávne posúdil ako zmluvu o budúcej úverovej zmluve, a to napriek tomu, že účastníkom (zmluvnou stranou) DoZaVPS nie je banka (H. D. I. a.s.), ktorá by ako veriteľ musela byť zmluvnou stranou budúcej zmluvy o úvere, a napriek tomu, že toto ustanovenie DoZaVPS (povinnosť uzavrieť úverovú zmluvu) nadväzuje na ustanovenie DoZaVPS o primárnej povinnosti žalobcov a žalovaných ako nadobúdateľov zaplatiť spoločne a nerozdielne celú dohodnutú odplatu odstupujúcim spoluvlastníkom, pričom v tomto ustanovení o povinnosti uzavrieť úverovú zmluvu si žalobcovia a žalovaní ako nadobúdatelia spoločne dohodli (spoločne sa vzájomne zaviazali) spôsob akým zaplatia celú dohodnutú odplatu odstupujúcim spoluvlastníkom, a to že ju zaplatia tak, že si „zoberú“ úver v banke a tento úver použijú na zaplatenie dohodnutej odplaty, k čomu si navzájom poskytnú potrebnú súčinnosť (vzhľadom na solidárnosť celého vzťahu). Čiže ide o ustanovenie, v ktorom sa žalobcovia a žalovaní vzájomne zaväzujú uhradiť dohodnutú odplatu dohodnutým spôsobom.

Súd v Rozsudku uvádza viaceré nesprávne a nepravdivé skutkové zistenia, ktorými zdôvodnil svoje rozhodnutie, a ktoré nevyplývajú z doterajšieho neúplne vykonaného dokazovania, napr. :

- v 56. bode rozsudku nepravdivo konštatuje, že : „Odstupujúci spoluvlastníci (nie aj žalovaná 2/) sa zaviazali uzavrieť s touto bankou úverovú zmluvu. Všetci spoluvlastníci (odstupujúci i nadobúdajúci) sa zaviazali uzavrieť s tou istou bankou záložnú zmluvu s tým, že každý mal založiť celý svoj spoluvlastnícky podiel, a teda v konečnom dôsledku mali ako záloh slúžiť predmetné nehnuteľnosti v celosti.“, a to napriek, že v DoZaVPS je uvedené a medzi jej účastníkmi výslovne dohodnuté úplne niečo iné, a to doslova: „Všetci spoluvlastníci sa dohodli, že k vyplateniu celkovej dohodnutej náhrady dôjde do tridsiatich kalendárnych dní odo dňa uzavretia tejto dohody, a to z úveru poskytnutého H. D. I., a.s., ktorý si na seba zoberú zostávajúci spoluvlastníci č. 4, č. 6, č. 8 a budúci spoluvlastník (títo spoluvlastníci sa zaväzujú uzavrieť s predmetnou bankou úverovú zmluvu), pričom všetci terajší spoluvlastníci sa zaväzujú, že na zabezpečenie horeuvedeného úveru, uzavrú a podpíšu s predmetnou bankou záložnú zmluvu (predmetom - zálohom ktorej budú celé predmetné nehnuteľnosti, t.j. všetky spoluvlastnícke podiely).“ - z uvedeného je zrejmé, že úverovú zmluvu sa zaviazal uzavrieť a na seba si „zobrať“ úver aj budúci spoluvlastník (čiže žalovaná 2/), ako aj je zrejmé, že záložnú zmluvu sa zaviazali uzavrieť terajší spoluvlastníci (vtedy aktuálni spoluvlastníci), t.j. všetci spoluvlastníci s výnimkou budúceho spoluvlastníka;

- v 58. bode rozsudku súd nepravdivo konštatuje, že: „Všetci pôvodní spoluvlastníci, síce uzavreli a podpísali s bankou záložnú zmluvu, ktorá sa však minula svojmu účinku, keďže banke nevznikla pohľadávka na vrátenie úveru, ktorá mala byť zabezpečená týmto záložným právom.“, nie je pravda, že by záložnú zmluvu podpísali všetci pôvodní spoluvlastníci vrátane žalovaného 1/, toto súd konštatuje len na základe tohto, že túto záložnú zmluvu podpísanú žalovaným 1/ doložili ako písomný dôkaz žalovaní ako prílohu ich písomného vyjadrenia zo dňa 24.10.2016; originál takejto záložnej zmluvy opatrenej podpisom žalovaného 1/ sa nikdy nedostal predtým do dispozície banky (H. D. I. a.s.) ani do dispozície žalobcov, ktorú skutočnosť si mohol súd overiť a zistiť výsluchom svedka Ing. Q. W., ktorého navrhovali vypočuť žalobcovia, pričom vykonanie tohto dôkazu okresný súd zamietol, a to vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny právny názor súdu (nesprávne posúdenie ustanovenia DoZaVPS ako zmluvy o budúcej zmluvy o úvere) len z dôvodu zásady hospodárnosti konania, ktorú zásadu protiprávne a nespravodlivo súd nadradil nad zásadu riadne a úplne zisteného skutkového stavu;

- v 66. a 67. bode rozsudku súd nepravdivo konštatuje ako aj nesprávne právne posudzuje, že: „Zmluva neobsahuje ani žiadny text, z obsahu ktorého by bolo možné usúdiť, že návrh na vklad spoluvlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy bude podaný až po zaplatení náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom v plnej výške.“ alebo že: „Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevyplýva, že by neuzavretie zmluvy o úvere alebo oneskorené zaplatenie odplaty za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely malo byť dôvodom pre oneskorené podanie návrhu na vklad spoluvlastníckych práv na základe tejto dohody.“, uvedené konštatovania okresného súdu sú nesprávne a sú v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov DoZaVPS, ako aj v rozpore s celkovou koncepciou (dohodnutým procesom realizácie

- naplnenia) DoZaVPS, ktorú skutočnosť si mohol súd overiť a zistiť výsluchom svedka JUDr. T. J. (splnomocneného zástupcu všetkých účastníkov DoZaVPS), ktorého navrhovali vypočuť žalobcovia, pričom vykonanie tohto dôkazu súd zamietol, a to vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny právny názor súdu (nesprávne posúdenie ustanovenia DoZaVPS ako zmluvy o budúcej zmluvy o úvere) len z dôvodu zásady hospodárnosti konania, ktorú zásadu protiprávne a nespravodlivo nadradil nad zásadu riadne a úplne zisteného skutkového stavu, súd od tohto svedka mohol zistiť rozsah jeho splnomocnenia v danej veci (napr. že kedy a za akých podmienok bol splnomocnený podať návrh na vklad atď.); uvedenú skutočnosť si mohol súd overiť a zistiť aj výsluchom iných svedkov (napr. odstupujúcich spoluvlastníkov) ako aj výsluchom samotných žalobcov alebo žalovaných, ktorí v tomto súdnom konaní neboli vôbec súdom vypočutí (uvedená právna vec od roku 2010 v rámci prerozdelenia vecí bola priradená postupne viacerým sudcom Okresného súdu Piešťany, ktorí vo veci nevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu (vo veci prebehlo len jedno krátke pojednávanie), pričom aktuálny sudca JUDr. Ľudmila Hricková tento 8-ročný súdny spor rozhodla hneď na svojom prvom pojednávaní, a podľa názoru žalobcov predčasne); DoZaVPS bola na základe dohody všetkých jej účastníkov koncipovaná v súlade s bežnou hypotekárnou praxou bánk (vtedajšou i terajšou), a to, že keď niekto kupuje nehnuteľnosť „cez“ úver, tak banka poskytne úver (t.j. peniaze - odplatu) až potom čo je zriadené záložné právo v jej prospech (resp. je podaný návrh na vklad jej záložného práva na kataster), teda záložnú zmluvu musia s bankou uzavrieť aktuálni, t.j. pôvodní vlastníci predmetnej nehnuteľnosti a táto záložná zmluva musí byť podaná na kataster pred návrhom na vklad vlastníckeho práva kúpnej zmluvy, lebo ak by bol podaný návrh na vklad kúpnej zmluvy skôr, tak v katastrálnom konaní platí právo prednosti a neskôr podaná záložná zmluva by nebola katastrom zavkladovaná, nakoľko v čase rozhodovania o nej by už záložcovia

neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti z titulu predtým zavkladovanej kúpnej zmluvy; v duchu tejto koncepcie splnomocnený zástupca všetkých účastníkov DoZaVPS JUDr. T. J. bol splnomocnený podať návrh na vklad vlastníckeho práva až potom čo by bola uhradená celá odplata odstupujúcim spoluvlastníkom. Citovali a , dôvodili, že doterajšie konanie a správanie sa žalovaných v celej tejto kauze od jej samého začiatku, ako aj ich obrana v tomto súdnom konaní je protiprávna a v rozpore s dobrými mravmi, a mali za to, že takýto výkon ich práv nemôže požívať súdnu ochranu, a zo strany žalovaných ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. V tomto smere považujú konštatovania súdu typu napr. „.... (písané právo patrí bdelým), a žalobca 1/ mal pristupovať k podpisovaniu dohody o urovnaní s náležitou starostlivosťou a opatrnosťou, a to aj vtedy, ak mal v úmysle zabrániť vzniku ďalších škôd.“ za nespravodlivé až „ironické“. Žalobcovia majú za to, že žalovaní tým, že nedodržali a porušili svoje zmluvné povinnosti z DoZaVPS (a to povinnosť zaplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom dohodnutú odplatu dohodnutým spôsobom „cez úver“ - s porušením ich záväzkov uzavrieť s dohodnutou bankou úverovú a záložnú zmluvu) spôsobili žalobcom škodu (v tomto konaní žalovanú skutočnú škodu a ušlý zisk), ktorá by inak žalobcom nevznikla; v dôsledku tohto protiprávneho konania žalovaných došlo k podaniu žaloby (súdny spis na Okresnom súde Piešťany sp. zn. ) zo strany odstupujúcich spoluvlastníkov voči žalobcom a žalovaným solidárne na zaplatenie odplaty s príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy konania), ktorú hrozbu vydania „reálne“ pre žalobcov i žalovaných negatívneho súdneho rozhodnutia v tejto veci odvrátili žalobcovia uzavretím dohody o urovnaní za pre žalobcov i žalovaných „výhodných“ podmienok - na základe tejto dohody jednak žalobcovia zaplatili celú (teda i za žalovaných) dohodnutú odplatu odstupujúcim spoluvlastníkom, pričom im (a teda i žalovaným) boli odpustené úroky z omeškania, ktoré v tom čase predstavovali sumu vo výške 22.945,61 eur.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili tak, že navrhli rozsudok v celom jeho rozsahu z dôvodu vecnej správnosti jeho výrokov potvrdiť. Mali za to, že vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správneho právneho posúdenia veci a odvolacie námietky žalobcov nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevyplýva stranám sporu solidárny záväzok na plnenie voči ustupujúcim spoluvlastníkom. Napokon žalovaní ani v odvolaní ani v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedli konkrétne ustanovenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, z ktorého by solidarita vyplývala. Obmedzujú sa len na tvrdenie, že to zo zmluvy nepochybne vyplýva. Solidaritu nemožno vyvodzovať ani z návrhu úverovej zmluvy ani z následného konania niektorých z účastníkov zmluvy, tak ako to účelovo robia žalobcovia v podanom odvolaní. Musela by vyplývať z priamo textu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to z dôvodu zákonom predpísanej písomnej formy (§ 141 ods. 1 O.z.). Správny je i právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii záväzku žalovaných uzatvoriť úverovú zmluvu. Ich právnu obranu v tomto smere obsahuje ich vyjadrenie vo veci z 24.10.2016, na ktoré v celom rozsahu odkazovali. Súd prvej inštancie v rámci svojich právnych úvah dospel k záveru, že záväzok uzatvoriť v budúcnosti úverovú zmluvu môže vzniknúť len na základe zmluvy o budúcej zmluve (§ 50a O.z.), pričom takáto zmluva platne uzatvorená nebola (článok 64. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). S týmito právnymi závermi súdu prvej inštancie súhlasili. Rovnako správny je tiež právny záver súdu prvej inštancie, že z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevyplýva, že by mal byť návrh na vklad podaný až po zaplatení celej odplaty ustupujúcim spoluvlastníkom. Oneskorené zaplatenie odplaty teda nie je v príčinnej súvislosti s neskorším nadobudnutím vlastníckeho práva stranami sporu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol návrhy žalobcov na ďalšie dokazovanie, keď tak dohoda a zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako aj zmluva o budúcej zmluve musia mať písomnú formu. Bolo teda možné vychádzať len z písomného textu a i vôľu zmluvných strán zisťovať a interpretovať len zo samotnej písomnosti. Výsluch navrhnutých svedkov nemohol mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo uvádza i súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku. Pokiaľ žalobcovia vytýkajú zákonnej sudkyni rýchlosť, s akou rozhodla potom, ako jej bola vec pridelená, je potrebné uviesť, že konanie bolo umelo predlžované neustálymi žiadosťami právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania. Žalovaní sú názoru, že ktorýkoľvek zo zákonných sudcov by žalobu zamietol po vykonaní dokazovania predloženými listinami, ak by tomu žalobcovia resp. ich právny zástupca nebránili opakovanými žiadosťami o odročenie pojednávania.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení , účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „“),

keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľov považovať za vo výroku vecne správny. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

5. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcov, keďže prevažnú časť podstatných tvrdení z odvolania žalobcovia uvádzali už v konaní pred súdom prvej inštancie.

6. Odvolatelia namietali nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie v rozpore s nepochybnými a výslovnými prejavmi vôle účastníkov Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (vrátane žalovaných) z 20.3.2007, vyjadrenými v uvedenej dohode a na ňu nadväzujúcich úkonoch (žaloba odstupujúcich spoluvlastníkov proti žalobcom a žalovaným o zaplatenie dohodnutej odplaty spoločne a nerozdielne - súdny spis na Okresnom súde Piešťany sp. zn. ; výzva žalobcov z 11.12.2009, adresovaná žalovaným o zaplatenie ich regresného nároku solidárnych dlžníkov a uznanie tohto regresného nároku žalobcov zo strany žalovaných jeho zaplatením), nedôvodne a nesprávne skonštatoval, že dohodnutá povinnosť (záväzok) nadobúdateľov (t.j. žalobcov a žalovaných) zaplatiť celkovú odplatu vo výške 3.850.000 Sk odstupujúcim spoluvlastníkom nie je solidárnej povahy, a že ide o delený (nesolidárny) spoločný záväzok nadobúdateľov a že žalovanými splnený regresný nárok žalobcu 1/ nie je regresným nárokom, ale nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia boli názoru, že niet žiadnych pochybností, že medzi účastníkmi dohody bola dojednaná solidárnosť ich práv a záväzkov z dohody, považovali právne posúdenie vyjadrené súdom v 57. bode odôvodnenia rozsudku za nesprávne a v rozpore s doteraz vykonaným dokazovaním a v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov, keď z prejavov vôle všetkých zúčastnených (vrátane žalovaných), ktoré prejavy bol súd povinný vykladať a na ne prihliadať podľa výkladových pravidiel uvedených v § 35 O.z., jednoznačne a nepochybne vyplýva, že žalobcovia a žalovaní sa v dohode spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom dohodnutú odplatu 3.850.000 Sk. Podľa § 35 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny právny úkon). Právne úkony, ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na: a) výslovné právne úkony, b) konkludentné právne úkony. Výslovné právne úkony ako vyjadrovací prostriedok predpokladajú ľudskú reč. Zásadne nezáleží na forme a spôsobe, ktorým sa táto reč reprodukuje. Výslovné právne úkony preto možno urobiť tak písomne, ako aj ústne. Len zákon môže predpísať písomnú formu prejavenia ľudskej reči. Aj v

takom prípade, keď zákon neustanovuje výnimku, možno písomnú formu zachovať listinou, listom, elektronickými prostriedkami. Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová. Ak však ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti predpísaná písomná forma, určitosť prejavu vôle musí vyplývať z obsahu listiny, v ktorej je obsiahnutý právny úkon. Nestačí, ak je účastníkom právneho vzťahu jasné, čo je napríklad predmetom zmluvy, ak to nie je spoznateľné z jej písomného textu. V predmetnej veci ide právny úkon - Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti predpísaná písomná forma (§ 141 ods. 1 O.z.) a u ktorého určitosť prejavu vôle musí vyplývať z obsahu listiny, v ktorej je obsiahnutý právny úkon. V čl. II takejto dohody sa všetci spoluvlastníci dohodli, že k vyplateniu celkovej dohodnutej náhrady dôjde do 30 kalendárnych dní odo dňa uzavretia tejto dohody, a to z úveru poskytnutého H. D. I. a. s., ktorý si na seba zoberú zostávajúci spoluvlastníci č. 4, 6, a 8 a budúci spoluvlastník (títo spoluvlastníci sa zaväzujú uzavrieť s predmetnou bankou úverovú zmluvu), pričom všetci terajší spoluvlastníci sa zaväzujú, že na zabezpečenie horeuvedeného úveru, uzavrú a podpíšu s predmetnou bankou záložnú zmluvu (predmetom - zálohom ktorej budú celé predmetné nehnuteľnosti, t.j. všetky spoluvlastnícke podiely). Z obsahu listiny teda nevyplýva určitý prejav vôle účastníkov dohody o tom, akú konkrétnu časť z odplaty sú povinní zaplatiť jednotlivým odstupujúcim spoluvlastníkom jednotliví zostávajúci spoluvlastníci a budúca spoluvlastníčka, v zmluve nie je ani uvedené, že sú zostávajúci spoluvlastníci povinní zaplatiť odplatu za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely spoločne a nerozdielne odstupujúcim spoluvlastníkom, ani to že sú povinní zaplatiť odplatu za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely pomerne podľa veľkosti nadobudnutých spoluvlastníckych podielov. Z obsahu tohto právneho úkonu - listiny Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý má pod sankciou neplatnosti zmluvy predpísanú písomnú formu, nevyplýva určitý prejav vôle, že sa zostávajúci spoluvlastníci zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom dohodnutú odplatu 3.850.000 Sk. Na základe uvedeného námietka žalobcov, že z dohody jednoznačne a nepochybne vyplýva, že žalobcovia a žalovaní sa v dohode spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom dohodnutú odplatu 3.850.000 Sk, nebola dôvodná. Podľa § 511 ods. 1 O.z.: Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ustanovenie § 511 O.z. upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne, čo znamená, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov, a ak splní dlh čo aj jeden dlžník, povinnosť ostatných dlžníkov zanikne. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z tohto vyplýva, že pasívna solidarita nie je pravidlom. Odvolací súd k námietke žalobcov uvádza, že nie je rozhodujúce ako sami žalobcovia vystupovali v spore alebo pred jeho začatím a či uplatnili v spore svoju pohľadávku ako solidárni veritelia dlžníka, ale iba to, či ide o niektorý zo zákonom predpokladaných prípadov vzniku solidárnych záväzkov. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ani z právneho predpisu, ani z rozhodnutia súdu, ani zo zmluvy, ani z povahy plnenia nevyplýva, že by strany sporu boli povinné zaplatiť odplatu za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely odstupujúcim spoluvlastníkom spoločne a nerozdielne, a preto v danom prípade neprichádzala do úvahy ani aplikácia ust. § 511 O.z. o spoločných záväzkoch, t. j. o pasívnej solidarite.

7. Odvolatelia tiež namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, majúce spočívať v tom, že súd prvej inštancie v rozpore s prejavmi vôle všetkých účastníkov Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vyjadrenými v samotnej dohode, ustanovenie dohody o povinnosti uzavrieť úverovú zmluvu nesprávne posúdil ako zmluvu o budúcej úverovej zmluve, napriek

tomu, že účastníkom dohody nebola banka, ktorá by ako veriteľ musela byť zmluvnou stranou zmluvy o budúcej zmluve o úvere a napriek tomu, že ustanovenie dohody o povinnosti uzavrieť úverovú zmluvu nadväzuje na jej ustanovenie o primárnej povinnosti žalobcov a žalovaných ako nadobúdateľov zaplatiť spoločne a nerozdielne celú dohodnutú odplatu odstupujúcim spoluvlastníkom, pričom v tomto ustanovení o povinnosti uzavrieť úverovú zmluvu si žalobcovia a žalovaní ako nadobúdatelia spoločne dohodli (spoločne sa vzájomne zaviazali) spôsob akým zaplatia celú dohodnutú odplatu odstupujúcim spoluvlastníkom, a to že ju zaplatia tak, že si „zoberú“ úver v banke a tento úver použijú na zaplatenie dohodnutej odplaty, k čomu si navzájom poskytnú potrebnú súčinnosť (vzhľadom na solidárnosť celého vzťahu), čiže ide o ustanovenie v ktorom sa žalobcovia a žalovaní vzájomne zaväzujú uhradiť dohodnutú odplatu dohodnutým spôsobom. K otázke o povinnosti strán zaplatiť odplatu za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely odstupujúcim spoluvlastníkom spoločne a nerozdielne odvolací súd už zaujal stanovisko v predchádzajúcom bode tak, že pasívna solidarita neprichádza do úvahy. Odvolatelia vytýkajú súdu prvej inštancie, že posúdil ustanovenie dohody o povinnosti uzavrieť úverovú zmluvu nesprávne ako zmluvu o budúcej úverovej zmluve, dôvodiac, že ide iba o spôsob zaplatenia celej dohodnutej odplaty. Odvolací súd uvádza, že tento spôsob zaplatenia odplaty dojednali podľa obsahu čl. II dohody ako zmluvu o budúcej úverovej zmluve a plne sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v 64. a 65. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku o absolútnej neplatnosti takejto časti zmluvy.

8. Ďalej odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol viaceré nesprávne a nepravdivé skutkové zistenia, ktorými zdôvodnil svoje rozhodnutie a ktoré podľa nich nevyplývajú z doterajšieho neúplne vykonaného dokazovania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Podstatnou skutočnosťou nebolo to, či sa v dohode zaviazala aj žalovaná 2/ uzavrieť úverovú zmluvu a zobrať na seba úver, a to vzhľadom na vyššie konštatovanú absolútnu neplatnosť dohody v takejto časti, ktorá podľa obsahu bola zmluvou o budúcej úverovej zmluve. Nebola tiež podstatnou ani otázka, či sa zaviazali záložnú zmluvu uzavrieť vtedajší (aktuálni) spoluvlastníci nehnuteľností bez budúcej spoluvlastníčky - žalovanej 2/, nakoľko pre neuzavretie úverovej zmluvy banke nemohla vzniknúť pohľadávka na vrátenie úveru, ktorá mala byť zabezpečená záložným právom. Vzhľadom na uvedené nebola potom podstatnou ani skutočnosť, či sa originál záložnej zmluvy opatrenej podpisom žalovaného 1/ dostal do dispozície banky a žalobcov. Odvolatelia tiež namietali, že v rozsudku súd nepravdivo konštatuje ako aj nesprávne právne posudzuje, že: „Zmluva neobsahuje ani žiadny text, z obsahu ktorého by bolo možné usúdiť, že návrh na vklad spoluvlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy bude podaný až po zaplatení náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom v plnej výške.“ alebo že: „Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevyplýva, že by neuzavretie zmluvy o úvere alebo oneskorené zaplatenie odplaty za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely malo byť dôvodom pre oneskorené podanie návrhu na vklad spoluvlastníckych práv na základe tejto dohody.“, ktoré konštatovania súdu sú nesprávne a sú v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov dohody ako aj v rozpore s celkovou koncepciou (dohodnutým procesom realizácie - naplnenia) dohody, ktorú skutočnosť si mohol súd overiť a zistiť výsluchom svedka JUDr. T. J., splnomocneného zástupcu všetkých účastníkov dohody, ktorého navrhovali vypočuť žalobcovia, pričom vykonanie tohto dôkazu súd zamietol, a to vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny právny názor súdu (nesprávne posúdenie ustanovenia dohody ako zmluvy o budúcej zmluvy o úvere) len z dôvodu zásady hospodárnosti konania, ktorú zásadu protiprávne a nespravodlivo nadradil nad zásadu riadne a úplne zisteného skutkového stavu, súd od tohto svedka mohol zistiť rozsah jeho splnomocnenia v danej veci (napr. že kedy a za akých podmienok bol splnomocnený podať návrh na vklad atď.); uvedenú skutočnosť si mohol súd overiť a zistiť aj výsluchom iných svedkov (napr. odstupujúcich spoluvlastníkov) ako aj výsluchom samotných žalobcov alebo žalovaných, ktorí v tomto súdnom konaní neboli vôbec súdom vypočutí (aktuálny sudca JUDr. Ľudmila Hricková tento 8-ročný súdny spor rozhodla hneď na svojom prvom pojednávaní, a podľa názoru žalobcov predčasne); dohoda bola na základe dohody všetkých jej účastníkov koncipovaná v súlade s bežnou hypotekárnou praxou bánk (vtedajšou i terajšou), a to, že keď niekto kupuje nehnuteľnosť „cez“ úver, tak banka poskytne úver (t.j. peniaze - odplatu) až potom čo je zriadené záložné právo v jej prospech (resp. je podaný návrh na vklad jej záložného práva na kataster), teda záložnú zmluvu musia s bankou uzavrieť aktuálni, t.j. pôvodní vlastníci predmetnej

nehnuteľnosti a táto záložná zmluva musí byť podaná na kataster pred návrhom na vklad vlastníckeho práva kúpnej zmluvy, lebo ak by bol podaný návrh na vklad kúpnej zmluvy skôr, tak v katastrálnom konaní platí právo prednosti a neskôr podaná záložná zmluva by nebola katastrom zavkladovaná, nakoľko v čase rozhodovania o nej by už záložcovia neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti z titulu predtým zavkladovanej kúpnej zmluvy; v duchu tejto koncepcie splnomocnený zástupca všetkých účastníkov dohody JUDr. T. J. bol splnomocnený podať návrh na vklad vlastníckeho práva až potom čo by bola uhradená celá odplata odstupujúcim spoluvlastníkom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na 6. bod odôvodnenia tohto jeho rozsudku a body 66. a 67. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v podrobnostiach na ne odkazuje s tým, že v predmetnej veci ide právny úkon - Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti predpísaná písomná forma (§ 141 ods. 1 O.z.) a u ktorého určitosť prejavu vôle musí vyplývať z obsahu listiny, v ktorej je obsiahnutý právny úkon. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v dohode sa nenachádza žiaden text o tom, kedy splnomocnený advokát JUDr. T. J. podá návrh na vklad spoluvlastníckych práv k nadobudnutým spoluvlastníckym podielom na základe predmetnej zmluvy, ďalej že zmluva/dohoda neobsahuje žiadny text, z obsahu ktorého by bolo možné usúdiť, že návrh na vklad spoluvlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy bude podaný až po zaplatení náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom v plnej výške, a tiež so záverom, že z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevyplýva, že by neuzavretie zmluvy o úvere alebo oneskorené zaplatenie odplaty za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely malo byť dôvodom pre oneskorené podanie návrhu na vklad spoluvlastníckych práv na základe tejto dohody. Keďže určitosť prejavu vôle musí vyplývať z obsahu listiny, v ktorej je obsiahnutý právny úkon, nič by na tom nemohol zmeniť výsluch svedkov a strán sporu. Ostatnou námietkou žalobcovia, po citovaní a , namietali, že doterajšie konanie a správanie sa žalovaných v celej tejto kauze od jej samého začiatku, ako aj ich obrana v tomto súdnom konaní je protiprávna a v rozpore s dobrými mravmi, a mali za to, že takýto výkon ich práv nemôže požívať súdnu ochranu, a zo strany žalovaných ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd tento ich názor nezdieľa, nakoľko dojednanie o povinnosti uzavrieť úverovú zmluvu, obsiahnuté v čl. II dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je svojim obsahom zmluvou o budúcej zmluve podľa O.z., ktorá je v danom prípade absolútne neplatná podľa O.z. pre rozpor so zákonom, nakoľko neobsahuje obligatórne náležitosti, žalovaní preto neporušili zmluvnú povinnosť uzavrieť zmluvu o úvere, pretože táto povinnosť im vôbec nevznikla, keďže nebola platne dojednaná, žalovaní nepodpísaním zmluvy o úvere v danom prípade neporušili žiadnu zmluvnú povinnosť a toto ich správanie nemožno považovať za úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi (odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na 64. a 65. bod odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) ani za zjavné zneužitie práva. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil, u nevykonaných dôkazov ich nevykonanie riadne zdôvodnil, s jeho zdôvodnením sa odvolací súd stotožňuje, preto nemožno súhlasiť s námietkou odvolateľov, že zásadu hospodárnosti konania protiprávne a nespravodlivo nadradil nad zásadu riadne a úplne zisteného skutkového stavu. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

9. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1/ a 2/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobcovia 1/ a 2/), keď odvolací súd nevidel v predmetnej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania ( ).

10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( )

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )