Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky P., nar. XXXX,, trvale bytom V., XX, a otca R., nar. U., trvale bytom V., V., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 20, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého U. F. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -111 zo dňa 04. 06. 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletého U. F. (ďalej aj „maloletý U.“ alebo „maloletý“) povinnosť prispievať na výživu maloletého U. zvýšeným výživným zo sumy 130 € na sumu 195 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01. 01. 2019 (výrok I.). Zročné výživné za obdobie od 01. 01. 2019 do 04. 06. 2019 na maloletého U. F. povolil okresný súd otcovi splácať v 15 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok (v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich) počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Zároveň okresný súd vo výroku rozsudku uviedol, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -77 zo dňa 07. 12. 2011 vo výroku o výživnom na maloletého (výrok III.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že matka maloletého sa podaným návrhom na zvýšenie výživného domáhala zvýšenia výživného na maloletého U. zo sumy 130 Eur na sumu 250 Eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom podania návrhu. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa výdavky na výchovu, výživu a na uspokojovanie potrieb maloletéhoU. zvýšili. V návrhu tiež uviedla, že otec maloletého XX/XXXX platí výživné riadne, poukázala na ustanovenie o rodine (ďalej aj „“) a zároveň rozpísala výdavky na maloletého a na domácnosť, ktoré potvrdila priloženými dokladmi.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že otec maloletého v rozsiahlom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 26. 03. 2019 poukázal na ustanovenie a vyjadril sa k výdavkom na uspokojovanie potrieb maloletého, ktoré sa podľa jeho názoru v porovnaní s odôvodnením predchádzajúceho rozhodnutia v časti stravovania sa v škole, finančného príspevku na futbalovú školu, na kúpu futbalových potrieb, návštevu posilňovne,

plavárne a úhrady poistenia nezmenili. Otec maloletého U. súhlasil s tým, že náklady spojené s prepravou maloletého hromadnou dopravou a s používaním telekomunikačných služieb predstavujú zvýšenie oproti skutkovým pomerom rozhodujúcim pre predchádzajúci rozsudok. K nákladom matky spojeným s bývaním uviedol, že výdavky spojené s financovaním a nadobudnutím bytu a jeho následnou rekonštrukciu možno považovať za neopodstatnené, nakoľko matka po rozvode spolu s maloletým bývali v pôvodnom byte patriacim jeho rodičov, ktorý jej bol ponúknutý na odkúpenie. Ďalej poukázal na ním poskytovanú starostlivosť o maloletého. K svojmu príjmu uviedol, že v súčasnosti poberá príjem zo zamestnania vo výške cca 1050 € mesačne; v období, z ktorého vychádzal predchádzajúci rozsudok bol jeho priemerný mesačný príjem vo výške 873,25 €, čiže došlo k zvýšeniu jeho príjmu o cca 175 € mesačne. Poukázal tiež na to, že dňa 01. 04. 2012 sa mu narodila dcéra, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti. S matkou dcéry sa dohodli na platení príspevku na výživu maloletej vo výške 130 € mesačne, okrem toho zabezpečuje finančné krytie potrieb maloletej (strava, výlety a podobne) v čase, keď sú spolu (spoločne strávené dni, víkendy a prázdniny). V závere vyjadrenia k návrhu matky na zvýšenie výživného otec maloletého U. uviedol, že sa domnieva, že nič z obsahu návrhu neodôvodňuje požiadavku matky na zvýšenie výživného, a to práve o sumu 120 € predstavujúcu takmer dvojnásobok sumy príspevku na výživu maloletého stanoveného predchádzajúcim rozsudkom.

1.3 Kolízny opatrovník vo vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného uviedol, že z pohovoru s rodičmi maloletého a zo sociálneho zisťovania v domácnosti rodičov má za to, že návrh matky bol podaný dôvodne, nakoľko maloletý je vekovo starší, jeho nároky a potreby vzrástli, preto zvýšenie výživného je v prospech maloletého.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom na okresnom súde matka maloletého U. v rámci zmierovacieho konania súhlasila s určením výživného na maloletého v sume 190 € mesačne a otec v sume 180 Eur mesačne.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, právneho zástupcu otca a samotného otca maloletého U. na pojednávaní, ďalej vykonal dokazovanie potvrdením zamestnávateľa matky o jej dosahovanom čistom mesačnom príjme, potvrdením zamestnávateľa otca o jeho dosahovanom čistom mesačnom príjme, výpisom z Obchodného registra, z ktorého zistil, že otec je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov obchodnej spoločnosti EKOFINANC s.r.o. založenej dňa 02. 03. 2011, oznámením Daňového úradu Banská Bystrica, z ktorého zistil, že obchodná spoločnosť EKOFINANC s.r.o. za rok 2018 dosiahla „výsledok hospodárenia vo výške 1148,68 €“. Z oznámenia Hokejového klubu Brezno ďalej okresný súd zistil, že s otcom maloletého U. nie je hokejový klub v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, a preto od klubu nemá otec maloletého žiadny príjem. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp zn. okresný súd zistil, že maloletý U. F. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -77 zo dňa 07. 12. 2011 rozvedené s tým, že maloletý U. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého U. sumou vo výške 130 € mesačne.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie a , ,, , , , veta prvá a uviedol, že z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva hmotno-právna podmienka pre zmenu doposiaľ súdom určenej výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t. j. maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného, t. j. v tomto prípade otca maloletého. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloletého U. F. ubehla doba 7 rokov. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý U. 6 rokov, navštevoval prvý ročník základnej školy, bol členom futbalového oddielu Jupík, do ktorého sa uhrádzal mesačný poplatok 10 €, navštevoval kožnú ambulanciu z dôvodu atopického ekzému, na čo boli výdavky na maste 1-2x ročne do 8 €. V súčasnosti má maloletý 14 rokov, navštevuje 3. ročník osemročného športového gymnázia - športovú triedu zameranú na futbal. Z dôvodu návštevy športovej triedy stravné maloletého U. predstavuje sumu 35,60 €, pričom v čase poslednej úpravy výživného predstavovalo sumu 17 €. Maloletý U. navštevuje futbalovú školu Mareka Hamšíka, kde sa uhrádza mesačne členské 20 €. Dvakrát ročne chodí maloletý U. na turnaje, kde je potrebné uhradiť štartovné vo výške 20 €. S futbalovou školou chodí maloletý U. jedenkrát ročne na sústredenie za poplatok 80 €. Na sezónu sa maloletému zakupujú športové pomôcky v hodnote 300 €. V súvislosti s futbalom navštevuje maloletý U. 2 x mesačne športovú zónu za poplatok vždy 4 €. Individuálne maloletý X,XX z

dôvodu regenerácie navštevuje plaváreň 2x mesačne za jednorazový poplatok 2,60 €. Naďalej je vedený v kožnej ambulancii pre atopický ekzém, v súvislosti s čím je potrebné doplácať na maste sumou 18 € štvrťročne. Maloletý U. navštevuje druhý stupeň základnej školy, má väčší počet predmetov a s tým sú spojené zvýšené výdavky na zabezpečovanie bežných školských potrieb.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne a nepochybne za preukázané zvýšenie potrieb maloletého spojených s jeho rastom, návštevou školy a záujmovou činnosťou. Konštatoval, že je nesporné, že úmerne s vekom maloletého sa matke zvýšili bežné výdavky spojené so zabezpečením ošatenia, obuvi, stravy maloletého ako aj s jeho voľnočasovými aktivitami. V nadväznosti na to okresný súd konštatoval splnenie hmotnoprávnej podmienky na zmenu výživného na strane maloletého. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na to, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe, platnej judikatúry a zákonnej úpravy, prestup maloletého dieťaťa z prvého stupňa na druhý stupeň školskej dochádzky, resp. prestup maloletého dieťaťa zo základnej školy na osemročné športové gymnázium, je podstatná a závažná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Aj na strane otca maloletého mal súd prvej inštancie preukázanú zmenu pomerov, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného dosahoval jeho príjem 873,25 €; v súčasnosti dosahuje čistý mesačný príjem otca 1156,15 €, čiže jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil o 282,90 €. Okresný súd tak mal aj na strane otca maloletého U. preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky pre zvýšenie výživného, a to aj pri pribudnutí jednej ďalšej vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého a otca maloletého s prihliadnutím na ustanovenie , ktoré obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť objektívnym dôvodom pre zmenu výšky výživného, návrh matky považoval čiastočne za dôvodne podaný. Vo vzťahu k ustanoveniu okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že za dobu sedem rokov, ktorá ubehla od poslednej úpravy výživného, došlo k zmene cien spotrebného koša, a tým aj k zvýšeniu bežných výdavkov na maloletého, súvisiacich so zabezpečením stravy, oblečenia, obutia, bývania. Keďže mal súd prvej inštancie preukázanú odôvodnenosť podaného návrhu, následne sa zaoberal otázkou samotnej výšky výživného. Pri jej určovaní vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení , prvá veta , a preto zvýšil výživné o sumu 65 €. Matka maloletého U. žiadala zvýšiť výživné na sumu 250 €. Súd prvej inštancie návrhu matky v celom rozsahu nevyhovel, a to a) z dôvodu nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletého, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného na maloletého U. na sumu 250 € mesačne, b) z dôvodu poberania rodinných prídavkov na maloletého a uplatňovania si daňového bonusu, c) z dôvodu vyživovacej povinnosti matky voči maloletému U., ktorú si môže plniť vzhľadom k tomu, že aj jej príjem sa zvýšil na sumu 1284,06 € netto mesačne. V súvislosti s plnením si vyživovacej povinnosti matky maloletého U. vo forme jej osobnej starostlivosti o maloletého, súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že nemožno od matky maloletého U. spravodlivo požadovať, aby len ona zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že aj keď ju matka maloletého vzhľadom na vek maloletého už nezabezpečuje v takom rozsahu ako v čase poslednej úpravy výživného, na rozdiel od otca maloletého sa v každom prípade stará o maloletého U. v podstatne väčšom rozsahu, preto nemožno od matky požadovať, aby sa podieľala na výžive maloletého v rovnakom rozsahu ako otec maloletého. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného poukazoval na rozsah svojej starostlivosti o maloletého. Z výsluchu otca na pojednávaní konanom na okresnom súde však vyplynulo, že na priamej starostlivosti o maloletého sa nepodieľa, a preto je jeho povinnosťou podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu. Otec maloletého vo vyjadrení k návrhu matky maloletého napriek obsahovo rozsiahlemu písomnému vyjadreniu, neuviedol návrh rozhodnutia v prejednávanej veci. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného prihliadol na to, že otec maloletého má ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, avšak ako z jeho vyjadrenia vyplynulo na dieťa, ktoré má 7 rokov dobrovoľne prispieva mesačne sumou 130 € plus sa podieľa na ďalších výdavkoch v priemere 50 € mesačne. Je preto povinnosťou otca maloletého zabezpečiť rovnakú životnú úroveň obom svojim maloletým deťom. Len pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že podľa výživné je pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky výdavky maloletého dieťaťa spojené s jeho bývaním, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb, bývania, a to tak pravidelné mesačné, ako aj mimoriadne nepredvídateľné. Aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého U. o sumu 65 € mesačne. Mal tiež preukázané, že otec maloletého U. sa napriek svojmu tvrdeniu uvedenému v písomnom vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného nepodieľal na výdavkoch spojených s

návštevou školy maloletého, s jeho zdravotným stavom, so záujmovou činnosťou, a preto súd prvej inštancie považoval za dôvodné zvýšenie výživného o sumu 65 € mesačne. Zdôraznil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako to predpokladá ustanovenie , posledná veta . Záverom k argumentácii otca maloletého, ktorý spochybňoval výdavky uvádzané matkou súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ich považuje za primerané a odôvodnené veku maloletého, čo sám otec v rámci výsluchu nepoprel. Zároveň však súd prvej inštancie neakceptoval matkou uvádzaný výdavok na stravu maloletého v domácnosti matky v sume 200 € mesačne. K ďalšej argumentácii otca týkajúcej sa zabezpečenia bývania maloletého, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy len výdavky spojené s užívaním bytu, ako je platba za služby spojené s užívaním bytu, plyn a elektrika. Na ostatné výdavky spojené s nadobudnutím bytu matkou a jeho následnou rekonštrukciou okresný súd neprihliadol z dôvodu majetkových nepomerov rodičov. Aj keď v rámci konania prioritne riešil otázku zvýšenia výživného, považoval za nutné apelovať na rodičov, aby maloletého nezaťahovali a nezaťažovali dôvodmi, pre ktoré sa maloletý presťahoval z bytu, ktorý vlastnili jeho starí rodičia zo strany otca do bytu, ktorý nadobudla matka. Keďže nepovažoval návrh matky za dôvodne podaný v celom rozsahu, počiatok zvýšenia výživného určil od 01. 01. 2019, t. j. od mesiaca, v ktorom matka podala riadny návrh na zvýšenie výživného. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01. 01. 2019 do 04. 06. 2019 v sume 325 €, ktorú sumu povolil súd prvej inštancie otcovi splácať v pravidelných 15. € mesačných splátkach. Konštatoval, že pri určovaní výšky splátok zročného výživného zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku, ako aj príjem otca maloletého.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa otec maloletéhoXX odvolal a v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie svojím odvolaním napáda v rozsahu, v akom sa jeho výroky týkajú zvýšenia výživného, s výnimkou rozhodnutia o povolení plnenia zameškaného (zročného) výživného v splátkach po 15 € mesačne. K jednotlivým odvolacím dôvodom otec maloletého v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie podľa ustanovenia , a písm. h) , nakoľko súd prvej inštancie podľa jeho názoru na základe neúplného a zároveň nesprávneho zistenia skutočného stavu veci ( ) a následného nesprávneho posúdenia veci dospel k nesprávnym záverom. Pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver o naplnení hmotnoprávnej podmienky pre revíziu predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého, ako aj nadväzujúcu kvalifikáciu výšky výživného na 195 € mesačne, založil svoje rozhodnutie predovšetkým na zistení o zvýšení nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého syna. V uvedenej súvislosti otec maloletého v odvolaní uviedol, že síce nepopiera, že „skutkové zistenia boli vo svojom súhrne spôsobilé opodstatniť všeobecnú a svojou povahou binárnu inferenciu o náraste nákladov na maloletého U. a tým svedčiť o zmene pomerov zakladajúcej oprávnenie súdu na premietnutie takejto zmeny do vyživovacej povinnosti rodičov k synovi, avšak v dôsledku nedostatočnej konkretizácie už neposkytujú náležitý podklad pre stanovenie výšky peňažného príspevku otca, ktorým sa má na vyživovaní syna vo svetle zmeny pomerov podieľať“.

2.1 Vzhľadom na uvedené nebola podľa názoru otca maloletého U. odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie venovaná náležitá pozornosť, rovnako ako nebola náležitá pozornosť venovaná ani právnemu posúdeniu smerujúcemu od zisteného skutkového stavu k určeniu výšky výživného, v rámci ktorého (právneho posúdenia) sa okresný súd v zásade obmedzil na stereotypné konštatovanie, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení , veta prvá . Popísané nedostatky v skutkových zisteniach, „nasledované opomenutím úvah, ktorými sa pri hodnotení zisteného skutkového stavu veci vo svetle jednotlivých faktorov konajúci súd (súd prvej inštancie) v konečnom dôsledku riadil“, robí podľa názoru otca maloletého U. výrok rozsudku o zvýšení výživného, predovšetkým v otázke čiastky navýšenia, objektívne nepreskúmateľným a rozhodnutie arbitrárnym. Okrem vytvorenia prekážky pre otvorenie zmysluplnej a adresnej vecnej polemiky odvolateľa s jednotlivými skutkovými a právnymi argumentmi, o ktoré svoje závery oprel prvoinštančný súd, nedostatočným odôvodnením rozsudku, zaťažil súd prvej inštancie konanie vadou, ktorá neumožňuje otcovi maloletého U. viesť odvolaciu kritiku voči rozsudkom určenej sume zvýšeného výživného. V uvedenej súvislosti otec maloletého U. v odvolaní zdôraznil, že základom pre kvantifikáciu výživného je výska nákladov na dieťa tak, ako boli tieto identifikované matkou ako náklady na stravu v domácnosti, náklady na obstaranie športových potrieb, náklady na nájomné a finančné náklady na poistenie. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní celkovej výšky nákladov, na úhradu ktorých by mal zvýšeným výživným prispievať otec maloletého, nemožno opomenúť uplatňovanie daňového bonusu (22,17 €) a čerpanie prídavku na syna (23,68 €) zo strany matky, ktorými je časť nákladov na zabezpečovanie potrieb syna priamo krytá. Pri posudzovaní miery akou sa na financovaní výdavkov na

zabezpečovanie potrieb maloletého U. má podieľať matka a otec, by podľa názoru otca malo byť vzaté na zreteľ najmä to, že matka dosahuje vyšší čistý mesačný príjem (1 284,06 €) ako otec (1 156,15 €), pričom otec zároveň prispieva aj na výživu svojej dcéry sumou 130 € mesačne. Osobná starostlivosť matky o syna, najmä vzhľadom na vek dieťaťa a jeho samostatnosť prakticky vo všetkých sférach bežného života, nie je už natoľko intenzívna a zaťažujúca, aby na strane matky vyvažovala plnenie vyživovacej povinnosti otca k synovi formou úhrady nákladov na saturáciu jeho potrieb, pričom počas obdobia styku so synom otec financuje všetky súvisiace náklady a zabezpečuje tiež zložky osobnej starostlivosti o syna.

2.2 V uvedenej súvislosti otec maloletého U. v odvolaní uviedol, že podiel jeho príspevku na výživu syna (plneného prostredníctvom pravidelných mesačných platieb výživného) na celkových výdavkoch vynaložených na zabezpečovanie potrieb syna financovaných rodičmi, by podľa kritérií normovaných dôsledne a korektne aplikovaných na skutkový stav súdenej veci, rozhodne nemal presahovať 65 % z celku. Práve naopak, už len pri rozsahom nepríliš významnom zohľadnení styku otca so synom a vyživovacej povinnosti plnenej v priebehu daného času financovaním, či iným spôsobom zabezpečovania jeho potrieb, by tak kritériu zákonnosti ako aj spravodlivosti vyhovovalo podľa otca maloletého U. výživné stanovené na úrovni neprevyšujúcej 60 % z celku, zodpovedajúce zvýšeniu výživného upraveného predchádzajúcim rozsudkom o sumu 20 € mesačne. Takto určené výživné, spolu s primeraným a spravodlivým podielom financovania matkou a ďalšími plneniami poskytovanými či zabezpečovanými otcom v rámci styku so synom, prinajmenšom v rozsahu upravenom predchádzajúcim rozsudkom, by podľa názoru otca maloletého vytvorili plnohodnotný priestor pre všestranný rozvoj a napĺňanie potrieb syna tak, aby mu pri zohľadnení nevyhnutných limitov daných schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi a celkovou životnou úrovňou oboch jeho rodičov, nič nechýbalo. Pre odlišné rozhodnutie neobstojí ani argument okresného súdu povinnosťou otca zabezpečiť obom svojim deťom rovnakú životnú úroveň s poukazom na príspevok na výživu dcéry vo výške 130 € a podieľanie sa otca na ďalších výdavkoch na maloletú dcéru v priemere vo výške 50 € mesačne, pretože príspevok na výživu maloletej dcéry vo výške 50 € bol poskytnutý na žiadosť matky dcéry a bol mimoriadny. V uvedenej súvislosti otec maloletého U. v odvolaní zdôraznil, že v žiadnom prípade tento príspevok nemá pravidelný charakter, umožniaci ustálenie jeho periodicity na výšku 50 € mesačne. Skutočnosť, že otec sa na výžive dcéry nepodieľa platbami presahujúcimi 130 € mesačne, v konečnom dôsledku nepochybne potvrdzuje podľa otca maloletého U. návrh na schválenie rodičovskej dohody vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, ktorý otec maloletého spoločne s matkou maloletej dcéry v mesiaci jún 2019 podali na Okresný súd Banská Bystrica, v ktorom ohľadne vyživovacej povinnosti navrhujú súdu schválenie dohody na platení výživného v celkovej výške 130 € mesačne.

2.3 V závere odvolania otec maloletého uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd zvýšené výživné určené rozsudkom súdu prvej inštancie na sumu 195 € mesačne zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého U. F. zvýšeným výživným zo sumy 130 € na sumu 150 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 15. 01. 2019, a zročné výživné za obdobie od 15. 01. 2019 do 04. 06. 2019 vo výške 93 € povolí otcovi platiť v mesačných splátkach po 15 € spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého U. uviedol, že posledná úprava výšky výživného na maloletého sa uskutočnila pred siedmimi rokmi, toho času maloletý ukončil tretí ročník štúdia na osemročnom športovom gymnáziu, je vekovo starší, má zvýšené nároky na stravu, oblečenie a obuv, je aktívny športovec, hráva futbal v škole i mimo nej, máva turnaje a zápasy, kde má matka zvýšené finančné výdavky. Venuje sa plávaniu, cvičí, lyžuje, má atopický ekzém, matka uhrádza všetky zvýšené náklady na maloletého D. sama. Otec maloletého nad rámec výživného vo výške 130 € mesačne, ktoré poukazuje matke, maloletému ničím neprispieva, nič mu nekupuje, nezúčastňuje sa a nepodieľa sa na žiadnych finančných nákladoch, ktoré sa týkajú maloletého ako sú školské či mimoškolské aktivity. Preto má kolízny opatrovník za to, že výška výživného na maloletého U. v sume 195 €, ktorá bola stanovená odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie je primeraná veku, činnostiam a potrebám maloletého U., pričom je v možnostiach a schopnostiach otca s ohľadom na jeho príjem, zvýšené výživné plniť. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník odporučil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka maloletého U. vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rešpektuje a akceptuje rozsudok súdu prvej inštancie, v ktorom je vo výrokovej časti stanovené zvýšené výživné na maloletého U. na sumu 195 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca maloletého U. v rozsahu a v medziach daných ustanovením a , (ďalej v texte len „CMP“), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia (a contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaných dôkazov a z toho vyplývajúceho zisteného skutočného stavu veci ( ), po aplikácii správnych ustanovení dospel k záveru, že je daný dôvod na zvýšenie výživného na maloletého X, vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 8 rokov, počas ktorej vzrástli náklady na výchovu a výživu maloletého U. a preto zvýšil výživné na maloletého U. zo sumy 130 € na sumu 195 € s tým, že návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 250 € mesačne, vyhovel len čiastočne, keď výživné na maloletého U. zvýšil nie o sumu 120 € mesačne (tak ako v návrhu na zvýšenie výživného požadovala matka) ale len o sumu 65 € mesačne oproti predchádzajúcej úprave výživného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -77 zo dňa 07. 12. 2011.

7. Podľa ustanovenia ,,,veta prvá a o rodine, (ďalej aj „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa ustanovenia , pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodného zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa ustanovenia a , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že rodičovské práva k maloletému F. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -77 zo dňa 07. 12. 2011, ktorým bol maloletý U. F. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške 130 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Od uvedeného momentu nebola uskutočnená žiadna iná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému U. O.. Návrh na zvýšenie výživného na maloletého F. bol podaný matkou v januári 2019, teda od poslednej úpravy výživného na maloletého U. F. uplynulo takmer 8 rokov, počas ktorých maloletý U. prešiel zo základnej školy na osemročné športové gymnázium, kde ukončil tretí ročník. Maloletý U. žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o neho stará, zabezpečuje mu osobnú starostlivosť, bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, potreby súvisiace so školskou dochádzkou, športom a voľnočasovými aktivitami. Z tvrdení matky, ale napokon aj z vyjadrenia otca na pojednávaní konanom pred okresným súdom vyplynulo, že otec maloletého U. neprispieva maloletému U. nad rámec súdom určeného výživného (hoci to pôvodne vo vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného tvrdil). Z uvedeného možno dospieť k záveru, že otec si plní vyživovaciu povinnosť na maloletého U. výlučne platením výživného vo výške 130 € mesačne, tak ako mu bolo určené vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -77 zo dňa 07. 12. 2011. Na druhej strane si matka maloletého U. plní vyživovaciu povinnosť všetkými vyššie popísanými spôsobmi, t. j. poskytovaním

osobnej starostlivosti, ktorá zahŕňa ubytovanie, stravovanie, ošatenie a znášanie všetkých nákladov a výdavkov spojených s výchovou a výživou maloletého U..

11. Po prejednaní odvolania otca maloletého XXdospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné na maloletého U. zvýšil o sumu 65 € mesačne, pretože od poslednej úpravy výživného uplynulo 8 rokov, počas ktorých s ohľadom na ustanovenie , kde je upravená tzv. valorizačná klauzula (ako správne uviedol okresný súd), došlo k nárastu cien „spotrebného koša“, ktorá skutočnosť je sama osebe objektívnym dôvodom na zvýšenie výživného. Okresný súd ďalej správne uviedol, že keďže mal preukázanú opodstatnenosť podaného návrhu na zvýšenie výživného zaoberal sa ďalej s otázkou samotnej výšky výživného a pri jej určovaní vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení . V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa petitu návrhu na zvýšenie výživného matka maloletého U. žiadala zvýšiť výživné na sumu 250 €, t. j. o 120 € mesačne viac ako bolo určené predchádzajúcou úpravou výživného. Súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel len čiastočne, keď výživné na maloletého U. zvýšil o sumu 65 € mesačne. Zohľadnil pri tom aj skutočnosti namietané otcom maloletého U., týkajúce sa výdavkov súvisiacich s nadobudnutím bytu matkou maloletého U., keď v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku jasne a zreteľne uviedol, že „pri rozhodovaní zobral do úvahy len výdavky spojené s užívaním bytu (platby spojené s užívaním bytu, za plyn a elektriku); na ostatné výdavky spojené s nadobudnutím bytu a jeho následnou rekonštrukciou neprihliadol“. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého U. prihliadol aj na to, že otcovi maloletého U. pribudla od poslednej úpravy výživného na maloletého U. ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, ktorá má sedem rokov a ktorej otec maloletého U. dobrovoľne prispieva na výživu výživným vo výške 130 € mesačne. V odvolaní otec maloletého U. v uvedenej súvislosti namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho záveru, a to že na maloletú dcéru prispieva sumou 130 € plus sumou 50 € mesačne (t. j. spolu sumou 180 € mesačne), a preto v snahe vyrovnať príspevky na výživu, ktoré poskytuje otec obidvom deťom, rozhodol o zvýšení výživného na maloletého U. na sumu 195 €. Takáto argumentácia otca maloletého U. neobstojí, pretože nezohľadňuje fakt, že maloletý U. je o sedem rokov starší, športuje a teda prirodzene s ohľadom na tieto skutočnosti musí matka maloletého U. vynakladať na jeho výchovu a výživu viac finančných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že výživné určené v rovnakej výške by malo svoje opodstatnenie len pri rovnakých vekových a iných kritériách (rovnaký vek a pravidelné venovanie sa športu), čo nie je v danom prípade splnené, preto je podľa názoru odvolacieho súdu nepodstatné, či otec maloletého U. prispieva na výživu svojej dcéry okrem sumy 130 € aj pravidelne sumou 50 € mesačne alebo nie, podstatné je to, že maloletý U. je starší a športuje, preto je vo vzťahu k nemu odôvodnené zvýšenie výživného. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozsudku konštatoval, že v rámci pokusu uzavrieť konanie súdnym zmierom, otec maloletého U. súhlasil so zvýšením výživného na sumu 180 €. Až v odvolaní zmenil otec názor a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši výživné na sumu 150 € mesačne, t. j. oproti poslednej úprave výživného len o 20 € mesačne, čo je v porovnaní s faktom, že od poslednej úpravy výživného na maloletého U. uplynula doba 8 rokov, počas ktorej sa zvýšili životné náklady ( ) neprimerane nízka suma. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka otca, týkajúca sa rozsahu osobnej starostlivosti, ktorou sa matka maloletého U. tiež podieľa na plnení si vyživovacej povinnosti, pretože aj keď z časového hľadiska už maloletý U. nevyžaduje od matky osobnú starostlivosť v takom rozsahu ako keď bol mladší, vekom maloletého U. sa zmenila len forma osobnej starostlivosti z potreby menšej časovej zainteresovanosti na väčšiu finančnú zainteresovanosť pri uspokojovaní jeho potrieb.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca maloletéhoX, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že k otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí (tak vo vzťahu k predtým účinnému ustanoveniu , ktoré do 01. 07. 2016 upravovalo náležitosti odôvodnenia rozsudku, ako aj k aktuálne účinnému ust. ) existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku nadväzuje na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je v zásade jednoduchá téza: strana sporu (resp. účastník konania) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom a obranou

proti uplatnenému právu (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. z 9. novembra 2017, či rozhodnutie ESĽP Garciá Ruiz proti Španielsku z 21. Januára 1999).

13. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia zodpovedá také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré obsahuje vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli súd k určitému konkrétnemu záveru, majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené princípy súvisiace s odôvodnením súdneho rozhodnutia súd prvej inštancie v danom prípade v plnom rozsahu rešpektoval. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku obsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne a presvedčivo vysvetľujú súdom prvej inštancie prijatý záver o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého U. F.. V uvedenej súvislosti odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa parametre odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplývajúce z ust. , preto uvedenú odvolaciu námietku otca maloletého U. odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).