Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-165-2018.pdf
PDF · 90.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-40Csp/165/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanej: B. Š.Á., K.. XX.X.XXXX, O. B. S., Z. Č.. X, o zaplatenie 930,91 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 165 eur spolu s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 21.9.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie o zaplatenie sumy 155,70 eur s príslušenstvom zastavuje.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2018 sa právna predchodkyňa žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 1) domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 930,91 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.9.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 26.8.2013 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (revolvingový úver), na základe ktorej sa právna predchodkyňa žalobcu zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu. Ku dňu vystaveniu výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 450 eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 15 eur mesačne. Žalovaná začala úverový rámec čerpať od 2.9.2013. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy spočívajúce v opakovanom platení povinných splátok v stanovenej výške, preto veriteľ listom zo dňa 7.11.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku. Ďalej uviedla, že v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN (poukázala na rozhodnutie KS v PO zo dňa 27.1.2011 sp.zn. 6Co/95/2010). Žalovaná vykonala debetné transakcie za obdobie od 2.9.2013 do 31.5.2014 vo výške 450 eur a kreditné operácie vo výške 285 eur. Žalovaná suma 930,91 eur pozostáva z istiny 347,38 eur, poplatkov 69,30 eur, štandardného úroku 427,83 eur a sankčného úroku 86,40 eur. Ďalej špecifikovala pojmy Sankčná úroková sadzba a Štandardná úroková sadzba. V závere uviedla, že berie žalobu v časti o zaplatenie 155,70 eur (poplatky a sankčný úrok) a prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Nový petit žaloby znie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 775,21 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.9.2018 do zaplatenia a žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Uznesením č.k. 40Csp/165/2018-67 zo dňa 30.1.2019 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšej žalobkyne - Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 1, vstúpil do konania ako žalobca - Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2019.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami a s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 25.6.2019. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Súd spor rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ CSP a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.1.2020, za splnenia podmienok uvedených v § 219 ods. 3 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Súd mal preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31320155, so sídlom v Bratislave, v zastúpení Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, so sídlom v Kežmarku ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 26.8.2013 uzatvorená Zmluva o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úverový rámec vo výške 2 400 eur, ktorý sa zaviazala žalovaná uhrádzať v mesačných splátkach po 80 eur pri úrokovej sadzbe 1,9 % p.m., resp. 22,80 % p.a. Vo vyhlásení klienta je ďalej uvedené, že pri predpokladanej výške spotrebiteľského úveru 2 400 eur, pri počte splátok 12, výške splátky 200 eur (prvej až predposlednej) a poslednej 524,50 eur, je predpokladaná RPMN vo výške 24,21 %. Z výpisu z účtu žalovanej mal súd preukázané, že tá čerpala spolu 450 eur, a to dňa 2.9.2013 sumu 200 eur, dňa 30.5.2014 sumu 50 eur, sumu 35,52 eur, sumu 20 eur, sumu 10 eur, sumu 20 eur a dňa 3.6.2014 sumu 50 eur, sumu 12,09 eur, sumu 28,51 eur, sumu 12,02 eur a sumu 11,76 eur. Zo strany žalovanej došlo k úhrade sumy spolu 285 eur, čo žalobca nepopiera.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; a zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanou, zmluvou označenou ako „Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro“ vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany právnej predchodkyne žalobcu poskytnutý žalovanej úverový rámec, t.j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná čerpala prostredníctvom kreditnej karty. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právna predchodkyňa žalobcu mala pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ (žalovaná) - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany právnej predchodkyne bol pripravený bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a súčasne zo strany právnej predchodkyne žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť celého ním požadovaného nároku. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.
17. V prvom rade súd skúmal otázku platnosti zmluvy/žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak predmetný údaj je nesprávny. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanej bol schválený úverový rámec vo výške 2 400 eur, ktorý mala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur. Tieto hodnoty boli použité aj pri indikatívnom výpočte RPMN uvedenom v zmluve, ktorý bol uvedený vo výške 24,21 %. V zmysle bodu 11 časti V. Vyhlásenia klienta žalovaná súhlasila s tým, že banka je oprávnená po posúdení schopností žalovanej splácať úver, poskytnúť jej nižší úverový rámec, ako žiadala, resp. ako jej bol schválený.
18. Zmluva uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanou obsahuje príkladný výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá tak bola dojednané neurčitým spôsobom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda neplatne, a preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považoval súd úver za bezúročný a bez poplatkov.
19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nebol uvedený správne, keď vychádzal z nesprávnych vstupných údajov, a preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považoval súd úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemal právny nárok na zmluvné úroky a poplatky. Súd konštatuje, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Účel právnej úpravy vyžaduje, aby spotrebiteľ mal informáciu o správnej hodnote RPMN ešte pred uzavretím zmluvy.
20. Žalobca sa odvolával na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/95/2010 zo dňa 27.01.2011, podľa ktorého výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť. Súd sa však s jeho názorom nestotožnil a právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v citovanom rozhodnutí nie je pre konajúci súd záväzný. Naopak, napr. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí sp.zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10.10.2012 vyslovil opačný názor, že aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Preto súd ako už bolo vyššie uvedené, vzhľadom na absenciu údaju o RPMN považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
21. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za úver poskytnutý bez úroku a bez poplatkov, a teda že žalobca má nárok len na vrátenie sumy, ktorá bola žalovanej reálne poskytnutá. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná celkovo čerpala sumu 450 eur a zaplatila celkovo sumu 285 eur, žalobca má preto nárok len na zaplatenie sumy 165 eur. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel.
22. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením dlhu, súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 21.9.2018 do zaplatenia.
23. V časti zaplatenia poplatkov a sankčného úroku s prislúchajúcim úrokom z omeškania (t.j. o zaplatenie 155,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 155,70 eur od 21.9.2018 do zaplatenia), v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd konanie podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP zastavil a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala prevažný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani jej zo spisu žiadne preukázané trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).