Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Co-109-2019.pdf
PDF · 92.45 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., o zaplatenie 680,88,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 14Csp/2/2019-87 zo dňa 16. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 14Csp/2/2019-87 zo dňa 16. septembra 2019, p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zamietol žalobu a druhou výrokovou vetou nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.
2. Na odôvodnenie súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 02.04.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 680,88,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.04.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a.s. a žalovanou uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur. Právny predchodca žalobcu postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanú upozornil pred zosplatnením úveru, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a keďže žalovaná v určenej lehote nevykonala úhradu pohľadávky, pristúpil právny predchodca žalobcu k zosplatneniu.
3. Súd posúdil uzavretú zmluvu ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a zároveň uviedol, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pretože pôvodný veriteľ vystupoval pri uzatváraní zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Taktiež ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v režime zákona č. 129/2010 Z.z.
4. Keďže v predmetnej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, skúmal okresný súd, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná v súlade s ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom dodržal ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka ako aj sprísnené podmienky na zosplatnenie upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 18.05.2016 upozornil žalovanú na omeškanie a poskytol jej lehotu 15 dní na zaplatenie omeškanej sumy s upozornením, že inak môže úver predčasne zosplatniť, pričom k tomuto dňu bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 15.02.2016 tri mesiace a pre nezaplatenie tejto omeškanej splátky pristúpil k zosplatneniu dlhu v lehote do splatnosti
nasledujúcej splátky od zaslania upozornenia listom zo dňa 13.06.2016. Dňa 16.06.2016, t.j. doručením oznámenia o zosplatnení, sa stala splatnou celá pohľadávka. V prípade zosplatnenia dlhu začína v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Súd uviedol, že premlčacia doba je v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a nesplnenou splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, je splátka splatná dňa 15.02.2016, nakoľko jedine s touto splátkou bola žalovaná v omeškaní 3 mesiace ku dňu vyhotovenia výzvy pôvodného veriteľa na možnosť uplatnenia zosplatnenia. Odo dňa splatnosti tejto splátky začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 15.02.2019, čím došlo k premlčaniu celej pohľadávky z úveru. Keďže žalobca podal žalobu na súde až dňa 02.04.2019, okresný súd dospel k záveru, že zmeškal premlčaciu dobu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, a preto má nárok na náhradu trov konania. Podľa obsahu spisu mal však súd za preukázané, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s čl. 17 Civilného sporového poriadku.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní uviedol, že zosplatnenie úveru znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok, a preto v uvedenom prípade nejde o odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluva ostala v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva došlo k zmene termínu splatnosti splátok úveru, a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené. Žalobca poukázal na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 13.06.2019, a teda pohľadávku nie je možné považovať za premlčanú. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie súdu je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, pričom poukázal aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obsahom ktorého je právo účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby boli rozhodnutia súdu zdôvodnené a presvedčivé. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP). Rozsudok v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
9. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2019 (podanou elektronicky dňa 02.04.2019) domáhal zaplatenia istiny vo výške 680,88,- Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 15.04.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa táto zaviazala vrátiť v splátkach a vo výške podľa zmluvy o úvere. Žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne, v dôsledku čoho uplatnil právny predchodca žalobcu postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalovanú pred zosplatnením úveru upozornil a oboznámil ju, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a vyzval ju na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala v stanovenej lehote, pristúpil právny predchodca žalobcu k zosplatneniu úveru.
10. Z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.05.2016 mal odvolací súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že ku dňu 17.05.2016 bola pohľadávka banky viac ako tri mesiace po lehote splatnosti. Uvedené vyplýva aj z predloženej tabuľky úhrad, z ktorej mal súd za preukázané, že žalovaná nesplatila splátku splatnú dňa 15.02.2016, a teda na základe tejto neuhradenej splátky došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, ku ktorému došlo dňa 13.06.2016.
11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže tento typ zmluvy je absolútnym obchodom a takáto zmluva je vždy uzatváraná v zmysle Obchodného zákonníka. S ohľadom na povahu zmluvných strán - dodávateľ a spotrebiteľ - je však nevyhnutné považovať predmetnú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú a poskytnutý úver za spotrebiteľský, na ktoré sa vzťahujú okrem ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Pre rozhodnutie sporu bolo nevyhnutné určiť začiatok plynutia premlčacej doby pre vymáhanie pohľadávky a v nadväznosti na to aj koniec premlčacej doby. Z druhej vety ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Na základe citovaného ustanovenia je možné vyvodiť, že pokiaľ sú splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, stane sa splatný celý dlh, ktorého premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Právnou skutočnosťou, ktorá určuje začiatok plynutia premlčacej doby je teda omeškanie so zaplatením tej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
20. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru musia byť splnené aj podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z tohto ustanovenia vyplýva, že upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienkou pre výkon tohto práva. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.02.2016. Vo výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.05.2016 právny predchodca žalobcu konštatoval, že jeho pohľadávka bola ku dňu 17.05.2016 viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, a teda že žalovaná dlhuje sumu vo výške 172,15,- Eur. Právny predchodca žalobcu určil žalovanej lehotu na uhradenie dlžnej sumy a upozornil ju na svoje oprávnenie postupovať podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil dňa 13.06.2016.
21. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti zmeškanej splátky, pre ktorú vyhlásil veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru. Premlčacia doba teda začala plynúť 15.02.2016 a uplynula dňa 15.02.2019. Jej uplynutím došlo k premlčaniu celej pohľadávky a je nutné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žaloba žalobcu zo dňa 02.04.2019 bola podaná po uplynutí premlčacej doby.
22. Žalobca síce v odvolaní namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, avšak toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom neodôvodnil, len poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky ponímajúce o práve na spravodlivý proces. Odvolací súd zastáva názor, že mu neprináleží hodnotiť základné práva a slobody v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, preto sa s touto námietkou žalobcu bližšie nezaoberal, len konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, vyplýva z neho, aké dôkazy súd vykonal a na základe akých zákonných ustanovení dospel k vyslovenému názoru. Svoje rozhodnutie okresný súd dostatočne odôvodnil a dospel k správnemu záveru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).