Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-44-2023.pdf
PDF · 100.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.02.2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/70/2014 zo dňa 05.06.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku,
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. XXX, okr. D. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. 1Pv 580/12/7707-40 zo dňa 13.10.2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- ako štatutárny zástupca spoločnosti E., D., F. XX/XX, G., IČO: XXXXXXXX po uzavretí Dohody o dodaní výrobkov zo dňa 12.05.2011 so spoločnosťou A. H., D.. I. XX, H., IČO: XXXXXXXXX prevzal v H. plastové nádrže, kde 12.05.2011 dodal J. H. v K. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- eur, A. L. v H. 3 ks nádrží a prevzal od neho hotovosť 3.150,- eur, M. M. v B. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.199,- eur a dňa 13.05.2011 dodal C. B. v K. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- eur, kde prevzaté finančné prostriedky v zmysle dohody do 2 dní nezúčtoval a neodovzdal H. H., ale použil ich pre vlastnú potrebu, čím takto spoločnosti A. H., D.. H. spôsobil škodu vo výške 7.147,- eur,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného A. H., D., I. XX, H., IČO: XXXXXXXX o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
- ako štatutárny zástupca spoločnosti E., D., F. XX/XX, G., IČO: XXXXXXXX po uzavretí Dohody o dodaní výrobkov zo dňa 12.05.2011 so spoločnosťou A. H. D.. I. XX, H., IČO: XXXXXXXXX prevzal v H. plastové nádrže, kde 12.05.2011 dodal J. H. v K. 1ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- eur, A. L. v H. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.050,- eur, M. M. v B. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.199,- eur a dňa 13.05.2011 dodal C. B. v K. 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- eur, kde prevzaté finančné prostriedky v zmysle dohody do dvoch dní nezúčtoval a neodovzdal
H. H., konateľovi v danom čase, ale použil ich pre vlastnú potrebu, čím takto spoločnosti A. H., D.. H. spôsobil škodu vo výške 5.047,- eur.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody na 18 mesiacov. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil okresný súd obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A. H. D., I. XX, H., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 5.047,- eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú A. H. D., I. XX, H., IČO: XXXXXXXX odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku podal obžalovaný odvolanie, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd opätovne nesprávne rozhodol vo veci, vo svojom rozhodnutí sa nedostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, keď obžalovaného uznal vinným a nebral do úvahy žiadne argumenty a okolnosti, ktoré svedčia o jeho nevine. Prvostupňový súd podľa jeho názoru nedostatočne a nedôsledne vyhodnotil všetky dôkazy v tejto trestnej veci, keďže vychádzal len z výpovede poškodeného a nebral do úvahy ostatné výpovede svedkov, výpoveď obžalovaného a ostatné dôkazy. Súd mal v uvedenej veci brať do úvahy všetky dôkazy a až následne vyhodnotiť dôkaznú situáciu a rozhodnúť. Okresný súd po zrušení veci krajským súdom dopočul v tomto konaní svedkyňu C. J. a znalca N. J. D., ktorý bol do konania pribratý, avšak nesprávne vyhodnotil ich výpovede s prihliadnutím na súhrn všetkých ostatných dôkazov. Ani po vykonaní ďalších dôkazov obžalovanému podľa jeho názoru nebola preukázaná vina, necíti sa byť vinným a skutok sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného H. J. H., ktorý podrobne popísal spoluprácu s ním, kde spočiatku spolupráca fungovala bezproblémovo, ale neskôr nastali problémy, pretože obžalovaný mal poškodenému odovzdávať menej peňazí, stále sa na niečo vyhováral, preto to bolo riešené zmluvne, bola podpísaná zmenka a malo byť odovzdaných 50 nádrží, asi 6 plastových nádrží mal odovzdať zákazníkom spolu s faktúrami a príslušnou dokumentáciou, následne mal od zákazníkov prijať peniaze, ktoré mal v sídle poškodenej spoločnosti odovzdať poškodenému alebo na účet spoločnosti, keďže tieto peniaze neodovzdal a ponechal si ich, dopustil sa trestného činu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však podľa názoru obžalovaného nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa dopustil trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Svedkovia J. H., N. A. L., M. M. a C. B. popísali spôsob dodania plastových nádrží a zhodne uviedli, že peniaze vyplatili osobe, ktorá dodala tieto nádrže, pričom svedok B. obžalovaného pri rekognícii aj opoznal. Obžalovaný v podanom odvolaní nepopiera, že uvedené nádrže od poškodeného prevzal, prevzal aj od uvedených zákazníkov peniaze, tieto peniaze odovzdal H. H.. Spolupráca medzí ním a poškodenou spoločnosťou začala na základe ústnej dohody asi v apríli 2011, kedy sa ústne dohodli, že bude zabezpečovať prepravu plastových nádrží pre jeho klientov za odmenu 15 Kč za 1 km cesty. Na začiatku mu H. vyplácal odmenu vypočítanú podľa kilometrov bez vystavovania faktúr. Spočiatku mu H. dával dve faktúry vypísané ručne, jednu nechal klientovi a druhú, podpísanú klientom, mal vrátiť poškodenému, keďže ich však od neho poškodený nechcel, neskôr ich vyhodil. H. si až dodatočne urobil poriadok v účtovníctve, avšak nemohlo ísť o tie isté faktúry, ktoré boli vystavené predtým v čase ich spolupráce. Postupom času došlo k podpísaniu dohody o dodaní plastových nádrží, ktorá bola zaistená aj zmenkou, kde pri nakladaní a preberaní ďalších plastových nádrží mal tieto dokumenty H. vopred pripravené a ktoré obžalovaný podpísal. V zmluve je uvedených 10 plastových nádrží, ale pri podpise zmluvy ich toľko neprevzal, prevzal ich menej, minimálne 4 ks, ale 10 ks ich určite nebolo. Túto zmluvu podpísal z toho dôvodu, že H. na tom trval a obžalovaný si myslel, že to bude vec budúcna. Svedok O. B. potvrdil, že po rozvoze prevzaté peniaze obžalovaný odovzdal poškodenému, svedok obžalovaného čakal vonku, ale videl spokojnosť H., keď vyšli spolu von. Z uvedeného podľa názoru obžalovaného jasne vyplýva, že v kancelárii H. dochádzalo k odovzdaniu peňazí od klientov, pretože za iným účelom do tejto kancelárie ani nechodili, teda nič nenasvedčovalo tomu, že by peniaze neodovzdal, práve naopak, hneď po tom začali s vybavovaním a nakladaním ďalších plastových nádrží, ktoré mali byť ďalej dodané, v opačnom prípade by nedošlo k nakladaniu ďalších plastových nádrží. Obžalovaný ďalej v podanom odvolaní namietal, že má zato, že doklady, ktoré boli odovzdané znalcovi, boli urobené dodatočne na základe faktúr, ktoré boli vypísané rukou pánom H. a zaúčtované na základe saldokonta do účtovníctva. Všetky sporné faktúry boli uvedené od čísla jeden, čo nie je ani možné týmto spôsobom zaúčtovať do účtovníctva, keďže predošlé faktúry
by mali byť vystavené aj na ďalších najmenej osem nádrží, ktoré boli odovzdané klientom, taktiež vyfaktúrované a odovzdané peniaze pánovi H., avšak ani jedna z týchto faktúr sa v spise nenachádza, takže ani k predošlým obchodom sa faktúry nevystavovali, neboli potvrdené odberateľmi a nevkladali sa do účtovníctva. Faktúry uvedené v obžalobe boli riadne odovzdané poškodenému H., pričom to, že boli zaúčtované do účtovníctva, bolo len dodatočné tvrdenie a účtovníčka zaúčtovala iba tie faktúry, ktoré jej dal poškodený. O ostatných faktúrach svedkyňa C. J. vypovedať nevedela a neboli ani doložené súdu, čiže znalec musel tvrdiť a vychádzať ź tých faktúr, ktoré mal k dispozícii a aj on tvrdí, že išlo o prvé faktúry vnesené do účtovníctva, navyše faktúry, ktoré ani neboli podpísané odberateľmi a je sporné, či boli vôbec vypísané vo forme, na akú sa formát na faktúru vyžaduje. Vykonaným dokazovaním nebolo podľa názoru odvolateľa preukázané, žeby obžalovaný neodovzdal finančné prostriedky za nádrže poškodenému H., navyše tento počas konania menil výšku týchto faktúr, čo tiež podľa odvolateľa vyplýva o nedôveryhodnosti jeho výpovede, keďže mali existovať faktúry, ktoré mali byť doložené do účtovníctva a z nich malo byť jednoznačne jasné, o aké sumy by išlo, pokiaľ by obžalovaný neuhradil poškodenému. Obchody mali byť vykonávané od začiatku apríla do 9.5., avšak za mesiac apríl nebolo vedené žiadne účtovníctvo a neboli preukázané žiadne iné faktúry, ktoré mali byť vystavené. Aj faktúra, ktorá mala byť vyplatená cez účet od odberateľa P., vystavená nebola, v tejto časti si nebol poškodený H. istý, tak túto sumu zobral späť, pričom mu bola na základe toho, ako mu ju odovzdal tak aj ďalším trom alebo štyrom susedom, vyplatená na účet, nie však na firemný účet, ale na účet osobný a ani táto faktúra a výplata na túto faktúru nefiguruje na firemnom účte tejto spoločnosti, o čom svedčí podľa názoru odvolateľa fakt, že poškodený H. vo svojej výpovedi nehovoril pravdu a prinajmenšom aj v tomto smere je jeho výpoveď sporná. Z týchto predložených dôkazov nie je možné podľa názoru odvolateľa vyvodiť vinu obžalovaného. Dôvodom ukončenia spolupráce bolo to, že poškodený H. nedodržal dohodu o odmene pri prevážaní plastových nádrží, obžalovaný si svoju odmenu odrátal z peňazí od klientov po dohode s H., následne mu aj zvyšok peňazí odovzdal a ukončil s ním spoluprácu. Odvolateľ preto navrhol, aby na základe zásady in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby vec zrušil a vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu po zrušení a vrátení veci krajským súdom na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Podľa názoru krajského súdu však aj napriek tomu, že ide o druhé rozhodnutie krajského súdu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie tak, ako v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení nariadil krajský súd, neboli odstránené pochybnosti o tom, akú prípadnú škodu mal svojím konaním spôsobiť obžalovaný.
Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný A. B. ako konateľ spoločnosti E. D. zaoberajúcej sa autodopravou, na základe dohody vykonával dovoz tovaru - pre zákazníkov poškodenej spoločnosti A. H. D., ktorá vyrábala plastové nádrže, ktorú spoločnosť zastupoval konateľ H. J. H.. V zmysle dohody mal dopravca prevziať na dopravu plastové výrobky, tieto doviezť tretím osobám, prevziať od týchto tretích osôb kúpnu cenu za výrobky a túto kúpnu cenu odovzdať výrobcovi A. H. D. do dvoch pracovných dní.
Z výpovedí svedka poškodeného H. J. H. plynie, že obžalovaný sa mu ozval na základe inzerátu, tovar preberal osobne obžalovaný v H. dvakrát až trikrát do týždňa po dobu dvoch týždňov, pričom poškodený k výške dlhu pri výsluchu dňa 03.10.2012 uviedol, že dlh predstavuje sumu 16.196 eur, pričom nevedel konkretizovať, za ktoré faktúry obžalovaný neodviedol kúpnu cenu prevzatú od zákazníkov. Pri výsluchu dňa 27.08.2013 poškodený konkretizoval, že za odvoz mali dohodnutú sumu 11-13 Kč za kilometer podľa počtu prevážaných plastových nádrží. Za faktúru pre zákazníka P. z Trnavy č. 20011001 zaplatil osobne zákazník P., ktorý si bol nádrž prevziať osobne v Břeclavi a aj za ňu pri prebratí tovaru zaplatil. Nezaplatené zostali faktúry č.15 2011004-1 pre L. a to 4 nádrže po 1.050,- eur, spolu 4.200 eur, poradové
číslo 14, faktúra č. 2011003 1.399 eur pre J. H., ďalej pod poradovým č. 16 faktúra 2011004 v sume 1.199 eur pre zákazníka M., a pod č.18 faktúra 2011006 v sume 1.399 eur pre C. B.. Spolu tak obžalovaný dlhoval poškodenej spoločnosti sumu 8.197 eur.
Svedkovia C. B., J. H. a M. M. potvrdili, že si objednali plastové nádrže v spoločnosti A. H., následne im tieto boli dodané a oni za ne zaplatili vodičovi pri dodávke. Svedok N. A. L. potvrdil, že objednal 4 ks plastových nádrží a pri dodávke zaplatil vodičovi okolo 4.000 eur a to za nádrže pre seba, pre suseda Q. a pre suseda B.. Svedok R. H. však uviedol, že jemu bola nádrž doručená neskôr ako susedom L. a B. a nezaplatil vodičovi, ale na účet spoločnosti A. H. D. vo P. H., o čom predložil aj doklad z banky, z ktorej plynie, že dňa 15.07.2011 uhradil sumu 1.050,-eur.
Svedkyňa C. J., účtovníčka poškodenej spoločnosti, dňa 28.11.2012 doručila kópiu knihy pohľadávok, z ktorej plynulo, že spoločnosť A. H. D. eviduje nezaplatené faktúry od J. P. (č.2011001) v sume 900 eur, J. H. (faktúra 2011003) v sume 1399 eur, M. M. (faktúra č. 2011004) v sume 1199 eur, C. B. (faktúra 2011006) v sume 1399 eur a A. L. (faktúra 2011004-1) v sume 1050 eur, spolu 5947 eur. Z uvedeného plynie, že v dlžnej sume je zahrnutá faktúra aj za platbu od zákazníka P., ktorý však vypovedal, že si doviezol nádrž sám a aj za ňu priamo u poškodeného zaplatil, teda nedoviezol mu ju obžalovaný. V dlžnej sume nie sú zahrnuté dve nádrže, za ktoré mal platiť N. L.. A na rozdiel od výpovede poškodeného tam nie je zahrnutá platba za nádrž, ktorú síce mal objednať svedok L., ale mala byť dodaná neskôr a svedok H. za ňu mal zaplatiť prevodom na účet v banke. Z uvedeného plynie, že spoločnosť považovala za uhradené dve plastové nádrže, ktoré mal prevziať svedok L.. Z výpisu z účtu spoločnosti A. H. plynie, že dňa 17.05.2011 obžalovaný zaslal na jej účet 3000 eur.
K účtovnému dokladu IDX č. 11013 zo dňa 30.12.2011, kde podľa obsahu malo ísť o zápočet OF s pohľadávkou voči dopravcovi nádrží na sumu 3.997,- eur svedkyňa C. J., účtovníčka poškodeného uviedla, že sa nejednalo o zápočet, ale o preúčtovanie pohľadávky voči prvotným odberateľom na spoločnosť obžalovaného B. E. s.r. o., keďže prvotní odberatelia kúpnu cenu uhradili obžalovanému, teda neboli oni dlžníci, ale spoločnosť obžalovaného.
Po vrátení veci bol pred okresným súdom opätovne vypočutý svedok H. J. H., ktorý uviedol, že prvá suma predstavovala reálnu škodu, ktorá im vznikla neodovzdaním kúpnej ceny obžalovaným a k časti tovaru nevedel uviesť, či obžalovaný tovar dodal a prevzal od zákazníkov kúpnu cenu, pretože s ním obžalovaný prestal komunikovať. Následne mala ich spoločnosť výpadok v dodávkach a vznikla im strata. Mali zmätok, pretože nevedeli vyčísliť niečo, čo im obžalovaný B. nezdokladoval, vedia zdokladovať len to, čo mala účtovníčka J. v účtovníctve.
Okresný súd pribral do konania znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie personalistika, účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý dospel k záveru, že podľa účtovníctva spoločnosti A. H. D. dlhovala spoločnosť E. D. sumu 5.047,- eur a to za faktúru vystavenú J. H. 1.399 eur, A. L. 1.050 eur, M. M. 1.199 eur a C. B. 1.399 eur. Spoločnosť A. H. D. na konci roka 2011 presunula v rámci účtovnej závierky škodu vo výške 5.947 eur na účet 378 ako pohľadávku voči spoločnosti E. D., z účtovných dokladov nebolo možné zistiť, či boli, resp. aká bola vyplatená odmena A. B. za vykonanú dopravu plastových nádrží, neexistujú žiadne príjmové ani výdavkové doklady. Sumu 900 eur svedok H. uviedol, že omylom zahrnuli do celkovej škody, keďže išlo o kúpnu cenu od zákazníka P., preto ju aj znalec vylúčil z celkovej dlžnej sumy.
Krajský súd nespochybňoval vyjadrenie konateľa poškodenej spoločnosti v tom zmysle, že mu nesedeli sumy, ktoré odovzdával obžalovaný za tovar, ktorý dodal ich zákazníkom, avšak ani po doplnení dokazovania výsluchom znalca ako aj výsluchom svedkyne, ktorá vykonávala účtovnícke práce pre poškodenú spoločnosť, nebola ustálená výška škody. Napokon aj samotný poškodený uviedol, že neviedli riadnu evidenciu odovzdaných nádrží a následne za jednotlivé nádrže evidenciu prevzatých súm, keď aj v priebehu trestného konania poškodený menil výšku spôsobenej škody, navyše žiadal škodu aj za taký tovar, za ktorý podľa dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise, obžalovaný uhradil prevzatú sumu. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/3/2019 zo dňa 22.01.2020 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/70/2014 zo dňa 12.09.2018 s tým, že v poradí v prvom odsudzujúcom rozsudku bola vyčíslená spôsobená škoda obžalovaným poškodenej spoločnosti na sumu 7.147,- eur.
Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, ktoré dôkazy v predmetnej veci vykonal a ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. Vychádzal predovšetkým z výpovede poškodeného svedka H. J. H., ktorý potvrdil, že obžalovaný pre neho vykonával rozvoz plastových nádrží - žúmp a po dodaní nádoby klientovi peniaze preberal v hotovosti obžalovaný a následne ich mal odovzdať, pričom svedok H. J. H. mu mal odpočítať sumu za cestu. Krajský súd už v predchádzajúcom rozhodnutí uvádzal, že svedok H. J. H. nepredložil všetky relevantné účtovné doklady preukazujúce jeho tvrdenia a navyše v priebehu trestného konania vyčíslil škodu, ktorú mu mal obžalovaný spôsobiť v troch rôznych výškach, keď v podanom trestnom oznámení prostredníctvom obhajcu žiadal o sumu 16.196,- eur a ako škodu spôsobenú obžalovaným, pri výsluchu dňa 27.08.2013 požadoval sumu 8.197,- eur, z uzávierky, ktorá sa v listinnej podobe vo fotokópii nachádza vo vyšetrovacom spise na čísle listu 141, plynie, že ku dňu 30.12.2011 mal obžalovaný dlh 5.947,- eur. Svedkyňa C. J. uviedla, že v roku 2012 bola oslovená H. s tým, aby mu zaúčtovala doklady a pripravila daňové priznanie sa spoločnosť A. H. D., následne boli dodané doklady, vyhotovila účtovnú závierku, ktorá bola podávaná v júni. Pokiaľ ide o doklad aj IDX č. 11013 zo dňa 30.12.2011, kde má ísť o zápočet OF s pohľadávkou voči dopravcovi nádrží na sumu 3.997,- eur, uviedla, že neide o zápočet, ale o preúčtovanie pohľadávky voči prvotným odberateľom z prvotného odberateľa na spoločnosť obžalovaného B. E., s.r.o., G.. Pokiaľ v doklade je uvedené slovo zápočet, išlo o preúčtovanie. Firma A. H. dodala určitým fyzickým osobám nádrže, ktoré neboli zaplatené, H. jej to vysvetlil, že spoločnosť E., ktorá robila prepravu, mu neodovzdala peniaze za tieto nádrže, spoločnosti A. H. už nedlhovali prvotní odberateľa, ale dopravca, spoločnosť obžalovaného a to je zaúčtované na internom doklade. Nevedela uviesť, kedy bol doklad reálne vystavený, keďže ona začala pracovať pre spoločnosť poškodeného až v roku 2012 a doklad bol vystavený v roku 2011. Dlh poškodeného ona účtovala na základe informácií svedka H.. K tomu ako svedok H. dospel k výške dlhu sa nevedela vyjadriť. V účtovníctve za rok 2011 sa nenachádzala žiadna došlá faktúra za prepravu pre obžalovaného a ani žiadny doklad o vyplatení odmeny za tento obchod, preto si svedkyňa myslí, že išlo o načierno vyplácanú odmenu a stále spoločnosť eviduje pohľadávku voči dopravcom vo výške 5.947,- eur. Na otázku samosudcu, či nemali zmätok z toho, ktorá faktúra je uhradená, ktorá nie je, svedok poškodený H. uviedol, že mali, vie zdokladovať len to, čo svedkyňa J. má v účtovníctve, nie sú schopní zdokladovať niečo, čo mu B. nezdokladoval.
Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd uzatvára, že ani vykonaným dokazovaním nebolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, či a v akej výške neodviedol obžalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar poškodenej spoločnosti, keď samotná poškodená spoločnosť uvádzala rôzne dlžné sumy, nesprávne považovala za dlh obžalovaného aj sumu 900 eur, ktorá mala byť uhradená zákazníkom Feketem priamo poškodenej spoločnosti, nie je zrejmé, ako bola zaúčtovaná suma 3.000 eur, ktorú mal v banke vložiť obžalovaný, pritom krajský súd konštatuje, že k neprehľadnosti jednotlivých finančných tokov mohol prispieť nielen poškodený, ale aj obžalovaný, ktorý nie celkom uveriteľne vypovedal, že vyhodil faktúry od zákazníkov, lebo ich poškodený nechcel. Na druhej strane však ostávajú naďalej pochybnosti o tom, či v poškodenej spoločnosti boli správne sparované aj iné platby, keď napokon aj poškodená spoločnosť na jednej strane vykazovala neuhradené faktúry v sume 5947 eur, kde zahrnula aj dlh za faktúru vystavenú na zákazníka P. v sume 900 eur, o ktorej uviedol aj poškodený, že táto suma bola zaplatená, ale pri preúčtovaní ku koncu roku 2011 (31.12.2011) už bol dlh vyčíslený len na sumu 3997 eur. Nie je zrejmé, prečo by obžalovaný poškodenému uhradil časť peňazí od zákazníka L. za dve nádrže v sume 2100 eur a neuhradil aj sumu 1050 eur, keď mali byť dodané a zaplatené obžalovanému za tri nádrže naraz. Za takejto situácie potom naďalej zostali pochybnosti o správnosti ustálenej výšky škody, preto krajský súd postupoval v súlade so zásadou in dubio pro reo a keďže výška škody je pri posudzovanej trestnej činnosti podstatná ako kvalifikačný moment, pri takýchto výrazných pochybnostiach o správnosti účtovných záverov poškodenej spoločnosti obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.