Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/968/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej: Z. I., nar: XX.X.XXXX, bytom T..sv.J. X/X, XXX XX C., proti povinnej: N. I., nar: X.X.XXXX, XXX XX C., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 6000,- eur a bežného výživného vo výške 50,- eur mesačne, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Igor Palša so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 08001 Prešov, pod sp. zn. , o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. novembra 2019 zamieta.

II. Oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. novembra 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Oprávnenej ani povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.06.2019 domáhala od povinnej vymoženia zameškaného výživného vo výške 6000,- eur a bežného výživného vo výške 50,- eur mesačne, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. zo dňa 18.5.2009, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.7.2009 (ďalej ako „exekučný titul“). Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 14.06.2019 a príloh k nemu vydal dňa 25.06.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi Palšovi (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. . Povinná podala u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) v ktorom žiadala o zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu vymáhaného plnenia. V návrhu na zastavenie exekúcie povinná tvrdila, že nedisponuje finančnou hotovosťou, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a súčasne je na invalidnom dôchodku. Peniaze je postačujú len na uspokojenie základných potrieb, sama žije na hranici minima. Na preukázanie tvrdených skutočností súdu nepredložila žiadne dôkazné prostriedky.

3. Oprávnená vo vyjadrení k návrhu povinnej so zastavením exekúcie nesúhlasila s odôvodnením, že stále študuje na strednej škole, tento rok maturuje a plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

4. Exekučný súd uviedol, že v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. V tejto súvislosti pripomenul, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Povinná nepredložila súdu akýkoľvek listinný dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia v návrhu

na zastavenie exekúcie. Nepodložené subjektívne tvrdenia povinnej o jej nepriaznivých majetkových pomeroch bez ich preukázania nemôžu byť považované za dostatočný dôvod na zastavenie exekúcie ani z toho dôvodu, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinných sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V takomto prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku. Súd na podklade zistených skutočností dospel k právnemu záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná ani netvrdila a ani nepreukázala súdu žiadny dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej moci nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná sťažnosť, v ktorej žiadala sťažnostný súd o prehodnotenie napadnutého rozhodnutia a stanovenie takých platobných povinností, ktoré sú vzhľadom na jej zdravotnú situáciu primerané. Pripomenula, že je matkou dieťaťa do troch rokov a zároveň osoba ťažko zdravotne postihnutá (v rozsahu 45% oproti zdravej fyzickej osobe). Zároveň uviedla, že má v úmysle sa mimosúdne dohodnúť s oprávnenou na zrušení exekúcie, čoho dôkazom je podľa povinnej aj to, že začala riadne platiť výživné tak, ako sa naposledy dohodli. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila súdu kópie šekov, ktoré oprávnenej poslala. Dôvod neplatenia výživného podľa jej tvrdenia vznikol preto, lebo sa vzdala svojho nároku na oprávnenú a starí rodičia sa s ňou dohodli, že ak bude súhlasiť s osvojením oprávnenej, nebudú od nej požadovať žiadne platenie výživného. Doplnila, že pri svojich návštevách nikdy nezabudla na darčeky pre oprávnenú, ktorej chcela dať najavo, že aj keď sa o ňu nemôže starať zo zdravotných dôvodov, nikdy neprestane byť jej matkou.

6. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 13. 11. 2019 súd zistil, že za mesiace január až november 2019 povinná mesačne poberala dávku vo výške 220,70 eur.

7. V predloženom rodnom liste sa uvádza, že dňa 19. 10. 2017 sa povinnej narodil syn Dušan Duda.

8. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, zo dňa 13. 11. 2019, je povinná poberateľkou dôchodkovej dávky (invalidného dôchodku) vo výške 119,30 eur mesačne.

9. Z predložených poštových poukazov súd považoval za zistené, že povinná uhradila v prospech oprávnenej dňa 21. 10. 2019 sumu 170,- eur a dňa 13. 11. 2019 sumu 170,- eur.

10. Oprávnená k sťažnosti povinnej uviedla, že v plnom rozsahu trvá na vymožení uplatnenej pohľadávky vo výške 6000,- eur zameškaného výživného, ako aj na vymožení bežného výživného, t.č. stanoveného už vo výške 120,- eur podľa rozsudku Okresného súdu Poprad č. -21 zo dňa 20. 09. 2019, ktorý pripojila k svojmu vyjadreniu. Finančné prostriedky potrebuje, jej finančné zaťaženie je veľké, končí posledný ročník na gymnáziu a v štúdiu mieni pokračovať na vysokej škole a v rámci prípravy na prijímacie pohovory navštevuje platené semináre z biológie a chémie. Uviedla, že prvýkrát jej povinná poslala bežné výživné v októbri 2019 vo výške 120,- eur a 50,- eur ako splátku nedoplatku na výživnom. Rovnako postupovala aj v mesiaci november 2019, kedy jej rovnako poslala na výživné sumu v celkovej výške 170,- eur. Okrem týchto platieb od povinnej nikdy žiadne peniaze nedostala. Ďalej uviedla, že tvrdenia povinnej sa nezakladajú na pravde. Nikdy sa nedohodla so starými rodičmi na osvojení oprávnenej, nie je pravou ani jej tvrdenie, že jej kupovala darčeky a poprela aj tvrdenie povinnej, že má záujem na uzavretí mimosúdnej dohody. Pripomenula, že v rozsudku súdu boli presne stanovené práva povinnej, ale aj jej povinnosti. Doplnila, že pokiaľ povinnú pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie žiadala o zaplatenie výživného, povinná ju vysmiala. Ďalej namietala, že zdravotný stav povinnej je dôsledkom jej spôsobu života a sústavného požívania alkoholických nápojov, pričom podľa jej názoru jej nič nebráni pracovať tak, ako to robia aj iné matky.

11. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -21 zo dňa 20. 09. 2019 súd považoval za zistené, že súd v ňom zaviazal povinnú prispievať na výživu oprávnenej sumou 120,- eur mesačne od 12. 06. 2019 k rukám oprávnenej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (I. výrok) a nedoplatok na výživnom za obdobie od 12. 06. 2019 do 30. 09. 2019 v sume 432, eur jej uložil zaplatiť do rúk oprávnenej do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok rozhodnutia). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 09. 2019.

12. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

13. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

15. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

17. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

18. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti podľa v spojení s (súd pri posudzovaní náležitostí sťažnosti povinnej použil v danej veci extenzívny výklad, pričom dospel k záveru, že nedostatok formálnych náležitostí nebráni prejednaniu podanej sťažnosti), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnou uplatnené dôvody sťažnosti.

19. Exekúcia v prospech oprávnenej za účelom vymoženia zameškaného výživného vo výške 6000,- eur a bežného výživného vo výške 50,- eur mesačne je v danej veci voči povinnej vedená na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. zo dňa 18.5.2009, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.7.2009 (ďalej ako „exekučný titul“). Súd z obsahu predloženého exekučného titulu zistil, že ním bola povinnej uložená povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou 50,- mesačne vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

20. Povinná v podanej sťažnosti tvrdila, že zaplatenie vymáhanej pohľadávky jej znemožňuje jej nepriaznivá majetková a životná situácia, ako aj jej zlý zdravotný stav. Uviedla, že s oprávnenou sa na viac mieni mimosúdne dohodnúť na zrušení exekúcie, keďže si začala riadne plniť svoju vyživovaciu

povinnosť. Ako dôvod neplatenia výživného uviedla, že sa so starými rodičmi oprávnenej dohodla, že nemusí platiť výživné, ak bude súhlasiť s osvojením oprávnenej.

21. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda vo výške a v lehote určenej súdnym rozhodnutím. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinná svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenej nesplnila, oprávnená má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Inštitút núteného výkonu rozhodnutia možno uplatniť až vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas a vzhľadom na svoju ochrannú a donucovaciu funkciu vo vzťahu k realizácii už judikovaného práva poskytuje oprávnenému oproti povinnému silnejšie postavenie a preto povinnosť preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie spočívajú na pleciach povinného. Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Sťažnostný súd ďalej konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že povinná si svoj záväzok voči oprávnenej z exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie neplnila v lehote a výške stanovenej exekučným titulom.

22. Pokiaľ povinná žiadala exekúciu zastaviť z dôvodu svojej nemajetnosti, preskúmavané rozhodnutie sa opiera o správne vyslovený právny záver, že deklarované nepriaznivé majetkové pomery povinnej nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, pretože nemajetnosť povinného zákonodarca v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku nevymedzil ako dôvod zastavenia exekúcie. Zákonodarca v účinnom Exekučnom poriadku poveril touto úlohou súdneho exekútora, ktorý je povinný objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii, prihliadať na prípadné vyživovacie povinnosti povinnej a až na podklade jeho zistení je na mieste postupovať niektorým zo spôsobov upravených v Exekučnom poriadku. Súdny exekútor určuje aj spôsob vykonávania exekúcie v súlade so zásadou primeranosti a vhodnosti, ktorá sa posudzuje aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. V zmysle Exekučného poriadku má súdny exekútor zasahovať do práv povinného len v takom rozsahu, v akom je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu exekučného konania. v g ods. 3 Exekučného poriadku ponúka riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinného v podobe splátkového kalendára, prípadne postup podľa n písm. d) Exekučného poriadku, kedy je možné zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom v prípade, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Správne potom postupoval súd v napadnutom rozhodnutí, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie odôvodnený jej nemajetnosťou zamietol, keďže právomoc zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinnej osoby je za podmienok určených v ods. d) Exekučného poriadku zverená výlučne súdnemu exekútorovi, nie súdu. Vzhľadom na znenie ods. d) Exekučného poriadku (a bez splnenia zákonných podmienok vymedzených práve týmto ustanovením) nemôže byť potom nemajetnosť považovaná za dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdu v zmysle Exekučného poriadku. Súd si v tejto súvislosti dovolí ďalej pripomenúť, že majetkové pomery povinnej boli predmetom skúmania súdov v základnom konaní a boli aj zohľadnené pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti povinnej, ktorá zodpovedala jej aktuálnym možnostiam a schopnostiam. Okresný súd Poprad svojím ostatným rozhodnutím č.k. -21 zo dňa 20. 09. 2019 zaviazal povinnú prispievať na výživu povinnej sumou 120,- eur mesačne od 12. 06. 2019 do 15. dňa v mesiaci vopred ako aj na úhradu zročného výživného v sume 432,- eur. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že povinná sa vzdala svojho práva podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, z čoho je možné usudzovať, že je preukázateľne v jej schopnostiach a možnostiach platiť mesačne oprávnenej aj zvýšené výživné. Súd v napadnutom rozhodnutí potom správne nemohol pripísať žiadnu relevanciu tvrdeniu povinnej, že nemá z čoho si plniť svoju povinnosť voči oprávnenej, lebo sama ledva uhrádza svoje základné potreby.

23. Sťažnostný súd nemohol považovať za dôvodnú ani obranu povinnej, že sa s oprávnenou dohodne na „zrušení“ exekúcie, keďže skutkové tvrdenia povinnej o dosiahnutí budúcej mimosúdnej dohody s oprávnenou neboli v konaní preukázané. Oprávnená akúkoľvek existenciu dohody s povinnou poprela s odôvodnením, že jej už neverí, a povinná v tomto smere žiadne iné dôkazné prostriedky súdu nepredložila. Sťažnostný súd na podklade takto zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že nemožno konštatovať neprípustnosť exekúcie len na základe toho, že povinná jednostranne tvrdí, že medzi ňou a oprávnenou bude v budúcnosti existovať určitá dohoda o zastavení exekúcie, ktorej prípadne uzavretie na viac oprávnená vylúčila a označila to za klamstvo. Rovnaké závery sa vzťahujú aj skutkové tvrdenie povinnej, že sa v rozpore so znením exekučného titulu dohodla so starými rodičmi oprávnenej (ktorým bola oprávnená zverená do náhradnej osobnej starostlivosti) na neplatení výživného. Takáto dohoda by ani nemohla spôsobiť zánik vyživovacej povinnosti povinnej voči oprávnenej, keďže zánik vyživovacej povinnosti zákon spája výlučne s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť ( ). Existenciu takejto dohody povinná súdu na viac nijak nepreukázala a preto súd aj túto obranu povinnej vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, keďže povinná musela mať na podklade súdneho rozhodnutia vedomosť, že je povinná mesačne prispievať na výživu oprávnenej sumou 50,- eur (t.č. 120,- eur). Súd tak pri posúdení daného prípadu vychádzal z predloženého exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. zo dňa 18.5.2009, ktorým bolo povinnej uložené prispievať na výživu oprávnenej sumou 50,- eur mesačne, ako aj z rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k. -21 zo dňa 20. 09. 2019, ktorým došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na sumu 120,- eur mesačne a určeniu zročného výživného ( Exekučného poriadku). Týmto okolnostiam musí zodpovedať aj miera ochrany, ktorú môže exekučný súd poskytnúť povinnej, ktorá je limitovaná práve tým, že si dobrovoľne a riadne nesplnila to, čo jej bolo exekučným titulom uložené. Súd preto dospel k záveru, že exekučné konanie je vedené dôvodne a je to práve povinná, ktorá svojím správaním, resp. neplnením judikovanej povinnosti riadne a včas, zapríčinila túto fázu konania, ktorej účelom je v daný okamih nielen vymoženie judikovaného nároku oprávnenej, ale aj náhrady nákladov exekučného konania. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by následne účastníci konania aj dospeli k určitej dohode, nič nebráni oprávnenej, aby na podklade takejto dohody s povinnou vzala svoj návrh na vykonanie exekúcie (celkom, alebo z časti) späť v zmysle Exekučného poriadku. Ani prípadná existencia dohody medzi oprávnenou a povinnou po začatí exekučného konania potom nemôže mať žiaden vplyv na nútený výkon rozhodnutia, pokiaľ oprávnená relevantným spôsobom neprejaví svoju vôľu pohľadávku (prípadne jej časť) nevymáhať. Oprávnená ale v tomto konaní jednoznačne prejavila svoju vôľu pokračovať v nútenom výkone exekučného titulu, keďže povinná si dlhodobo svoju vyživovaciu povinnosť voči nej neplní a preukázateľne od nej dostala finančné prostriedky až potom, čo podala návrh na vykonanie exekúcie. Súd zdôrazňuje, že vyživovacie vzťahy sú prejavom rodinnej solidarity. Jedná sa o zákonnú povinnosť rodičov k ich deťom v materiálnom slova zmysle, aby sa neocitli v stave núdze a ich životná úroveň zodpovedala ich aktuálnym potrebám, keďže vzhľadom na ich vek si svoje potreby (na rozdiel od svojich rodičov, ktorí môžu pracovať), nevedia zabezpečiť samé. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť a rodičia musia vyvinúť všetko úsilie v rámci svojich možností a schopností, aby dokázali svojim deťom tieto potreby zabezpečiť. Vyživovacia povinnosť povinnej k oprávnenej vyplýva priamo zo , nie je podmienená rozsahom jej styku s maloletou, jej životnou situáciou a ani nezaniká v dôsledku toho, že by sa iné osoby boli schopné o oprávnenú primerane postarať aj bez jej pričinenia. Dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie by bola potom daná len v prípade, ak by oprávnená nadobudla schopnosť sama sa živiť, alebo v prípade, že by povinná preukázala, že si svoju vyživovaciu povinnosť (vrátane úhrady zročného výživného) voči oprávnenej plní riadne a včas, teda tak, ako je to určené v predložených súdnych rozhodnutiach, čo však v posudzovanom prípade preukázané nebolo, a povinná to ani netvrdila. Oprávnená potom žiada od povinnej vymoženie iba toho, čo je priznáva vykonateľný exekučný titul. Aj s poukazom na uvedený výklad je zrejmé, že v danom štádiu konania by bolo zastavenie exekúcie nedôvodné a v príkrom rozpore s jej účelom, akcentujúc skutočnosť, že povinná podľa zhodných tvrdení účastníkov konania v celom priebehu exekučného konania oprávnenej uhradila len časť vymáhanej pohľadávky, dvakrát po 170,- eur.

24. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinná ani v konaní o sťažnosti neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. V exekučnom konaní súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinná netvrdila žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

25. V súlade s § 61 ods. 3 Exekučného poriadku per analogiam bol súd zároveň povinný rozhodnúť aj o náhrade trov tohto konania.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

29. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu). Oprávnená bola v tomto konaní úspešná (súd sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnenej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, keďže v sťažnostnom konaní nebola zastúpená advokátom a ani si žiadne trovy konania voči povinnej neuplatnila. ani výslovne neriešia situáciu, ak účastníkovi konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, je na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 10. 2016 súd oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).