Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_24CoP-124-2019.pdf
PDF · 91.21 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci navrhovateľky: F. A.F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXX/X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXX/X, proti odporcovi: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. H., P. M., M. XXX, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 14Pc/70/2018-49 zo dňa 20.12.2018 takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok tak, že zaväzuje odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Tým mení rozsudok Okresného súdu Poprad, č.k. 15P/203/2014-114 zo dňa 23.2.2016 vo výroku o výživnom. II. Dlžné výživné za obdobie od 4.10.2018 do 31.1.2020 vo výške 1.487 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „Z a v ä z u j e žalovaného platiť výživné žalobkyni vo výške 150,- eur mesačne od 4.10.2018, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobkyni vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím sa mení rozsudok tunajšieho súdu 15P/203/2014-114 z 23.2.2016. II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 4.10.2018 do 31.12.2018 činí zo strany žalovaného sumu 130,64 eur, ktorý zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobkyni v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 15P/203/2014 - 114 zo dňa 23.02.2016 bol otec zaviazaný prispievať na vtedy maloletú F. A. sumou 100,- eur mesačne. Vychádzal z príjmu otca 18.000,- Kč, príjmu matky 500,- eur mesačne, pričom obaja iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti F. A. nadobudla plnoletosť, je študentkou 1. ročníka vysokej školy, obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Príjem matky, s ktorou plnoletá F. žije v spoločnej domácnosti, činí 600,- eur mesačne, otca 19.500,- Kč mesačne. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že skutočne došlo k zmene pomerov, najmä na strane dnes už plnoletej F., ktorá je študentkou vysokej školy, je nesporné, že náklady na vysokoškolské štúdium sú vysoké a preto z hľadiska potrieb plnoletého dieťaťa je zvýšenie výživného zo strany žalované plne dôvodné. Tvrdenie žalovaného, že spláca úver vo výške 220,- eur mesačne, ktorý bol poskytnutý vo výške 15.000,- eur na prerobenie rodinného domu je právne irelevantné, nakoľko
sa nejedná o jeho vlastníctvo rodinného domu, a navyše výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdajmi žalovaného, teda povinného rodiča. Žaloba bola podaná 04.10.2018, a teda súd mohol určiť výživné len od tejto doby, čím zároveň vznikol žalovanému nedoplatok za obdobie od 04.10.2018 do 31.12.2018, ktorý predstavuje rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a takto zvýšeným výživným. Tento nedoplatok zaviazal žalovaného zaplatiť v súdom stanovenej lehote, nakoľko sa jedná o výživné pre plnoletú osobu, takisto nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa pre povolenie splátok. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žiadala určiť výživné už od 01.09.2018, z vyššie uvedených dôvodov musel súd jej žalobu v prevyšujúcej časti zamietnuť. 4. Poukázal na ust. 78, ods. 1, § 62, ods. 1,2,3,5 Zákona o rodine. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 6. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Vo svojom odvolaní uviedla, že v súvislosti so štúdiom na vysokej škole je potrebné hradiť ubytovanie na internáte mesačne vopred vo výške 52,- eur a bolo potrebné uhradiť aj kauciu - preddavok za ubytovanie vopred vo výške 50,- eur v dvoch splátkach, spolu 100,- eur ktorá bola uhradená v mesiaci júli 2018 a januári 2019 . V súvislosti s pobytom na internáte je potrebné, aby mala zabezpečenú stravu, aj keď občas pre rozvrh prednášok nestihne raňajky a obed v jedálni. Vtedy si musí stravu zabezpečiť z vreckového. Ďalšie výdavky sú na cestovné vlakmi ŽSR z F. do P. vo výške 3,17 eur dvakrát do mesiaca, pretože na tento smer nie je možné zabezpečiť bezplatný lístok a to aj napriek snahe o zakúpenie cestovného lístka v dostatočnom časovom predstihu. Cestovné vlakom je 6,34 eur mesačne. Matka uhradila poplatok za prijímacie konanie spolu vo výške 295,- €, ktorý vysoké školy nevrátili. Bol potrebný servis počítača a výmena harddisku v spoločnosti SISOFT, prevádzka Poprad, čo predstavuje sumu 75,- eur. Je nepochybné, že počítač, toner do tlačiarne a kancelársky papier sú nevyhnutné potreby pre štúdium, ktoré zvyšujú celkové náklady na štúdium. Ďalšie náklady, ktoré bezprostredne súvisia so štúdiom je zakúpenie povinnej učebnice Prvá pomoc, zakúpená 14.2.2019 v sume 12,95 eur. Internet je nevyhnutný pre štúdium, poplatok za internet je vo výške 15,90 eur mesačne. Uvádza aj poplatok za komunálny odpad, ktorý je povinná uhradiť obci za seba a za dcéru vo výške 30,- € za rok 2018. Taktiež aj poplatok za stočné obci Q. vo výške 90,60 eur ročne, z ktorého hradí polovicu za stočné vo výške priemerne 45,30 eur. Nesúhlasí s určenou výškou výživného aj z dôvodu, že čistá mzda žalovaného v porovnaní s mzdou matky je vo veľkom nepomere. Žalovaný nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, jeho plat má pre seba, i keď platí nájomné. Jeho priemerná čistá mzda za obdobie 11/2017 až 4/2018 je 21 559 CZK, čo je 839,95 €. Jeho priemerný čistý plat za obdobie 5/2018 až 10/2018 je 23 610 CZK, čo je 919,86 €. 7. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a je dôvodný postup podľa § 388, zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v jeho napadnutých častiach vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. 9. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 12. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. 13. Odvolací súd má za to, že za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že na strane F. došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s jej fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, s potrebami súvisiacimi s jeho záujmami a to k 1.9.2018, denného vysokoškolského štúdia Univerzity Komenského, Martin. Zmenu pomerov odvolací súd vidí na strane F. ako osoby oprávnenej z výživného aj v tom, že v súvislosti s prípravou a nástupom na vysokoškolské štúdium ročníka došlo k zvýšeniu nákladov spojených s prijímacím konaním na vysokej škole a začiatkom štúdia. Je taktiež nesporné, že potreby plnoletého človeka na uspokojovanie jeho sociálnych a kultúrnych potrieb sú vyššie ako u maloletého dieťaťa. Za takého výdavky je možné považovať výdavky na návštevy kultúrnych a spoločenských akcií, športové podujatia. Tak ako je to pri výživnom na maloleté deti, aj v prípade plnoletých detí odkázaných na výživu z dôvodu ich prípravy na budúce povolanie je ich právom podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ich rodičov. 14. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné ako pomocné kritérium vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp? clanek=opatrovnicka-agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa nad 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. 15. V prejednávanom prípade príjem otca predstavuje jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania sumu 23,610 Kč ( čl. 45), čo predstavuje 938,37 Eur . Kritériám uvedeným v predchádzajúcom odseku
podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá stanovenie výživného vo výške 200 Eur mesačne, ktoré predstavuje 21% čistého príjmu otca, čo aj pri zohľadnení skutočnosti, že nemá ďalšie vyživovacie povinnosti ani zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu zákonným kritériám. 16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmeniť a zaviazať otca prispievať na výživné na F. sumou 200 Eur mesačne, počnúc dňom 4.10.2018 do budúcna. 17. Keďže v dôsledku nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky výživného je potrebné zmeniť aj výšku dlžného výživného. Vzhľadom na záver o tom, že primeraná výška výživného je od 4.10.2018, dlžné výživné za obdobie od 4.10.2018 do 30.1.2020 predstavuje sumu 1.487 Eur, pričom odvolací súd určil paričnú lehotu 6 mesiacov, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok aj v tejto časti. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).