Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/95/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: SVBaNP Smetanov háj 289, so sídlom Smetanov háj 289, Dunajská Streda, zapísaný v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov OÚ Trnava- , zastúpený: dr. jur. Ferenc Mazács, advokát, Alžbetínske nám. 328/4/1094, Dunajská Streda, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 6 807,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. apríla 2014 č.k. -125 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6 807,40 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého podľa žalobcu tým, že žalovaný uspokojením svojej pohľadávky z výťažku dobrovoľnej dražby bytu odmietol žalobcovi ako zákonnému záložnému veriteľovi vydať pomernú časť výťažku z dražby v žalovanej výške. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

2. Vychádzal zo žaloby skutkovo odôvodnenej tvrdením, že žalobcovi ako spoločenstvu vlastníkov bytov pred rokmi postupne vznikla pohľadávka z titulu ním poskytovaných služieb spojených s bývaním voči vlastníkovi bytu: W. B., E.. F., O.. X.XX.XXXX, V. F. B. XXX/XX, Y. F.. Žalobca sa so svojím nárokom voči tejto dlžníčke obrátil na Okresný súd Dunajská Streda, ktorý dňa 28.6.2011 vydal platobný rozkaz sp. zn. , právoplatný dňa 19.7.2011. Nakoľko menovaná dlžníčka dobrovoľne neplnila, čo jej ukladalo vykonateľné rozhodnutie, žalobca sa obrátil na súdneho exekútora U.. L. U. so sídlom úradu v Bratislave, ktorý pristúpil k exekúcii. Aj napriek zabezpečeniu svojej pohľadávky zákonným záložným právom v zmysle. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov svoj oprávnený nárok nemohol uspokojiť z predmetu zálohu z dôvodu, že jediným majetkom, z ktorého mohol byť nárok uspokojený, bola nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníčky, a to byt nachádzajúci sa v obci Dunajská Streda, katastrálne územie Y. F., v tom čase zapísaný na LV č. XXXX. K nehnuteľnosti okrem zákonného záložného práva žalobcu bolo koncom roka 2006 zriadené i zmluvné záložné právo žalovaného, avšak podľa žalobcu až po už existujúcom zákonnom záložnom práve žalobcu, čím došlo ku konkurencii záložných práv, pričom zákonné záložné právo žalobcu vzniká priamo zo zákona a do katastra nehnuteľností sa zapisuje záznamom. Podľa žalobcu jeho zákonné záložné právo z časového hľadiska predchádza zmluvnému záložnému právu žalovaného. Zákonné záložné právo žalobcu síce bolo k nehnuteľnosti na LV č. XXXX zapísané záznamom až v roku 2010 a zmluvné záložné právo žalovaného bolo k nehnuteľnosti zapísané vkladom ku koncu roka 2006, čo však podľa žalobcu nič

nemení na skutočnosti vzhľadom na vznik žalobcu ako právnickej osoby v roku 2006, že spolu so vznikom žalobcu de iure vzniklo aj zákonné záložné právo v jeho prospech v zmysle § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Podľa presvedčenia žalobcu jeho zákonné záložné právo má prednosť pred zmluvným záložným právom žalovaného, a to i napriek tomu, že zákonné záložné právo bolo zapísané na LV č. XXXX záznamom neskôr, ako bolo na LV č. XXXX zapísané vkladom zmluvné záložné právo žalovaného. Žalobca žalovaného písomne vyzval na vydanie príslušnej pomernej časti výťažku z dobrovoľnej dražby, ktorou sa dňa 3.10.2011 vydražila nehnuteľnosť dlžníka. Žalovaný vo svojich písomných odpovediach uviedol, že podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy záložného práva je tak zákonné, ako aj zmluvné záložné právo čo do právnej sily rovnocenné. Žalobca však poukázal na skutočnosť, že v danom prípade jeho zákonné záložné právo vzniklo a existovalo skôr, ako zmluvné záložné právo žalovaného a preto žalovaný nemohol bez súhlasu žalobcu začať s výkonom svojho zmluvného záložného práva, resp. mu vznikla povinnosť vydať žalobcovi pomernú časť výťažku z dobrovoľnej dražby. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný prostredníctvom Dražobnej spoločnosti a.s. pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ktorá dražba prebehla dňa 3.10.2011 a z výťažku ktorej žalovaný uspokojil len svoju vlastnú pohľadávku a žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi nevydal pomernú časť výťažku z dražby, a to ani len sčasti. Už pred samotnou dobrovoľnou dražbou sa obrátil na žalovaného a na dražobnú spoločnosť s výzvou na ukončenie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby alebo na vydanie pomernej časti výťažku z dražby. Výšku svojho nároku žalobca vyčíslil ku dňu konania dobrovoľnej dražby sumou vo výške 6 807,40 eur. Po vykonaní dobrovoľnej dražby sa žalobca obrátil na žalovaného s výzvou na vydanie pomernej časti výťažku z dobrovoľnej dražby, avšak žalovaný vydanie pomernej časti výťažku z dražby odmietol, čím sa podľa žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko uspokojením svojej pohľadávky z výťažku dobrovoľnej dražby a odmietnutím vydania žalovanej čiastky žalobcovi získal majetkový prospech bez právneho dôvodu.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 17.4.2013 v tzv. skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. -43, proti ktorému podal žalovaný dňa 6.5.2013 odpor, podľa ktorého mu nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná suma a aký je právny základ žalobcom uplatnenej pohľadávky. Podľa žalovaného žalobca zle označil aj moment, kedy by sa mal dostať do omeškania, nakoľko k zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením na účet žalovaného nedošlo v deň udelenia príklepu, ale až v deň 10.10.2011. Žalovaný napadol aj splnomocnenie udelené splnomocnencovi dňa 4.10.2012, nakoľko zo znenia splnomocnenia zo dňa 4.10.2012 nie je možné podľa žalovaného jednoznačne určiť, či je udelená v mene spoločnosti, alebo ju udelil štatutárny orgán spoločnosti ako fyzická osoba, z čoho vyplývajú pochybnosti, či mal splnomocnenec zastupovať žalobcu alebo predsedu žalobcu C.. X. F. ako fyzickú osobu pri právnych úkonoch spadajúcich do právomoci konateľa v rámci výkonu jeho funkcie. Podľa žalovaného jeho konaním nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Ako veriteľ mal s W. B. ako dlžníkom uzatvorenú Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.6.2006, pričom návratnosť svojej pohľadávky mal zabezpečenú na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 15.6.2006. Predmetom zálohu v zmysle záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť, a to byt č. XX vo vchode XX na X. nadzemnom podlaží bytového domu v katastrálnom území Y. F. so súpisným číslom XXX, zapísaný na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a k pozemku vo vlastníctve p. B.. Za účelom uhradenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere pristúpil k realizácii záložného práva na tento záloh formou predaja na dobrovoľnej dražbe. Vzhľadom k tomu, že medzi dlžníkom, ktorý je v tomto prípade totožný so záložcom a žalovaným existuje právny vzťah, neobstojí podľa neho tvrdenie žalobcu, že sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že mal získať majetkový prospech bez právneho dôvodu. Namietal preto svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Podľa žalovaného je potrebné vychádzať z akcesorickej povahy záložného práva, ktorá znamená, že záložné právo nemôže vzniknúť skôr ako samotný záväzok, ktorý má zabezpečovať. V dôsledku toho vznik, existencia a zánik záložného práva je podmienený danosťou konkrétnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a záložné právo nemôže platne vzniknúť k neexistujúcej pohľadávke. Žalovaný mal za to, že právna úprava v § 15 citovaného zákona jednoznačne predpokladá ako podmienku vzniku záložného práva vznik pohľadávky, teda a contrario, ak nevznikla pohľadávka, nemôže vzniknúť ani záložné právo. Ak na zálohu vzniklo viac záložných práv, pre ich uspokojenie je rozhodujúce poradie, v akom boli zapísané do katastra nehnuteľnosti, nakoľko právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr. Prednosť aj na uspokojenie má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kto je veriteľom.

4. Dňa 6.12.2013 žalobca súdu prvej inštancie doručil spresnenie petitu žaloby čo do výšky istiny, v ktorom uviedol, že ku vzniku záložného práva v jeho prospech došlo momentom vzniku prvej pohľadávky voči jeho dlžníčke. Aktivovalo sa teda začiatkom júla 2006 nadobudnutím účinnosti Zmluvy č. 39/A o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobcovi vznikol nárok na úhrady ním poskytovaných služieb a dlžníčke vznikla povinnosť úhrad za tieto služby. V čl. III. predmetnej zmluvy sa žalobca s dlžníčkou dohodli na čas po podpise zmluvy, t.j. po 1.7.2006 na úhrade služieb „mesačne formou preddavkových platieb“. Prednostné zákonné záložné právo sa teda podľa žalobcu „aktivovalo“ dňom 1.7.2006, keď zmluvné záložné právo v prospech žalovaného k bytu dlžníčky bolo právoplatne zavkladované vtedajšou Správou katastra Dunajská Streda pod č. V-XXXX/XX až dňa 24.7.2006, pričom právne účinky vkladu nastali rovnako dňa 24.7.2006. Z uvedeného označil za zrejmé, že zmluvné záložné právo žalovaného vzniklo až po vzniku prednostného zákonného záložného práva žalobcu, čím sa žalobca dostáva v poradí záložných práv jednoznačne pred žalovaného. Za predbežnú otázku označil posúdenie okamihu vzniku zmluvného záložného práva na strane žalovaného a rovnako zákonného záložného práva na strane žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke. Nesporoval skutočnosť, že žalovanému vzniklo zmluvné záložné právo ku dňu 24.7.2006 na základe vkladu zmluvného záložného práva žalovaného na správe katastra Dunajská Streda V XXXX/XX. Vznik alebo aktiváciu jeho zákonného záložného práva ako spoločenstva bytov s prihliadnutím na o vlastníctve bytov a nebytových priestorov určil najneskôr ku dnu 16.7.2006, nakoľko uzavrel s dlžníčkou W. B., E.. Š. zmluvu č. 39A o poskytovaní služieb spojených s užívaním bytu, pričom dlžníčka bola v čase uzavretia zmluvy členkou spoločenstva bytov. Táto zmluva bola podpísaná dňa 30.6.2006 a nadobudla účinnosť dňom 1.7.2006. V označenej zmluve na prvej strane posledný odsek je uvedené, že menovaná členka spoločenstva je povinná najneskôr do 15. dňa každého mesiaca platiť za služby poskytované žalobcom. Z uvedeného vyvodil, že jeho zákonné záložné právo sa aktivovalo najneskôr uplynutím dňa 15.7.2006, t.j. dňom 16.7.2006 na sumu 4 131 Sk, ktorá suma v tom čase predstavovala pravidelnú mesačnú preddavkovú platbu spojenú s užívaním bytu W. B.. Zákonné záložné právo žalobcu sa podľa neho aktivovalo alebo vzniklo minimálne 8 dní pred vznikom zmluvného zákonného záložného práva žalovaného. Pripustil aj skorší vznik svojho zákonného záložného práva, nakoľko pri kúpe bytu dlžníčka bola povinná prehlásiť, že pristupuje k správe ňou kupovaného bytu, ktoré vyhlásenie je zákonnou náležitosťou kúpnej zmluvy na kúpu bytu. Upriamil tiež pozornosť na fakt, že zákonné záložné právo žalobcovi vzniká alebo sa aktivuje dňom splatnosti prvej pohľadávky voči členovi spoločenstva. Nevyžaduje preto osobitný vklad tohto zákonného záložného práva a nevyžaduje ani zápis v osobitnom registri záložných práv. Ak sa takýto návrh podá, zapisuje sa do katastra iba záznamom, pričom záznam do katastra nehnuteľností má iba deklaratórny charakter osvedčujúci existenciu zákonného záložného práva, ale v žiadnom prípade záznam nezakladá samotný vznik zákonného záložného práva. Žalovaný jednak opomenul vyžiadať súhlas prednostného zákonného záložného veriteľa s vykonaním dražby a žalobca mu písomne oznámil z vlastnej iniciatívy, keď sa o dražbe dozvedel, že súhlasí s dobrovoľnou dražbou za podmienky, ak mu bude žalovaným po dražbe vydaný jemu prislúchajúci výťažok z tejto dražby zodpovedajúci výške žalovanej sumy. Žalovanú sumu podporil okrem iného právoplatným platobným rozkazom proti dlžníčke a písomným vyúčtovaním súdneho exekútora L. U.Z. K. V. ku dňu konania dobrovoľnej dražby, t.j. ku dňu 3.10.2011. Napriek uvedenému mu žalovaný jemu prislúchajúcu časť z výťažku z dobrovoľnej dražby nevydal, čím sa podľa žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatil svojim úmyselným konaním.

5. Súd prvej inštancie tiež vychádzal z vyjadrenia žalovaného, že k vzniku záložného práva je nevyhnutná existencia pohľadávky, čo je potvrdené judikatúrou NS SR , kde dovolací súd uvádza, že vznik zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovacej pohľadávky, teda nemá povahu zábezpeky do budúcnosti. Spoločenstvu vlastníkov bytov vznikajú opakované samostatne vznikajúce a zanikajúce pohľadávky a z tohto titulu ide o pravidelné úhrady, ktoré v zmysle zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu uhrádza. V prípade vzniku zákonného záložného práva podľa právneho názoru žalovaného je potrebné použiť výklad predmetného zákonného ustanovenia § 15 Zákona o vlastníctve bytov, kde zákonodarca použil výraz vzniknutých pohľadávok a tento termín sa javí byť kľúčový pri posudzovaní momentu vzniku zákonného záložného práva žalobcu v prejednávanej veci. Podľa žalovaného mal zákonodarca na mysli zabezpečenie pohľadávok vzniknutých voči neplatičovi v súvislosti s užívaním bytu, teda gramatický výklad podľa neho úplne podporuje interpretáciu, že v čase vzniku zmluvného záložného práva žalovaného, t.j. 24.07.2006, neexistovala pohľadávka žalobcu voči vlastníčke bytu a na základe samotnej podstaty akcesorického záložného práva záložné právo žalobcu neexistovalo. Podľa žalovaného záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, rozhodnutím príslušnej Správy katastra, a to aj vo vzťahu k zákonného záložnému právu. V prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách mal žalobca možnosť podať žalobu

o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré právo sa už podľa žalovaného prekludovalo, nakoľko už uplynuli viac ako tri mesiace odo dňa udelenia príklepu. Podľa žalovaného nebol žalobcom preukázaný právny dôvod, výška a časový okamih vzniku jeho pohľadávky, a to ani s prihliadnutím k jej špecifikácii súdnym exekútorom.

6. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, že podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov v dome napr. služby spojené s užívaním bytu. Z gramatického výkladu slova obstarávanie vyvodil, že nejde o opakované plnenie zo strany spoločenstva vo vzťahu k vlastníkom bytov, ale o trvajúce plnenie. Podľa právnej teórie trvajúce plnenie je také plnenie, ktoré sa uskutočňuje nepretržite po dlhší čas alebo bez časového obmedzenia, teda bez prerušenia a opakovania, keď opakujúce sa plnenie je zase periodickým plnením, kedy dlžník plní v určitých intervaloch a v týchto intervaloch poskytuje určité dávky - napr. výživné alebo platba nájomného, pričom ide o plnenie z toho istého záväzku. Charakter trvajúceho plnenia má napr. podľa právnej teórie dodávka tepla, vody, dodávka plynu, elektriny atď.. Opakovaným plnením je iba plnenie vlastníka bytu voči spoločenstvu, keď vlastník bytu je povinný opakovane platiť spoločenstvu za ním poskytované služby v určitých intervaloch dohodnutých alebo určených spoločenstvom. Plnenie zo strany spoločenstva bytov však nemôže byť plnením opakovaným, ale má práve charakter trvajúceho plnenia, nakoľko spoločenstvo na základe určitého právneho titulu začne voči vlastníkovi bytu dohodnuté služby poskytovať s povinnosťou poskytovať ich neprerušované, teda neustále, napr. kúrenie, teplú vodu. Podľa žalovaného už prvým momentom poskytnutia služby, ku ktorej došlo podľa listinných dôkazov najneskôr odo dňa 1.7.2006, keď uzavreli žalobca a vlastník bytu zmluvu o poskytovaní služieb, tieto služby spoločenstvo bolo povinné neustále poskytovať, a to bez prerušenia, preto sa jedná o trvanie. Spoločenstvo je povinné služby poskytovať aj vtedy, ak v danom momente vlastník bytu tieto služby nevyužíva, keď musí poskytovať teplú vodu, vlastník musí mať vo svojich rozvodoch plyn a elektrinu, preto sa jedná o neustále trvalé a neprerušované poskytovanie služieb. Poskytovateľ musí tieto služby poskytovať nepretržite aj vtedy, keď vlastníkom bytu tieto služby nie sú využívané. Žalobca vyjadril presvedčenie o tom, že mu zákonné záložné právo vzniklo už momentom, kedy predmetná vlastníčka bytu podpísala kúpnu zmluvu k bytu, nakoľko ku kúpnej zmluve bola povinná pristúpiť k správe domu a bytu. Toto záložné právo vzniklo podľa žalobcu dňom 2.7.2006 uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb medzi spoločenstvom a dotknutou vlastníčkou, ktorý deň je pred vznikom, t.j. zavkladovaním zmluvného zákonného záložného práva žalovaného.

7. Žalovaný s názorom žalobcu nesúhlasil z dôvodu, že predmetom vyriešenia predmetnej otázky nie je poskytovanie služieb vlastníkovi, ale opakujúce sa plnenie. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého zabezpečené sú pohľadávky, ktoré sa týkajú domu, príslušenstva domu a zastavanému pozemku, t. j. nie záväzok, ale pohľadávka voči vlastníkovi.

8. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca ako spoločenstvo vlastníkov bytov uplatňuje pohľadávku voči vlastníkovi bytu č. XX, ktorá si na základe zmluvy č. XX/A/XXX/XXXX riadne neplnila zmluvné povinnosti za poskytované služby žalobcom a od roku 2008 sa dostávala do omeškania s úhradou za poskytované služby. Svoj dlh voči žalobcovi postupne splácala, avšak menej, než v skutočnosti žalobca vynaložil náklady za poskytnuté služby až do vzniku žalovanej pohľadávky. Z listín pripojených k žalobe, predovšetkým z rozpisu žalovanej pohľadávky, zistil, že vznikla za obdobie rokov 2008 až 2010 titulom vyúčtovania poskytnutých služieb spojených s vlastníctvom bytu v spojení s predpísanými zálohovými platbami.

9. Takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (ďalej len „“), OZ, , (Katastrálny zákon, ďalej len „KZ“) a KZ. S poukazom na citované zákonné ustanovenia označil záložné právo za zabezpečovací inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, pričom jedným z titulov zriadenia záložného práva je aj jeho zriadenie priamo zákonom tak, ako je to v zmysle . V takomto príde sa zriaďuje záložné právo priamo zo zákona, t.j. ex lege. Konštatoval, že v právnej úprave záložného práva sa rozlišujú dve fázy, a to jednak zriadenie záložného práva a jednak vznik záložného práva. Vyjadril názor, že záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, čo znamená, že jeho vznik a zánik sa vždy odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné

právo. Záložné právo sa teda vždy viaže na pohľadávku, t.j. bez existencie pohľadávky veriteľa nemôže nikdy vzniknúť záložné právo, a to ani v prípade, ak je záložné právo zriadené priamo ex lege. Tiež uviedol, že existencia pohľadávky a zriadenie záložného práva niektorým z taxatívne vymedzených zákonných spôsobov však nemá vždy za právny následok aj vznik záložného práva, keď spravidla sa vyžaduje aj zápis záložného práva v osobitnom registri záložných práv, resp. v prípade zmluvného záložného práva k nehnuteľnostiam sa na jeho vznik vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností. ( ). Vyslovil, že v zmysle záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V zmysle katastrálneho zákona záložné právo k nehnuteľnostiam zriadené zo zákona sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Záznam má však podľa katastrálneho zákona len evidenčný charakter a nemá, na rozdiel od vkladu do katastra nehnuteľností, žiadny vplyv na vznik záložného práva. V tomto prípade, kedy osobitný zákon - katastrálny zákon ako lex specialis k ako lex generalis ustanovuje, že záložné právo k nehnuteľnostiam zriadené zákonom nevzniká zápisom v katastri nehnuteľnosti, považoval za potrebné ustáliť moment vzniku tohto zákonného záložného práva.

10. Súd prvej inštancie mal za to, že momentom vzniku záložného práva zriadeného zákonom v zmysle je vznik pohľadávky spoločenstva voči vlastníkovi a nie uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb medzi spoločenstvom a vlastníkom bytu resp. nebytového priestoru, keď dospel k záveru, že účinnosťou samotnej zmluvy o poskytovaní služieb nevzniká pohľadávka spoločenstva voči vlastníkovi bytu resp. nebytového priestoru, na vznik ktorej je viazané záložné právo zriadené ex lege. Z listinných dôkazov, predovšetkým z návrhu na vydanie platobného rozkazu, mal za preukázané, že dlh vlastníčky bytu p. B. voči spoločenstvu vlastníkov bytu vznikol za obdobie rokov 2008 až 2010 titulom vyúčtovania poskytnutých služieb spojených s vlastníctvom bytu v spojení s predpísanými zálohovými platbami. Právne posúdil, že zákonné záložné právo žalobcu voči vlastníčke bytu vzniklo až vznikom jeho pohľadávky voči vlastníčke bytu, t.j. počínajúc od roku 2008, kedy tejto vlastníčke bytu vznikli nedoplatky na úhradách spojených s jej vlastníctvom k bytu v bytovom dome, bez ohľadu na to, kedy bol resp. nebol vznik tohto zákonného záložného práva zaevidovaný záznamom v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal z pečiatky Správy katastra Dunajská Streda na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam za preukázané, že zmluvné záložné právo žalovaného voči vlastníčke bytu p. B. vzniklo zápisom do katastra nehnuteľnosti dňa 24.7.2006, čím vyhodnotil za nesporne preukázané, že zákonné záložné právo žalobcu vzniklo až následne, po zápise vkladu zmluvného záložného práva žalovaného v katastri nehnuteľností.

11. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvej inštancie právny záver, že zmluvné záložné právo žalovaného malo pri výkone záložného práva prednosť pred zákonným záložným právom žalobcu. Vychádzajúc z právneho posúdenia tejto medzi stranami sporu spornej prejudiciálnej otázky dospel k právnemu záveru, že v prejednávanej veci nedošlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a žalobu žalobcu zamietol.

12. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v spojení s ust. a .

13. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na medzi stranami sporu rozdielne názory na ponímanie a výklad právnej otázky vo vzťahu k momentu vzniku zákonného záložného práva žalobcu a zmluvného záložného práva žalovaného a charakteru a druhu plnenia vlastníka bytu voči žalobcovi ako Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a naopak, keď počas prvoinštančného konania presadzoval právny názor, že plnenia vlastníka bytu voči spoločenstvu sú plneniami opakujúcimi sa a plnenia spoločenstva voči vlastníkovi sú plneniami trvajúcimi. Za podstatné v konaní mal vyriešenie predbežných otázok o vzniku zákonného a zmluvného záložného práva a určenie charakteru plnení medzi vlastníkom bytu a spoločenstvom, ktorý práve podmieňuje moment vzniku záložných práv. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tieto predbežné otázky dostatočne nevyriešil. Nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zákonné záložné právo spoločenstva vzniklo až momentom, keď sa vlastníčka bytu dostala do omeškania s platbami za služby

spojené s užívaním bytu. Tento výklad súdu prvej inštancie označil za priečiaci sa úmyslu , ktorým je ochrana existenčných záujmov spoločenstiev pre prípad, ak by si vlastníci bytov neplnili voči spoločenstvu riadne svojej platobné povinnosti. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je na jeho aktiváciu potrebná existencia pohľadávky. Uviedol, že spoločenstvo je povinné poskytovať plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov priebežne, t. j. neustále, a vlastník bytu je už v kúpnej zmluve ohľadom vlastníctva bytu povinný k zmluve o výkone správy pristúpiť. Z uvedeného dôvodu zaujal názor, že spoločenstvo má nepretržitú pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov bez ohľadu na to, či vlastník platí spoločenstvu riadne a včas. Poskytovatelia energií a aj spoločenstvo musia byť na poskytovanie služieb vždy pripravení a na poskytovanie platieb sú oprávnení aj v prípade, ak vlastník bytu určitý čas služby nevyužíva. Vyslovil, že kvôli trvalej neustálej existencii pohľadávky spoločenstva voči vlastníkom má spoločenstvo trvalé aktívne zákonné záložné právo k bytom jednotlivých vlastníkov. Vyjadril presvedčenie o takomto úmysle zákonodarcu vo vzťahu k ust. Namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o vzniku zákonného záložného práva až momentom omeškania vlastníka bytu s platbami, keď v takom prípade by sa nikdy nemohlo dostať pred zmluvné záložné právo a ust. uvedeného zákona by sa mohlo obchádzať. Zopakoval, že v prejednávanom prípade jeho zákonné záložné právo vzniklo pred zmluvným záložným právom žalovaného, a to na jar roku 2006, keď vlastníčka byt kupovala, pričom zmluvné záložné právo žalovaného vzniklo dňa 24.07.2006 vkladom do katastra nehnuteľností. Kúpou bytu vlastníčka pristúpila k zmluve o výkone správy, čím jej vznikol nárok na nepretržité poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu a na druhej strane vznikla žalobcovi pohľadávka voči nej za tieto služby. Naviac dňa 30.06.2006 s ňou uzavrel samostatnú zmluvu o poskytovaní služieb. Ďalej uviedol svoj výklad ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pokiaľ ide o správu domu, keď podľa jeho názoru z gramatického výkladu pojmov „zabezpečuje a obstaráva“ označil za zrejmé, že ide o trvajúce plnenie správcu a tým o trvalé zákonné záložné právo spoločenstva. Na záver uviedol, že žalovaný mu doposiaľ neposkytol adekvátnu časť z výťažku v dobrovoľnej dražbe bytu.

14. Žalovaný v písomnej odvolacej replike doručenej súdu prvej inštancie dňa 15.07.2014 navrhol napadnutý rozsudok ak vecne správny potvrdiť. Pozornosť upriamil na ust. a nasl. o vzniku bezdôvodného obohatenia, stým, že k jeho vzniku u žalovaného nedošlo, nakoľko prijal plnenie na základe výkonu svojho záložného práva. Tiež poukázal na pojem „vzniknuté pohľadávky“ použitý zákonodarcom v ust. . Zopakoval názor, že nemôže platne vzniknúť záložné právo k neexistujúcej pohľadávke, ktorej existenciu predpokladá aj dikcia ust. uvedeného zákona. Do pozornosti dal českú právnu úpravu, podľa ktorej sa vznik zákonného záložného práva viaže na deň právoplatnosti súdneho rozhodnutia o priznaní pohľadávok vlastníkov bytov voči neplatičovi. Mal za to, že právna úprava nevylučuje použitie zálohu na zabezpečenie viacerých pohľadávok, keď pre ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich zapísania do katastra nehnuteľností, a to bez ohľadu na povahu veriteľa. Podľa ust. je rozhodujúcim poradie registrácie konkurujúcich záložných práv v registri záložných práv. Bez ohľadu na to, že v danom prípade na vznik zákonného záložného práva žalobcu nie je potrebný jeho zápis, ktorý by mal len deklaratórny charakter, vyjadril názor, že nemohlo vzniknúť bez existujúcej pohľadávky voči vlastníčke bytu.

15. Žalobca vo svojej odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.09.2017 zotrval na svojich prechádzajúcich právnych argumentoch, keď navyše podľa jeho názoru k vzniku jeho zákonného záložného práva nie je potrebná žiadna registrácia a táto registrácia by mala len deklaratórny význam, keďže zákonné záložné právo vzniká zo zákona vznikom pohľadávky. Má prednosť pred neskôr vzniknutými záložnými právami. Uvedené podľa neho vyplýva aj z katastrálneho zákona, podľa ktorého sa práva k nehnuteľnostiam zapisujú vkladom, záznamom alebo poznámkou. Zmluvné záložné právo vzniká ku dňu povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, kým zákonné záložné právo sa do katastra zapisuje záznamom na základe verejných listín a na základe skutočností daných zákonom. Záznam má len informačný charakter. Vyjadril názor, že ust. upravuje poradie výkonu len zmluvných záložných práv. Pri zákonnom záložnom práve mal za rozhodujúci čas jeho vzniku a nie čas jeho záznamu do katastra nehnuteľností, ktorý plní len evidenčnú funkciu.

16. Žalovaný v písomnej odvolacej duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 16.11.2017 sa taktiež pridržal svojej predchádzajúcej právnej argumentácie v konaní. Za podstatnú označil otázku vzniku záložného práva podľa ust. , ktorý používa pojem „vzniknuté pohľadávky“, preto vyslovil, že podľa tohto ustanovenia ide o zákonné záložné právo spoločenstva

voči neplatičom. Zopakoval, že záložné právo nemôže platne vzniknúť k neexistujúcej pohľadávke. Opätovne poukázal na českú právnu úpravu. Tiež uviedol, že rozhodujúcim pre výkon záložných práv je poradie ich zápisu v registri a vznik založenej pohľadávky, keď prioritu titulu vzniku záložných práv nepripúšťa. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.07.2011 podporujúce právny názor, že existencia zákonného záložného práva je podmienená vznikom pohľadávky a nepredstavuje zábezpeku do budúcnosti, t. j. vznik zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky.

17. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania strany sporu nepodali.

18. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa , veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa , a bez pojednávania s poukazom na ust. a postupom podľa v spojení s . Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku a obrany proti nemu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležíte odôvodnil ( ), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému. Odvolací súd sa vyjadruj k odvolacím námietkam žalobcu.

21. Predmetom posudzovaného konania je žalobcom ako zákonným záložným veriteľom v zmysle ust. vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam dlžníčky - vlastníčky bytu nachádzajúceho sa v Y. F. F. B. XXX/XX W. B. uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého žalovanému ako zmluvnému záložnému veriteľovi titulom jeho pohľadávok voči dlžníčke W. B. zo zmluvy o splátkovom úvere tým, že žalovaný realizoval výkon svojho zmluvného záložného práva dobrovoľnou dražbou a z jej výťažku sám uspokojil svoju pohľadávku voči dlžníčke zabezpečenú jeho zmluvným záložným právom napriek jeho vedomosti o existencii zákonného záložného práva žalobcu, o ktorom žalobca tvrdí, že jeho zákonné záložné právo vzniklo pred vznikom zmluvného záložného práva žalovaného, keď práve moment vzniku oboch záložných práv má byť pre právne posúdenie žalobou uplatneného nároku rozhodujúci. V konaní v priebehu jeho vývoja neostalo medzi stranami sporu sporné, že na vznik zákonného záložného práva žalobcu nemá vplyv jeho zápis do katastra nehnuteľností, keď tento zápis má len deklaratórny charakter, nakoľko zákonné záložné právo vzniká ex lege, a to vychádzajúc z dikcie ust. na zabezpečenie pohľadávok spoločenstva vzniknutých voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Za rozhodujúce kritérium pre účely rozhodnutia vo veci potom vyvstalo predbežné právne posúdenie otázky, kedy pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči spoločenstvu vlastníkov bytov ako zákonnému záložnému veriteľovi vznikajú. V tomto smere sa právne názory strán sporu rozchádzali, keď žalovaný zaujal názor, s ktorým sa stotožnil aj súd prvej inštancie, že v zmysle dikcie ust. a jeho gramatického výkladu je zrejmé, že zákonné záložné právo spoločenstva existuje len vo vzťahu k existujúcim pohľadávkam, t. j. vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí sú s platením úhrad vo vzťahu k spoločenstvu v omeškaní. Naopak, žalobca zaujal názor, že vzhľadom na trvajúci záväzok spoločenstva poskytovať vlastníkom bytov a nebytových priestorov služby spojené s ich užívaním nepretržite vzniká mu momentom uzavretia zmluvy o výkone správy s jednotlivým vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru hneď aj pohľadávka vo forme jeho nároku na platenie preddavkov za tieto ním poskytované služby. Uvedené právne posúdenie týchto aspektov veci má vplyv na stanovenie vzniku zákonného záložného práva žalobcu a tým určenie poradia vzniku konkurujúcich záložných práv strán sporu vo vzťahu k pohľadávkam voči dlžníčke W. B. a v súvislosti s uvedeným aj na určenie poradia uspokojovania pohľadávok veriteľov z výťažku z dobrovoľnej dražby realizovanej na

nehnuteľnosť dlžníčky - záloh, ktorý bol predmetom zákonného záložného práva žalobcu a zároveň aj predmetom zmluvného záložného práva žalovaného.

22. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do 31.03.2019 na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva, ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

23. Podľa ust. novely účinnej od 01.04.2019 na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.

24. Podľa ust. 32h , ktoré je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.04.2019, zákonné záložné právo podľa ust. v znení účinnom do 31.03.2019 zapísané do katastra nehnuteľností v prospech spoločenstva sa považuje za záložné právo zapísané v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

25. Zavedením novely účinnej od 01.04.2019 do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zákonné záložné právo na zabezpečenie pohľadávok vo vzťahu k bytom a nebytovým priestorom začalo expresis verbis vzťahovať aj na pohľadávky vzniknuté v budúcnosti. Prechodné ustanovenie viažuce sa k tejto novej právnej úprave nerieši situáciu vzniknutú v posudzovanom prípade, ale len stanovuje, že veriteľom zo zákonného záložného práva podľa ust. zákona sú vlastníci bytov a nebytových priestorov. Ak sám zákonodarca považoval za potrebné do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviesť aj zákonné záložné právo na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých v budúcnosti, negoval tým právny názor žalobcu, že momentom vzniku pohľadávky spoločenstva (aktuálne vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome) je uzavretie zmluvy o výkone správy a vznik nepretržitej povinnosti spoločenstva alebo správcu poskytovať vlastníkom bytov a nebytových priestorov služby spojené s užívaním bytu a tým aj jeho pohľadávka voči vlastníkom na preddavky. Sám zákonodarca vyslovil zákonnú potrebu zabezpečenia aj pohľadávok vzniknutých v budúcnosti zákonným záložným právom, čím zaujal názor, že pohľadávky spoločenstva (aktuálne vlastníkov bytov) vznikajú až omeškaním s plnením úhrad, s ktorým právnym názorom zákonodarcu a aj súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd, keď v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s j ej požiadavkami a právnymi názormi () a nepatrí sem ani právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Vzhľadom na hmotnoprávny charakter novely pri znení prechodného ustanovenia vzťahujúceho sa k úpravám účinným od 01.04.2019 je aplikácia ust. v znení účinnom od 01.04.2019 vtom zmysle, že by sa zákonné záložné právo malo vzťahovať aj na pohľadávky vzniknuté v budúcnosti, z dôvodu zákazu retroaktivity neprípustná.

26. Uvedený právny názor o vzniku pohľadávky spoločenstva a aktuálne vlastníkov bytov a nebytových priestorov zabezpečenej účinnej od 01.04.2019, podľa ktorej cieľom zákonného záložného práva podľa predmetného ustanovenia je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom spomedzi ich radov, keď predpokladaná novela zákona má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov domov pred dlžníkmi a neplatičmi. Novela sa však týka zjavne právnej problematiky zápisu

zákonného záložného práva v katastri nehnuteľností a nerieši priamo expresis verbis otázku momentu vzniku pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným právom podľa tohto zákona.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil, keď v konaní nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu vo vzťahu k vlastníčke zálohu W. B. vznikla v rokoch 2008 až 2010, t. j. po vzniku zmluvného záložného práva žalovaného, ktoré vzniklo povolením jeho vkladu do katastra nehnuteľností dňa 24.07.2006.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému však ich náhradu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).