Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-54-2019.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/54/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Ľuboslava Vanková a JUDr. Daša Kontríková, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., t. č. ÚVTOS Chrenová, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, v zastúpení JUDr. Lukáša Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp. zn. EX 2372/09, o vymoženie sumy 248,94 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 7Er/2350/2009-42 zo dňa 10. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolanie sa o d m i e t a .
II. Oprávnenej a povinnej sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom zastavil exekúciu a II. výrokom súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b), h), § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21.07.2009 sa na základe návrhu pôvodného oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozhodnutie o priestupku vydané OR PZ v Trnave ODI Piešťany č. ORP-33/DI-P-SK-2008 zo dňa 11.02.2008 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 13.08.2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením č. 5204*014227 zo dňa 05.10.2009 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor. Rozhodnutím sp. zn. 7Er/2350/2009 zo dňa 29.09.2017 súd vyhovel návrhu na zmenu účastníka na strane oprávneného z pôvodného oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na súčasného oprávneného. Dňa 12.01.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd pri preskúmavaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zistil, že dôvodom na zastavenie exekúcie je uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustené z textu priestupkového zákona. Zákonodarca pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do dátumu účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené, je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o
priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie spätne do minulosti, a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie vyššie uvedenej zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Lehota stanovená ustanovením § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch je lehotou prekluzívnou, na ktorej plynutie súd prihliada z úradnej povinnosti. Lehota pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Exekučný titul, ktorý je podkladom pre výkon prebiehajúcej exekúcie, nadobudol vykonateľnosť dňa 11.04.2008. V zmysle citovaného ustanovenia 3- ročná lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula dňom 11.04.2011. Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva oprávneného vymáhať pohľadávku z exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konanie zastavil z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie pohľadávky oprávneného, nakoľko tento dôvod zastavenia predchádzal dôvodu zastavenia pre nemajetnosť povinného. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 196, 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 22 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a skutočnosťou, že napriek zastaveniu konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, kedy by trovy znášal povinný v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, súd povinného na zaplatenie trov konania nemôže zaviazať s ohľadom na výsledky súdnym exekútorom vykonaných lustrácií o majetku povinného, z ktorých je nemajetnosť povinného preukázaná. Súčasne však súd nemôže zaviazať na úhradu trov konania ani oprávneného, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, pri ktorom zaviazať oprávneného nie je možné, a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie z dôvodu, že predmetné uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. S účinnosťou od 01.09.2008 sa v ustanovení § 88 zákona č. 372/1990 Z. z. odsek 1 v citovanom znení nenachádza, nakoľko bol zákonom č. 298/2008 Z. z. zrušený. Súdny exekútor zastával názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Súdny exekútor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 4/2008 zo dňa 31.03.2009. Exekučným titulom je rozhodnutie o priestupku č. ORP-33/DI-P-SK-2008 vydaný ODI Piešťany OR PZ v Trnave dňa 11.02.2008. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2008 a vykonateľnosť dňa 11.04.2008. Zákonná trojročná lehota, dokedy bolo možné exekúciu nariadiť, tak uplynula dňom 11.04.2011. Avšak oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.07.2009 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnej začalo. Exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. K samotnej preklúzii práva súdny exekútor uviedol, že sa jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnej preklúzii aplikovať pri zastavení exekúcie ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Zmluvou o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015 Slovenská konsolidačná, a.s., nadobudla pohľadávky za odplatu. V prípade prekludovanej pohľadávky by teda jednoznačne došlo zo strany štátu k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je možné zaniknuté právo účinne postúpiť. Podľa súdneho exekútora nepriznaním náhrady trov exekúcie, ktoré bolo odôvodnené skutočnosťou, že povinnosť hradiť trovy exekúcie nie je možné
uložiť povinnému ani oprávnenému, došlo k porušeniu ustanovenia § 196, § 199 a § 200 ods. 1. Exekučného poriadku, nakoľko exekučný súd nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má v zmysle uvedených ustanovení zákonný nárok na trovy exekúcie a na ich náhradu. Exekučný súd mal vychádzať zo zásady, že exekučné konanie je konaním návrhovým. S podaním návrhu na začatie exekúcie zákon spája vznik procesných práv i povinností. Jednou zo základných procesných povinností oprávneného je povinnosť za určitých predpokladov nahradiť exekútorovi nevyhnutné trovy, ktoré v konaní vznikli, pokiaľ ich vymoženie nie je možné dosiahnuť od povinného. Podľa súdneho exekútora pohľadávka vymáhaná v predmetnom konaní nezanikla. Dôvod na zastavenie exekúcie nastal až nemajetnosťou povinného. Vzhľadom na uvedené navrhoval súdny exekútor napadnuté uznesenie zrušiť.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací /§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)/, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci zistil, že odvolanie proti výroku I. o zastavení exekúcie bolo podané neoprávnenou osobou (súdnym exekútorom ) - teda nie stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
4. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
9. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie proti výroku I. napadnutého rozhodnutia môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. V tomto prípade je to oprávnený alebo povinný, nie však súdny exekútor. Súdny exekútor je totiž s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkom konania len v tej časti, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekúcie. Iba v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie môže súdny exekútor uplatňovať procesné práva patriace účastníkom konania.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie proti výroku II. o náhrade trov exekúcie bolo podané oprávnenou osobou (súdnym exekútorom) - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia je prípustné a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.
11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
12. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
13. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné.
16. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 10. júla 2019, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade odvolanie proti výroku I. napadnutého uznesenia podal súdny exekútor ako neoprávnená osoba, odvolanie bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) CSP. Odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia bolo potrebné taktiež odmietnuť, ale v tomto prípade podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti takému výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil súdny exekútor. Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania ich protistrane (v tomto prípade oprávnenej a povinnej). V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že oprávnenej a povinnej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).