Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-12-2020.pdf
PDF · 77.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, zastúpenej doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., advokátom so sídlom v Piešťanoch, Nitrianska č. 5 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Račianska č. 71. o náhrady škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. júna 2019 č. k. 23C/43/2017-150, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutý rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatňovala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 €, pre nemožnosť vykonávania živnosti kaderníčky ušlý zisk vo výške 64.800 € (za 18 rokov, do r. 2031) a škodu vo výške 20.000 €, spočívajúcu v neschopnosti splácať úver z titulu nesprávneho úradného postupu trestného súdu, ktorý vydal trestný rozkaz, zrušený pri povolení obnovy konania i na základe nezákonnosti tohto trestného rozkazu. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o splnení predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, t. j. o existencii nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, v súvislosti s ktorými mala žalobkyni vzniknúť škoda. Dospel k záveru, že v konaní na Okresnom súde v Humennom v jej trestnej veci, vedenej pod sp. zn. 4T/191/12, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd vydaním trestného rozkazu zo dňa 20.11.2012 nesprávne nepostupoval, žalobkyňa mala možnosť podať voči nemu odpor. Odpor podala oneskorene, žiadosť o navrátenie lehoty na podanie odporu bola zamietnutá. Po povolení obnovy konania súd žalobkyňu oslobodil spod obžaloby výlučne na základe tvrdenia jej druha, zástupcu žalobkyne v tomto konaní, že skutok, ktorý jej bol kladený za vinu (prečin krádeže pre svojvoľné napojenie elektromera k odberu elektrickej energie mimo elektromotor v rozsahu 31 820 kWh v obci G. v období od 29.05. do 28.11.2011) spáchal on sám. 3. Súd dospel tiež k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v otázke existencie tvrdenej škody a príčinnej súvislosti medzi trestným stíhaním a tvrdenou škodou (zásah do dobrého mena a cti, ušlý zisk pre nemožnosť výkonu živnosti). Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobkyňa je liečená dlhodobo neurológom pre dorzalgiu C chrbtice a syndróm karpálneho tunela, nebolo jej odporúčané ďalej pracovať ako kaderníčka, teda nemožno uzavrieť, že nebyť trestného stíhania žalobkyňa by túto profesiu vykonávala až do nadobudnutia dôchodkového veku v r. 2031. Ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného príjmu, nepostačuje len pravdepodobnosť dosiahnutia príjmu do budúcna. Žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok pre neschopnosť vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť v rozsahu 60 %, z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že táto neschopnosť
je v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. Splácaním úveru jej druhom ako ručiteľom žalobkyni žiadna škoda nevznikla. Dospel tiež k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že nie je dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia práva podľa § 17. 4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Poukazovala na vznik nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a), b) zákona, na uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a na vykonanie celej doby podmienečného odsúdenia. Tvrdila, že tak boli splnené všetky kumulatívne podmienky pre vyhovenie žaloby, existencia nezákonného rozhodnutia, t. j. trestného rozkazu, zrušeného ako nezákonného a následné oslobodenie žalobkyne spod obžaloby, ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a týmto nezákonným rozhodnutím. Požadovanú nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 € považovala za primeranú, pričom z judikatúry vyplýva, že v tomto type sporov nevzniká poškodenému procesná povinnosť preukázať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne. Každé trestné stíhanie zasahuje do práva na súkromie a na rodinný život. Nebyť trestného stíhania, ľudia v obci by ju neoznačovali ako zlodejka, ich správanie by sa diametrálne nezmenilo, neprestali by využívať jej služby, ktoré do toho času poskytovala. G. je malá obec, kde sa všetci navzájom poznajú. Nesúhlasila so záverom súdu, že uplatnený ušlý zisk je len hypotetický, keď z potvrdenia Daňového úradu Prešov vyplýva, aký dosahovala zo živnosti čistý zisk. Napokon poukázala i na svoje psychické ťažkosti, depresívnu poruchu ťažkého stupňa, organickú poruchu s deficitom v oblasti kognitívnych funkcií, organický psychosyndróm, v dôsledku čoho bola uznaná invalidnou s poklesom zárobkovej činnosti 60 % od 9.7.2013. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 7. Súd v spore o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vykonal dokazovanie v dostačujúcom rozsahu pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby, dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Skutkové závery súdu vychádzajú z vykonaného dokazovania, na ne nadväzujúce právne závery o absencii objektívnej zodpovednosti štátu za tvrdenú škodu za správne. 8. Žaloba bola zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena o tom, že v súvislosti s trestným stíhaním, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e) Tr. zák. (bod 2), vznikla žalobkyni tvrdená škoda. Úspech v spore vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov: existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Už prvý predpoklad pre vznik objektívnej zodpovednosti štátu nebol preukázaný, ako správne uzavrel i súd prvej inštancie. Následne nebolo potrebné skúmať danosť ďalších predpokladov. 9. Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Zákon však explicitne nedefinuje pojem "nezákonné rozhodnutie". Nezákonnosť rozhodnutia môže byť tak rozmanitá, že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii, ako aj zovšeobecňujúci popis naráža na neprekonateľné prekážky. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. 10. Právo na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia možno priznať s výnimkou predbežne vykonateľných rozhodnutí iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Riadnym opravným prostriedkom sa rozumie spravidla opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci. Za takýto opravný prostriedok možno v trestnom konaní chápať i odpor proti trestnému rozkazu. Žalobkyňa však odpor proti neskôr zrušenému právoplatnému trestnému rozkazu včas nepodala, preto ona sama nesie zodpovednosť za to, že trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Trestný rozkaz preto nemožno podľa súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 6 ods. 2 považovať za nezákonné rozhodnutie, na základe ktorého by žalobkyni vzniklo za splnenia ostatných predpokladov právo na náhradu škody. 11. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru o tom, že postup trestného súdu, spočívajúci vo vydaní trestného rozkazu, nemožno považovať za nesprávny postup. Ide o postup súdu, ktorý predvída a umožňuje Trestný poriadok. 12. Po povolenej obnove konania bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že jej druh N. T. (zástupca pred súdom prvej inštancie), ktorý i podal návrh na obnovu konania, tvrdil, že skutok, ktorý sa kládol za vinu žalobkyni, spáchal on sám. Odvolací súd postup žalobkyne i jej druha v rámci trestného stíhania žalobkyne vníma ako účelový.
13. V odvolaní žalobkyňa vyvodzuje hmotnoprávny základ na náhradu škody z ustanovenia § 8 ods. 1, písm. a/ a písm. e/ zákona, ktorý vonkoncom nedopadá na predmetný spor. Žalobkyňa totiž bola len podmienečne odsúdená na trest odňatia slobody, tento nezačala ani sčasti vykonávať. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP). 15. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov konania, pretože jej nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).