Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-19-2019.pdf
PDF · 114.25 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: W.. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, Z., zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava a otca: W.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, Z., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, so sídlom Miletičova 3/A, Bratislava, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 300,- EUR mesačne na sumu 350,- EUR mesačne počnúc od 23.08.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku. II. Zročné výživné za obdobie od 23.08.2019 do 29.02.2020 vo výške 310,- EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta. IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti o výške výživného. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2019, domáhal zníženia výživného na maloletú I. zo sumy 300,- EUR mesačne na sumu 200,- EUR mesačne. V návrhu uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu 2 27P/19/2019
rodičovských práv a povinností k maloletej, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 300,- EUR mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletou, a to v bežnom roku každý parný týždeň od štvrtka 16.00 hod do pondelka 7.45 hod nasledujúceho týždňa a každý nepárny týždeň od stredy 16.00 hod do piatka 7.45 hod a osobitne počas obdobia jarných, polročných, letných prázdnin a veľkonočných sviatkov. Požadované zníženie výživného na maloletú otec dôvodil zásadnou zmenou pomerov, in concreto zmenou jeho pracovnej pozície a s ňou spojeným znížením príjmu o 500,- EUR. Uviedol, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej pracoval na pozícii kreatívneho riaditeľa RTVS s priemerným mesačným príjmom 1.650,- EUR, avšak v dôsledku zmeny manažmentu došlo k zmene jeho riadiacej manažérskej pozície na pozíciu projektového manažéra, a to bez jeho zavinenia.
2. Matka vo svojom písomnom stanovisku vyjadrila nesúhlas s navrhovaným znížením výživného, zároveň poukázala na zmenu pomerov, ku ktorým došlo na strane maloletej, pre ktorú navrhovala zvýšiť výživné zo sumy 300,- EUR mesačne na sumu 350,- EUR mesačne. Uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej, kedy mala maloletá takmer 6 rokov, uplynuli skoro 4 roky. S pribúdajúcimi rokmi maloletej sa zvýšili výdavky na jej odôvodnené potreby, a to vzhľadom na jej nástup do školy a zdravotné problémy. Maloletá navštevuje E.Á. Š. W. XX, s čím sú spojené mesačné výdaje na Školský klub detí vo výške 13,65 EUR, stravné vo výške 19,89 EUR, školské potreby vo výške 26,92 EUR, školské výlety vo výške 16,- EUR. Okrem uvedených poplatkov matka uhrádza maloletej mesačne stravu mimo školského zariadenia v priemernej výške 110,- EUR a poplatok za gymnastiku vo výške 42,- EUR. Medzi ďalšie nezanedbateľné výdavky označila výdavky na jej hygienické potreby, obuv, ošatenie, lieky, vitamíny, poplatky spojené s návštevami lekárov, voľnočasovými aktivitami, cestovaním a bývaním. Mesačné náklady na maloletú vyčíslila na súhrnnú sumu 698,73 EUR. V nadväznosti na vyčíslené mesačné náklady na maloletú mala za to, že posledným súdnym rozhodnutím stanovená výška výživného je nepostačujúca a nepokrývajúca mesačné náklady na maloletú. Ďalej uviedla, že otec sa nepodieľa na úhrade životných nákladov dcéry prevyšujúcich sumu výživného. Otec je vlastníkom 3-izbového bytu - mezonetu na B. XX O. Z. a nového auta značky Škoda Fabia. Poukázala na skutočnosť, že otec má preukázateľné možnosti a schopnosti na to, aby dosahoval príjem vo výške 1.700,- EUR až 2.000,- EUR mesačne. K svojím majetkovým pomerom uviedla, že od 29.12.2016 podniká na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení v oblasti administratívnych, reklamných a marketingových služieb, pričom jej mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 1.500,- EUR brutto. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej I. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Z., ktorá je študentkou vysokej školy. Je podielovou spoluvlastníčkou bytu na G. X O. Z. v podiele 1. Jej súčasný manžel je zamestnancom Č. M. M.I., F.. M.. s mesačným príjmom vo výške 2.800,- EUR netto, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom z predchádzajúceho manželstva v súhrnnej výške 900,- EUR mesačne. Výdavky súvisiace so zabezpečením bývania matka vyčíslila na súhrnnú sumu 351,- EUR mesačne, svoje pravidelné mesačné výdavky na stravu, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a pohonné hmoty na sumu 800-900,- EUR. In fine poukázala na zhoršený zdravotný stav maloletej, keď má viacero zdravotných problémov súvisiacich s trávením a bolesťami hlavy, súčasne navštevuje aj psychologičku W.. M..
3
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, právnych zástupcov rodičov maloletej, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXB., ďalším obsahom spisového materiálu, najmä s rodnými listom maloletej, dokladmi preukazujúcimi osobné a majetkové pomery rodičov maloletej a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 4. Z obsahu rodného listu maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX, zapísanej v knihe narodení matričného úradu Z. - L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletej je W.. N. B. (v súčasnosti N.), nar. XX.XX.XXXX a otcom W.. W. B., nar. XX.XX.XXXX. 5. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, rozviedol manželstvo rodičov maloletej a schválil rodičovskú dohodu na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke s oprávnením oboch rodičov na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 300,- EUR mesačne, zároveň bol upravený styk otca s maloletou, a to v bežnom roku každý parný týždeň od štvrtka od 16.00 hod do pondelka do 7.45 hod nasledujúceho týždňa a každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod do piatka do 7.45 hod a osobitne počas obdobia jarných, zimných, polročných, letných prázdnin, veľkonočných sviatkov a narodenín maloletej. Uvedený rozsudok bol zmenený v časti o úprave styku otca s maloletou počas bežného roka rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.10.2018, č. k. XXP/X/XXXX-XXX tak, že súd schválil rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. B., nar. XX.XX.XXXX, počas bežného kalendárneho roka (mimo sviatkov a prázdnin) každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod do pondelka nasledujúceho (nepárneho) týždňa do 8.00 hod s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude školské zariadenie, ktoré dieťa aktuálne navštevuje. V prípade, ak dieťa školské zariadenie v týchto dňoch nenavštívi, bude miestom odovzdania a prevzatia miesto bydliska matky.
6. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.02.2019, č. k. XXP/XX/XXXX-X, bol maloletej ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, Bratislava, na zastupovanie maloletej v predmetnom konaní. 7. Z obsahu potvrdenia o návšteve školy, vystaveného dňa 07.08.2019 riaditeľom E. Š., W. XX, Z., súd zistil, že maloletá I. B. je v súčasnosti žiačkou 4.B triedy. 8. Z obsahu potvrdenia o zárobku otca za obdobie od augusta 2019 do decembra 2019, vystaveného dňa 16.01.2020, organizáciou L. F. G. M., súd zistil, že priemerná mesačná mzda otca v uvedenom období bola 1.486,41 EUR netto. Z obsahu potvrdenia o zárobku otca za obdobie od januára 2018 do decembra 2018, vystaveného dňa 30.09.2019 organizáciou L. F. G. M., súd zistil, že priemerná mesačná mzda otca v uvedenom období bola 1.690,96 EUR netto. Z obsahu potvrdenia o zárobku otca za obdobie od januára 2019 do augusta 2019, vystaveného dňa 24.09.2019 organizáciou L. F. G. M., súd zistil, že priemerná mesačná mzda otca v uvedenom období bola 1.537,05 EUR netto. Z obsahu potvrdenia o zárobku otca za obdobie od januára 2015 do augusta 2015, vystaveného dňa 30.09.2019 4 27P/19/2019
organizáciou L. F. G. M., súd zistil, že priemerná mesačná mzda otca v uvedenom období bola 1.807,13 EUR netto. Z obsahu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, súd zistil, že otec je výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa vo vchode B. XX, 3. p., okres Z. R., obec BA-m. č. I. W., katastrálne územie Nové Mesto, vlastníkom ktorého sa stal na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov O.-XXXXX/XX zo dňa 28.01.2016.
9. Na pojednávaní, konanom dňa 21.10.2019, otec uviedol, že na podanom návrhu trvá, dôvodiac, že od súdneho rozhodnutia, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej a schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, došlo k zmene jeho pracovného zaradenia u zamestnávateľa L. F. G. M., keď v čase pôvodného rozhodovania súdu pracoval na vedúcej pozícii - vedúci oddelenia kreativít so zaradením do 6. platovej triedy, následne v dôsledku zamestnávateľom realizovanej organizačnej zmeny bol preradený na pozíciu projektový manažér so zaradením do 5. platovej triedy s platom 1.800,- EUR brutto, a od 01.09.2019 na pozíciu grafický dizajnér s rovnakou platovou triedou a rovnakým platom. Poukázal na skutočnosť, že v roku 2015 zarábal 1.800,- EUR netto. K svojim schopnostiam a možnostiam uviedol, že sa snažil nájsť si aj iné zamestnanie avšak o vedúcu pozíciu z dôvodu zvýšeného krvného tlaku už nemá záujem, má ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa na pedagogickej fakulte a 1. stupňa na VŠMU - animovaná tvorba. Iný zdroj príjmu ako príjem z pracovného pomeru nemá, nepodniká ako fyzická osoba, nie je spoločníkom, ani konateľom obchodnej spoločnosti. Je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu na B. XX O. Z., v byte ktorom býva sám. Predmetný byt nadobudol na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď matke maloletej vyplatil 120.000,- EUR, peňažné prostriedky ktoré získal z hypotekárneho úveru a zároveň prevzal na seba pôvodný hypotekárny úver na tento byt, hypotekárne úvery ktoré spláca mesačnými splátkami v súhrnnej výške 480,- EUR. V októbri roku 2018 si kúpil na lízing s mesačnými splátkami vo výške 100,- EUR osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia. Nové manželstvo neuzavrel, okrem vyživovacej povinnosti k maloletej, inú vyživovaciu povinnosť nemá. 10. Na pojednávaní, konanom dňa 21.10.2019, matka vyjadrila nesúhlas s otcom navrhovaným znížením výživného na maloletú. Uviedla, že v čase pôvodného súdneho rozhodovania maloletá navštevovala škôlku, v súčasnosti je žiačkou 4. triedy Základnej školy W.. Maloletá navštevuje gymnastiku, za ktorú matka mesačne platí poplatok vo výške 40,- EUR, krúžok Dogtime, za ktorý matka platí poplatok vo výške 127,- EUR na 5 mesiacov, v Základnej umeleckej škole navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý matka platí polročne poplatok vo výške 97,- EUR. Maloletá naďalej navštevuje psychologičku pre pretrvávajúce psychosomatické problémy, nosí okuliare, má zníženú imunitu, raz ročne užíva lieky na posilnenie imunity, ktoré nie sú preplácané. Okrem maloletej má matka dcéru Z. G., nar. XX.XX.XXXX. Matka uzavrela dňa XX.XX.XXXX manželstvo s B. N., ktorý má dve deti vo veku 12 a 16 rokov z predchádzajúceho manželstva. S manželom býva v 4-izbovom byte na G., ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. K svojím majetkovým pomerom uviedla, že podniká na základe oprávnenia o živnostenskom podnikaní v oblasti reklamných a marketingových služieb, in concreto vykonáva jazykové korektúry pre reklamnú agentúru W. M..L..T.. Okrem príjmu z podnikateľskej činnosti iný zdroj príjmu nemá, 5 27P/19/2019
okrem uvedeného bytu nie je vlastníčkou inej nehnuteľnosti, nevlastní osobné motorové vozidlo. Jej manžel je riaditeľom R. T. O. Č., F.. M..
11. Na pojednávaní, konanom dňa 29.01.2020, právna zástupkyňa otca uviedla, že od posledného pojednávania k žiadnym zmenám v osobných a majetkových pomeroch otca nedošlo. Zhodne s písomným podaním otca, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2019, namietala niektoré položky uvádzané matkou, predovšetkým školské potreby, ktoré neboli žiadnym spôsobom vydokladované, taktiež položku - voľný čas, kde za 8 mesiacov matka vyčíslila náklady sumou 560,- EUR, pričom za jeden mesiac vyčíslila sumu 100,- EUR za divadlo. Taktiež rozporovala položku mimoriadne výdaje vo výške 677,- EUR a ďalšie položky v podobe percentuálneho vyčíslenia z nákladov rodinného rozpočtu z ktorého nie je zrejmý reálny náklad na maloletú. Pokiaľ ide o porovnanie majetkových pomerov je zrejmé, že rodinný príjem matky je nepomerne vyšší ako príjem otca, keď manžel matky má príjem 3.150,- EUR, matka má príjem 1.500 EUR,- (mínus odvody), manžel matky hradí výživné na deti z predchádzajúceho manželstva vo výške 800,- EUR, pričom nebola preukázaná výška výživného na dcéru Z.. Otec dosahuje príjem približne vo výške 1.500,- EUR netto mesačne, v čase pôvodného rozhodnutia bol príjem otca vo výške 1.650,- EUR netto mesačne. Otec spláca úvery vo výške 580,- EUR, výživné na maloletú vo výške 300,- EUR, poplatky za užívanie bytu o rozlohe 90 m2 vo výške 150,- EUR. 12. Na pojednávaní, konanom dňa 29.01.2020, právny zástupca matky uviedol, že v prejednávanej veci existujú objektívne okolnosti na zvýšenie výživného. Posledná úprava výživného bola v roku 2015, keď maloletá navštevovala materskú školu. V súčasnosti navštevuje štvrtý ročník základnej školy a jej potreby a výdaje sa zmenili. V čase pôvodného rozhodovania mal otec príjem 1.650,- EUR, k dnešnému dňu 1.500,- EUR, má určité záväzky, ktoré však nemôžu predchádzať jeho vyživovacej povinnosti. Poukázal na index nárastu spotrebných cien o 8 - 10 % odôvodňujúci v danom prípade zvýšenie výživného o 104,- EUR. 13. Kolízny opatrovník na pojednávaní, konanom dňa 29.01.2020, uviedol, že vzhľadom na poslednú úpravu výživného v roku 2015 je zrejmé, že nároky maloletej vzrástli. Mal za to, že zvýšenie výživného na matkou navrhovanú sumu 350,- EUR mesačne, teda o 50,- EUR je primerané možnostiam a schopnostiam otca. 14. Na pojednávaní, konanom dňa 29.01.2020, otec potvrdil, že maloletá chodí na výtvarnú, gymnastiku aj na krúžok výcviku psov, ktorý však považoval za nezmyselný. Poukázal na skutočnosť, že nebol matkou informovaný o tom, že maloletá bude chodiť na výtvarnú, pričom aj on sám má kontakty, prostredníctvom ktorých jej mohol výtvarnú zabezpečiť. Domnieval sa, že matka nehospodárne nakladá s výživným, ktoré jej posiela, rovnako mal za to, že súdom určené výživné je príliš vysoké v porovnaní s časom, ktorý trávi s maloletou.
15. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
6
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, 7
množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
17. Súd pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti je povinný prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu vyživovacej povinnosti. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku pôvodne upravujúceho vyživovaciu povinnosť. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami subjektívnymi tak na strane povinného, ako aj oprávneného, resp. okolnosťami objektívnymi, in concreto vývojom životných nákladov. Na strane povinného môžu byť takýmito subjektívnymi okolnosťami napr. strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, na strane oprávneného napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb a rovnako aj zmena predškolského zariadenia za školské zariadenie. Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu maloletých detí, v prípade, ak došlo k poklesu zárobku rodiča domáhajúceho sa zníženia výživného, je súd povinný skúmať dôvody tejto zmeny. Práve zmena pomerov na strane povinného daná zhoršením jeho príjmových a majetkových pomerov je špecifickou situáciou, pri ktorej súd môže akceptovať zmenu takéhoto charakteru, ak nastala v dôsledku objektívnych a nezvrátiteľných okolností. V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný zohľadniť aj zmenu výšku životných nákladov, ktorá je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie resp. iných ekonomických ukazovateľov. 18. Predmetom tohto konania je návrh otca na zníženie výživného na maloletú I. na sumu 200,- EUR mesačne, a contrario návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú I. na sumu 350,- EUR mesačne, výživné ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, a to vo výške 300,- EUR mesačne. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykonáva porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho
rozhodovania. Predpokladom úspechu návrhu v prejednávanej veci teda bolo, aby došlo v porovnaní s časom poslednej úpravy výšky výživného k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie resp. zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej. 19. Súd sa v danom konaní v prvom rade zaoberal otcom uvádzanou zmenou pomerov odôvodňujúcou podľa jeho tvrdení zníženie výživného, ku ktorej došlo v dôsledku zmeny jeho pracovného zaradenia na pozíciu grafický dizajnér so zaradením do 5. platovej triedy a s ňou spojenou zmenou mzdy vo výške 1.800,- EUR brutto. Súd komparáciou príjmov otca, keď v čase poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k maloletej dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 1.807,13 EUR netto a v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.486,41 EUR netto, dospel k záveru, že na strane otca došlo k ponížení zárobku o 320,72 EUR. Uvedenú zmenu však súd nepovažoval za tak výraznú, že by súd bez ďalšieho mohol rozhodnúť o znížení vyživovacej povinnosti otca. Súd pritom nebral do úvahy výdavky otca na splátky hypoték v súhrnnej výške 480,- EUR, ako aj na splátku auta vo výške 100,- EUR, t. j. spolu vo výške 580,- EUR, vychádzajúc zo zákonom zakotvenej prednosti vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom pred ich ostatnými výdavkami. Podľa názoru súdu je v možnostiach otca, vzhľadom na jeho vedomosti, pracovnú prax, dosiahnuté vzdelanie (2. stupeň pedagogickej fakulty 8 27P/19/2019
a 1. stupeň VŠMÚ), ako aj aktuálne pracovné ponuky, nájsť si prácu s obdobným resp. vyšším zárobkom ako dosahoval v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej.
20. Naproti uvedenému súd dospel k záveru, že na strane maloletej ako oprávnenej došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. V čase poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca, od úpravy ktorej uplynuli viac ako štyri roky, maloletá navštevovala predškolské zariadenie. V súčasnosti však navštevuje 4. ročník základnej školy, s návštevou ktorou sú spojené mesačné poplatky za Školský klub detí vo výške 13,65 EUR, stravné vo výške 19,89 EUR, rovnako navštevuje výtvarnú, gymnastiku, krúžok na cvičenie psov, za ktoré matka hradí súhrnne sumu vo výške 91,50 EUR, rovnako došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej (návštevy psychológa, oslabená imunita) a s ním spojenému zvýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť o maloletú. Súd tak porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že rozsah odôvodnených potrieb maloletej vyžaduje zvýšenie výživného a je v súlade aj s ustálenou súdnou praxou, v zmysle ktorej sa odôvodnené potreby dieťaťa v podstatnej miere menia aj plynutím času, v dôsledku jeho rastu a vývoja spravidla každé tri roky. Súd na tomto mieste zdôrazňuje aj tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby obligatórne v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá tak ako bolo už vyššie uvedené napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Je všeobecne známou skutočnosťou, že od roku 2015 po súčasnosť došlo k nárastu cien spotrebných košov. Súd vychádzajúc z konštantnej judikatúry a tiež súdnej praxe, ktorá v dlhodobom horizonte považuje za podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa nadobudnutie veku školopovinnosti a následne každý vyšší stupeň vzdelania, so zmenou ktorou sú spojené zvýšené náklady na stravu v škole, rôzne školským zariadením stanovené poplatkové povinnosti, školské pomôcky atď. dospel k záveru, že výživné vo výške 350,- EUR mesačne korešponduje s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine o výživnom. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca bral na zreteľ, tak odôvodnené potreby maloletej ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery a životnú úroveň otca. Životnú úroveň otca súd považuje za nadštandardnú, keď sám užíva trojizbový mezonetový byt v dobrej lokalite Bratislavy, s užívaním ktorého sú spojené splátky hypoték vo výške 480,- EUR. V neposlednom rade súd zohľadnil aj stanovisko kolízneho opatrovníka, konajúceho v záujme maloletej, ktorý zhodne so súdom mal za to, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej je nutné zvýšiť vzhľadom na zmenu jej odôvodnených potrieb.
21. Súd aplikujúc § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletej zročné výživné za obdobie od 23.08.2019 do 29.02.2020, t. j. za 6 mesiacov x 50 EUR, t. j. 300,- EUR + 6 dní x (50 EUR : 29 dní x 6 dní), t. j. 10,20 EUR, teda spolu v zaokrúhlenej výške 310,- EUR. 22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.