Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-54-2019.pdf
PDF · 70.47 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/54/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, proti povinnému: C., o vymoženie 16,59 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 6Er/171/2010-10 zo dňa 03.04.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
Nepriznáva účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,99 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že dňa 07.11.2016 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Správy o nemajetnosti povinného vyplývajú z predloženého exekučného spisu. S poukazom na zistenú nemajetnosť povinného preto súd prvej inštancie exekúciu v zmysle príslušných ustanovení zákona zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie, na ktorú úhradu zaviazal oprávneného, pretože povinný, ktorý by inak trovy musel znášať, nemá majetok na ich úhradu. Súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur, bankové poplatky vo výške 0,20 eura a náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,60 eura. Nepriznal mu poštovné vo výške 3,40 eura nakoľko ide o budúce výdavky a uplatnenú sumu 3,32 eur ako náklady administratívy, pretože ide o náhradu za administratívne práce, ktoré sú v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnuté v odmene súdneho exekútora podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Prípustnosť odvolania opieral o ust. § 357 písm. m) CSP. Z obsahu odvolania vplýva, že oprávnený podal odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie nakoľko vyslovil, že so zastavením exekúcie súhlasí, avšak namietal, že exekúcia nemala byť zastavená pre nemajetnosť povinného ale z dôvodu uvedeného v ust. § 57 ods. 1 písm. b) a to pre stratu účinnosti exekučného titulu čo má vplyv pre rozhodnutie o trovách konania. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v čase účinnosti ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (do 31.08.2008), podľa ktorého o. i. rozhodnutie o uložení pokuty vykonať v lehote 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Prekluzívna 3-ročná lehota v tomto prípade začala plynúť dňa 20.05.2008 a uplynula dňa 20.05.2011. Predmetné ust. bolo
novelou zákona 298/2008 Z. z. účinnou od 01.09.2008 vypustené, pričom v súlade s princípom zákazu retroaktivity je v danom prípade potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta priaznivejší. Nemožno zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, ak táto už bola zastavená na základe preklúzie. Zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný existujú tri výnimky (§ 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku), ktoré v tomto prípade neprichádzajú do úvahy. Oprávnený podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia včas dňa 15.02.2010, t.j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty, nemajetnosť povinného bola pravdepodobné zistená po uplynutí prekluzívnej doby a na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz. Navrhol zastaviť exekúciu ku dňu 20.05.2011 a na úhradu trov exekúcie zaviazať povinného alternatívne, trovy účastníkom exekučného konania nepriznať.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, exekučného spisu EX 5004/07, odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj uplatnenými odvolacími námietkami oprávneným odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav vecí nevyhnutný pre posúdenie náhrady trov exekúcie ako aj správne právne vec posúdil. 9. Je vecou oprávneného, či podá návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky, pričom v čase začatia exekučného konania bolo na vôli oprávneného, ktorého súdneho exekútora osloví. Je zrejmé, že súdny exekútor vykonal úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, a to podanie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie a následná lustrácia majetku povinného. Nakoľko súdny exekútor začal konať na základe návrhu oprávneného, vykonal úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou stanovenou v zákone, je zrejmé, že mu vznikol nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov a na paušálnu odmenu. Otázne však je, kto mu tieto trovy nahradí, pričom platí, že súdny exekútor ma vždy nárok na ich úhradu, ak mu trovy exekúcie vzniku. 10. Zo zásady, že trovy exekúcie platí povinný existujú 3 výnimky ustanovené v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Jednou z výnimiek je zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Za procesnej situácie akou je zastavenie exekúcie pre stratu účinnosti exekučného titulu, by na úhradu trov exekúcie bol zaviazaný povinný v zmysle zásady, že trovy exekúcie platí v zásade povinný, pravdaže len v prípade, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Súd prvej inštancie však zistil, že povinný je nemajetný a jeho nemajetnosť v každom prípade spôsobuje to, že ho nemožno zaviazať ani na úhradu trov exekúcie. Zmena dôvodu zastavenia exekúcie, by preto nezmenila nič na závere, že trovy exekúcie je povinný zaplatiť oprávnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobných veciach viac krát vyslovil názor, že aj v prípade, ak exekúcia nie je zastavená pre nemajetnosť povinného, avšak ten je nemajetný, je na úhradu trov exekúcie potrebné zaviazať oprávneného. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 02.2012). 11. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v dôsledku čoho bolo potvrdené postupom podľa § 387 CSP. 12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a ostatným účastníkom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).