Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-85-2019.pdf
PDF · 105.96 KB
No categories available
20S/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XX, zastúpenej spoločnosťou Procházka & partners, spol. s r.o., Búdkova 4, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2019/012975/Do-4 zo dňa 29.04.2019 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2019/012975/Do-4 zo dňa 29.04.2019 a rozhodnutie Mesta Šamorín č. 373/2019-000027/SOcÚ (p.č.1389/2018) zo dňa 15.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Mestu Šamorín na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2019/012975/Do-4 zo dňa 29.04.2019, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - mesta Šamorín č. 373/2019-000027/SOcÚ (p.č. 1389/2018) zo dňa 15.01.2019 nepriznávajúce žalobkyni postavenie účastníčky konania vo veci územného konania na stavbu „Predajňa - prestavba a nadstavba na bytový dom s občianskou vybavenosťou“ na pozemku parc. č. 542, kat. úz. H., mesto H. z dôvodu, že v predmetnej veci sa nekoná ani nemá konať o právach alebo právom chránených záujmoch žalobkyne, a niet ani predpokladu, že jej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
2.
Poukazovala na to, že ako vlastníčka rodinného domu súpisného čísla XXX na parc. č. 744/1 a 744/2 v kat. úz. H., ktoré nehnuteľnosti v zmysle zákona susedia s navrhovanou stavbou, listom zo dňa 15.11.2018 doručeným mestu Šamorín dňa 23.11.2018, vstúpila podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku do predmetného územného konania a stala sa tak jeho účastníčkou.
3.
Voči rozhodnutiu, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníčky konania namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
4.
Uvádzala, že v prípade navrhovanej stavby má dôjsť k vytvoreniu ôsmich nových bytových jednotiek a 18 nových parkovacích miest, ktorých užívanie celkom zásadným spôsobom ovplyvní, okrem iného, aj dopravnú situáciu v tichej rezidenčnej zóne, v ktorej sa nachádza stavba žalobkyne. Uvedené platí o to viac v prípade žalobkyne, ktorej nehnuteľnosť sa od hranice navrhovanej stavby nachádza len takpovediac cez ulicu. Povinnosťou stavebníka je všetky normované parkovacie miesta (minimálne 16) vytvoriť na svojom vlastnom pozemku, pričom však jeho projekt počíta s tým, že časť parkovacích miest vznikne na cudzom pozemku. Miestne príslušný orgán Policajného zboru zároveň vydal súhlas výlučne na vytvorenie pozdĺžnych parkovacích miest, zatiaľ čo projekt počíta - a mesto súhlasí - s kolmými miestami. Táto okolnosť má a bude mať zásadný dopad na bezpečnosť cestnej premávky v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobkyne. Na danom mieste, kde autá rezidentov parkujú na ceste, je totiž takéto riešenie nespôsobilé zachovať bezpečnosť cestnej premávky a jeho prípadné schválenie je spôsobilé priamo zasiahnuť do užívania dotknutej stavby, ktorej je žalobkyňa vlastníčkou. Je teda zrejmé, že realizáciou navrhovanej stavby dôjde k zásadnému vplyvu na užívanie nehnuteľnosti žalobkyne. Navyše, na žiadne z týchto námietok správne orgány v doterajšom priebehu konania nijako nereagovali a bez účasti žalobkyne v konaní sa s nimi ani nebudú musieť vysporiadať.
5.
Podľa názoru žalobkyne sa správne orgány opomenuli vysporiadať aj s faktom, že územný plán v danej zóne umožňuje bytovú výstavbu iba v podobe nadstavby nad objektom občianskej vybavenosti, pričom projekt počíta s výstavbou bytových jednotiek aj v podobe prestavby prvého nadzemného podlažia a v rozpore s územným plánom projektované je aj tretie nadzemné podlažie.
6.
Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti žalobkyne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti spadajú pod pojem susedná stavba podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, nie je podľa nej možné vyvodiť iný záver než ten, že mala byť účastníkom územného konania v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona.
7.
Rozpor napadnutého rozhodnutia so správnym poriadkom vidí žalobkyňa v nesúlade s ustanovením § 14 správneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkom správneho konania je okrem osôb spĺňajúcich podmienky stanovené osobitnými predpismi aj ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na súdnu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý pri zisťovaní okruhu účastníkov konštatoval, že nemožno vychádzať reštriktívne z vymedzenia okruhu účastníkov ustanoveným v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 správneho poriadku. Z druhej a tretej definície účastníka podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., (ako aj z definície účastníka podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona) vyplýva, že pre priznanie postavenia účastníka určitej fyzickej osoby postačuje, ak existuje možnosť priameho dotknutia práv tretích osôb, z čoho tiež vyplýva, že účastníkom nie je len ten, u koho možno bez pochybností konštatovať, že jeho práva nemôžu byť za žiadnych okolností rozhodnutím dotknuté. Postup ako sa vysporiadať s tvrdeniami o dotknutosti potenciálnych účastníkov konania možno identifikovať priamo v súdnej praxi; „nepriznanie účastníctva osobe v konaní predpokladá, že sa jednak správny orgán bude zaoberať každým čiastkovým dôvodom, o ktoré dotknutá osoba domáhajúca sa účastníctva svoje tvrdenie opiera, jednak že kvalifikovaným spôsobom vyvráti opodstatnenosť každého dôvodu a tým správnosť celého tvrdenia. Z jeho rozhodnutia preto musí byť zjavné, o čo sa tento záver opiera a či bol zhromaždený dostatok podkladov pre vytvorenie úsudku v tejto veci.
8.
Osobitným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobkyne, je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatky odôvodnenia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neodpovedá na všetky jej odvolacie dôvody, obmedzuje sa, s výnimkou konštatovania, že nie je vlastníčkou pozemku,
ktorého sa územné rozhodnutie týka, ani susediacich nehnuteľností, a vzdialenosti jej nehnuteľností od navrhovanej stavby, iba na nepodložené a nevysvetlené konštatovanie, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie účastníctva v konaní.
9.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s tým, že trvá na správnosti postupu v predmetnej veci. Podľa jeho názoru on i prvostupňový stavebný úrad postupovali v konaní podľa ustanovenia § 3 správneho poriadku, presne a úplne zistili skutkový stav veci, pre rozhodnutie si obstarali potrebné doklady a odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Uvádzal, že žalobkyňa svoju žiadosť o vstup do územného konania o umiestnení stavby odôvodnila tým, že jej vlastnícke právo k domu so súp. č. XXX na pozemku s parc. č. 744/1 a pozemku parc. č. 744/2 v kat. ú. H. bude touto stavbou priamo dotknuté tým, že výrazne zníži kvalitu jej bývania a je zrejmé, že navrhovaná premena stavby na bytový dom s desiatimi bytovými jednotkami bude mať vplyv na užívanie stavieb a pozemkov v okolí navrhovanej stavby, a to prinajmenšom z hľadiska frekvencie dopravy, parkovacích potrieb a ďalších okolností, bezprostredne ovplyvňujúcich užívanie jeho stavby. Je teda zrejmé, že jej nehnuteľnosť spĺňa zákonné kritériá susednej stavby, čo osvedčuje jej postaveniu ako účastníka územného konania.
10.
Podľa žalovaného z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Nie je totiž vlastníkom pozemku, ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby týka a nie je vlastníkom ani susedného pozemku, či stavby. Medzi pozemkom parc. č. 542 vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom sa umiestňuje predmetná stavba a pozemkom parc. č. 744/1 - rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne je pozemok parc. č. 499, na ktorom je postavená inžinierska stavba - miestna komunikácia, teda jej práva nemôžu byť napadnutým rozhodnutím dotknuté. Vzdialenosť navrhovanej stavby na pozemku parc. č. 542 v kat. ú. H. od hranice pozemku parc. č. 744/2 v kat. ú. H., na ktorom je umiestnený rodinný dom s parc. č. 744/1 je 12,000 m a rodinný dom je umiestnený cca 15 m od navrhovanej stavby. Dôvodmi, ktoré uvádza žalobkyňa, ako je riešenie dopravnej situácie v danej lokalite, zníženie kvality bývania a zachovania súkromia, nemôže byť priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.
11.
K dopravnej situácii sa vyjadrilo Okresné riaditeľstvo PZ v Dunajskej Strede, Okresný dopravný inšpektorát a vydalo stanovisko z hľadiska dopravného riešenia predmetnej stavby. To, či je alebo nie je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom nemá žiadny vplyv na to, či má alebo nemá v konaní žalobkyňa postavenie účastníčky konania. Toto sa posudzuje podľa ust. § 34 stavebného zákona a nie podľa toho, či je alebo nie je stavba v súlade s územným plánom mesta Šamorín. Súlad s územným plánom mesta Šamorín a tiež to, ako budú rozmiestnené parkovacie miesta, či bude časť parkovacích miest pozdĺžnych alebo kolmých na komunikáciu, posúdi stavebný úrad v konaní o veci - o umiestnení stavby.
12.
V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že argumentácia žalovaného vo vyjadrení neberie žiadny ohľad ani na znenie zákonnej úpravy, ani na jej výklad zo strany najvyšších súdnych autorít, je absolútne nedostatočná a zároveň vecne nesprávna. Čo sa týka stanoviska Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, Okresného dopravného inšpektorátu ohľadne namietanej námietky týkajúcej sa dopravnej situácie, toto stanovisko je neaktuálne a bolo vydané k inej situácii aká je v súčasnosti resp. aká bola v čase vydania rozhodnutia. Uvedené stanovisko sa vyjadrovalo aj k iným okolnostiam, ktoré sú predmetom projektovej dokumentácie, ako aj napadnutého rozhodnutia. Na vlastnom pozemku je totiž navrhovaných 11 parkovacích miest a 7 miest z časti na verejnom pozemku, kde sa zachová chodník a za chodníkom sa vytvoria kolmé parkovacie miesta napojené na verejnú komunikáciu. Žalovaný odkazuje na vyjadrenie, ktoré hodnotí inú situáciu, než aká je predmetom územného rozhodnutia. Považuje za dôležité, že takto navrhnuté parkovacie miesta nespĺňajú bezpečnostné požiadavky, nakoľko vozidlá pri východe z parkoviska na cestu nebudú mať žiaden výhľad a že spôsob, akým sa s vecou vysporiadal stavebný úrad a následne aj žalovaný, v plnom
rozsahu dokumentuje nevyhnutnosť toho, aby žalobkyňa mala možnosť zúčastniť sa územného konania ako jeho účastník a vlastnými úkonmi chrániť svoje práva.
13.
Na základe splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
14.
Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 34 stavebného zákona (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. (3) Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona Ak sa v tomto zákone používa pojem a) "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b) "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, 14)
c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
Podľa § 140 stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
15.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v nesúlade s ustanovením § 14 správneho poriadku je potrebné konštatovať, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia urobil už žalovaný, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým a fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené ( rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 752/2017).
16.
Ďalším osobám teda priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp 1/2010 z 29. marca 2011). V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný (rovnako aj prvostupňový správny orgán) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku, ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby týka (zrejme mal na mysli pozemku, na ktorom má byť realizovaná navrhovaná prestavba a nadstavba) ani susedného pozemku či stavby, nakoľko medzi parc. č. 542 a parc. č. 744/1- rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne je miestna komunikácia. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorá síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté, je táto argumentácia zjavne nedostatočnou a nesprávnou, pričom výpovednú hodnotu vo vzťahu k možnému ovplyvneniu užívania žalobkyne nemá bez ďalšieho stručné konštatovanie týkajúce sa vzdialenosti navrhovanej stavby od hranice pozemku žalobkyne s parc. č. 744/2 (12 metrov) a od stavby žalobkyne (cca 15 metrov), rovnako ako ničím nevysvetlené a zmätočné konštatovanie, že riešením dopravnej situácie v danej lokalite, znížením kvality bývania a zachovania súkromia nemôže byť žalobkyňa priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach (žalovaný teda pripúšťa zníženie kvality bývania žalobkyne a jej súkromia, ale nepovažuje to za zasahujúce do práv alebo právom chránených záujmov žalobkyne ? alebo iné ? prečo?)
17.
Z vyjadrení oboch účastníkov konania ako aj z obsahu spisového materiálu, najmä projektovej dokumentácie stavby, je nesporné, že navrhovaná stavba sa nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemku a stavby rodinného domu žalobkyne, že tieto sú oddelené iba miestnou komunikáciou a ide preto aj v laickom ponímaní o susedné stavby nakoľko medzi nimi sa iné stavby nenachádzajú (s výnimkou miestnej komunikácie). Zjavne nedôvodnou a nevyžadujúcou akékoľvek zdôvodnenie preto nemôže byť ani odvolacia námietka žalobkyne týkajúca sa zhoršenia dopravnej situácie aj v súvislosti s vytvorením nových parkovacích miest na verejnom priestranstve, ktorých vybudovanie je podľa oznámenia o začatí územného konania a o upustení od ústneho konania zo dňa 17.10.2018 predpokladané v rozpore s riešením, ku ktorému súhlasné stanovisko zaujal dopravný inšpektorát (kolmé parkovacie miesta, nie pozdĺžne, ku ktorým sa dopravný inšpektorát vyjadroval), či pripustenia tretieho nadzemného podlažia navrhovanej stavby, ktoré je podľa žalobkyne v rozpore s územným plánom.
18.
Pokiaľ sa žalovaný s týmito odvolacími námietkami žalobkyne zrozumiteľným spôsobom, teda spôsobom ozrejmujúcim úvahy žalovaného a ním hodnotené skutkové i právne okolnosti, nevysporiadal, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
19.
Rovnako ako v tomto predmetnom konaní je aj pre správne konanie všeobecne dôležité určenie, od ktorého okamihu sa s konkrétnou osobou koná ako s účastníkom konania a to najmä z hľadiska posudzovania zákonnosti vykonaných dôkazov, nakoľko za závažnú formálnu vadu konania považuje judikatúra skutočnosť, že účastník nemal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, t. j. že nemal možnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní. Všeobecne pritom možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu, alebo od okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania, či od okamihu, keď je zo strany správneho orgánu voči nej vykonaný právny úkon. Účastníkom konania je takáto osoba až do okamihu, keď je právoplatné rozhodnutie, že nie je účastníkom správneho konania (rozsudok NS SR 10Sžo 57/2016).
20.
Pre posúdenie či fyzická osoba resp. právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom územného konania, je potrebné skúmať, či umiestnením stavby podľa podmienok územného konania existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, a nie je potrebné skúmať reálny, faktický zásah do týchto práv (uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžp 20/2012 zo dňa 13.12.2012).
21.
Pokiaľ sa preto žalobkyňa domáhala postavenia účastníka v konaní o umiestnení stavby, nemôže stavebný úrad bez vysporiadania sa s jej konkrétnymi námietkami, ktorými preukazovala zásah umiestňovania stavby do jej práv alebo právom chránených záujmov, vysloviť jednoznačný záver, že žalobkyni postavenie účastníčky územného konania neprislúcha. Nepriznanie účastníctva v takomto prípade má charakter konania, v ktorom bola dotknutej osobe odňatá možnosť v rámci správneho konania uplatňovať svoje práva.
22.
Nepriznanie účastníctva v konaní predpokladá, že sa správny orgán pri vydaní rozhodnutia bude zaoberať každým čiastkovým dôvodom, o ktorý dotknutá osoba domáhajúca sa účastníctva svoje tvrdenie opiera, že kvalifikovaným spôsobom vyvráti opodstatnenosť každého dôvodu, ktorý táto osoba v správnom konaní namieta, a že správne posúdi samotný charakter námietky nakoľko ani nedôvodnosť námietky voči zámeru navrhovateľa územného konanie nemusí byť vždy dôvodom pre záver o nenaplnení podmienok účastníctva namietajúcej osoby v územnom konaní (môže byť dôvodom pre záver o tom, že prekážka vydania územného rozhodnutia aj za účastníctva dotknutej osoby v konaní nie je daná).
23.
Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, rozhodnutie žalovaného vychádzajúce zo záveru, prijatého bez akéhokoľvek jasného a zrozumiteľného vysvetlenia, o tom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou susedného pozemku alebo stavby a že riešením dopravnej situácie v danej lokalite, znížením kvality bývania a zachovania súkromia nemôže byť dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmov, svojim odôvodnením nenapĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods.3 správneho poriadku ( zákon č.71/1967 Zb.) Súd preto žalobou primárne napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.04.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zákon č.162/2015 Z.z.) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP vyhovel aj návrhu žalobkyne na zrušenie rovnakými nedostatkami trpiaceho rozhodnutia mesta Šamorín zo dňa 15.01.2019, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie vysporadúvajúce sa vo svojom obsahu s celým rozsahom relevantnej argumentácie žalobkyne.
24.
V konaní úspešnej žalobkyni priznal súd právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
25.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.