Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-83-2019.pdf
PDF · 152.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu CI-servis a.s., Werferova 3, Košice, IČO : 36 180 459, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Mlynská 1, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 22480-2/2016-BA z 03.02.2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.02.2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.02.2016, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej z 03.02.2016 č. 22480-2/2016-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 a zároveň uložil povinnosť žalovanej na náhradu trov konania.
2. Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 700-3414380815- GC04/15 zo dňa 21.10.2015 podľa § 178 ods. 1, písm. a/, deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov (v ďalšom aj: „zákon o sociálnom poistení“) predpísala žalobcovi CI-servis a.s., Werferova 3, Košice za obdobie január 2009 a február 2009 penále v sume 5.467,81 eur, vypočítané z oneskorene uhradenej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (v ďalšom aj: „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.
3. Odôvodnenie označeného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej.
4. Žalobca v odvolaní z 23.11.2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že má za to, že predmetným rozhodnutím a postupom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice bol ukrátený na svojich právach, preto žiadal o jeho zrušenie v celom rozsahu.
5. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej a sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia žalovanej.
6. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.02.2016 č. 22480 - 2/2016 - BA, žalovaná rozhodujúc podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení o odvolaní, ktoré podal zamestnávateľ CI- servis a.s., Werferova 3, Košice, IČO: 36180459 prostredníctvom právneho zástupcu, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 vo veci predpísania penále, podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie zamietla a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, a to rozhodnutie č. 700-3413765412-GC04/12 zo dňa 07.09.2012, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 43367-2/2012-BA z 27.11.2012, ktorým bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 07.09.2012 a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/5/2014 zo dňa 29.04.2015, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/147/2013-71 zo dňa 16.10.2013 (právoplatný dňa 11.08.2015), zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Zároveň poukázala na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozhodnutí.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná citovala § 116 ods. 1, § 118 ods. 1, § 120 ods. 1, 2, § 155 ods. 2, 3, § 156, § 199 ods 1 a ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a uviedla, že v druhostupňovom konaní bolo zistené, že Okresný súd Košice I. uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.09.2010 v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: CI-servis a.s., so sídlom Werferova 3, Košice, IČO: 36184159 o návrhu na povolenie reštrukturalizácie rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči účastníkovi konania. Ďalej konštatovala, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia reštrukturalizačného konania. Toto konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (§ 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 348/2011 Z. z.). Takéto uznesenie sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po tom, čo bolo v obchodnom vestníku skutočne zverejnené (§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z.). V tomto konkrétnom prípade bolo uznesenie Okresného súdu Košice I. o začatí reštrukturalizačného konania sp. zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.09.2010 zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21.09.2010 s tým, že za deň zverejnenia sa považuje deň 22.09.2010. Následne uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18.10.2010, zverejneným v obchodnom vestníku č. OV/2010/204 zo dňa 22.10.2010, Okresný súd Košice I. rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Okresný súd Košice I. v právnej veci povolenej reštrukturalizácie účastníka konania, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 21.02.2011 uznesením sp. zn. 31R/7/2010 zo dňa 09.03.2011 potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania v znení prijatom schvaľovacou schôdzou zo dňa 21.02.2011 a ukončil reštrukturalizáciu účastníka konania. Uvedené uznesenie zo dňa 09.03.2011 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 zo dňa 16.03.2011 a nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná ďalej uviedla, že podľa vyjadrenia prvostupňového orgánu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice do reštrukturalizačného konania prihlásila pohľadávku v celkovej sume 84.881,95 eur, v ktorej boli zahrnuté:
- poistné a príspevky za mesiac marec 2009 v zostávajúcej sume 17.828,25 eur,
- poistné a príspevky za mesiac máj 2010 vo výške 20.722,30 eur,
- poistné a príspevky za mesiac jún 2010 vo výške 23.137,10 eur, -nepredpísané poistné a príspevky za mesiac júl 2010 v sume 23.194,30 eur. Poukázala aj na to, že sociálna poisťovňa v rámci reštrukturalizačného procesu hlasovala proti prijatiu reštrukturalizačného plánu s námietkou, že legislatíva nedovoľuje odpustenie poistného a príspevkov. V rámci schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu mal účastník konania ako dlžník v lehote splatnosti do 20 dní odo dňa záväznosti plánu plniť v prospech sociálnej poisťovne 8 % z prihlásenej výšky pohľadávok a zvyšná časť prihlásenej pohľadávky (92 %) bola podľa plánu odpustená. Účastník konania dňa 29.03.2011 v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu poukázal v prospech sociálnej poisťovne 8 % z objemu prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie v sume 6.790,56 eur. Uvedená suma bola zaevidovaná na poistné a príspevky za obdobie máj 2010 až jún 2010 pomerne. Zvyšná časť pohľadávky na poistnom a príspevkoch za obdobie marec 2009, máj 2010 až júl 2010 v sume 78.091,39 eur mala zaniknúť splnením reštrukturalizačného plánu a táto časť pohľadávky bola sociálnou poisťovňou odpísaná dňa 31.10.2011.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v zmysle vyššie uvedeného do reštrukturalizácie neprihlasovala poistné a príspevky za obdobie uvedené v napadnutom rozhodnutí, t.j. obdobie január 2009 a február 2009. Prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie dňa 21.10.2015, t.j. po schválení reštrukturalizačného plánu a po ukončení reštrukturalizácie účastníka konania. Poistné a príspevky za obdobie január 2009 a február 2009 tak neboli obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne. Žalovaná zaujala názor, že aj keď sa predpísané penále týka obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, samotná pohľadávka sociálnej poisťovne na penále vznikla až 21.10.2015 (predpísaním penále napadnutým rozhodnutím), t.j. v čase keď už bolo reštrukturalizačné konanie ukončené. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka v reštrukturalizácii nebola uplatnená prihláškou a nepôsobili na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
10. Ďalej vyslovila názor, že v zmysle výkladu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa poistné a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie penalizujú bez ohľadu na prebiehajúcu reštrukturalizáciu, resp. bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán z dôvodu, že tieto nároky nie sú súčasťou reštrukturalizačného plánu. To znamená, že penalizácia takéhoto poistného a príspevkov nie je ovplyvnená procesmi reštrukturalizácie. Žalovaná konštatovala, že penále ako sankcia za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou sociálnej poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Uviedla, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t.j. zákonom sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistné a príspevky). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Opätovne zdôraznila, že pohľadávka sociálnej poisťovne na poistnom a príspevkoch za obdobie január 2009 a február 2009 nebola prihlásená do reštrukturalizácie, preto sa reštrukturalizačný plán nevzťahuje na penále viažuce sa na poistné a príspevky za obdobie január 2009 a február 2009, ktoré vzniklo až po potvrdení reštrukturalizačného plánu, a teda v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu neexistovalo. Zaujala stanovisko, že sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále účastníkovi konania aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii túto možnosť nevylučuje.
11. Žalovaná ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice po prekontrolovaní obdobia predpísaného napadnutým rozhodnutím zistila, že za mesiac január 2009 a február 2009 účastník konania predložil riadne mesačné výkazy poistného a príspevkov, mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac január 2009 predložil dňa 24.02.2009 a na jeho základe bol účastník konania povinný odviesť sociálnej poisťovni poistné a príspevky vo výške 26.196,50 eur s dňom splatnosti poistného a príspevkov 02.03.2009. Mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac február 2009 účastník konania predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 25.03.2009 a na jeho základe bol povinný odviesť sociálnej poisťovni poistné a príspevky vo výške 26.788,20 eur s dňom splatnosti poistného a príspevkov 31.03.2009. Kontrolou v systéme Sociálnej poisťovne bolo zistené, že účastník konania ku dňu splatnosti poistného a príspevkov za mesiac január 2009 a február 2009 poistné a príspevky neodviedol vôbec.
12. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 700-3410316709-GC04/09 zo dňa 22.04.2009 predpísala účastníkovi konania dlžné poistné a príspevky za mesiac január 2009 a február 2009 spolu v sume 52.984,70 eur. Účastník konania voči uvedenému rozhodnutiu nepodal riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 01.06.2009. Splatnosť poistného a príspevkov za mesiac január 2009 a február 2009 tak predchádzala procesu začatia povolenia reštrukturalizácie a schváleniu reštrukturalizačného plánu. Zmena splatnosti poistného a príspevkov v danom prípade nie je ovplyvnená procesom reštrukturalizácie schválenej súdom. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice opätovne vykonala v systéme sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov a zistila, že poistné a príspevky za mesiac január 2009 a február 2009 účastník konania zaplatil tak, ako je uvedené v prílohe napadnutého rozhodnutia, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného a príspevkov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa úhrady poistného a príspevkov.
13. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaná konštatovala, že preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistila, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení.
14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 22480-2/2016-BA zo dňa 03.02.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3414380815- GC04/15 zo dňa 21.10.2015.
15. Žalobca v podanej žalobe poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 a uviedol, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odôvodnil tým, že toto rozhodnutie považuje za nedôvodné a nezákonné, a to najmä z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I. sp.zn. 31R/7/2010-352, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011 bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti žalobcu v zmysle príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a uvedené sa týka aj rozhodnutí žalovanej, ktoré žalobca považuje za nezákonné a porušujúce ustanovenia právnych predpisov, a to najmä ustanovenie § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré citoval ako aj ustanovenia § 138 ods. 2 tohto zákona, ktorým sa spravuje ďalší účinok súdom schváleného a potvrdeného plánu reštrukturalizácie, podľa ktorého podriadené pohľadávky, pohľadávky s bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahrňujú a tieto nároky sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Ďalším účinkom je zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok ako aj neprihlásených budúcich pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. Žalobca ďalej konštatoval, že v § 12 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení sa predpokladá možnosť platobnej neschopnosti zamestnávateľa a z toho vyplývajúce obdobie platobnej neschopnosti. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako aj žalovaná postupovali podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení, avšak v rozpore s § 209 ods. 1 zákona, pretože rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového a skutočného stavu a sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, v konaní je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
16. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že je zrejmé, že vzhľadom k obdobiu vyúčtovania penále podľa napadnutých rozhodnutí bola žalovaná účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru, je preto zrejmé, že vedela a musela vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho potvrdení Okresným súdom Košice I. pod sp. zn. 31R/7/2010-352 zo dňa 09.03.2011. Na základe takéhoto schválenia žalovaná vedela o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného žalobcom v reštrukturalizačnom pláne v schválenom období, a teda súhlasila s úhradou dodatočnou a s nemožnosťou tak včasnej ako aj skoršej úhrady dlhu zo strany žalobcu. Ak by žalobca uhradil dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušil by uznesenie súdu a platné právne predpisy. Žalobca sa odvolal aj na § 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.
17. Vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam žalovanej žalobca poukázal najmä na nedostatočne zistený skutkový stav veci, rozpor v odôvodnení rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového orgánu, pričom je zrejmé z odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalovanej, že nekorešponduje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia č. 700-3414380815-GC04/2015 v uvádzaní rôznych období dlžného obdobia a dlžnej sumy poistného a príspevkov s poukazom na obdobie marec 2009, máj až júl 2010, prvostupňové rozhodnutie napriek odvolávaniu sa na text rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžso/5/2014, napriek uvedenému druhostupňové rozhodnutie rozdielne uvádza dôvody a spôsob riešenia už uhradenej čiastky a ponecháva výšku dlžnej čiastky u vypočítaného penále v pôvodnej výške s neuvedením spôsobu zápočtu, resp. nevysporiadaním sa a nezdôvodnením neuplatnenia neuhradených pohľadávok v rámci konkurzného konania, čím tieto v súlade so zákonom zanikli. Je zrejmé, že požadované penále nebolo predmetom výpočtu a prihlásenia do reštrukturalizácie žalovaným, je taktiež zrejmé, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3410316709- GC04/09 zo dňa 22.04.2009 táto predpísala žalobcovi ako účastníkovi konania dlžné poistné za mesiace január 2009 vo výške 26.196,50 eur a za mesiac február 2009 vo výške 26.788,20 eur, t.j. spolu vo výške 52.984,70 eur (podľa prílohy k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3414380815-GC04/15 žalobca uhradil časť dlžného poistného vo výške 27.997,18 eur v období
pred reštrukturalizáciou, t.j. od 27.10.2009 od 15.07.2010 - začatie reštrukturalizačného konania dňa 22.09.2010) a žalovaná doteraz nezdôvodnila prečo akým spôsobom nevymáhala, resp. zanikol zostatok dlhu žalobcu za mesiace január a február 2009 vo výške 24.987,52 eur, taktiež nezdôvodnila prečo ak mala vedomosť o začatí reštrukturalizácie neprihlásila neuhradenú časť pohľadávky za mesiace január a február 2009 ako aj výpočet penále z už uhradeného dlhu.
18. V žalobe žalobca poukázal aj na odôvodnenie rozsudku NS SR č. k. 1Sžso/5/2014, kde v časti 36. odôvodnenia uvádza: „Je jednoznačné, že aj ak zákon č. 461/2003 Z. z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine oproti kolektívnemu mechanizmu reštrukturalizácie. Preto, ak žalovaný je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí postupovať nie podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005 Z. z. ako špeciálny právny predpis v starorímskej právnej zásade - lex specialis derogat legi generali“. Žalobca ďalej poukázal na to, že v súlade s časťou 43. rozsudku Najvyššieho súdu SR mal žalovaný po ukončení reštrukturalizácie naplniť ust. § 151 ods. 1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z. z. a povinne „ex offo“ zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou a odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť. Uvedené sa nestalo, a preto žalovaný naďalej vedie v evidencii stav pohľadávok pred reštrukturalizáciou a z takéhoto stavu evidencie vypočítava penále.
19. V podanej žalobe ďalej žalobca vyslovil názor, že nárok žalobkyne je tzv. starým dlhom žalobcu, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky, t. j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok, ktoré vznikli z titulu, že dlžník porušil svoju povinnosť, rozhoduje, kedy k porušeniu povinnosti došlo (obdobie za mesiace január a február 2009, t. j. všetko pred obdobím začatia reštrukturalizačného konania). Ďalej poukázal na to, že žalovaná bola účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru vedela a musela vedieť o svojom práve, ako aj povinnosti, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jej strany vo vzťahu k predmetnému penále v zákonom stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácie nedošlo. Mal preto za to, že žalovaná mala postupovať podľa § 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnila odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť platiť sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Z týchto dôvodov preto žalobca tvrdil, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutiami a postupom žalovanej, pričom v súlade so zákonným princípom právneho štátu a to princípom právnej istoty a v záujme jej zachovania nie je možné, aby žalovaná konala podľa vlastnej úvahy a prisvojovala si výkladové práva právnych predpisov a konala tak nad rámec zákona.
20. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 15.04.2016 navrhla, aby Krajský súd v Košiciach žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 22480-2/2016 zo dňa 03.02.2016 zamietol. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa okamihu vzniku pohľadávky na penále za obdobie január 2009 a február 2009 žalovaná uviedla, že v tejto otázke je judikatúra Najvyššieho súdu SR ustálená v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Žalovaná mala ďalej za to, že námietka žalobcu, že penále za obdobie január 2009 a február 2009 vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania sp. z. 31R/7/2010 je nedôvodná. Poukázala na skutočnosť, že Najvyšší súd SR je zjednotený aj v právnom názore, že penále nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky na poistnom a príspevkoch. Poukázala na to, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch za obdobie január 2009 a február 2009 nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania, a teda nebola ani zahrnutá do reštrukturalizačného plánu, teda nie je možné na predpísanie penále za uvedené obdobie aplikovať príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vyslovila názor, že sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále povinnému subjektu aj napriek už ukončenej reštrukturalizácii, keďže žiadne ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii túto možnosť nevylučuje. Preto vydaním rozhodnutia vo veci predpísania penále nemôže byť porušený označený zákon. Vo vzťahu k námietke, že Sociálna poisťovňa nezdôvodnila prečo, akým spôsobom nevymáhala, resp. zanikol zostatok dlhu žalobcu za mesiace január a február 2009 vo výške 24.987,52 eur a taktiež nezdôvodnila, prečo, ak mala vedomosť o začatí reštrukturalizácie
neprihlásila neuhradenú časť pohľadávky za mesiace január a február 2009, ako aj výpočet penále z už uhradeného dlhu uviedla, že táto námietka je vo vzťahu k predpísaniu penále za sporné obdobie právne irelevantná a nemá vplyv na správnosť a zákonnosť predpísaného penále. V súlade s ust. § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše penále len z dlžnej sumy poistného a príspevkov, ktorú povinné osoby neodviedli v súlade s príslušnými ustanoveniami označeného zákona. Z prehľadu platieb poistného žalobcu (položky saldokonta odvádzateľa) je zrejmé, že žalobca poistné a príspevky za mesiace január 2009 a február 2009 uhradil v plnej výške ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, t. j. v čase, keď sa reštrukturalizačné konanie začalo (21.09.2010), pohľadávka na poistnom a príspevkoch za obdobie január 2009 a február 2009 neexistovala. Napadnutým rozhodnutím bolo penále predpísané len zo sumy poistného a príspevkov za obdobie január 2009 a február 2009, ktorá nebola zaplatená v zákonnej lehote.
21. Žalobca v replike z 29.09.2016 k vyjadreniu žalovanej namietal, že žalovaná nezdôvodnil, prečo do reštrukturalizačného konania neprihlásila aj penále za pohľadávky za sporné obdobie, pričom ich neprihlásenie má v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu za následok, že sa považujú za odpustené. K samotnému penále uviedol, že ako sankcia vzniká „ex lege“ ako dôsledok omeškania a rozhodnutie žalovanej túto skutočnosť iba deklaruje. Poukázal aj na zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. V závere vyjadrenia poukázal aj na právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/5/2014.
22. Žalovaná v duplike z 04.11.2016 v súvislosti s vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 03.10.2016 zdôraznila, že v čase začatia reštrukturalizačného konania pohľadávka na poistnom a príspevkoch za uvedené obdobie neexistovala. Žalobca síce uhradil poistné a príspevky za mesiace január 2009 a február 2009 na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ale pri ich úhrade nedodržal lehotu splatnosti ustanovenú v § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. poistné a príspevky za príslušné kalendárne mesiace neodviedol včas, a preto bola Sociálna poisťovňa povinná v súlade s § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov penále predpísať. Penále za oneskorenú úhradu poistného a príspevkov za január 2009 a február 2009 nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie vzhľadom na to, že v čase kedy sa reštrukturalizačné konanie začalo, pohľadávka na penále za uvedené obdobie ešte neexistovala a táto bola prvýkrát predpísaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 7003413765412-GC04/12 dňa 07.09.2012 a po jeho zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Najvyšším súdom SR bolo predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 7003414380815- GC04/15 zo dňa 21.10.2015. Penále za sporné obdobie ako pohľadávka sociálnej poisťovne tak vzniklo až jeho predpísaním. Žalovaná trvala na právnom názore, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Zároveň zdôraznila, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení neexistuje žiadna právna prekážka na predpísanie penále po skončení reštrukturalizácie. Citovaný zákon taktiež neukladá sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. V ďalšom poukázala aj na právne závery Najvyššieho súdu SR vyjadrené v rozsudku sp. zn. 1Sžso/5/2014 zo dňa 29.04.2015 s tým, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch za mesiace január 2009 a február 2009 nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania z objektívnych dôvodov a teda nebola ani súčasťou reštrukturalizačného plánu. Schválením reštrukturalizačného plánu nedošlo k zmene dátumov splatnosti výšky poistného a príspevkov za mesiace január a február 2009, splatnosť poistného a príspevkov za uvedené obdobie zostala zachovaná a preto podľa právneho názoru žalovaného bolo penále vypočítané odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa ich zaplatenia a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. V závere žalovaná poukázala aj na rozsudky Krajského súdu v Košiciach vo veciach sp. zn. 7S/9/2016 a 7S/21/2016, v ktorých bola riešená obdobná právna situácia, ako aj v tomto konaní.
23. Konajúci správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7 S/20/2016-69 zo dňa 13. 03. 2017, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovanej ako je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Na základe žalovanou podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 9Sžsk/56/2017 zo dňa 25. 09. 2019 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci na Krajský súd v Košiciach je vec vedená pod novou sp. zn. 7S/83/2019.
24. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený rozsudku č. k. 9Sžsk/56/2017 zo dňa 25. 09. 2019 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
25. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 700- 3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 predpísala žalobcovi penále vo výške 5.467,81 eur vypočítané z oneskorene uhradenej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že vzhľadom k obdobiu vyúčtovania penále spoločnosti bola sociálna poisťovňa účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a členov veriteľského výboru vedel a musel vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho potvrdení rozhodnutím Okresného súdu Košice I. pod sp.zn. : 31R/7/2010-352 zo dňa 09.03.2011. Na základe takéhoto schválenia sociálna poisťovňa vedela o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného spoločnosťou v reštrukturalizačnom pláne schválenom období, a teda súhlasila s úhradou dodatočnou a s nemožnosťou tak včasnej ako aj neskoršej úhrady dlhu zo strany spoločnosti. Ak by spoločnosť uhradila dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušila by uznesenie súdu a platné právne predpisy. Zároveň žalobca vyslovil názor, že nárok sociálnej poisťovne je tzv. starým dlhom spoločnosti, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky, t.j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Ďalej v odvolaní uviedol, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jeho strany vo vzťahu k predmetnému penále v zákonom stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácie nedošlo. Žalobca mal za to, že sociálna poisťovňa mala postupovať v zmysle § 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnila odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť platiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnení nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. O tomto odvolaní žalobcu žalovaná rozhodla rozhodnutím z 03.02.2016 č. 22480-2/2016-BA, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.: 700-3414380815-GC04/15 z 21.10.2015.
26. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 29. 01. 2020 zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu a zástupkyňa žalovanej trvala na argumentácii žalovanej z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj všetkých stanoviskách doručených v tejto veci správnemu súdu.
27. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále.
28. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 116 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov 1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. 2) Súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. 3) Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu. 4) V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. 5) Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
30. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
31. Podľa § 132 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
32. Podľa § 155 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
33. Podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
34. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/56/2017 zo dňa 25. 09. 2019, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/20/2016-69 zo dňa 13. 03. 2017 v tejto veci, z ktorého okrem iného vyplýva :
„19. Skutkový stav v danej veci nebol sporný. Spornou sa v konaní stala otázka, či sťažovateľka mohla žalobcovi po skončení reštrukturalizácie predpísať penále za omeškanie s platením poistného a príspevkov alebo išlo o pohľadávku, ktorú bola povinná prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní. Vzhľadom na to, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 21.10.2015 bolo predpísané penále za obdobie január 2009 a február 2009, mal krajský súd za to, že ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t. j. k 13.09.2010, musela byť sťažovateľke zrejmá predmetná pohľadávka na poistnom a príspevkoch, a preto bolo jej povinnosťou prihlásiť si ju do reštrukturalizačného konania.
20. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. rozsudok sp. zn. 9Sžso/10/2013 zo dňa 28.04.2014 (prijatý správnym kolégiom najvyššieho
súdu aj ako judikát pod č. R 63/2015), v ktorom je vyslovený právny názor, že „... pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. ... Kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaná preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky podľa ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.“. Rovnako v rozsudku sp. zn. 7Sžso/36/2012 zo dňa 25.09.2013 najvyšší súd konštatoval, že penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je príslušenstvom pohľadávky, ani nie je akcesorickým záväzkom a nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením povinnosti zaplatiť poistné včas a v správnej výške vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále a až týmto momentom dochádza ku vzniku pohľadávky.
21. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že pohľadávka sťažovateľky z titulu penále za omeškanie s platením poistného za obdobie január 2009 a február 2009 vznikla až jeho predpísaním rozhodnutím zo dňa 07.09.2012, teda po skončení reštrukturalizácie, čo znamená, že v čase prihlasovania pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní neexistovala, a preto nemohla byť prihlásená.
22. V prejednávanej veci preto neobstojí ani námietka žalobcu, že sťažovateľka mala postupovať podľa § 151 ods. 1 druhá veta zákona č. 7/2005 Z. z. a odpísať pohľadávku, na plnenie ktorej žalobca nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu, lebo nešlo o pohľadávku prihlásenú v reštrukturalizačnom konaní. Reštrukturalizácia sa v tomto prípade nedotkla ani poistného, z ktorého bolo predpísané penále, pretože išlo o obdobie omeškania pred začatím reštrukturalizácie.
23. Kasačný súd sa stotožnil s tvrdením sťažovateľky, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval ustálenú judikatúru najvyššieho súdu najmä v otázke vzniku pohľadávky v dôsledku porušenia povinnosti odviesť poistné včas a v správnej sume. Záverom kasačný súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/41/2017 zo dňa 18.07.2018 a sp. zn. 7Sžsk/30/2017 zo dňa 27.11.2018, v ktorých najvyšší súd zaujal v skutkovo a právne takmer totožnej veci týkajúcej sa žalobcu rovnaký právny názor, ako je vyslovený v tomto rozsudku.
24. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného kasačným súdom v tomto rozsudku, vec opätovne prejednať a závery, ku ktorým dospeje, riadne a zrozumiteľne odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).“
35. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 29. 01. 2020 bol oboznámený aj obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. 12. 2019 vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sžsk/52/2018, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. 6. 2016 č. k. 7S/21/2016-70 (NS SR rozsudok KS v Košiciach, ktorým boli rozhodnutia žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušené zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol), vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej o predpísaní penále spolu v sume 25.117,71 Eur vypočítaných z oneskorene uhradenej sumy poistného a príspevkov žalobcom vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha a to za obdobie január až december 2006, január až apríl 2007, jún 2007, september až december 2007 a január až december 2008. V danej veci totožní účastníci konania argumentovali rovnako ako v tejto veci, pričom ich stanoviská, ako aj právne názory, ktoré zaujali vo veci vedenej pod sp. zn. 7S/21/2016 boli zhodné ako v tejto veci vedenej pod sp. zn. 7S/83/2019. Správny súd zároveň konštatuje, že skutkové okolnosti v týchto veciach sú v zásade zhodné, preto právne závery z označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sžsk/52/2018 možno použiť aj pre toto súdne preskúmavacie konanie.
36. Podľa právnych záverov Najvyššieho súdu SR vyslovených v odôvodnení rozsudku sp. zn. 7Sžk/52/2018 z 18.12.2019 :
„30. ...... V posudzovanej veci bola spornou otázka, či žalovaná mohla žalobcovi po skončení reštrukturalizácie predpísať penále za omeškanie s platením poistného a príspevkov alebo išlo o pohľadávku, ktorú bola povinná prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní.
31. Odvolací súd považuje za potrebné k predmetnej problematike poukázať na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu napr. rozsudok sp. zn. 9Sžso/10/2013 z 28. 4. 2014 (prijatý správnym kolégiom Najvyššieho súdu SR aj ako judikát pod číslom R 63/2015), v ktorom je vyslovený právny názor, že: … pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. … Kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaná preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky podľa ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.. Rovnako v rozsudku sp. zn.7Sžso/36/2012 z 25. septembra 2013 Najvyšší súd SR konštatoval, že penále podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie príslušenstvom pohľadávky, ani nie je akcesorickým záväzkom a nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením povinnosti zaplatiť poistné včas a správnej výške vzniká žalovanej právo predpísať penále a s týmto momentom dochádza k vzniku pohľadávky.
32. Penále je sankcia za porušenie povinnosti odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, t.j. na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zákona č. 461/2003 Z. z., a až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje povinnosť pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe (bližšie pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/20/2013, sp. zn. 7Sžso/36/2012, ako i sp. zn. 10Sžso/58/2013).
33. V zmysle vyššie uvedeného možno vyvodiť teda záver, že pohľadávka žalovanej z titulu penále za omeškanie s platením poistného za predmetné obdobie vznikla až jeho predpísaním a to rozhodnutím zo dňa 7. septembra 2012, t.j. po skončení reštrukturalizácie, čo znamená, že v čase prihlasovania pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní neexistovala, a preto nemohla byť prihlásená.
34. V prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaná mala po ukončení reštrukturalizácie naplniť § 151 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z. a ex offo zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou a teda odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, nakoľko nešlo o pohľadávku prihlásenú v reštrukturalizačnom konaní. Reštrukturalizácia sa v danom prípade nedotkla ani poistného, z ktorého bolo predpísané penále, pretože išlo o obdobie omeškania pred začatím reštrukturalizácie. A teda reštrukturalizačné konanie v predmetnej veci nemalo vplyv na omeškanie žalobcu s platením poistného a príspevkov, keďže tieto boli (oneskorene) zaplatené pred začatím reštrukturalizačného konania.“
37. V danom prípade súd z predloženej písomnej dokumentácie mal za preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradami poistného a príspevkov, v dôsledku čoho mu bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 podľa § 178 ods. 1 písm. a/, 9. bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predpísané penále vo výške 5.467,81 eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné (táto skutočnosť vyplýva z prílohy k rozhodnutiu č. 700-3414380815-GC04/15), že žalobca na úhradu svojho dlhu z vyššie uvedeného titulu zaplatil dňa 27.10.2009 sumu 6.503,22 eur, dňa 10.02.2010 sumu 4.492,63 eur, dňa 07.04.2010 sumu 637,47 eur, dňa 10.05.2010 sumu 1.476,89 eur, dňa 11.05.2010 sumu 3.400,- eur, dňa 12.07.2010 sumu 3.667,30 eur, dňa 12.05.2010 sumu 600,- eur, dňa 11.06.2010 sumu 5.418,99 eur, dňa 12.07.2010 sumu 600,68 eur a dňa 15.07.2010 sumu 1.200,- eur, čím celkovo zaplatil poistné a príspevky v sume 27.997,18 eur, z toho sumu 26.196,50 euro na vyrovnanie záväzku z titulu nezaplateného poistného a príspevkov za mesiac január 2009 (s dátumom splatnosti poistného a príspevkov dňa 02.03.2009) a
sumu 1.800,68 eur na vyrovnanie záväzku z titulu nezaplateného poistného a príspevkov za mesiac február 2009 (s dátumom splatnosti poistného a príspevkov dňa 31.0.32009). Súd v konaní mal za preukázané, že zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice I. sp. zn. 31R/7/2010 zo dňa 18.10.2010 v Obchodnom vestníku č. OV/2010/2004 zo dňa 22.10.2010 Okresný súd Košice I. rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka, t.j. žalobcu v tomto konaní.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/56/2017 z 25. 9. 2019 a sp. zn. 7Sžsk/52/2018 z 18. 12. 2019 súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Predovšetkým správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že vo veci v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý medzi účastníkmi konania nebol sporný. Pri odpovedi na otázku, či žalovaná mohla žalobcovi po skončení reštrukturalizácie predpísať penále za omeškanie s platením poistného a príspevkov, alebo išlo o pohľadávku, ktorú bola žalovaná povinná prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní správny súd odkazuje v celom rozsahu na právne závery vyplývajúce z vyššie označených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých (aj s poukazom na ustálenú judikatúru) „.... pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. …, kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní“. Z uvedených dôvodov Sociálna poisťovňa preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky v zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pohľadávka žalovanej voči žalobcovi z titulu penále za omeškanie s platením poistného a príspevkov za obdobie január a február 2009 vznikla až jej predpísaním rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovanej a keďže v danom prípade táto pohľadávka z objektívnych dôvodov nemohla byť prihlásená do reštrukturalizačného konania, neprichádza do úvahy ani postup v zmysle § 151 ods. 1 veta druhá zákona o sociálnom poistení o povinnosti zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou.
39. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcom uplatnené žalobné dôvody správny súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné a preto správnu žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
40. O trovách konania (vrátane trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP) súd rozhodol podľa § 167 a nasledujúcich SSP tak, že právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanej v konaní nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od neúspešného žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.