Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoPr/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXXX/X, zastúpenej advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53 proti žalovanej BEJOUCHKA, s.r.o., so sídlom v Pezinku, Kučišdorfská dolina 514, IČO: 35857692, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 8.3.2018 č.k. -52 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako jej zamestnávateľa.

3. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa dňa 27.2.2018 doručila súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu a to s poukazom na súhlas žalovaného s jej zotrvaním v pracovnom pomere, ktorý bol udelený po podaní žaloby a to listom žalovaného zo dňa 27.2.2017 a skutočnosti, že žalovaný umožnil žalobkyni nástup do práce od 1.11.2017. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. , a a a konanie zastavil a uviedol, že súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte v čase pred prvým pojednávaním. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. a , keď konštatoval, že pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca s výnimkou prípadov, že tento preukáže, že pre správanie žalovaného vzal žalobu späť, ktorá bola podaná dôvodne. Mal za to, že žalobkyňa preukázala, že k späťvzatiu žaloby z jej strany došlo z dôvodu, že žalovaný jej umožnil nástup do práce od 11.11.2017.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť vo výroku o trovách konania tak, že žiadnej zo strán súd nárok na náhradu trov konania neprizná. Svoje odvolanie zakladal žalovaný na dôvodoch uvedených v ust. a . V odvolaní poukázal na to, že pred podaním žaloby zo strany žalobkyne predchádzala medzi nimi vzájomná písomná komunikácia, v rámci ktorej žalovaný listom zo dňa 2.11.2016 žalobkyňu písomne oboznámil so skutočnosťou, že akceptuje jej nesúhlas so skončením pracovného pomeru a jasne vyjadril súhlas, aby táto po ukončení pracovnej neschopnosti nastúpila do práce v súlade s platnou pracovnou zmluvou. Právny zástupca žalobkyne na to reagoval listom zo dňa 11.11.2016, keď žalovanému oznámil, že jeho klientka víta skutočnosť, že tento akceptuje nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru a

potvrdil záujem ju naďalej zamestnávať. Z uvedeného vyvodzuje, že žalobkyňa bola so skutočnosťou, že jej pracovný pomer naďalej trvá preukázateľne oboznámená už pred podaním žaloby. Napriek takémuto jasnému súhlasu žalovaného s pokračovaním pracovného pomeru a písomným potvrdením jej právneho zástupcu, že po ukončení pracovnej neschopnosti nastúpi do práce, táto podala 29.11.2016 na súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. S poukazom na tieto dôvody považuje rozhodnutie o trovách konania za nesprávne. Má za to, že súd vychádzal pri posudzovaní veci z nepravdivých údajov uvedených žalobkyňou pri späťvzatí žaloby. Má za to, že k zastaveniu konania preto došlo z dôvodu späťvzatia žaloby, ktorá bola zjavne nedôvodná, pričom v samotnom späťvzatí žaloby žalobkyňa uviedla, že súhlas so zotrvaním žalobkyne v pracovnom pomere u žalovanej bol udelený po podaní žaloby, čím súd uviedla do omylu. Má za to, že pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie zavinil žalobca, z čoho vyplýva, že trovy konania má uhradiť tá strana sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Žalobkyňa svojim nedôvodným podaním žaloby napriek vedomosti, že jej pracovný pomer naďalej trvá zapríčinila súdne konanie a následne zavinila vznik jeho trov. Súd prvej inštancie teda nesprávne aplikoval ust. a na rozhodnutie o trovách konania a nesprávne rozhodol, pokiaľ žalobkyni priznal ich náhradu.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý výrok uznesenia o trovách konania ako správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázala na to, že meritom sporu medzi stranami bola skutočnosť, v akom okamihu došlo k akceptácii nesúhlasu žalobkyne so skončením pracovného pomeru. Žalovaná tvrdí, že sa tak stalo z jej strany listom zo dňa 2.11.2016, keď akceptovala nesúhlas žalobkyne so skončením pracovného pomeru. Žalobkyňa s takýmto tvrdením nesúhlasí. Má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ako aj nesúhlas s ním a rovnako aj akceptácia nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru sú právne úkony, ktoré musia spĺňať všetky náležitosti platného právneho úkonu, nakoľko absencia niektorej z náležitostí má za následok neplatnosť, resp. ničotnosť. S poukazom na znenie ust. za podstatnú požiadavku platného právneho úkonu považuje danosť (existenciu) vôle a zároveň úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Je toho názoru, že v liste žalovaného zo dňa 2.11.2016 absentovali podstatné náležitosti platného právneho úkonu, ktorými je určitosť a zrozumiteľnosť. Je toho názoru, že list žalovaného zo dňa 2.11.2016 je zmätočný a nie je z neho možné určiť skutočnú vôľu žalovanej bez toho, aby o výklade tohto právneho úkonu nezotrvali rozumné pochybnosti. Tento list nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a nie je možné ho považovať za akceptáciu súhlasu s neplatnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázala na to, že žalovaný v uvedenom liste uviedol, že trvá na tom, že žalobkyňa viackrát hrubo porušila pracovnú disciplínu a že poškodila spoločnosť žalovaného. Z uvedeného je bezpochyby možné vyvodiť, že žalovaný trvá na dôvodoch, pre ktoré pristúpil k daniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Zároveň uviedol, že víta návrh žalobkyne, avšak v žiadnej časti listu výslovne nevyjadruje akceptáciu nesúhlasu žalobkyne so skončením pracovného pomeru. V kontexte celého listu je pochybné, čo myslí žalovaný slovami „vítať návrh“, keď následne stanovuje viaceré podmienky, ktoré má žalobkyňa splniť a to preškolenie, záverečný test a tréning. Zároveň vo vzťahu k nárokom žalobkyne na doplatenie mzdy uviedol, že žiada oddeliť tieto nároky od určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Má za to, že konateľom žalovaného uvedené alternatívy jasne preukazujú, že žalovaný jednoznačne nepotvrdil neplatnosť daného skončenia pracovného pomeru. Ďalej poukázala na to, že žalovaný v liste uviedol, že dočasné miesto pracoviska žalobkyne bude Bratislava a Pezinok a taktiež, že po skončení práceneschopnosti sa má hlásiť pre určenie času, miesta, príchodu a ďalších podrobností. Poukázala na to, že so žalovaným má platne uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 19.10.2011, kde má dohodnuté miesto výkonu práce Košice. Z uvedeného nie je zrejmé, čo mal žalovaný pod uvedenou ponukou na mysli. Považuje teda za sporné, či jeho list zo dňa 2.11.2016 je akceptáciou nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru alebo pokusom o novú pracovnú ponuku. Uvedený list preto žalobkyňa považuje po stránke obsahovej za zmätočný, keďže z neho nie je nad pochybnosti jasné, čo má byť jeho skutočným predmetom a aká bola vôľa jeho pisateľa. Má za to, že predmetom tohto listu môže byť s rovnakou pravdepodobnosťou otvorenie rokovaní medzi zamestnancom a zamestnávateľom o existencii dôvodov pre danie okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp. ponuka novej pracovnej pozície, resp. ponuka nového miesta výkonu práce, resp. akceptácia nesúhlasu zamestnanca s okamžitým skončením pracovného pomeru s výhradami. Takto koncipovaný právny úkon dostal žalobkyňu do situácie, kedy nevedela určiť predmet právneho úkonu žalovaného, pričom svoje práva z pracovnoprávneho vzťahu mohla účinne chrániť iba do 29.11.2016 (pre uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby). Z uvedeného listu je taktiež zrejmé, že žalovaný kladie žalobkyni podmienky vo forme dočasnej zmeny miesta výkonu práce, preškolení, záverečných

testov, praktických školení s tým, že ďalšie podmienky pracovného vzťahu budú dohodnuté následne. Takéto kvázy prijatie návrhu je možné považovať nanajvýš za nový návrh na uzatvorenie pracovného pomeru so skúšobným obdobím a záverečným testom.

6. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že toto smeruje výlučne proti výroku o trovách konania a teda výrok prvoinštančného uznesenia, ktorým bolo konanie vo veci zastavené, nebolo odvolaním napadnuté a v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

7. Na základe toho odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o trovách konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou zavinenia zastavenia konania a v nadväznosti na to aj správne rozhodol, pokiaľ žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

8. Z procesných úkonov oboch strán sporu je zrejmé, že podstatnou otázkou pre posúdenie, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania je skutočnosť, či v konaní bolo preukázané, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, ktorý počas konania uspokojil jej nárok a z tohto dôvodu bola žaloba zobratá späť, ktorá bola podaná dôvodne, resp. či možno vyvodiť záver o tom, že žalovaný uspokojil nárok žalobkyne ešte pred podaním jej žaloby, z čoho by vyplýval záver o tom, že žaloba bola podaná nedôvodne a jej späťvzatím žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Odvolací súd sa zhoduje so stanoviskom žalobkyne v tom, že z obsahu listu žalovaného zo dňa 2.11.2016 adresovaného žalobkyni nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že žalovaný nepochybne jasne, určito a zrozumiteľne vyjadril svoju vôľu akceptovať nesúhlas žalobkyne s okamžitým skončením pracovného pomeru, v dôsledku čoho by odpadol dôvod pre podanie žaloby. Odvolací súd považuje za dôvodnú argumentáciu žalobkyne, že z formulácie listu, v ktorom žalovaný víta návrh žalobkyne a vyjadrení, že táto môže nastúpiť do práce po skončení práceneschopnosti zároveň určil ďalšie podmienky, keď tejto určil dočasné miesto pracoviska v Bratislave a v Pezinku a taktiež potrebu vykonania preškolenia a tréningu v rozsahu 4 týždňov. Takéto podmienky nevyplývajú z obsahu pracovnej zmluvy medzi stranami sporu, keďže miestom výkonu práce žalobkyne boli Košice a táto už vykonávala práce v pracovnom zaradení, na ktoré žalovaný v uvedenom liste viaže splnenie nových podmienok. Z takejto formulácie teda nemožno vyvodiť ani jednoznačný záver o vôli a úmysle žalovaného rešpektovať nástup žalobkyne na jej pôvodné pracovné miesto aj v prípade, ak by táto nerešpektovala ďalšie podmienky, ktoré jej žalovaný v uvedenom liste stanovil. Z takéhoto obsahu teda nemožno vyjadriť jednoznačný záver o tom, že žalovaný uspokojil nárok žalobkyne, ktorý táto následne uplatnila v žalobe a z uvedeného možno teda vyvodiť logický záver o tom, že žalobkyňa svoju žalobu podala dôvodne a k zastaveniu konania došlo v dôsledku jej späťvzatia pre správanie sa žalovaného, ktorý až počas konania uspokojil jej nárok. Takéto skutkové závery odôvodňujú záver o zavinení žalovaného na zastavení konania a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ tohto zaviazal v súlade s ust. na náhradu trov konania.

9. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. v spojení s . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.