Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-123-2018.pdf
PDF · 110.19 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/123/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobkyni: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO 35 730 978, zastúpená: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO 36 860 107, proti žalovanej: ESKO - PN, s.r.o., so sídlom Hubina 395, IČO 36 268 623, zastúpená: JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o zaplatenie 12.900,24 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.05.2018 č.k. 7Cb/38/2014-148, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.05.2018 č.k. 7Cb/38/2014-148 v časti výroku I., ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12.900,24 eura spolu s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.755,61 eura od 16.06.2010 až do zaplatenia a s 8,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.144,63 eura od 08.03.2014 až do zaplatenia a vo výroku II. z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 12.009,24 eura spolu s 10,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.755,61 eura od 16.06.2010 až do zaplatenia a s 10,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.144,63 eura od 20.09.2011 až do zaplatenia a uložil jej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 12.900,24 eura spolu s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.755,61 eura od 16.06.2010 až do zaplatenia a s 8,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.144,63 eura od 08.03.2014 až do zaplatenia, to všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom II. priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,16 %.
3. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav. Žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 10.12.2007 Kúpnu zmluvu č. 59400063, na základe ktorej žalobkyňa predala žalovanej motorové vozidlo Jeep Cherokee 3.0 (ďalej len "motorové vozidlo") za dohodnutú kúpnu cenu 58.181,40 eura s DPH (48.891,95 eura bez DPH). Zaplatenie kúpnej ceny bolo medzi stranami dohodnuté tak, že žalovaná uhradí žalobkyni zálohu na kúpnu cenu v sume 14.735,11 eura a zvyšok kúpnej ceny zaplatí žalovaná žalobkyni v 59. mesačných splátkach po 736,37 eura. Žalobkyňa listom zo dňa 15.12.2009 odstúpila od kúpnej zmluvy č. 59400063 z dôvodu, že si žalovaná neplnila povinnosti vyplývajúce jej z Kúpnej zmluvy, vyhlásila všetky doposiaľ nesplatené splátky kúpnej ceny splatnými a zároveň si žalovaná uplatnila dojednané právo spätnej kúpy a uplatnila si vlastnícke právo k predmetu zmluvy, teda odňala žalovanej motorové vozidlo, ktoré následne neskôr predala tretej osobe za sumu 16 378,18 eura. Žalovaná uhradila zálohu na kúpnu cenu vo výške 14.735,15 eura a 22 splátok kúpnej ceny v celkovej sume 16.200,71 eura. Ako žalobkyňa uviedla v liste zo dňa 31.08.2010, adresovanom žalovanej (v ktorom špecifikovala žalobou uplatnenú
sumu 7.755,61 eura z Kúpnej zmluvy č. 59400063), suma fakturovaná za používanie predmetu leasingu bez DPH v sume 32.513,84 eura predstavuje nesplatenú časť kúpnej ceny predmetu financovania ku dňu predčasného ukončenia kúpnej zmluvy, ide teda o rozdiel kúpnej ceny predmetu financovania bez DPH v sume 48.892,02 eura a predajnej ceny predmetu financovania bez DPH v sume 16.378 eura. DPH z fakturovanej sumy za používanie v sume 6.177,63 eura predstavuje príslušnú DPH z nesplatenej kúpnej ceny predmetu financovania. Uvedené teda predstavuje náhradu škody podľa článku VII. bod 6 písm. d/ Obchodných podmienok pre predaj motorových vozidiel na splátky, ktorá vznikla žalobkyni ako predávajúcej z dôvodu nesplatenia dohodnutej kúpnej ceny zo strany kupujúceho, v dôsledku predčasného ukončenia kúpnej zmluvy z dôvodu nesplácania dohodnutých splátok kúpnej ceny riadne a včas zo strany kupujúceho. Preto podľa článku VII. bod 6 OP žalobkyňa ako predávajúca odpočítala od kupujúcim zaplatených mesačných splátok (v sume 16.200,71 eura) a zaplatenej zálohy (v sume 14.735,15 eura, spolu v sume 30.935,86 eura, náhradu škody v sume 38.691,47 eura, výsledkom čoho je nedoplatok žalovanej ako kupujúcej v sume 7.755,61 eura.
Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 5.144,63 eura s príslušenstvom z titulu Leasingovej zmluvy č. 19500448 zo dňa 11.03.2008 súd zistil, že jej predmetom bolo užívanie predmetu leasingu - kotol na pelety KP20 s príslušenstvom (ďalej len "kotol") leasingovým nájomcom - žalovanou, tiež súd zistil, že žalobkyňa ako prenajímateľa a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 11.03.2008 Leasingovú zmluvu č. 19500448, na podklade ktorej sa žalobkyňa zaviazala umožniť žalovanej užívať kotol a žalovaná sa zaviazal splácať leasingové splátky žalovanej a to v 48. mesačných splátkach vo výške 280,56 eura, súčasne žalovaná zaplatila zálohu na leasingové splátky vo výške 10,0% z kúpnej ceny bez DPH. Žalobkyňa sa zaviazala po ukončení leasingu previesť na žalovanú vlastnícke právo k predmetu leasingu, za zostatkovú hodnotu 33,19 eura. Žalobkyňa vzhľadom na oznámenie žalovanej zo dňa 29.10.2009 o ďalšej nemožnosti platiť splátky leasingu na kotol, predmet leasingu dňa 25.11.2009 od žalovanej prevzala. Žalobkyňa vyčíslila nároky z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy vo vyúčtovaní zo dňa 31.07.2011 na sumu 5.144,63 eura. Uvedený nárok pozostával zo všetkých splatných pohľadávok, náhrady škody, všetky náklady v súvislosti s predčasným ukončením leasingu, zmluvnú pokutu, administratívny poplatok za predčasné ukončenie zmluvy a náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia zmluvy. Žalovaná počas konania namietala, že žalobkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou, keď odobraté predmety (motorové vozidlo a kotol) predala pod cenu. Súd sa pri tomto skutkovom tvrdení nestotožnil s týmto tvrdením žalovanej, pretože žalovaná ako strana sporu žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o neprimerane nízkych predajných cenách nepreukázala. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni nároky z titulu kúpnej zmluvy č. 594000063 v sume 7 755,61 eura a nárok z Leasingovej zmluvy č. 19500448 v sume 5 144,63 eura. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní so splnením jej peňažného záväzku, je povinná žalobkyni zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola zmluvne dohodnutá, preto súd pri stanovení výšky úroku z omeškania vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania. Žalovaná sa neuhradením peňažného nároku 7.755,61 eura po uplynutí 7 dní určenej žalobkyňou vo výzve na úhradu zo dňa 04.06.2010, doručenej žalovanej dňa 08.06. 2010, sa od 16.06.2010 dostala do omeškania s úhradou peňažnej pohľadávky, a preto je povinná uhradiť úroky z omeškania vo výške 9,0% ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,0% (v období od 13.05.2009 do 14.04.2011), teda zákonné úroky z omeškania za použitia ust. § 369 OBZ a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavujú 9,0% (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 8 percentuálnych bodov) od momentu omeškania až do zaplatenia. Žalovaná sa neuhradením peňažného nároku 5.144,63 eura po uplynutí 7 dní určenej žalobkyňou vo výzve na úhradu zo dňa 06.09.2011, doručenej žalovanej v nezistený deň, dostala do omeškania s úhradou peňažnej pohľadávky; v tomto smere súd vychádzal ako z relevantného momentu omeškania žalovanej až po dni 07.03.2014, ktorým bola žalovanej doručená žaloba, a preto je žalovaná povinná uhradiť úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne a to z dôvodu, že na žalobkyňou pripojenej doručenke k výzve na úhradu nie je uvedený dátum prevzatia výzvy. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,25% (v období od 13.11.2013 do 10.06.2014), teda zákonné úroky z omeškania za použitia ust. § 369 OBZ a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavujú 8,25% (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 8 percentuálnych bodov) od momentu omeškania a to až do zaplatenia. Keďže žalobkyňa požadovala úroky z omeškania vo vyššej percentuálnej sadzbe (10,0% a 10,5%), ako by jej patrili, súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa jej úspechu v spore. Súd zisťoval úspech žalobkyne porovnaním žalobou uplatnených nárokov so súdom priznanými nárokmi, ktoré vo vzťahu k úrokom z omeškania vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 7.347,68 eura, pričom uplatnené úroky z omeškania súd vyčíslili ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 9.786,03 eura. Žalobkyňa bola v spore úspešná v 75,08%, žalovaná bola úspešná v spore v 24,91%, teda celkový čistý úspech žalobkyne bol v rozsahu 50,16% (= 75,08% - 24,92%) a v uvedenom rozsahu jej preto súd aj priznal nárok na náhradu trov konania.
5. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov celého konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Odvolateľka poukázala na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. a namietala, že napadnutý rozsudok nie je v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., keď súd v odôvodnení rozsudku len uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, vôbec neuviedol, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd neprihliadol na podstatné vyjadrenia, podstatný prostriedok procesnej obrany žalovanej, ktorým je vyjadrenie zo dňa 29.01.2018, ktoré bolo v časti prezentované aj na pojednávaní dňa 19.04.2017. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil argumentáciu žalovanej, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaná namietala, že špecifikácia výpočtu žalovaného nároku 1 uvedený v čl. VI. žaloby nezodpovedá finančnému vyrovnanie v zmysle čl. 7 ods. 6 písm. a) až d) Obchodných podmienok pre predaj motorových vozidiel na splátky, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva. V zmysle čl. VI ods. 6 Obchodných podmienok pre predaj motorových vozidiel na splátky, finančné vysporiadanie sa vypočíta tak, že záloha a zaplatené mesačné splátky sa znižujú o všetky splatné pohľadávky predávajúceho s príslušenstvom; všetky náklady, ktoré predávajúcemu vznikli v súvislosti s ukončením Kúpnej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím prepravou, skladovaním a následným predajom predmetom kúpy, administratívny poplatok, amortizácia, predmet kúpy; všetky skutočne vynaložené náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia Kúpnej zmluvy; inú náhradu škody a iné sankčné nároky predávajúceho, ktoré mu vznikli voči kupujúcemu. Žalovaná opakovane v konaní namietala nesprávnosť a nezrozumiteľnosť špecifikácie žalovaného nároku 1 v tabuľke žalobkyne v čl. 6 žaloby. Prvé dve sumy uvedené v tabuľke 14.735,15 eur a 16.200,71 eur boli v súlade s čl. VII. ods. 6 prvá veta OPP., ktoré žalovaná nesporovala, ostatné dve sumy z tabuľky žalovaná sporovala, jednak na pojednávaní dňa 19.04.2017 ako aj vo vyjadrení zo dňa 29.01.2018. Tento rozpor žalobkyňa neodstránila. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu popisovala výpočet finančného vyrovnania, ktorý je opäť v rozpore s čl. VII ods. 6 písm. a) až d) OPP. Žalovaná svoju právnu argumentáciu o neexistencii zodpovednosti za škodu, tak ako si ju žalobkyňa uplatňuje vo výške 32.513,84 eur + 6.177,63 eur podporila aj príslušnou rozhodovacou praxou, keď v obdobnej veci riešenia otázky príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zaplatiť kúpnu cenu a vznikom škody pri odstúpení od Kúpnej zmluvy v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny NS SR rozsudkom zo dňa 30.03.2009 sp. zn. 4MObdo/2/2008 potvrdil právny záver, že „porušenie povinnosti, nezaplatenie kúpnej ceny, sa nemôže považovať za také porušenie povinnosti, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou vo forme ušlého zisku v dôsledku následného predaja za nižšiu trhovú hodnotu, aká bola pôvodne dohodnutá so žalobcom. S touto argumentáciu sa súd vôbec nevysporiadal a nevysvetlil, prečo sa v otázke nepreukázania príčinnej súvislosti odklonil od existujúcej rozhodovacej praxe. Skutočnosťou, ktorou sa súd vôbec nezaoberal, je skutočnosť počtu a výšky doposiaľ nesplatených mesačných splátok, ktoré boli odstúpením od Kúpnej zmluvy žalobkyňou vyhlásené za predčasne splatné. Tieto majú rozhodujúci význam pre výpočet finančného vyrovnania podľa čl. VII. ods. 6 OPP, keďže išlo o položku podľa písm. a) čl. 7 ods. 6 OPP, keďže išlo o položku podľa písm. a) čl. VII ods. 6 OPP „všetky splatné pohľadávky predávajúceho s príslušenstvom“. K tejto položke sa vyjadrila žalovaná v odpore a poukázala, že išlo o 37 neuhradených splatných splátok každá vo výške 736,40 eur, čo spolu predstavovalo sumu 27.246,80 eur, túto skutočnosť žalobkyňa v priebehu konania nesporovala. Nespornými skutočnosťami rozhodujúcimi pre výpočet finančného vyrovnania žalovaného nároku 1 v zmysle čl. VII. ods. 6 OPP tak zostali záloha žalovanej (14.735,15 eur) a zaplatené splátky žalovanou (16.200,71 eur) spolu suma 30.935,86 eur, od ktorej sa odpočítajú všetky splatné pohľadávky žalobkyne podľa čl. VII. ods. 6 písm. a) OPP a to suma 27.246,80 eur. Týmto výpočtom tak žalovaná tvrdila v odpore, že vznikol rozdiel vo výške 3.689,06 eur v prospech žalovanej a nie žalovaný nárok 1 v prospech žalobkyne. Ostatné nároky rozhodné pre výpočet finančného vyrovnania z vykonaného dokazovania nevyplynuli, neboli žalobkyňou preukázané. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že budú splnené všetky právne predpoklady
vzniku škody podľa § 373 Obchod. zák. Súd nevysvetlil akú formu škody majú sumy 32.513,84 eur a 6.177,63 eur majú predstavovať. Nevysvetlil, z akého dôvodu bola preukázaná skutočnosť, že porušenie povinnosti žalovanou zaplatiť kúpnu cenu podľa Kúpnej zmluvy bolo porušením takej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody, škoda ktorá mala podľa žalobkyne predstavovať rozdiel medzi kúpnou cenou predmetu Kúpnej zmluvy v čase uzavretia Kúpnej zmluvy z 10.12.2007 a kúpnou cenou, za ktorú žalobkyňa predala predmet kúpy po jej zániku tretej osobe (30.03.2010) t.j. viac ako po dvoch rokoch oprávneného užívania predmetu Kúpnej zmluvy žalovanou. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť vyriešená len v konkrétnych súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Žalovaná v konaní namietala, že predmet Kúpnej zmluvy bol predaný tretej osoby pod cenu, na čo žalobkyňa reagovala tvrdením, že reálnu predajnú cenu ovplyvnil konkrétny stav predmetov, ich opotrebenie (poznámka žalovanej - vyvolané oprávneným užívaním), reálna situácia na trhu s ojazdenými motorovými vozidlami a použitými špecifickými úžitkovými predmetmi, čím sama žalobkyňa potvrdila, že sú tu iné príčiny, než porušenie povinnosti žalovanej zaplatiť kúpnu cenu podľa Kúpnej zmluvy, ktorá zanikla odstúpením, ktoré boli v priamej príčinnej súvislosti s predajom predmetu Kúpnej zmluvy za 16.378,18 eur bez DPH tretej osobe. Tieto skutočnosti súd vyhodnotil nesprávne, keď na ne neprihliadol, hoci išlo o podstatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci zodpovednosti za škodu v otázke preukázania príčinnej súvislosti. Žalovaná síce v priebehu konania namietla nepreukázanie skutočnej ceny predmetu kúpy a žiadala o odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby k všeobecnej hodnoty predmetu Kúpnej zmluvy ku dňu jeho vrátenia žalobkyni, avšak na základe inej dôležitej argumentácie, v zmysle ktorej zo strany žalobkyne neboli tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zodpovednosť žalovanej za škodu vo výške 38.691,47 eur, žalovaná pred vyhlásením dokazovania za skončené sa vyjadrila, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Preto zdôvodnenie súdu, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne predaja predmetu Kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne pod cenu je irelevantné, keďže rozhodným bolo unesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne o existencie príčinnej súvislosti medi porušením povinnosti (nezaplatením splátok kúpnej ceny žalovanou a vznikom škody tak, ako bolo vyššie uvedené). K priznaniu žalovaného nároku 2 žalovaná uviedla, že tu obdobne platia odvolacie dôvody uvedené pri žalovanou nároku 1. Žalovaná zdôraznila, že súd prvej inštancie k zdôvodneniu priznania tohto žalovaného nároku neuviedol žiadnu právnu a skutkovú argumentáciu, nevyhodnocoval jednotlivé tvrdenia strán sporu, neuviedol, z ktorých dôkazov pri svojom skutkovom ale i právnom závere vychádzal. V odseku 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd iba opisuje čo je Leasingová zmluva a v odseku 18. uzatvára, že žalobkyni priznal nárok z Leasingovej zmluvy v sume 5.144,63 eur. Žalobkyňa sa v čl. 7 žaloby odvolával na právny dôvod o vzniku žalovaného nároku 2 podľa čl. 9 ods. 8 VZP, avšak jeho výška určená podľa doloženého listinného dôkazu - Protokol o finančnom vysporiadaní Leasingovej zmluvy č. 19500448 zo dňa 31.07.2011, k tomuto právnemu dôvodu nezodpovedala. Vo finančnom vysporiadaní podľa Protokolu bola uvedená suma 561,10 eur pod názvom nedoplatky / preplatky spolu. Žalobkyňa neuviedla, ktorú položku podľa čl. 8 bod 8.1. až 8.5 VZP táto suma predstavuje. To isté platí i o sume 5.304,43 eur pod názvom strata z predaja PL a napokon i suma 720,90 eur pod názvom neamortizovaná 1.ZSV s DPH. Žalobkyňa v priebehu konania tieto rozpory nevysvetlila a ak by sa aj vychádzalo zo skutočnosti ako pri žalovanom nároku 1, že suma 5.304,43 eur je škodou podľa bodu 8.2 čl. 8 VZP, platia tie isté skutkové argumenty a to neexistencia príčinnej súvislosti medzi porušením Leasingovej zmluvy, neplatením leasingových splátok a vznikom škody, a právne argumenty (nesprávna aplikácia § 373 Obchod. zák.) ako pri žalovanom nároku 1. Z vykonaného dokazovania preto vyplynulo, že nároky žalobkyne podľa bodu 8.1, 8.2 čl. 9 ods. 8 VZP nevznikli a nároky podľa bodu 8.3, 8.4 a 8.5 čl. 9 ods. 8 VZP si žalobkyňa ani neuplatnila. Súd nesprávne zistil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávne právne závery o dôvodnosti obidvoch nárokov. K výroku II. napadnutého rozsudku žalovaná uvádza, že správnosť tohto výroku je závislá od úspechu strany sporu v konaní. Nakoľko je žalovaná toho názoru, že napadnutý rozsudok je nesprávny a žiada, aby bol zmenený aj výrok II., čo sa týka rozhodnutia o trovách konania.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie je nedôvodné a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Podľa názoru žalobkyne judikatúra, na ktorú odkazuje žalovaná v odvolaní nie je aplikovateľná na dané konanie. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti a dostala sa do omeškania s úhradami splátok, na základe čoho žalobkyňa vyhotovila finančné
vysporiadanie zmluvy, ktoré zohľadňovalo skutočný stav. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, ozrejmila dostatočným spôsobom výšku a výpočet dlžnej sumy
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 7.755,61 eur s prísl. na základe finančného vysporiadania kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou ako kupujúcou, ktorá neuhrádzala predpísané mesačné splátky kúpnej ceny riadne a včas, a preto žalobkyňa ako predávajúca podľa čl. V. ods. 6 OP vyhlásila splatnými ostatné splátky kúpnej ceny a podľa čl. VII. Ods. 2 OP si uplatnila vlastnícke právo k predmetu kúpy a predmet kúpy jej žalovaná vrátila, ktorú sumu špecifikovala podľa čl. VII. 6 písm. a/ až d/ OP ako rozdiel medzi žalovanou uhradenou zálohou na kúpnu cenu 14.735,15 eura, žalovanou uhradenými mesačnými splátkami kúpnej ceny 16.200,71 eura a sumou fakturovanou za používanie predmetu kúpy bez DPH 32.513,84 eura, DPH z fakturovanej sumy za používanie predmetu kúpy 6.177,63 eura (32 513,84 eur + 6.177,63 eur) - (14.735,15 eur + 16.200,71 eur). Ďalej sa žalobkyňa predmetnou žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 5.144,63 eur s prísl. na základe finančného vysporiadania leasingovej zmluvy uzavretej so žalovanou ako leasingovým nájomcom, ktorá z finančných dôvodov nebola schopná splácať splátky vyplývajúce jej z leasingovej zmluvy, a preto žalovaná vrátila predmet leasingu žalobkyni ako leasingovému prenajímateľovi, na základe čoho si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nároky vyplývajúce jej podľa čl. 9 ods. 8 VZP v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ktoré špecifikovala ako Nedoplatky/Preplatky spolu
- 561,10 eur, strata z predaja PL -5304,43 eur, neamortizovaná 1. ZSV s DPH 720,90 eur. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že vôbec nevyhodnotil jej argumentáciu, ktorou opakovane v konaní namietala nesprávnosť a nezrozumiteľnosť špecifikácie obidvoch žalovaných nárokov a vôbec nezobral do úvahy prostriedky procesnej obrany žalovanej, ktorým je vyjadrenie zo dňa 29.01.2018, ktoré bolo prezentované aj na pojednávaní dňa 19.04.2017, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným a teda, že súd nesprávne zistil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávne právne závery o dôvodnosti obidvoch nárokov.
9. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodôvodnil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Je potrebné dať za pravdu odvolateľke, že závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie prostriedkov procesnej obrany žalovanej, ktorá namietala nezrozumiteľnosť špecifikácie obidvoch žalobcom uplatnených nárokov a to konkrétne pri prvom nároku sumu 32.513,84 eur fakturovanú žalobkyňou za používanie predmetu kúpy bez DPH, DPH z fakturovanej sumy za používanie predmetu kúpy 6.177,63 eura a čo sa týka druhého nároku Nedoplatky/Preplatky spolu - 561,10 eur, strata z predaja PL -5304,43 eur, neamortizovaná 1. ZSV s DPH 720,90. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej, že ak suma 32.513 eur má predstavovať nárok žalobkyne na náhradu škody, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že porušenie povinnosti žalovanou zaplatiť kúpnu cenu podľa Kúpnej zmluvy bolo porušením takej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá mala podľa žalobkyne predstavovať rozdiel medzi kúpnou cenou predmetu Kúpnej zmluvy v čase uzavretia Kúpnej zmluvy z 10.12.2007 a kúpnou cenou, za ktorú žalobkyňa predala predmet kúpy po jej zániku tretej osobe (30.03.2010) t.j. viac ako po dvoch rokoch oprávneného užívania predmetu Kúpnej zmluvy žalovanou a v tejto súvislosti sa vôbec nevysporiadal so závermi Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí zo dňa 20.01.209 sp. zn. 4MObdo/2/2008, na ktoré poukazovala žalovaná v priebehu prvoinštančného konania. Súd sa taktiež vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovanej, že predmet Kúpnej zmluvy bol predaný tretej osoby pod cenu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s prípadnou aplikáciou ust. § 469, § 470 Obchod. zák.
Opodstatnená je aj námietka žalovanej, že súd prvej inštancie k rozhodnutiu o priznaní druhého nároku v sume 5.144,63 eur s prísl. neuviedol žiadnu právnu argumentáciu, neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku teda nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovanej, ktorá namietala, že žalobca ani pri jednom nároku, ktoré si uplatnil predmetnou žalobou nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovanej a vznikom škody ako podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody a tým bola naplnená aj dôvodnosť odvolacej námietky, v ktorej odvolateľka správne poukázala na povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi strán. Súd prvej inštancie ani neuviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery čo sa týka dôvodnosti nárokov žalobkyne voči žalovanej na náhradu škody a dôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu a ostatných nárokov v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).
10. Vzhľadom k tomu, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok a neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p., bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnené nároky, v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p. určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, čo má význam pre ďalší procesný postup sporových strán v kontradiktórnom sporovom konaní a aby bol postup súdu predvídateľný a transparentný, výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc z hodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p., a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.
12. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ani Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť žalobcu právne kvalifikovať svoj nárok. Strany sú povinné len tvrdiť rozhodné skutočnosti pre uplatnenie svojho nároku a je vecou súdu, aby tieto skutočnosti následne právne kvalifikoval. Právna kvalifikácia veci súdom má dôležitú väzbu na povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu, pretože strany môžu vo svojich podaniach a prednesoch vychádzať z mylnej právnej kvalifikácie a v dôsledku toho sa mylne sústreďovať na také okolnosti veci, ktoré popravde vôbec nie sú rozhodné. Pretože konečná právna kvalifikácia je vecou súdu, ust. § 181 ods. 2 C.s.p. ustanovuje, že súd má strany oboznámiť s vlastnou predbežnou právnou kvalifikáciou (posúdením) veci. Táto povinnosť je osobitne podstatná v prípadoch, keď správne právne posúdenie je podstatne odlišné od právnych stanovísk sporových strán. Len riadnym oboznámením správneho právneho posúdenia veci súd riadne plní svoju úlohu v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p.
13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).
14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.