Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1. A. D., R..XX.X.XXXX, D. C. J. X., J. - I., 2. O. D., R..XX.X.XXXX, D. C. J. X., J. - I., 3. K. D., R..XX.X.XXXX, D. C. J. X., J. - I., v konaní o zaplatenie 3375,94 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade A. D. zastavuje.

II. Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.375,94 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, a to od 05.10.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamieta vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade.

IV. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 2. a 3. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici domáhal aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 3375,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.01.2019 až do zaplatenia.

2. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 14.08.1995 sa nájomcami bytu č. 1 na ul. Š. Č.. A. X C. J. stali K. D. spolu s manželkou A. D. - žalovanou v 1. rade. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V zmysle v platnom znení im bola daná výpoveď. Výpovedná lehota uplynula ku dňu 31.03.2008. Od 01.04.2008 užívali žalovaní v 1. až 3. rade predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy až do 07.11.2017, kedy došlo k jeho odovzdaniu žalobcovi. Žalobca je správcom bytu č. 1 na ulici Š. Č.. X C. J., ktorý žalovaní v 1. až 3. rade užívali v žalovanom období. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok na nájomnom za mesiace 1, 2, 4 - 11/2017 vo výške 374,41 EUR ( 9 x 40,55 EUR, 1 x 9,46 EUR), nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 01.01.2017 do 07.11.2017 vo výške 3.001,53 EUR. Nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním bol žalovaným oznámený dňa 03.12.2018, zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 02.01.2019 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ ( - „prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde“). Čas plnenia predmetného bezdôvodného obohatenia

nebol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý, preto omeškanie žalovaných ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jednak za užívanie bytu za jednotlivé kalendárne mesiace 1, 2, 4 - 11/2017 v sume 374,41 EUR a jednak za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu za obdobie roka 2017 v sume 3.001,53 EUR vzniklo odo dňa 02.01.2019 (t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania, položka „nájomné“ je súčasťou vyúčtovania).

3. Žalobca doložil k návrhu na vydanie platobného rozkazu na preukázanie svojich tvrdení: Zmluva o výkone správy, Zmluva o nájme bytu, Evidenčný list, zápis zo šetrenia bytu, Zápisnica o odovzdaní bytu, Hlásenie o uvoľnení bytovej jednotky zo dňa 07.11.2017, mesačný zálohový predpis, platieb Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rozúčtovacie obdobie 01.01.2017 - 07.11.2017,

4. Okresný súd v Banskej Bystrici návrhu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz dňa 25.01.2019.

5. Z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk žalovaným, na žiadosť žalobcu Okresný súd Banská Bystrica uvedenú vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 15.02.2019.

6. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s procesným poučením bola žalovanej v 1. rade doručená dňa 12.05.2019. Žalovaná sa dosiaľ k žalobe písomne nevyjadrila.

7. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovaným v 2., 3. rade, na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov SR, avšak súd zistil, že sa žalovaní na svojom mieste trvalého pobytu nezdržujú. Úkony súdu na zistenie adresy ich skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 18.09.2019 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručené, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie.

8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 29.01.2020, na ktoré riadne a včas predvolal žalobcu a žalovaných. Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a ani nežiadali pojednávanie odročiť. V súlade s ust. súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v ich neprítomnosti, nakoľko neboli dané dôvody odročenia pojednávania v zmysle a , vzhľadom na uvedené súd na tomto pojednávaní spor prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

9. Pred pojednávaním súd zistil, že na majetok žalovanej v 1. rade, Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.11.2019, sp.zn. vyhlásil konkurz.

10. Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ().

11. Podľa ust. § 166a ods. 1 písm. a), b) a c) citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

12. Podľa ust. § 166b ods. 1 citovaného zákona, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom

a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

13. Vzhľadom k tomu, že žalovaná pohľadávka voči žalovanej v 1. rade môže byť uspokojená iba v konkurze, súd v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii konanie zastavil vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že mesto Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy (špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.

15. Zo zmluvy o nájme bytu súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ a K. D. ako nájomca uzavreli dňa 14.8.1995 zmluvu, na základe ktorej bol K. D. prenajatý byt č.1 na Š. B.. Č.. X C. J., na prízemí, pozostávajúci z 2 izieb a príslušenstva. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú.

16. Podľa evidenčného listu, v čase uzavretia zmluvy žil K. D. v manželstve s A. D. - žalovanou v 1. rade a v spoločnej domácnosti s nimi aj žili dcéra - žalovaná v 2. rade a aj syn - žalovaný v 3. rade.

17. Podľa tvrdenia žalobcu bola žalovaným v 1. a 2. rade daná výpoveď z nájmu bytu podľa ust. , pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.3.2008.

18. Zo zápisu žalobcu zo šetrenia bytu zo dňa 26.06.2017 súd zistil, že žalovaní v 2., 3. rade sa v predmetnom byte v tom čase zdržiavali.

19. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2017 súd zistil, že nájomné bolo predpísané vo výške 40,55 EUR mesačne a zálohové platby za služby spojené s bývaním vo výške 164,52 EUR, spolu vo výške 205,07 EUR.

20. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.11.2017 súd zistil, že nájomné bolo predpísané vo výške 9,46 EUR mesačne a zálohové platby za služby spojené s bývaním vo výške 38,38 EUR, spolu vo výške 47,84 EUR.

21. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rozúčtovacie obdobie 01.01.2017 - 07.11.2017 zo dňa 29.05.2018 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovaným nedoplatok za rok 2017 vo výške 3.375,94 EUR. Z obsahu vyúčtovania vyplýva, že náklady na služby spojené s bývaním boli vo výške 3.001,53 EUR, pričom žalovaní nezaplatili žiadnu zálohovú platbu, ani nájomné.

22. Z predloženej doručenky súd zistil, že vyúčtovanie bolo doručované žalovanej v 1. rade na adresu zamestnávateľa; zásielka sa vrátila nevyzdvihnutá v odbernej lehote.

23. Zo Zápisnice o odovzdaní bytu a z Hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky, súd zistil, že žalovaný odovzdali byt žalobcovi dňa 07.11.2017.

24. Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

25. Podľa ust. , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

26. Podľa ustanovenia , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

28. Podľa ustanovenia , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa ustanovenia , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

30. Podľa ustanovenia , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

31. V danej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovaným vzniknúť tým, že v roku 2017 bez právneho titulu a bez platenia zodpovedajúcej úhrady užívali cudziu nehnuteľnosť (byt) a zároveň, v uvedenom období požívali služby, ktoré im žalobca zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb.

32. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.

33. Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu ( ). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

34. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia a a je preukázanie skutočností, že odporcovia byt vo vlastníctve resp. v správe navrhovateľa skutočne užívali bez právneho titulu, ako aj, že v žalovanom období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu.

35. V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah žalovaných sa skončil dňa 31.3.2008, uplynutím výpovednej lehoty, na základe výpovede žalobcu z nájmu.

36. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní nebolo sporné, že žalovaní predmetný byt užívali aj po tom, čo zaniklo právo nájmu bytu, vrátane rozhodného obdobia, ktorým je podľa žaloby rok 2017.

37. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že žalovaní v 2. a 3.rade užívali predmetný byt v rozhodnom období bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu.

38. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca bol v žalovanom období správcom predmetného bytu. Jeho aktívna vecná legitimácia v konaní vyplýva zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 v zmysle ktorej mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ bytov (vrátane bytu, ktorý bol predmetom nájmu v tomto konaní), zveril žalobcovi správu obecného majetku v súlade so zákonom o majetku obcí s tým, že žalobca je oprávnený konať v mene vlastníka a je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.

39. Plnenie, ktoré žalobca poskytoval žalovaným, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť, zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovaných, ktorí sa vykonávaním im nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im tieto vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy. Z hľadiska hmotnoprávneho sú teda žalovaní v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľmi povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal a preto sú v predmetnej veci vecne pasívne legitimovaní.

40. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu určuje súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

41. V danom prípade sa žalobca nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi vlastníkov alebo správcov bytových domov.

42. V konaní nebolo sporné, že žalovaní nezaplatili úhradu za užívanie bytu za obdobie 1, 2, 4-11. mesiac v roku 2017. Uvedené vyplýva z vyúčtovania nákladov za služby spojené s nájmom, v zmysle ktorého nájomné spolu za tento rok predstavovalo spolu 374,41 EUR (t.j. 9 x 40,55 EUR + 1x 9,46 EUR podľa mesačného zálohového predpisu platného pre uvedené obdobie).

43. Dlh na úhrade za užívanie bytu bez právneho titulu predstavuje sumu 374,41 EUR. Nárok žalobcu v takto uplatnenom rozsahu súd považoval v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal žalovaných v 2. a 3. rade zaplatiť sumu uvedenú sumu spoločne a nerozdielne. V konaní totiž nebolo tvrdené ani preukázané, že by predmetný byt neužívali všetci v rovnakom rozsahu.

44. Vo vzťahu k uplatnenému nároku - vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním, je zrejmé, že predmetom vyúčtovania boli náklady, ktoré vynaložil žalobca dodávateľom služieb v roku 2017, teda v období, kedy žalovaní predmetný byt nesporne užívali. Keďže žalovaní v konaní nepreukázali, že by zaplatili vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť vyúčtovania nespochybňovali, súd konštatoval, že nárok je aj v tejto časti dôvodný a zaviazal žalovaných na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vo výške 3.001,53 EUR.

45. Spolu priznaná istina predstavuje sumu 3.375,94 EUR (t.j. 374,41 EUR + 3.001,53 EUR).

46. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.

47. Podľa ustanovenia , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

48. Podľa ustanovenia , veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Súd konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením , pretože žalovaní ako dlžníci svoj dlh riadne a včas nesplnili a preto sa dostali do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné podľa ustanovenia vychádzať z toho, že žalovaní boli povinní splniť dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie. Z predloženej doručenky súd zistil, že vyúčtovanie bolo doručované žalovanej v 1. rade na adresu zamestnávateľa; zásielka sa vrátila nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal kvalifikované doručenie výzvy žalovaným v 2. a 3. rade na splnenie dlhu ešte pred podaním žaloby. Žalovaným bola žaloba, ktorú možno považovať za výzvu na úhradu dlhu, doručená dňa 04.10.2019. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol vo vyúčtovaní, vyhotovenom dňa 29.05.2018 tridsaťdňovú lehotu na zaplatenie nedoplatku, žalovaní tak mohli plniť až nasledujúci deň, t.j. 05.10.2019 a do omeškania sa tak dostali týmto dňom, kedy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 % a po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

51. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

54. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. 3. rade súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Žalobca mal v konaní takmer plný úspech čo do celej istiny a časti úrokov z omeškania. Neúspech mal len v časti úrokov z omeškania, čo predstavuje zanedbateľnú časť uplatneného nároku. Preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovaným v 2. 3. rade v rozsahu 100 %.

55. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

56. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, voči ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu vyhláseného konkurzu na jej majetok, sud uvádza, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. V danom prípade súd konanie zastavil podľa ust. z dôvodu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka žalobcu sa môže uspokojiť len jej prihlásením do konkurzného konania. V tomto prípade sú trovy konania príslušenstvom (vzniknutým až po vyhlásení konkurzu) uplatnenej pohľadávky v konkurze, ktoré je v zmysle ust. , zákona

č. nevymáhateľné. Preto trovy konania súd v tomto konaní nemohol žalobcovi priznať. Žalovanej v 1. rade trovy konania nevznikli.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach / / podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým /CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.