Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/106/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX N., o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. -63 zo dňa 20.februára 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii , , až 4, , , až 3, (ďalej len ), , , , , o spotrebiteľských úveroch, , , , o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 06.05.2015 prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 100 eur a žalovaný sa zaviazal tieto vrátiť spolu s úrokom vo výške 21 eur, teda v celkovej výške 121 eur v lehote 21 dní od ich poskytnutia. Nepochybne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú s ohľadom na povahu zmluvných strán, nakoľko právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaný, tak ako je v zmluve identifikovaný, je fyzická osoba v postavení spotrebiteľa. Zmluva bola uzatvorená v súlade so o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom 06.05.2015, t.j. dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Súd dospel k záveru, že predmetnú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace; právny predchodca žalobcu mal postavenie tzv. iného veriteľa podľa , a preto sa na predmetnú zmluvu vzťahujú taxatívne vymenované ustanovenia zákona vrátane , , a ( zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva má písomnú formu v zmysle Občianskeho

zákonníka, keď k jej uzatvoreniu došlo elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila a obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca teda preukázal platné uzatvorenie zmluvy o úvere. Napriek výzve zo strany súdu však žalobca vôbec nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 100 eur žalovanému. V zmluve o úvere dokonca nie je uvedený ani spôsob poskytnutia predmetných peňažných prostriedkov, ani lehota v akej by k ich poskytnutiu malo dôjsť. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V zmysle môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy). Výnimku z princípu formálnej pravdy predstavuje len ochrana slabšej strany (napr. spotrebiteľ). V sporovom konaní má teda strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosti nesplnila. Aby strana sporu mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere ako aj k vyplateniu úveru žalovanému. Žalobca však vyplatenie úveru žalovanému, napriek výzve zo strany súdu, nepreukázal. Tým pádom bol úplne nedôvodným aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za zasielanie upomienok žalovanému na úhradu jeho záväzku. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca nepreukázal ani existenciu upomienok, ktoré mali byť zasielané žalovanému, tak ako tvrdil v žalobe a uplatnil si za ne aj sumu zmluvnej pokuty 12 eur. Z vyššie rozvedených dôvodov, keďže žalobca dôkazné bremeno v spore neuniesol, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému, ktorý mal síce vo veci úspech v celom rozsahu, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne nevznikli.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, podľa a . Žalobca uviedol, že Žalobca a Žalovaný uzatvorili dňa 07.05.2015 Zmluvu o úvere č. 465816, na základe ktorej Žalobca Žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,- eur, ktorý sa Žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú sumu vo výške 21,- eur (ďalej len "Zmluva"). Žalovanému bol zo strany Žalobcu na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 100,- eur na číslo bankového účtu Žalovaného: N. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX (rodné číslo Žalovaného), dňa 07.05.2015 (3. položka výpisu z predloženého bankového účtu). Uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré Žalobca súdu prvej inštancie predložil vo forme príloh k návrhu na začatie konania.

5. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. Žalobca má za to, že nim uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto odvolaní žiada súd druhej inštancie Rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn.: -63 zo dňa 20.02.2019 v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nebolo.

8. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 100 eur, zmluvnej pokuty 12 eur a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 100 eur od 05.06.2015 do zaplatenia a to titulom zmluvy o úvere formou diaľkovej komunikácie dňa 06.05.2015, nakoľko žalovaný poskytnutý úver žalobcovi nevrátil. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobca nepreukázal poskytnutie úveru.

9. Žalobca namietal v odvolaní súdom tvrdenú skutočnosť o nepreukázaní poskytnutého úveru, uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré Žalobca súdu prvej inštancie predložil vo forme príloh k návrhu na začatie konania.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacím námietkam žalobcu udáva ešte nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 465816 dňa 06.05.2015, v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal bez zbytočného odkladu odo dna uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver v sume 100 eur a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky 100 eur vrátiť a zaplatiť odplatu. K návrhu žalobca priložil zmluvu o úvere č. 465816, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 06.05.2015, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 06.05.2015, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

12. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 19.11.2018 vyzval žalobcu na predloženie výpisu z bankového účtu preukazujúci poskytnutie žalovanej sumy žalovanému spolu s predvolánkou na pojednávanie na deň 09.01.2019. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu zo dňa 27.11.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 09.01.2019. Predmetné pojednávanie bolo odročené na deň 20.02.2019, na ktoré sa žalobca opätovne ospravedlnil z neprítomnosti.

13. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

14. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strana konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v prílohe svojho žalobného návrhu nepredložil dôkaz o tom, že žalovanému reálne úver vo výške 100 eur poskytol. Žalobca ani na výzvu súdu na predloženie výpisu z bankového účtu preukazujúci poskytnutie žalovanej sumy žalovanému nereagoval, predmetný výpis z účtu predložil až v odvolacom konaní. Za daného stavu, sa odvolací stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nezvládnutí dôkazného bremena, keď bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere ako aj k vyplateniu úveru žalovanému. Žalobca však vyplatenie úveru žalovanému, napriek výzve zo strany súdu, nepreukázal. Z uvedeného dôvodu bol úplne nedôvodným aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za zasielanie upomienok žalovanému na úhradu jeho záväzku. Na listinné dôkazy predložené žalobcom v odvolanom konaní odvolací súd nemohol prihliadnuť z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o žiadny z dôvodov ust. .

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s , ako vecne správny potvrdil.

18. Žalovaný má voči žalobcovi podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa .

19. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).