Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Co/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX M., právne zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom z Advokátskej kancelárie J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec o zaplatenie istiny 463,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -127 zo dňa 11. júla 2019 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -127 zo dňa 11. júla 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 463,04 Eur istiny vrátane 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 463,04 Eur od 15.06.2017 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 463,04 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere dňa 10.05.2013. Na základe zmluvy poskytla spoločnosť žalovanej úver vo výške 2.600 Eur za dohodnutých podmienok. Strany sa dohodli na celkovej výške mesačnej splátky 66,16 Eur, v počte splátok 84, ročnej úrokovej sadzbe 20,27 %, RPMN od 22,2 - 22,9 %, o priemernej hodnote RPMN 18,86 %. Celková čiastka splatná žalovanou, ako spotrebiteľom, by činila 4.915,68 Eur. Spoločnosť poskytla žalovanej aj revolvingový úver vo výške kreditného limitu 500 Eur, o ročnej priemernej miere nákladov 43,40 %, dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 26,28 % a o priemernej hodnote RPMN 26,62 %. Neoddeliteľnou súčasťou týchto zmlúv sa stali Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.- hotovostný úver a revolvingový úver.

4. Okresný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporným to, že žalobca poskytol žalovanej úver. Žalovaná dohodnuté podmienky splatnosti úveru nesplnila, preto bola vyzvaná listom spoločnosti k splateniu celého úveru dňa 30.05.2016. Výzvu žalovaná prevzala 03.06.2016 ako poštovú zásielku. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. žalovanej listom z 21.06.2017 oznámila, že postúpila pohľadávku

na nový subjekt - EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803 (žalobcu). Toto oznámenie bolo žalovanej doručené 22.06.2017.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalobca objasnil skladbu žalovanej sumy ako rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a celkovo uhradenou sumou 2.196,- Eur. Úver bol rozvrhnutý na 84 splátok, žalovaná zaplatila 69 splátok po 30,95 Eur mesačne a zo 70-tej splátky časť 1,43 Eur. Teda podľa uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie necelých 26 splátok. Pri prepočte na ich výšku by tak pohľadávka činila 773,75 Eur a časť nezaplatenej 70-tej splátky 29,54 Eur, čo spolu činí 803,29 Eur. Žalobca si ale takúto výšku v sporovom konaní neuplatnil a domáhal sa len zaplatenia sumy 463,04 Eur.

6. Žalovaná sa v konaní pred okresným súdom bránila tým, že žalobca pochybil, pretože neposkytol žalovanej minimálnu lehotu 15 dní na úhradu dlhu. Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi nad rámec istiny sumu 358,20 Eur, v tejto výške si uplatnil voči žalobcovi jednostranný zápočet peňažných pohľadávok keď má za to, že zmluva bola dohodnutá s ňou ako bezpoplatková, nakoľko v nej nie je určenie výšky RPMN v tom smere, že nie je presne uvedená táto suma, ale len rozpätie od 26 % do 27,2 %. Okrem toho v zmluve nie je termín konečnej splatnosti úveru, čo ju robí bezpoplatkovou. V prípade úspešnosti si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

7. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že predmetom sporu bolo nesplnenie povinnosti z platne uzavretých Zmlúv o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere z 10.05.2013, ktoré uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom. Svojím charakterom tieto Zmluvy patria medzi spotrebiteľské zmluvy. Žalobca súdu predložil text tejto Zmluvy (v ňom obsiahnuté zmluvné podmienky obidvoch Zmlúv) vrátane Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - pri hotovostných a revolvingových úveroch, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Okresný súd z ich obsahu zistil, že sa jedná o štandardnú zmluvu daného typu, ktorá svojimi znakmi nevykazuje neprijateľné podmienky, preto nebol dôvod vysloviť takýto záver v prejednávanej veci. Je nepochybné, že to bola žalovaná, ktorá si nesplnila svoju povinnosť z týchto Zmlúv. Žalobca súdu vyčíslil celkový dlh, ktorý pozostával z rozdielu medzi čerpanými finančnými prostriedkami a celkovou poukázanou (vrátenou) sumou žalovanou. Žalovaná proti vyčísleniu dlhu nevzniesla námietky. Keďže si žalobca v spore uplatnil len zaplatenie dlhu na istine vo výške 463,04 Eur vrátane úroku z omeškania, ktorý svojou výškou nemá úžernícky charakter a zodpovedá ustanoveniu (ďalej len ), okresný súd zaviazal žalovanú k zaplateniu tejto sumy. Aj keď v zmysle dohodnutých podmienok vznikol nárok žalobcovi aj na zaplatenie sankčných úrokov, poplatkov a poistení splátok, túto sumu si žalobca v konaní neuplatnil, preto okresný súd o nej nerozhodoval.

8. Okresný súd k námietkam žalovanej uviedol, že ňou uplatnený jednostranný zápočet neuznal, keďže započítať podľa ustanovení možno len také peňažné pohľadávky, ktoré sú splatné a vzájomne sa kryjú. O pohľadávke žalovanej nebolo rozhodnuté súdnym rozhodnutím, žalobca ju nikdy neuznal. Žalovaná si jej vznik vyvodzuje z plnenia, ktoré zodpovedá sume, ktorú si napočítala z titulu poukázania peňažného plnenia nad rámec istiny, pričom o tomto plnení ktoré ona považuje za plnenie z titulu bezpoplatkového úveru nebolo rozhodnuté, ale ho vzniesla ako námietku v prejednávanej veci v nadväznosti na Z uvedeného dôvodu nebolo možné tento jednostranný prejav vôle právneho zástupcu žalovanej akceptovať vo vzťahu k poníženiu dlhu. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu žalovanej o tom, že zmluvne dohodnuté podmienky neobsahujú fixnú výšku RPMN. Zmluvy, ktoré boli dňa 10.05.2013 obsahujú priemernú hodnotu RPMN, preto z uvedených dôvodov nemožno v zmysle rovnakého ustanovenia zákona považovať úver za bezúročný.

9. Okresný súd žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z dôvodu, že žalovaná sa stala neúspešnou účastníčkou konania v spojitosti s bránením práva v spore.

10. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa , a (ďalej len ). Rozsudok okresného súdu označil v jeho záveroch za vecne nesprávny a súčasne za nepreskúmateľný.

11. Žalovaná uviedla, že v konaní namietala čiastočný zánik uplatňovanej pohľadávky v rozsahu 358,20 Eur úkonom jednostranného započítania pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 9992 zo dňa 20.09.2012, nedodržanie postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu pri zosplatnení pohľadávky

a nedostatočnú špecifikáciu uplatňovaného nároku v smere, že žalobca nešpecifikoval splatné splátky, z ktorých mal uplatňovaný nárok pozostávať.

12. Žalovaná v odvolaní namietla, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nesprávne uviedol, že medzi stranami nemala byť sporná skutková okolnosť ohľadne úkonu zosplatnenia. Medzi stranami však úkon zosplatnenia bol sporný, nakoľko žalovaná namietala nedodržanie 15 dňovej lehoty v zmysle , a taktiež poukazovala aj na absenciu špecifikácie splátky, na základe ktorej malo dôjsť k zosplatneniu v zmysle v spojení s .

13. Žalovaná uviedla, že okresný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, nakoľko medzi listinnými dôkazmi uvádzanými v bode 11. odôvodnenia rozsudku absentujú listiny Úverová zmluva č. 9992 z 20.09.2012, Jednostranné započítanie pohľadávok z 01.02.2018, Výzva na plnenie zo dňa 06.12.2012, Fotokópie doručeniek (listiny boli predložené na pojednávaní dňa 11.07.2019) pričom nie je zrejmé, či súd tieto dôkazy pri rozhodovaní posudzoval a hodnotil aj s poukazom na miestami mätúce odôvodnenie bodu 19. rozsudku.

14. Žalovaná namietla závery okresného súdu ohľadom jednostranného započítania pohľadávky a mala za to, že úkon jednostranného započítania bol urobený zákonom aprobovaným spôsobom. Okresný súd sa podľa jej názoru započítacím úkonom žalovanej nezaoberal, resp. nezaoberal sa dôsledne.

15. Žalovaná uviedla, že z rozsudku fakticky nevyplýva, či súd aplikoval relevantné právne predpisy, a tiež nevyplýva, ktorými ustanoveniami relevantných právnych predpisov sa riadil pri posudzovaní rozhodujúcich otázok vo veci samej. V súvislosti s posudzovaním započítacieho úkonu žalovanej mal konajúci súd aplikovať , konkrétne pre rozhodnutie vo veci samej malo dôjsť najmä k aplikácii ustanovenia v spojení s (zosplatnenie spotrebiteľského úveru), (započítanie pohľadávky voči postupníkovi), a nasl. (započítanie). Konajúci súd mal taktiež posúdiť obsahovú stránku úkonu započítania z pohľadu aplikácie o spotrebiteľských úveroch a posudzovania obligatórnych náležitostí Úverovej zmluvy č. 9992 zo dňa 20.09.2012 a ustanovenia a nasl. (bezdôvodné obohatenie). Súčasne v bode 13. odôvodnenia rozsudku odkazuje okresný súd na predpis, ktorý bol zrušený ( o ochrane spotrebiteľa bol účinný do 30.06.2007 a bol zrušený o ochrane spotrebiteľa).

16. Žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či právnym predchodcom vykonaný úkon zosplatnenia bol urobený v súlade so zákonom ( v spojení s ). Uvedené má vplyv najmä na skutočnosť, že pokiaľ nedošlo k zosplatneniu úveru, právny predchodca, resp. v súčasnosti žalobca si mohol v čase podania žaloby (dňa 23.01.2019 bola prijatý návrh na OS Banská Bystrica) uplatniť nárok iba na tie splátky, ktoré boli ku dňu podania žaloby splatné. Na základe uvedeného žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril, že sa plne stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorý navrhol potvrdiť.

18. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojich námietkach uvedených v odvolaní.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere dňa 10.05.2013. Na jej základe poskytla spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. žalovanej úver vo výške 2.600,- Eur za dohodnutých podmienok. Strany sa dohodli na celkovej výške mesačnej splátky 66,16 Eur, v počte splátok 84, ročnej úrokovej sadzbe 20,27

%, RPMN od 22,2 % - 22,9 %, o priemernej hodnote RPMN 18,86 %. Celková čiastka splatná žalovanou, ako spotrebiteľom, by činila 4.915,68 Eur. Spoločnosť poskytla žalovanej aj revolvingový úver vo výške kreditného limitu 500,- Eur, o ročnej priemernej miere nákladov 43,40 %, dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 26,28 % a o priemernej hodnote RPMN 26,62 %. Neoddeliteľnou súčasťou týchto zmlúv sa stali Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.- hotovostný úver a revolvingový úver.

21. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil postupca Home Credit Slovakia, a.s. postupníkovi EOS KSI Slovensko, s.r.o. peňažné pohľadávky, medzi ktorými podľa Prílohy č. 1 - špecifikácia postupovaných pohľadávok, bola aj pohľadávka voči žalovanej. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.853,48 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.030,91 Eur, z riadneho úroku vo výške 646,02 Eur, z úroku z omeškania vo výške 138,35 Eur a z poplatkov vo výške 38,20 Eur.

22. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 2.600 Eur a uhradila peňažné prostriedky v celkovej výške 2.136,96 Eur.

23. Žalovaná si uplatnila voči žalobcovi jednostranný zápočet peňažných pohľadávok vo výške sumy, ktorú zaplatila žalobcovi nad rámec istiny 358,20 Eur, keďže mala za to, že zmluva bola dohodnutá s ňou ako bezúročná a bezpoplatková.

24. Podľa (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

26. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

28. Žalovaná v odvolaní označila rozsudok okresného súdu za vecne nesprávny a súčasne za nepreskúmateľný. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia síce stručne, ale zreteľne vysvetlil, že má za to, že žalovaná je povinná vrátiť nezaplatenú časť istiny, ktorú prijala od veriteľa a zároveň odôvodnil, že jednostranný zápočet, ktorý žalovaná uplatnila v konaní ako obranu nepovažoval vzhľadom na uplatnenú časť nezaplatenej istiny za právne účinný. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovanej, ku ktorým sa z pohľadu žalovanej okresný súd nevyjadril dostatočne, odvolací súd aplikuje ust. , v zmysle ktorého v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, v odôvodnení sa musí zaoberať aj takými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení nevysporiadal.

29. Žalovaná v odvolaní primárne namietla, že okresný súd sa nevysporiadal s namietnutým čiastočným zánikom uplatnenej pohľadávky v rozsahu 358,20 Eur. Okresný súd v tejto súvislosti obranu žalovanej neakceptoval z dôvodu, že žalovaná si vznik svojho peňažného nároku voči žalobcovi vyvodila z plnenia, ktoré ona považuje za plnenie z titulu bezpoplatkového úveru, pričom o bezpoplatkovosti úveru doposiaľ nebolo rozhodnuté. Okresný súd naopak dospel k záveru, že vzhľadom na obsahové náležitosti zmluvy o úvere nemožno považovať úver za bezúročný.

30. Z jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 01.02.2018 vyplýva, že suma 358,20 Eur by mala byť jej pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia, ktoré v započítacom úkone nie je bližšie špecifikované, je v ňom iba uvedené, že podľa jej názoru zmluva o hotovostnom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, čo spôsobuje následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na jej základe. Suma 358,20 Eur tak má byť sumou, ktorú zaplatila žalovaná nad rámec splátok istiny, teda suma, ktorú zaplatila na poplatky, zmluvné úroky, resp. úroky z omeškania dohodnuté nad rámec

zákonom určených úrokov. Zo skutkového stavu pritom nesporne vyplýva, že žalovaná prijala od veriteľa 2.600 Eur a veriteľovi vrátila 2.136,96 Eur. Veriteľovi tak doposiaľ nevrátila ani len istinu, ktorú od neho prijala. Veriteľ od žalovanej ako spotrebiteľky nezískal žiadnu platbu, ktorá by bola platbou nad poskytnutú istinu. Doposiaľ sa tak veriteľ neobohatil žiadnou sumou, ktorá by mohla byť považovaná za poplatok, úrok dohodnutý na základe zmluvy alebo úrok z omeškania dohodnutý nad rámec zákonom stanovených úrokov.

31. Z uvedeného dôvodu žalovanej doposiaľ nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, keďže veriteľ sa vzhľadom na ňu žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil. Pokiaľ žalovaná mala na mysli, že jednotlivé splátky, ktoré poskytla veriteľovi v rámci zmluvy o úvere obsahovali okrem časti istiny aj časť úroku dohodnutého v zmluve, resp. poplatkov, resp. iných plnení, všetky tieto platby si veriteľ započítal na istinu, čo je zrejmé z toho, že voči žalovanej uplatňuje výlučne rozdiel z nezaplatenej istiny. Takýto postup veriteľa je pritom v prospech spotrebiteľa, jeho následkom je, že veriteľ si uplatňuje iba to, čo poskytol. Naopak pokiaľ by spotrebiteľ nevrátil veriteľovi ani časť, ktorú prijal ako istinu, teda finančné plnenie, ktoré bolo nesporne spotrebiteľovi poskytnuté, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane spotrebiteľa a nie na strane veriteľa.

32. Na strane žalobcu tak v čase vykonania jednostranného zápočtu žalovanou nevzniklo bezdôvodné obohatenie nie z dôvodu, že by úver bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, ale z dôvodu, že veriteľovi nebola doposiaľ vrátená ani suma, ktorá predstavuje istinu poskytnutú spotrebiteľovi. Iba v tých prípadoch, kedy spotrebiteľ postupnými splátkami zaplatí viac, než je istina prevzatá od veriteľa, je možné posudzovať, či sa veriteľ na úrok spotrebiteľa bezdôvodne obohatil. V prejednávanom prípade však k tomu nedošlo, keďže spotrebiteľ prevzal 2.600 Eur, z čoho vrátil iba 2.136,96 Eur, takže naďalej disponoval sumou 463,04 Eur z poskytnutej istiny.

33. V zmysle uvedeného nie je podstatné, či úver bol dohodnutý ako bezúročný a bez poplatkov, alebo nie. Tieto skutočnosti by boli relevantné a súd by sa nimi zaoberal iba v prípade, ak by zo strany žalovanej došlo k plneniu nad rámec poskytnutej istiny, teda bolo by nutné preskúmať, či plnenia poskytnuté veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny mu boli poskytnuté v zmysle platne uzavretej zmluvy, z ktorej mu vyplýval nárok aj na úroky, poplatky a iné plnenia. Za predpokladu, že spotrebiteľ nezaplatil veriteľovi viac než je istina, nemohlo dôjsť na strane veriteľa k obohateniu, keďže mu nebolo poskytnuté nič nad rámec istiny.

34. Okresný súd tak postupoval správne, ak započítaciu námietku žalovanej neuznal.

35. Žalovaná v odvolaní namietla, že zo strany právneho predchodcu žalobcu pri zosplatnení pohľadávky nebol dodržaný postup zosplatnenia a súčasne v tejto súvislosti namietla, že záver okresného súdu, že zosplatnenie nebolo sporné nie je správny, keďže namietala správny postup pri zosplatnení. Žalovaná sa pritom v odvolaní domáhala aplikácie ust. v spojení s .

36. Ako vyplýva z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalovanou, skutočnosť, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 463,04 Eur sporná skutočne nebola. Vedomosť žalovanej o tejto povinnosti vyplýva už z jej právneho úkonu „Jednostranné započítanie pohľadávok“ zo dňa 01.02.2015, ktoré v konaní predložila sama žalovaná a ktorá sa v konaní obsahu tohto právneho úkonu domáhala v súvislosti s nárokom na započítanie jej pohľadávky voči žalobcovi. Zo znenia predloženého započítania výslovne vyplýva, že nielenže nenamietla skutočnosť, že žalobca má voči nej pohľadávku vo výške 463,04 Eur, ale po vykonaní započítania zo svojej strany v sume 358,20 Eur výslovne uviedla, že po započítaní vznikol v prospech žalobcu rozdiel vo výške 104,84 Eur. Výslovne tiež uviedla, že túto sumu žalobcovi bezhotovostným bankovým prevodom aj skutočne uhradí. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná si už dňa 01.02.2018 bola vedomá skutočnosti, že voči nej bola uplatnená výška rozdielu istiny vo výške 463,04 Eur riadne, túto sumu uznávala a uplatnila voči nej započítaciu námietku. Z tohto uhla pohľadu postupoval okresný súd správne, keď považoval nárok žalobcu voči žalovanej vo výške 463,04 Eur za nesporný.

37. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca nepreukázal zákonom stanovený postup pri zosplatnení úveru, treba zdôrazniť, že zosplatnenie úveru je možné preukázať viacerými spôsobmi. Pokiaľ z úkonov žalovaného vyplýva, že tento zosplatnenie neuznal a že neuznáva ani pohľadávku žalobcu voči nemu, musí žalobca preukázať postup, akým dosiahol zosplatnenie úveru. V danom prípade však z právneho

úkonu žalovanej vyplynulo, že sumu 463,04 Eur považovala za nesporný záväzok voči žalobcovi a preto žalobca nemusel osobitným spôsobom preukazovať zosplatnenie úveru. Keďže v tomto prípade nepostupoval súd na základe zosplatnenia úveru, ale na základe skutočnosti, že žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi v úkone o započítaní uznala, nebol ani povinný vyhodnocovať postup pri zosplatnení úveru tak, ako sa toho domáhala žalovaná v odvolaní. Samotná pohľadávka žalobcu voči žalovanej bola v tomto prípade preukázaná iným spôsobom, než dokumentmi o zosplatnení úveru.

38. Žalovaná v odvolaní namietla, že žalobca nedostatočne špecifikoval uplatnený nárok v tom smere, že nešpecifikoval splatné splátky, z ktorých mal uplatnený nárok pozostávať. Žalobca však neuplatňoval nárok v zmysle zameškaných splátok zo strany žalovanej, uplatnil si nárok na doplatenie istiny, teda nárok, ktorý pozostáva výlučne zo sumy istiny a nezahŕňa žiadne poplatky, úroky ani iné platby.

39. Žalovanej je možné prisvedčiť, že okresný súd zrejme omylom uviedol v odôvodnení rozhodnutia odkaz na Zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý už nie je účinný, avšak tento omyl nemal žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu.

40. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania okresným súdom, je možné prisvedčiť žalovanej, že vo výpočte dôkazov uvedených v odôvodnení rozhodnutia neboli uvedené dokumenty - jednostranné započítanie pohľadávok, výzva na plnenie zo dňa 06.12.2012 a fotokópie doručeniek, nie je však možné prisvedčiť záveru žalovanej, že nie je zrejmé, či súd tieto dôkazy pri rozhodovaní posudzoval a hodnotil. Z odôvodnenia okresného súdu, ktorý vyhodnotil jednostranný zápočet žalovanej je zrejmé, že sa týmito dokumentmi skutočne zaoberal. Zároveň vyhotovenie listiny označenej ako „Jednostranné započítanie pohľadávok“ bolo skutkovým tvrdením žalovanej, ktoré žalobca nepoprel, nebolo teda v zmysle sporné. Nesporné skutkové tvrdenia nie sú predmetom dokazovania, súd k nim dôkazy nevykonáva. Sporné mohlo byť právne vyhodnotenie úkonu žalovanej, ale nie jeho vykonanie.

41. Keďže odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmaval iba z dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Pokiaľ ide o vyhodnotenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré súd v danom prípade preskúmava ex offo aj nad rámec odvolania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeným v rozsudku okresného súdu, na ktorý v zmysle odkazuje.

42. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v rozsahu napadnutom odvolaním vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a podľa pomeru úspechu sporových strán. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

44. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).