Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-4-2024.pdf
PDF · 77.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, zastúpený samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom k § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2024, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
dňa 20.06.2023 v čase od 20.00 hod. do 20.30 hod. v Nitre, pred OC Mlyny, Štefánikova č. 61, Nitra, pred kaviarňou Starbucks z vonkajšej strany OC Mlyny pristúpil k maloletému D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý tam v tom čase bol s kamarátom maloletým B. C., nar. XX.XX.XXXX a opakovane od neho žiadal 5 Eur, čo mu maloletý D. E. odmietol dať, na čo ku nemu prišiel už právoplatne odsúdený mladistvý F. G., ktorý maloletým D. E. a B. C. povedal, aby im obaja dali po 5 Eur, inak ich doreže mačetou, že to potrebuje na fet, pričom jednou rukou ukazoval na skupinu asi 20 osôb, ktorí od nich stáli cca 10 - 15 metrov a druhú ruku mal za chrbtom, na čo zo strachu obaja maloletí dali obvinenému A. B. a ml. F. G. každý po sume 5 Eur, čím bola obom maloletým spôsobená škoda každému vo výške 5 Eur.
t e d a :
spoločným konaním proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l :
zločin lúpeže spolupáchateľstvom k § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno d), písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre podal dňa 19.01.2024 na A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) obžalobu pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom k § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno a) Trestného zákona, s tým, že samosudca túto preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania. Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby č. 1Pv 452/23 zo dňa 17.01.2024 prokurátorom, obžalovaný v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu.
Obžalovaný na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písm. c/, d/, f/, g/, a h/ Trestného poriadku odpovedal áno a prokurátor okresnej prokuratúry v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a tohto skutku sa dopustil obžalovaný. Súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:
Zo znaleckého posudku MUDr. Kataríny Romsauerovej č. 66/2023 19.10.2023, z odboru psychiatria, ktorý bol oboznámený ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní prečítaním vyplynulo, že obžalovaný netrpel žiadnou takou duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jeho konanie v čase spáchania skutku. U obžalovaného bol diagnostikovaný mentálny deficit v pásme subnormy, ktorý je v jeho prípade heredosociálne podmienený. Trpí ním od detstva a tento stav je liečbou neovplyvniteľný. Obžalovaný netrpí žiadnym takým duševným ochorením alebo poruchou, ktoré by si vyžiadali psychiatrické liečenie (skôr nutné riešiť výchovnými opatreniami, do ktorých spadajú aj trestnoprávne konsekvencie). Taktiež u obvineného nebola zistená závislosť od omamných alebo psychotropných látok ani závislosť od alkoholu. Z tohto dôvodu nebolo indikované nariadenie ochranného protialkoholického alebo protitoxikomanického liečenia. Obžalovaný je schopný si zapamätať a reprodukovať jednotlivé udalosti skutku a okolnosti, za ktorých bol spáchaný. V prípade, že jeho interpretácia sa nezhoduje so skutočnosťou, ide o účelové skreslenie.
Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný má 13 záznamov z väčšej miery za narúšanie občianskeho spolunažívania.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom na základe takto vykonaného dokazovania dospel k nasledovným záverom:
Súd vzhľadom na vyhlásenie a priznanie obžalovaného, konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom k § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno a) Trestného zákona.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin - zločin lúpeže podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov. Vzhľadom na zistené štyri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno d), písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného činu, trestný čin oľutoval, a taktiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, u obžalovaného bol zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 4:0. Súd podľa § 39 odsek 1 odsek 3 písmeno d) Tr.zák. po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby a s prihliadnutím okrem vyššie uvedeného aj na závažnosť skutku, využil možnosť mimoriadne znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, pretože má za to, že by to bol trest uložený aj na samej dolnej hranici zákonnej sadzby pre obžalovaného neprimerane prísny a má za to že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Teda aj vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prospech poľahčujúcich 4:0, a popri tom, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, okolnosti prípadu a v neposlednom rade jeho osobu (vek) a teda aj vyššia možnosť jeho nápravy (prvotrestaný) dospel k záveru, že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov. Obžalovaného súd v zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroková časť plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaného, možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.