Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-2-2020.pdf
PDF · 78.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tos/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2020 v trestnej veci proti odsúdenému S. V. v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Nt/9/2019 zo dňa 20.12.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 399 ods. 2, § 394 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 41T/87/2014.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku, v spojení s § 394 ods. 1 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného S. V., nar. XX.XX.XXXX I. K., trvale bytom X. XX, K. - N., toho času ÚVV Prešov, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1Nt/9/2019.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú neskôr prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil tým, že poukazujúc na podstatnú zmenu úpravy trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zákona, ku ktorej došlo zákonom č. 214/2019 Z. z. s účinnosťou od 01.08.2019 vo vzťahu k zákonu č. 300/2005 Z. z. /Trestný zákon/ a pravidlo, podľa ktorého sa konanie odsúdeného posudzuje podľa pre neho priaznivejšieho právneho predpisu, teda právneho predpisu účinného od 01.08.2019, kedy už ide o prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov oproti trestnej sadzbe ustanovenej za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom do 31.07.2019, považoval odvolateľ uložený trest za neprimerane tvrdý a takto svoj návrh na povolenie obnovy konania za dôvodný. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k nasledovným záverom.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že nepovažoval zmenu právnej úpravy za novú skutočnosť alebo dôkaz v čase rozhodovania súdu vyhlasujúceho rozsudok existujúcu, ale súdu neznámu, a ktorá by odôvodnila iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktorú by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Vychádzal z právneho názoru, že nové skutočnosti a dôkazy sa týkajú len skutkových okolností trestného činu a páchateľa a nie je v ich zahrnutá zmena právnej úpravy, v ktorej dôsledku by bolo možné skutok - trestný čin, za ktorý bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok posudzovať inak, pričom v danom prípade bola podľa názoru okresného súdu právna úprava trestného činu krádeže zmenená, no nie v dôsledku
nesúladu právneho predpisu podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy, ale na základe zákonodarnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Nakoľko takto ustanovenia Trestného zákona, na ktorého základe bol S. V. odsúdený, nestratilo účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy, tak o novú skutočnosť sa nejednalo.
S takýmito závermi sa nadriadený súd v podstate stotožnil, no napriek tomu musel napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť, pretože sa v jeho napadnutom výroku nachádzala, hoci formálna, no zároveň podstatná chyba spočívajúca v uvedení nesprávnej spisovej značky konania, ktorého návrh odsúdeného na povolenie obnovy bol súdom prvého stupňa zamietnutý.
Ušlo totiž pozornosti súdu prvého stupňa, že oproti odôvodneniu napadnutého uznesenia, zjavne omylom, namiesto konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 41T/87/2014 uviedol spisovú značku samotného konania o povolenie obnovy konania, teda sp. zn. 1Nt/9/2019. Vzhľadom na podstatu sťažnostných námietok sa žiada uviesť nasledovné.
Okresný súd správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/87/2014 zo dňa 15.03.2016, právoplatným dňa 15.03.2016, bol odsúdený S. V. uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona, v bode 2 spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
1/ v čase od 18.00 hod. dňa 26. júna 2013 do 07.00 hod. dňa 27. júna 2013 sa vlámal do prevádzky stávkovej kancelárie FORTUNA SK v Prešove na Jarkovej ulici 41 tak, že nezisteným predmetom a spôsobom prekonal cylindrickú vložku na zámku vstupných dverí, vošiel dnu, kde podobným spôsobom prekonal cylindrickú vložku na zámku dverí do kancelárie oblastného riaditeľa, vošiel do tejto kancelárie a odtiaľ odcudzil mobilné telefóny značiek Blackberry a Sony Ericsson nezistených výrobných čísiel a slúchadlá bluetooth zn. Nokia nezisteného výrobného čísla, potom z chodby spred WC ukradol zamurovanú ohňovzdornú skrinku s finančnou hotovosťou 833,10 eur a rôzne žreby v hodnote 128,50 eur, čím pre spoločnosť FORTUNA SK, a.s., Einsteinova 23, Bratislava, IČO : 00 684 881, spôsobil škodu krádežou vo výške najmenej 1.225,84 eur a poškodením veci vo výške najmenej 14,20 eur,
2/ dňa 5. júla 2013 asi o 02.50 hod. spolu s už odsúdeným V. Q. vykonali krádež vlámaním do predajne F-trend dámska móda v Prešove na Hlavnej ulici 19, a to tak, že zatiaľ, čo P. G. zostal čakať na inej ulici vo vozidle Honda, EČ: H.-XXXGN, ktorým na miesto krádeže prišli, S. V. nezisteným spôsobom odstránil skrutky na ochrannej mreži na sklade predajne, mrežu vyhol, vytlačil okno, vošiel dnu a z predajne odcudzil spoločenské šaty 32 kusov, blúzky 31 kusov, 2 kožené bundy, 5 kabátov, 7 párov obuvi, 2 košele, 2 páry kožených rukavíc, 3 klobúky, opasok a kabelku. Všetky veci S. V. M. V. Q. naložili do vozidla, ktorým vzápätí prišiel na to miesto V. Q.. Následne S. V. z miesta činu ušiel peši a P. G. M. V. Q. vozidlom, ktoré riadil P. G., z miesta tiež ušli, pričom na úteku boli prenasledovaní hliadkou polície na služobnom motorovom vozidle a na ceste za Prešovom v smere na Poprad pri obci Svinia boli dostihnutí, po krátkom úteku z vozidla následne zadržaní, čím majiteľovi pod obchodným názvom Š. H. - H., E. XX, Q.. N., F. XX XXX XXX, spôsobili odcudzením vecí škodu 3.605,99 eur a poškodením mreží škodu vo výške najmenej 16,- eur, teda v bode 1/ samostatne a v bode 2/ spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil takým činom väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním.
Sťažovateľovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Správne súd prvého stupňa poukazoval na to, že účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach s jednou výnimkou, podľa ktorej je obnova konania možná aj pre prípad, ktorý
sa netýka nedostatkov v skutkových zisteniach, a tou je strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy, čo však nie je tento prípad.
Je nepochybné, že k zmene právnej úpravy trestného činu krádeže uvedeného v § 212 Tr. zákona došlo s účinnosťou od 01.08.2019 tak, ako sťažovateľ namietal. Je pritom zjavné, že okresný súd nemohol takú zmenu v čase vyhlásenia svojho rozsudku zo dňa 15.03.2016 predpokladať a z tohto hľadiska ide o novú skutočnosť, no zároveň o skutočnosť, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku neexistovala. Rovnako je zrejmé, že Ústavný súd Slovenskej republiky doposiaľ nevyslovil nesúlad ustanovenia § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zákona v znení platnom a účinnom tak, ako ho pri ukladaní trestu aplikoval okresný súd v rozsudku , ktorého sa návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania týka s Ústavou Slovenskej republiky. Preto nedošlo k právnemu účinku predpokladanom v ustanovení čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a tento predpis, ani jeho časť ani žiadne jeho ustanovenie v tomto smere nestratilo účinnosť.
Nebolo možné považovať sťažovateľove námietky týkajúce sa zmeny právnej úpravy § 212 Tr. zákona od 01.08.2019, za, v zmysle § 399 ods. 4 Tr. poriadku, skutočnosť skôr neznámu, keďže nedošlo ani k rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, ani k strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Možno dodať, že aj keď Národná rada Slovenskej republiky ako autor tejto právnej zmeny túto prijal, zároveň ako zákonodarca nijako prechodne neupravil právne pomery týkajúce sa právnej úpravy trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zákona, a to ani v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch /teda aj návrhu na povolenie obnovy konania/, keďže len v § 567p Tr. zákona uviedol len, že konanie začaté pred 1. augustom 2019, v ktorom bola podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. júla 2019. Z uvedeného vyplýva, že trestné konania právoplatne skončené do 01.08.2019, pri ktorých došlo k uznaniu viny aj zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. d) Tr. zákona, nemožno účinne napádať návrhom na povolenie obnovy konania len z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie skutku, ktorý spĺňal formálne podmienky pre právnu kvalifikáciu ako tohto zločinu.
Samozrejme, aj za absencie prechodných úprav, no v prípade, ak by prekážka právoplatne skončenej veci nebola prítomná a viedlo by sa konanie o opravnom prostriedku, súd príslušný na rozhodnutie o ňom by bol oprávnený /ako aj povinný/ aplikovať zásadu uvedenú v ustanovení § 2 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Nadriadený súd nezistil prítomnosť žiadnej z podmienok na povolenie obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 41T/87/2014.
Takto, len vzhľadom na vyššie uvedenú formálnu chybu výroku, bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a nahradiť zrušený výrok výrokom, v ktorom bolo správnou spisovou značkou označené konanie vedené na Okresnom súde Prešov, ktorého sa návrh odsúdeného na povolenie obnovy týka. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.