Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/99/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu X. plynárenský priemysel, a. s., so sídlom v W., P. A. XX/A, G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Ul. X. XXX, v konaní o zaplatenie 158,65 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -139 zo dňa 31. 01. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti týkajúcej sa sumy 88,24 € s príslušenstvom zamietol (výrok II.) a ktorým rozhodol o náhrade trov konania (výrok III.) zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku, t. j. vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70,41 € s príslušenstvom (výrok I.) zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 70,41 € spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, mesačne od 27. 01. 2017 až do zaplatenia, titulom nedoplatkov z ceny za dodávky plynu. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa sumy 88,24 € s príslušenstvom žalobu zamietol.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že žalobu považoval za čiastočne dôvodnú, a to titulom nedoplatkov z ceny za dodávku plynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 14. 03. 2016 uzavretú medzi stranami sporu. Zo zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti uzavretej medzi stranami konania dňa 14. 03. 2016 (ďalej v texte „zmluva“) okresný súd zistil, že žalobca sa zaviazal vykonávať dodávky zemného plynu žalovanej na odberné miesto nachádzajúce sa na adrese M., Ul. X. XXX (ďalej v texte „odberné miesto“) a žalovaná sa zaviazala uhrádzať žalobcovi cenu za dodaný plyn platením preddavkových mesačných platieb, vrátane úhrady prípadného nedoplatku. Po oboznámení sa s faktúrami vydanými žalobcom, a to spolu na sumu 70,41 €, okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť týchto nárokov, keďže žalovaná si svoju povinnosť uhradiť žalobcovi tieto nedoplatky vrátane poplatkov za výzvy, nesplnila. Priznal preto žalobcovi uvedenú sumu aplikujúc ustanovenia o energetike, vrátane cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu, a to spolu s úrokom z omeškania aplikujúc ustanovenie v spojení s nariadenia vlády č. .

3. Pokiaľ však išlo o nárok žalobcu na poplatok za výkon vo výške 88,24 €, v tomto rozsahu okresný súd žalobu zamietol s odôvodnením, že z Cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu účinného od 01. 01. 2016 sa uvedený poplatok nenachádza, a to ani za výkon znovupripojenia odberného miesta. Žalobca tak podľa okresného súdu v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že

poplatok za uvedený výkon skutočne predstavuje uplatnenú sumu 88,24 €, v dôsledku čoho nepreukázal dôvodnosť tohto nároku. Okresný súd zdôraznil, že základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, teda žalobca nie je len povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotno-právnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Výsledky vykonaného dokazovania nedali okresnému súdu podklad pre prijatie záveru, či už o pravdivosti, alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, resp. tento stav je dôsledkom nepredloženia dôkazov, alebo situáciou , kedy sa strana sporu dostala do dôkaznej núdze. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Okresný súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Na záver okresný súd poukázal na to, že nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť, ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t. j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle (ďalej v texte „CSP“).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu, v ktorom okresný súd jeho žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Odvolanie odôvodňoval najmä tým, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré odôvodnil tým, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zastáva názor, že ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle ust. žalobe vyhovie aj bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu je tým nesprávne a vychádza z nesprávneho procesného postupu. Uznáva, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenie, a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné vykonať dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Vzhľadom na túto skutočnosť okresný súd zároveň nenaplnil ani ustanovenia , nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní akejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti zo strany súdu ako skutočnosti spornej, resp. nepreukázanej, preto žalobca nemal dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere a z uvedeného dôvodu považuje až za absurdné, ak súd bez nariadenia pojednávania zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena. Je totiž isté, že v prípade, ak by súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom by stranám sporu prezentoval, ktoré skutočnosti považuje za nesporné a ktoré za sporné, resp. nepreukázané, žalobca by uplatnil ďalšie prostriedky procesného útoku a uvedené sporné skutočnosti by vysvetlil, nedošlo by k vydaniu prekvapivého rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ho zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu, eventuálne, aby rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ustanoveniami a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle (á contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým žalobu v časti týkajúcej sa sumy 88,24 € s príslušenstvom (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) v zmysle zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Výrok, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,41 € s príslušenstvom (výrok I.) nebol odvolaním napadnutý, preto zostáva nedotknutý.

9. Odvolací súd nemal možnosť rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdiť, ani zmeniť, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom (predčasným rozhodnutím vo veci) znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedený nedostatok nebolo možné napraviť ani v odvolacom konaní, ak je skutkovým stavom zisteným okresným súdom odvolací súd viazaný. Okresný súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne predčasne právne posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný.

10. Okresný súd založil rozhodnutie, ktorým žalobu v časti sumy 88,24 € s príslušenstvom zamietol na tom skutkovom a právnom základe, že z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 05. 08. 2016, ktorou bol vyúčtovaný poplatok za znovupripojenie odberného miesta zo dňa 03. 06. 2016 spolu vo výške 88,24 € vrátane DPH, nepovažoval za dôkaz preukazujúci nárok žalobcu, ak z Cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu, účinného od 01. 01. 2016 zistil, že sa v ňom uvedený poplatok nenachádza, a to ani za výkon znovupripojenia odberného miesta. Následne uvedené závery podložil tým, že žalobca nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy o tom, že poplatok za uvedený výkon skutočne predstavuje uplatnenú sumu 88,24 €. Keďže žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť predmetného nároku, žalobu v tomto rozsahu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

11. Dôkazné bremeno v podstate znamená procesný dôsledok spojený s tým, že súd bude alebo nebude považovať za pravdivé tvrdenie strany v sporovom konaní. Procesný dôsledok sa prejavuje v tom, že ak strana unesie svoje dôkazné bremeno, má procesný nárok na to, aby bola v spore úspešná, a ak svoje dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažuje neunesie, v spore úspešná nebude. Pod dôkazným bremenom možno rozumieť povinnosť strany, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, ktoré sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie v spore. Samozrejme, že súd musí pri rozhodovaní o tom, či strana sporu uniesla alebo neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažuje, vziať do úvahy nielen tie dôkazy a z nich vyplývajúce poznatky, ktoré svedčia v jej prospech, ale aj tie, okolnosti, ak vyšli v konaní najavo, ktoré naopak hodnovernosť dôkazu a teda pravdivosť tvrdení protistrany spochybňujú, prípadne vyvracajú.

12. Podstatou odvolacej námietky žalobcu bola najmä okolnosť, že okresný súd napriek tomu, keď podľa neho neboli žalobcom predloženými listinami preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k poplatku za znovupripojenie odberného miesta zo dňa 03. 06. 2016 a napriek tomu, že uvedené tvrdenie o povinnosti zaplatiť tento poplatok nenamietala žalovaná, nenariadil vo veci pojednávanie a rozhodol bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie a záver rozhodnutia v rozsahu, v ktorom žalobu zamietol podložil tým, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

13. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

14. Formulácia korešponduje s formuláciou , pričom ich spoločnými znakmi sú: 1. jednoduché právne posúdenie veci, 2. nespornosť skutkových tvrdení strán a 3. bagateľný cenzus. Cieľom prvých dvoch znakov, teda jednoduchého právneho posúdenia veci a nespornosti skutkových tvrdení strán je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia sporu. V spotrebiteľských sporoch nie je možné dohodnúť sa o prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa .

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že pokiaľ ide o faktúru predloženú žalobcom č. XXXXXXXXXX vyhotovenú 22. 07. 2016 so splatnosťou 05. 08. 2016 malo ísť o faktúru na zaplatenie sumy 88,24 €, teda sumu, ktorú uplatňoval žalobca podanou žalobou, a to za zaplatenie poplatku za znovupripojenie odberného miesta, teda poplatok súvisiaci so znovupripojením dňa 03. 06. 2016. K faktúre žalobca pripojil Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 30. 11. 2015 s platnosťou od 01. 01. 2016 ( ďalej v texte „cenník“ ), teda v čase, kedy malo dôjsť k znovuzapojeniu odberného miesta u žalobkyne. V zmysle uvedeného cenníka je v tabuľke č. 1 na strane 52 evidovaný poplatok za znovupripojenie odberného miesta pod položkou č. 23 vo výške 88,24 € vrátane DPH (č. l. 53 cenníka). Nemožno sa preto stotožniť so skutkovým záverom okresného súdu, uvádzajúc, že v uvedenom cenníku účinnom od 01. 01. 2016 sa takýto poplatok nenachádza, a to ani za výkon znovuzapojenia, v dôsledku čoho okresný súd nesprávne uzavrel, resp. uzavrel predčasne, že „žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že poplatok za uvedený výkon skutočne predstavuje uvedenú sumu.“

16. Keďže okresný súd v tejto veci nenariadil pojednávanie, majúc za to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, zamietnutie žaloby v rozsahu 88,24 € z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, argumentujúc tým, že v cenníku sa žalobcom uplatňovaný poplatok nenachádza (napriek tomu, že v ňom takýto poplatok uvedený je) a s poukazom na to, že podľa okresného súdu žalobca v konaní žiadne dôkazy o poplatku v uvedenej výške nepredložil, je nesprávnym procesným postupom okresného súdu, v dôsledku ktorého došlo k tomu, že žalobcovi bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to prípadné vysvetlenie, objasnenie ním predložených listinných dôkazov, na základe ktorých bola žalovanej vystavená faktúra, vo vzťahu ku ktorej neboli žalovanou vznesené žiadne námietky, teda, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak bez nariadenia pojednávania žalobu z týchto dôvodov zamietol.

17. Odvolací súd len dopĺňa, že ak sa aj ukáže, že strana do rozhodnutia súdu nesplnila svoju povinnosť tvrdenia, neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti, alebo ich uviedla neúplne, alebo nesplnila povinnosť dôkaznú, teda nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné, musí súd prvej inštancie, aj keď by išlo o spor podľa ust. nariadiť pojednávanie, ak má za to, že existuje, podľa jeho právnych záverov, spornosť skutkových tvrdení žalobcu. V prejednávanej veci na strane jednej okresný súd pojednávanie nenariadil, majúc za to, že ide o nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, ako podmienku danú ustanovením §-u 297 písm. b) pre nenariadenie pojednávania, ( naviac žalovaná v spore spornosť skutkových tvrdení žalobcu nevzniesla ), ale na strane druhej žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na základe ním predložených tvrdení a dôkazov, čím v konečnom dôsledku išlo o rozhodnutie pre žalobcu prekvapivé.

18. Okresný súd si musí splniť povinnosť v takomto prípade aj v zmysle ust. a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, ak žalobca žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie poplatku odvodený od zmluvy o dodávke plynu v spojení s cenníkom, uviedol tvrdenia vo vzťahu k nároku, ako aj listinné dôkazy vo forme faktúry na uvedenú sumu a cenníka, na základe ktorého k uplatneniu poplatku pristúpil. Ak teda okresný súd považoval uvedené tvrdenia žalobcu a dôkazy ním predložené za sporné, resp. nedostatočné, mal zvoliť postup v zmysle .

19. Odvolací súd týmto rozhodnutím neprejudikuje (ne)unesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k poplatku vo výške 88,24 € v zmysle žalobcom predloženej faktúry v spojení s Cenníkom, napriek tomu nemožno bez nariadenia pojednávania mať za dané, že žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto pohľadávke v súvislosti s poplatkom za znovupripojenie odberného miesta neuniesol.

20. Úlohou okresného súdu bude preto po zrušení a vrátení veci nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom bude prezentovať, ktoré skutočnosti považuje za nesporné a ktoré za sporné tak, aby žalobca v prípade, že to bude pre ďalšie konanie rozhodujúce pre posúdenie veci, uplatnil prostriedky procesného útoku, prípadne žalovaná prostriedky procesnej obrany. Až do rozhodnutia vo veci samej okresný súd nevyzval žalobcu, nepožiadal ho o ďalšie skutkové tvrdenia, ak mal za to, že je to nevyhnutné na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností pre posúdenie jeho nároku.

21. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale následne aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Odvolací súd uznáva, že dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany netvrdili, avšak v prejednávanej veci žalobca poukázal na tú skutočnosť, na základe akých skutočností ( tvrdení ), ale aj akých listinných dôkazov uplatňuje vo vzťahu k žalovanej poplatok za znovupripojenie odberného miesta. Žalovaná nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnila.

22. Procesnú povinnosť strán sporu uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia je teda potrebné interpretovať vo svetle jej účelu a zmyslu. Účelom a zmyslom tejto povinnosti je, aby fáza dokazovania prebehla vyvážene, spravodlivo, hospodárne a účelne, pretože otázky spojené s nedostatočne substancovanými tvrdeniami je potrebné interpretovať kazuisticky, rozumne, majúc na zreteli právo na spravodlivý proces. Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení je v tomto svetle potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej zásady a zo strany súdu ide o prejav materiálneho vedenia sporu. Výzva na doplnenie tvrdení musí byť formulovaná tak, aby

ustanovenie plnilo svoj účel, ktorým je poskytnutie materiálnej a nielen formálnej ochrany práv.

23. Na záver odvolací súd uvádza, že v prípade, ak bude mať okresný súd dané podstatné a rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom, je nevyhnutné zaoberať sa jeho nárokom i z hľadiska hmotno-právneho posúdenia, nakoľko zmluva o dodávke plynu je zmluvou spotrebiteľskou. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, či leasingová, ale aj zmluva o dodávke plynu, elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa , ako aj ďalších osobitných predpisov. Z ust. o energetike vyplýva oprávnenie prevádzkovateľa distribučnej siete vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu. Otázka nákladov spojených s prerušením distribúcie a dodávky plynu z dôvodov neplnenia povinnosti odberateľa, je riešená v obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti s odkazom na Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie domácnosť D1/2016, teda cenníka platného v čase znovuzapojenia dodávky. Žalobcom uvádzaný cenník však nie je obsahom obchodných podmienok poskytovania služby pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorý obsahuje iba odkaz na tento cenník. Okresný súd preto preskúma, či poplatky, konkrétne poplatok za znovupripojenie odberného miesta bol poplatkom, s ktorým bola žalovaná oboznámená a či mohla jeho výšku ovplyvniť a či bol súčasťou zmluvy.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako v napadnutom rozsahu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové prejednanie.

25. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle aj o trovách odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).