Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Csp-68-2019.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/68/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému C. V., W.. XX.XX.XXXX, XXX XX W. M., o zaplatenie sumy 64,00 Eur s prísl. a iné, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,72 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 91,72 Eur od 23.09.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 64,00 Eur na istine, odplatu v sume 27,72 Eur, poplatok za upomienky v sume 180,00 Eur, zmluvnú pokutu v sume 33,00 Eur, úrok vo výške 41,70 % ročne zo sumy 99,00 Eur od 22.09.2015 do 27.10.2015, zo sumy 84,00 Eur od 28.10.2015 do 09.02.2016, zo sumy 74,00 Eur od 10.02.2016 do 27.05.2016, zo sumy 64,00 Eur od 28.05.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 91,72 Eur od 23.09.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 22.09.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 800504475, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 99,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 27,72 Eur a úrok vo výške 41,70 % ročne z poskytnutého úveru s termínom konečnej splatnosti dňa 22.09.2016. Poukázal na obsah pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, podľa ktorých v prípade, ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,00 Eur. Okrem toho sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 30,00 Eur, v tomto prípade celkovo 180,00 Eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 35,00 Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia medzi stranami nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu od 16.01.2020 do 30.01.2020.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, ako aj jej prílohami, a teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.09.2015, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a výpisom z obchodného registra žalobcu.
6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.09.2015 súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 99,00 Eur, ktorý bol povinný vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 41,70 % ročne z poskytnutého úveru a odplatou v sume 27,72 Eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 69,00 Eur. Na základe toho mal žalovaný zaplatiť celkovú čiastku 168,00 Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 22.09.2016. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28,00 %, ktorá predstavuje odplatu vo výške 27,72 Eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola vyjadrená v sadzbe 24,67 %. Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že v prípade neuhradenia úveru v lehote uvedenej v zmluve, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 33,00 Eur. Okrem toho zmluva obsahovala aj dohodu o práve žalobcu na poplatok za každú zaslanú upomienku v sume 30,00 Eur. Písomné vyhotovenie zmluvy ďalej obsahovalo inkorporačnú doložku, podľa ktorej mali byť Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V závere zmluva zahŕňala aj potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru s dátumom 22.09.2015 a podpisom spotrebiteľa.
7. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 22.09.2015 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
10. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 53 ods. 6 OZ, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 53b ods. 1 OZ, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
13. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 22.09.2015 (ďalej len „nariadenie vlády“), Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
17. Podľa § 3a ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 22.09.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
19. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca v postavení veriteľa podnikajúceho v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, čo vyplýva z výpisu z OR žalobcu. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný uzavrel zmluvu so žalobcom v postavení spotrebiteľa, čo vyplýva z jeho označenia na zmluve, a to identifikačnými údajmi typickými pre spotrebiteľa (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo dokladu). Vzhľadom na to, že výška poskytnutého úveru dosahovala 99,00 Eur, nešlo o spotrebiteľský úver s poukazom na § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.
22. Súd mal preukázaný nárok žalobcu čo do zaplatenia sumy 64,00 Eur titulom istiny, ako aj sumy 27,72 Eur titulom odplaty, ktorej výška zodpovedá zákonným kritériám v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 2 nariadenia vlády. Totiž žalovanému bol poskytnutý úver v sume 99,00 Eur, z ktorého žalovaný uhradil žalobcovi sumu 35,00 Eur, čo nebolo medzi stranami sporné (99,00 Eur mínus 35,00 Eur je 64,00 Eur), a preto má žalobca nárok na vrátenie nesplatenej istiny. V zmysle vyššie citovaných právnych predpisov predstavovala odplata v danom prípade najvyššiu prípustnú výšku 29,70 Eur (30,00 % ročne zo sumy poskytnutého úveru vo výške 99,00 Eur). Vzhľadom na to, že v zmluve bola dohodnutá odplata vo výške 27,72 Eur, bola dohodnutá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto žalobca má nárok aj na odplatu v sume 27,72 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 91,72 Eur (64,00 Eur plus 27,72 Eur), a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 91,72 Eur od 23.09.2016 do zaplatenia. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd nemal za spornú skutočnosť poskytnutie úveru žalobcom žalovanému v sume 99,00 Eur. Nebola spornou ani tá skutočnosť, že žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil sumu 35,00 Eur. Preto
súd vyhovel tej časti žaloby, ktorou žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 64,00 Eur titulom istiny a sumu 27,72 Eur titulom odplaty. Vzhľadom na to, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 22.09.2016, dňom 23.09.2016 sa žalovaný so zaplatením peňažného záväzku dostal do omeškania, a preto súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne (ktorého výška zodpovedá § 3 nariadenia vlády) zo sumy 91,72 Eur od 23.09.2016, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru, do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
23. Súd konštatuje, že v zmluve o úvere bola v danom prípade dohodnutá úroková sadzba vo výške 41,70 % ročne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom (k tomu pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 2Co/140/2017 zo dňa 18.04.2018).
24. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka v septembri 2015, keď bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 7,164 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.09.2015 bola so splatnosťou do 22.09.2016, teda do 1 roka. Úroková sadzba predmetného úveru vo výške 41,70 % je takmer 6-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období, a preto je s ohľadom na toto zistenie neprimerane vysoká.
25. Súd pripomína, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
26. Súd mal za to, že úrok bol v zmluve dohodnutý neplatne, pretože je v rozpore s dobrými mravmi, keď jeho výška predstavuje takmer šesťnásobok priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období bankami. Preto žalobca nemá nárok na úrok za úver.
27. Pokiaľ ide o nárok žalobcu titulom poplatkov za upomienky v celkovej sume 180,00 Eur, k tomu súd uvádza, že uplatnenie týchto nárokov je hodnotené ako snaha dodávateľa - žalobcu sledovať výsostne svoje záujmy v podobe účtovania ďalšej sankcie pre prípad omeškania spotrebiteľa, pričom je potrebné zdôrazniť, že naopak, spotrebiteľ opäť oproti dodávateľovi ťahal za kratší koniec, keď za účtovanie týchto poplatkov mu nebolo poskytnuté žiadne reálne plnenie. Uplatňovanie uvedeného poplatku je tak možné považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 neplatnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky, sú neprijateľné.
28. Súd zamietol aj tú časť žaloby, ktorou žalobca požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 33,00 Eur. Táto sankcia za omeškanie so splatením úveru predstavuje 33,00 % z poskytnutého úveru, V zmysle § 53b Občianskeho zákonníka v spojení s na neho nadväzujúcim § 3a nariadenia vlády, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania, ktoré boli v čase vzniku omeškania maximálne prípustné vo výške 5,00 %, teda v danom prípade 15,00 %. Súd má teda za to, že táto sankcia za omeškanie dlhu bola dohodnutá
v neprimeranej výške, t.j. nad limit ustanovený zákonom a aj v tomto prípade ide podľa názoru súdu súčasne aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi, ktorý nesplnil svoj záväzok, ukladá zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie spojenej s nesplnením jeho záväzku. Navyše dohodnutá zmluvná pokuta vôbec nediferencuje prípady krátkodobého omeškania spotrebiteľa po dobu niekoľkých dní a prípadného dlhšieho omeškania po vzniku splatnosti jeho záväzku a z tohto dôvodu sa jej dojednanie javí aj ako rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
29. Na základe uvedených skutočností súd žalobu čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33,00 Eur, poplatkov za upomienky vo výške 180,00 Eur a zmluvného úroku vo výške 41,70 % ročne z poskytnutého úveru, zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzajúc zo záveru, že aj keď žalovaný bol v pomere k žalobcovi úspešnejší (súd priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie sumy 91,72 Eur s príslušenstvom a zamietol nárok na zaplatenie poplatkov v sume 180,00 Eur, zmluvnej pokuty v sume 33,00 Eur, ako aj zmluvného úroku vo výške 41,70 % ročne zo sumy poskytnutého úveru), tento si žiadne trovy v konaní neuplatnil, z obsahu spisu mu žiadne nevyplynuli, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.