Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-1-2020.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa/manžela/ otca: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, I., t. č. V. XXX/X, J. Q., proti odporkyni/manželke/matke: F. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, I., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Gabriel Vons, so sídlom Komenského 497, Námestovo, IČO: 37 975 218, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: B. Q. nar. XX.XX.XXXX a K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na odvolanie odporkyne/manželky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 12P/19/2019-94 zo dňa 23. júla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku III. m e n í tak, že otec maloletých detí je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. Q., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 120,00 Eur mesačne a na výživu maloletej K. Q., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 100,00 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.
Popri výživnom je otec p o v i n n ý platiť poistné na produkt - Štipendijné poistenie (VŠ) pre maloletú B. vo výške minimálne 180,00 Eur ročne v prospech Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v predpísaných lehotách splatnosti podľa zmluvy a poistné na produkt - Program Farbička pre maloletú K. vo výške minimálne 180,00 Eur ročne v prospech Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v predpísaných lehotách splatnosti podľa zmluvy.
Vo výroku II. a IV. rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Vo výroku I. ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd manželstvo Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a F. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, rozviedol, maloleté deti B. a K. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Otcovi uložil prispievať na výživu maloletej B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,00 Eur mesačne a na výživu maloletej K., nar. XX.XX.XXXX, sumou 80,00 Eur mesačne do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Popri výživnom uložil otcovi platiť poistné na produkt - Štipendijné poistenie (VŠ) pre maloletú B. vo výške minimálne 180,00 Eur ročne a poistné na produkt - Program Farbička pre maloletú K. vo výške minimálne 180,00 Eur ročne. Upravil styk otca s maloletými deťmi počas
školského roka každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka 16.00 hod. do nedele 17.00 hod. a počas školských prázdnin každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka 16.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým, že otec si deti prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia ohľadne určenia výšky výživného uviedol, že možnosť zvýšenia zárobku matky je limitovaná tým, že môže pracovať len v rannej smene, aby sa popoludní a večer mohla venovať dcéram, ktoré potrebujú pomoc pri učení. Matka s deťmi býva v byte, ktorý manželia nadobudli spoločne, otec si zabezpečil nájom v J. Q. na svoje náklady. Hoci sa o deti osobne nestará, príležitostne im kupuje veci aj vyššej hodnoty a deklaruje záujem spolupodieľať sa na vyšších jednorazových výdavkoch nad rámec výživného aj naďalej. Za opodstatnené považoval výdavky otca spojené s nájmom viacerých dielenských ako i skladových priestorov nevyhnutných k jeho podnikateľskej činnosti. Okrem spoločne nadobudnutého bytu ani u jedného z rodičov nezistil hodnotnejší majetok. Sumu doteraz otcom plateného výživného 150,00 Eur na obe maloleté deti vyhodnotil ako nedostatočnú, na podklade čoho stanovil výživné v prospech staršej B. sumou 100,00 Eur mesačne a mladšej K. 80,00 Eur mesačne. Zároveň mu uložil povinnosť naďalej prispievať na sporiace produkty v prospech oboch maloletých dcér. Výška poistného je vo vzťahu ku každej dcére minimálne 15,00 Eur mesačne. V súčte bude otec platiť na výživné obom svojim maloletým dcéram 210,00 Eur mesačne (z toho 180,00 Eur je možné použiť na okamžitú spotrebu). Takto stanovenú výšku výživného súd považoval za dostatočnú z hľadiska príjmových a majetkových možností otca. Neprihliadol na námietku matky, že výdavky otca tvrdené v daňovom priznaní vo výške 35.000,00 Eur nie sú oprávnenými výdavkami, nakoľko nedoložila žiaden dôkaz, ktorým by svoju argumentáciu podložila. Pre účely výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 800,00 až 900,00 Eur, pričom ani zo stránky www.platy nezistil, že by otec v odbore, na ktorý je vyučený, ako elektrikár zarábal viac. Priemerná mesačná mzda elektrikára sa pohybuje okolo 797,00 Eur v čistom mesačne a ani samotné vyučenie v niektorom odbore bez zodpovedajúcej praxe nezakladá automaticky predpoklad výhodnejšieho zamestnania.
2. Proti rozsudku okresného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie matka. Nestotožnila sa s úvahami súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zastávala názor, že výdavky otca, ktoré uvádzal v daňovom priznaní za rok 2018, nie sú oprávnené v sume, ako uvádza 35.000,00 Eur a nesúhlasila ani so sumou čistého príjmu, ako ho vyčíslil otec, keď ním uvádzaná suma nesúhlasí s údajmi uvedenými v predloženom daňovom priznaní. Ak totiž uvádza v daňovom priznaní výšku výdavkov 35.000,00 Eur a výšku príjmov 39.000,00 Eur, jeho čistý mesačný príjem by bol vo výške 333,00 Eur mesačne, čo by nepostačovalo na úhradu ani jeho základných potrieb. Otec neuviedol svoje príjmy ani za rozhodné obdobie roku 2019. Sám uviedol, že v roku 2018 mal zdravotné problémy, teda jeho príjmy mohli byť reálne vyššie, pričom výška jeho príležitostných príjmov mimo daňového priznania podľa jeho vlastného vyjadrenia sa pohybovala okolo 700,00 Eur mesačne. Na základe uvedeného dala do pozornosti, že príjem 700,00 Eur mesačne nie je reálnym príjmom otca a tento je oveľa vyšší. Nestotožnila sa ani s argumentáciou súdu ohľadne preukázania príjmov za rok 2019 s tým, že by na ich preukázanie stačilo predložiť vystavené faktúry. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak rodič, ktorý má príjem z inej, než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, neumožní súdu ich sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenia aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie, predpokladá sa výška jeho priemerného mesačného príjmu 20-násobok sumy životného minima. Žiadala preto rozsudok okresného súdu vo výroku III. zmeniť a otcovi uložil prispievať na výživu maloletej B. sumou 200,00 Eur mesačne, maloletej K. sumou 200,00 Eur mesačne a zároveň otcovi uložiť povinnosť platiť poistné na produkt - Štipendijné poistenie (VŠ) pre maloletú B. vo výške minimálne 180,00 Eur ročne a poistné na produkt - Program Farbička pre maloletú K. vo výške minimálne 180,00 Eur ročne.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vzhľadom k tomu, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 700,00 Eur, nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného v prospech maloletých detí. K poukazu matky na ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine uviedol, že v konaní pred okresným súdom povinnosť stanovenú v tomto zákonnom ustanovení splnil, doložil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Pokiaľ matka poukazuje na to, že nedokladoval príjmy za prvých 6 mesiacov roku 2019, ide o potencionálne príjmy, ktoré nezohľadňujú náklady ani výdavky otca a ani to, že dlžník - zákazník častokrát vystavené faktúry neuhradil v lehote splatnosti. Rozhodnutie okresného súdu žiadal potvrdiť.
4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na dôvodoch podaného odvolania. Listinné dôkazy predložené otcom s jeho vyjadrením podľa nej preukazujú, že príjem deklarovaný otcom nemôže byť i jeho reálnym príjmom, že jeho výdavky vysoko prevyšujú jeho príjmy. Pripojila sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že maloleté deti vyžadujú zvýšenú pozornosť, matka dochádza do zamestnania a teda musí uhrádzať i výdavky na cestovné, poberá minimálnu mzdu a teda navrhoval okresným súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť zvýšiť.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v zákonných ustanoveniach § 65 a § 67 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
7. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak z týchto skutkových zistení nevyvodil správny právny záver ohľadne výšky v prospech oboch maloletých detí stanoveného výživného.
8. V tejto súvislosti odvolací súd zohľadňoval, že matka v pracovnom pomere ako operátor výroby dosahuje mzdu vo výške 430,00 Eur v čistom plus daňový bonus 43,00 Eur. Do práce dochádza každý pracovný deň autobusom z I. do K.. Mesačné výdavky vyčíslila na 514,00 Eur. Obe maloleté dcéry sú klientkami centier špeciálno-pedagogického poradenstva, staršia B. je žiačkou s vývinovými poruchami učenia, jej všeobecné rozumové schopnosti sa aktuálne pohybujú v pásme mierneho podpriemeru v porovnaní s populačnou normou. Mladšia K. trpí pervazívnou vývinovou poruchou - detským autizmom a jej intelekt je na úrovni ľahkého stupňa duševnej zaostalosti v porovnaní s populačnou normou. Obe dcéry pravidelne navštevujú očnú, imunologickú a alergologickú ambulanciu, nosia okuliare. O dcéry sa matka stará výlučne sama, pričom za podstatné v tejto súvislosti odvolací súd považoval, že u matky, vzhľadom na starostlivosť o obe maloleté dcéry a nutnosť matky pomáhať obom dcéram pri učení a plnení školských povinností, nie je predpoklad možnosti zvýšenia príjmu popri existujúcom pracovnom pomere.
9. Príjem otca stanovený súdom na 700,00 Eur mesačne predsa len prevyšuje príjem matky a vzhľadom na to, že styk otca s maloletými bol upravený iba počas dvoch víkendov za mesiac, u otca je väčšia pravdepodobnosť možnosti zvýšenia príjmu i popri predmete podnikania, ktorý tvorí jeho hlavnú pracovnú náplň.
10. Zároveň však odvolací súd zohľadnil, že nevyhnutne otec musí vynakladať v súvislosti s podnikateľskou činnosťou nájomné za nájom priestorov, v ktorých má dielňu a sklad a taktiež zohľadňoval nevyhnutné výdavky otca na zabezpečenie bývania a bežných životných potrieb. Za nie bez významu tiež odvolací súd hodnotil záujem otca podieľať sa na zvýšených výdavkoch v prospech maloletých dcér, ako i to, že obom dcéram popri výživnom prispieva na meniny, narodeniny, Vianoce alebo im dáva darčeky.
11. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd rozhodnutie o povinnosti otca prispievať obom dcéram na výživu zmenil tak, že v prospech maloletej B. uložil otcovi prispievať na výživu sumou 120,00 Eur mesačne a na výživy maloletej K. sumou vo výške 100,00 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Zároveň uložil otcovi popri výživnom platiť poistné na produkt - Štipendijné poistenie (VŠ) pre maloletú B. vo výške minimálne 180,00 Eur ročne v prospech Kooperativa Vienna Insurance Group v predpísanej lehote splatnosti podľa zmluvy a poistné na produkt - Program Farbička pre maloletú K. Q., nar. XX.XX.XXXX vo výške minimálne 180 Eur ročne v prospech Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v stanovenom termíne splatnosti podľa zmluvy.
12. Odvolací súd na matkou poukazované ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadol, nakoľko v konaní pred okresným súdom otec doložil daňové priznanie za rok 2018 a odvolaciemu súdu doložil prehľad výdavkov, ktoré opomenul predložiť okresnému súdu, pokladničné bločky k platbám za lieky za posledné obdobie (7., 8., 9. mesiac), rozpis platieb za telefón, rozpis vystavených faktúr za obdobie od 1.1.2019 do 1.7.2019, rozpis došlých faktúr za obdobie od 1.1.2019 do 1.7.2019, rozpis platieb do sociálnej poisťovne za obdobie od 1.1.2019 do 1.7.2019, rozpis platieb do zdravotnej poisťovne za
obdobie od 1.1.2019 do 1.7.2019, došlé faktúry za obdobie od 1.1.2019 do 1.7.2019 a vystavené faktúry za obdobie do 1.1.2019 do 1.7.2019.
13. Zároveň za nie bez významu odvolací súd považoval dodať, že pokiaľ otec platil od odchodu zo spoločnej domácnosti na výživu maloletých dcér sumou 150,00 Eur mesačne na obe deti, nič nebránilo matke požiadať o stanovenie výšky výživného v prospech maloletých detí na čas do rozvodu prostredníctvom súdu. Ku dňu rozhodovania súdu o rozvode manželstva súd stanovuje výšku výživného podľa kritérií uvedených v Zákone o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby maloletých detí, schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča ku dňu rozhodovania súdu o rozvode manželstva. Zákon o rodine výslovne výšku vyživovacej povinnosti neustanovuje. V zmysle všeobecne uznávaného hľadiska však výška výživného povinného rodiča má zabezpečovať deťom takú životnú úroveň, ktorá by zodpovedala životnej úrovni poskytovanej rodičmi, ak by žili v spoločnej domácnosti. Výška odvolacím súdom stanoveného výživného v prospech oboch maloletých detí podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá kritériám stanoveným Zákonom o rodine.
14. Odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I. ako odvolaním účastníkov nenapadnutom, ponechal nedotknutý. Vo výroku II. a IV. rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania postupom podľa § 52 CMP nepriznal.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)