Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/272/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: D.Í. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: N. XX, H., zast. SODOMA VULGAN, spol.s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Kominárska 2,4 Bratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanej: G. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. N. XX, H., zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Zámocká 26, Bratislava, o zaplatenie 3.300 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -152 zo dňa 12.07.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , a vecne tým, že Žalobou zo dňa 20.03.2018 doručeniu Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovanú k zaplateniu istiny 3.300 Eur s príslušenstvom, titulom nevrátenej pôžičky. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.01.2017 požičal žalovanej, ktorá je jeho manželka sumu 3.300 Eur, o čom svedčí podpísaný príjmový pokladničný doklad podpísaný žalovanou. Finančné prostriedky, ktoré žalovanej požičal pochádzajú z výlučného vlastníctva žalobcu, tieto mu darovala matka na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.11.2016. Žalovaná sa zaviazala predmetnú pôžičku vrátiť v hotovosti do konca roka 2017 k rukám žalobcu. Žalovaná pôžičku v lehote jej splatnosti neuhradila, pôžičku nevrátila ani po predžalobnej výzve.

3. Súd príslušný na konanie po vykonaní dôkazov navrhnutých stranami sporu mal preukázané nasledovné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci:

4. Žalobca a žalovaná sú doposiaľ manželia, konanie o rozvod ich manželstva je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo za trvania manželstva rozsudkom tunajšieho súdu č.k. zo dňa 18.04.2018 zrušené a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo doposiaľ vyporiadané.

5. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 17.01.2017 súd zistil, že žalovaná od žalobcu prijala 3.300 Eur, pričom ako účel prijatia uvedenej sumy je uvedená pôžička vratná do decembra 2017, v listine označenej ako Prehlásenie, datovanej dňom 26.01.2017 žalovaná prehlásila, že si od žalobcu

požičala hotovosť vo výške 3.300 Eur a pôžičku sa zaväzuje vrátiť do konca roku 2017 v hotovosti k rukám žalobcu.

6. Z darovacej zmluvy zo dňa 25.11.2016 uzatvorenej medzi zmluvnými stranami I. C. ako darcom a žalobcom v pozícii obdarovaného súd zistil, že I. C. darovala žalobcovi finančnú hotovosť vo výške 4.000 Eur, ktoré skutočnosti zmluvné strany potvrdili svojim podpisom.

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná si chcela peniaze od žalobcu požičať, sama navrhla , že peniaze vráti koncom roku 2017, keď žalovanú koncom roku upozornil, že má peniaze vrátiť, mohla sama navrhnúť riešenie, na upozornenie nereagovala, žalobca ju upozornil, že to bude vymáhať súdnou cestou. O financiách rodiny nikto z navrhovaných svedkov nemal vedomosť, skutočnosti o hotovosti v trezore boli aktuálne v minulosti, kedy žalobca pracoval výlučne s hotovosťou. V spornom čase boli v trezore len peniaze spoločnosti CLIMA interier a peniaze, ktoré žalobcovi darovala jeho matka. Ako syn vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, žalobca mal vždy hotovosť, je konateľ spoločnosti, nakupuje materiál a nakoľko živnosť pozastavil, má peniaze len ne účte, nemá už žiadnu hotovosť. Ak sa aj z trezoru peniaze brali, žalobca ich musel vždy vrátiť, jednalo sa o peniaze spoločnosti, čo vedel iba žalobca. Žalobca ďalej uviedol, s matkou sa nikdy nepohádal, kontakt s rodičmi nikdy neprerušil , nikto o tom nevedel, konflikt vyvolala žalovaná.

8. Na otázky právnej zástupkyne žalovanej žalobca odpovedal, že listinou, darovacou zmluvou, ktorú napísala matka, ako vyplýva z jej svedeckej výpovede nedisponuje, boli to len poznámky, podpis matky na darovacej zmluve je dňom podpisu zmluvy, matka žalobcovi darovala aj inokedy finančnú hotovosť, listinu o darovaní ale nespísali, iba v danom prípade a to z toho dôvodu, že v novembri 2016 už manželia spolu nehospodárili. Žalobca uviedol, že presne nevie uviesť kedy žalovanej peniaze požičal, z trezoru si ich zobrala sama bez jeho vedomia, nevedel uviesť, či to bolo pred, alebo potom ako sa odsťahovala. Zistil to až tok, že našiel v trezore odkaz napísaný žalovanou: beriem 3.000 Eur ako sme sa dohodli, vrátim, keď našiel tento lístok, nevedel koľko bolo v trezore peňazí. Žalobca taktiež uviedol, že aj keď už mali so žalovanou problémy, kód na trezore nezmenil, nakoľko dôveroval žalovanej, až keď zistil, že klame niekoľko mesiacov, kód zmenil, so žalovanou sa bavili o pôžičke v sume 3.000 Eur, že jej požičia a že žalovaná peniaze vráti najneskôr do konca roka 2017, keď dostane dedičstvo, sama to tak navrhla.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že prístup do trezoru mali obidvaja manželia, vždy tam bola väčšia finančná hotovosť, peniaze boli rozdelené na firemné a spoločné, v decembri žalovaná zobrala z obálky zo spoločných peňazí 3.000 Eur, bolo tam spolu 8 až 10.000 Eur. Pravdou je, že s matkou žalobcu sa po konflikte asi v roku 2014 prestali baviť, žalobca sa manželky zastal, odvtedy sa s matkou žalobcu nekontaktovali. Žalovaná uviedla, že neverí, že sa žalobca s rodičmi tajne stretával, stretávať sa začali až po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti, žalobca chodil matku navštevovať s dcérou. Kým žalovaná bývala v spoločnej domácnosti, pripravovala byt na sťahovanie, žalobca jej ponúkol peniaze, prípadne že jej pomôže s prerobením, až po odsťahovaní začal žalovanú atakovať e-mailami a aj osobne. Po novom roku ponúkol deťom televízor, aby sme nemuseli tento kúpiť na splátky. Žalovaná uviedla, že myslí, že zmluva o darovaní je vykonštruovaná po jej odchode zo spoločnej domácnosti.

10. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaná uviedla, že podpísala príjmový pokladničný doklad a prehlásenie, žalobca ju psychicky, aj mailami napádal, vyhrážal sa jej, dňa 12.01.2017 musela zavolať políciu, nakoľko sa jej v práci vyhrážal, že ju zabije a potom aj seba, aby mala pokoj, musela listinu podpísať s tým dátumom, ako je uvedený. Na prehlásení je dátum 26.01.2017, vtedy predávali záhradu v F. H.. Žalovaná uviedla, pod nátlakom bola aj u notára, podala trestné oznámenie a na polícii odovzdala zbraň, nakoľko sa jej žalobca vyhrážal. Žalovaná taktiež uviedla, že lístok, na ktorom napísala, že „ G. - XXXX D.“ písala ona ešte v decembri, k tomu sa žalobca vyjadril, že nemusí nič vrátiť, pokiaľ mal šancu, že sa vrátim do spoločnej domácnosti, peniaze ale žalovaná vrátiť nemala v úmysle, boli to spoločné peniaze. To , že uviedla, že peniaze vráti napísala preto, že tomu predchádzali vyhrážky v jej predajni. Žalovaná uviedla, že žalobca stále navrhoval, že ak budem potrebovať peniaze na deti, tak sú v trezore.

11. Svedkyňa I. C., matka žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že koncom roku 2016 synovi peniaze darovala, darovala mu 4.000 Eur, peniaze má vždy doma, svedkyňa napísala zmluvu rukou, potom to dala žalobcovi, nech to napíše na počítači. V danom čase mala svedkyňa peniaze doma, má aj účet, na ktorom má nejaké peniaze, v roku 2016 bol príjem svedkyne okolo 600 Eur. Čo sa týka vzťahov

svedkyne so synom a jeho rodinou, svedkyňa uviedla, že potom, ako medzi synom a žalovanou vznikli manželské problémy, kontaktovala sa len so synom bez vedomia žalovanej.

12. Svedok C. C., syn žalobcu a žalovanej, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že koncom roku 2016 boli finančné prostriedky rodičov celkom vysoké, v trezore sa nachádzalo okolo 15.000 Eur, žalovaná zobrala z trezoru 3.000 Eur a žalobca jej navyše požičal 300 Eur, svedok to pochopil tak, že daroval, až potom keď vznikli problémy to bola zrazu pôžička. Žalovaná peniaze použila na zariadenie bytu a za 300 Eur kúpila televízor. Svedok zároveň uviedol, že trezor bol voľne prístupný, heslo mali obidvaja rodičia, mama- žalovaná svedkovi sama povedala, že si zobrala 3.000 Eur, svedok bol pritom, keď sa žalovaný vyhrážal, aby mama podpísala papier a tiež ten papier videl pred počítačom podpísaný. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalovaný so svojou matkou boli pár rokov pohádaní, nebavili sa, takže nebolo možné aby sa dohovárali, nestretávali sa, počas tohto obdobia k starej mame nechodil ani svedok, až keď sa so spoločnej domácnosti odsťahovali, bol u starej mamy 2 - 3 krát, keď mu chcela stará mama dať 20, alebo 50 Eur mala s tým problém, musela peniaze vybrať v Bratislave z bankomatu, vyššou sumou ako 20 Eur doma nedisponovala, mala len na stravu, manžel starej mamy je nezamestnaný, pracuje len ona. Vedomosť o tom, že stará mama žalobcovi darovala peniaze nemal, doma o tom nepočul.

13. Svedkyňa F. S., matka žalovanej, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že peniaze mali žalobca a žalovaná uložené doma v trezore, prístup mali len oni dvaja, sprostredkovane od dcéry vie, že vybrala 3.000 Eur, mala náklady na zariadenie bytu, keď sa presťahovala. S vedkyňa uviedla, že v roku 2014 sa žalobca s matkou rozhádal a odvtedy sa nerozprávali a ani nestretávali, kedy sa stretávať začali, svedkyňa uviesť nevedela.

14. Súd po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žalobca dôvodnosť nároku uplatneného žalobou v konaní nepreukázal .

15. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena skutočnosti preukázať. Strany sporu sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Iniciatíva pri navrhovaní a zabezpečovaní dôkazov je teda zásadne na stranách sporu. Tá strana, ktorá dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení neoznačila, nesie nepriaznivé dôsledky rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla, avšak ich hodnotenie vykonané súdom dospelo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je spoľahlivo preukázané (súd tvrdenie nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, prípadne na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

16. V predmetnom spore sa žalobca domáhal voči žalovanej vrátenia pôžičky, ktorú jej poskytol na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.01.2017 za trvania manželstva zo svojich výlučných finančných prostriedkov nadobudnutých darom od svojej matky. Súd však dospel k záveru a v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovanej , že zásadné skutkové tvrdenie žalobcu, t.j. či vôbec požičal svojej manželke finančné prostriedky zo svojich výlučných finančných prostriedkov v konaní žalobca nepreukázal. Je nesporné, že manželstvo strán sporu doposiaľ trvá, konanie o rozvod manželstva je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. , zároveň je nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo za trvania manželstva zrušené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.4.2018 v konaní vedenom pod sp.zn. a vyporiadanie BSM strán sporu doposiaľ nebolo ukončené.

17. Z vykonaného dokazovania súd síce zistil, že žalovaná podpísala dňa príjmový pokladničný doklad a dňa 26.01.2017 Prehlásenie, v ktorom prehlásila, že si od žalovaného sumu 3.300 Eur požičala, ale vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s danou vecou, predovšetkým súvisiace s existenciou darovacej zmluvy, ktoré súd posudzoval v ich vzájomnej súvislosti, nárok žalobcu uplatnený titulom pôžičky poskytnutej za trvania manželstva manželke vzbudzuje pochybnosti. Súd je rovnako ako žalovaná názoru, že svedeckú výpoveď matky žalobcu I. C. je možné považovať za tendenčnú a účelovú ,v

snahe preukázať a podporiť tvrdenia žalobcu. Jednak skutočnosť, že žalobca s matkou dlhšie obdobie vzájomne nekomunikovali, čo vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili svedkovia Pavol Polakovič, syn žalobcu a žalovanej, ako aj matka žalovanej F. S., spochybňuje darovanie nie zanedbateľnej sumy 4.000,- € matkou žalobcovi a to v októbri 2016, teda v čase, kedy ešte strany sporu žili v spoločnej domácnosti a rodinný spor s rodičmi žalobcu trval, taktiež z výpovede svedka C. C. - syna strán sporu vyplynulo, že finančné pomery starej matky neboli na takej úrovni, aby darovala žalobcovi značný finančný obnos, svedok taktiež uviedol, že starú matku spolu s otcom začali navštevovať až po tom, keď sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, t.j. po mesiaci január 2017. Sama svedkyňa I. C. vo výpovedi uviedla že jej mesačný príjem bol v roku 2016 cca. 600,- €, manžel bol bez príjmu a tak pri takýchto rodinných príjmoch je skutočne otázne, či matka žalobcu vôbec disponovala takouto finančnou hotovosťou uloženou v domácnosti, navyše keď na svojom účte v banke v tom čase nemala žiadne finančné prostriedky. Súd sa opätovne v uvedenom smere stotožnil a argumentáciou žalovanej a je názoru, že otázka darovania, resp. nedarovania finančných prostriedkov matkou žalobcovi nie je právne relevantná, nakoľko z výpovedí strán sporu vyplynulo, že žalovaná si finančnú hotovosť 3.000,- € sama zobrala z trezoru, ktorý sa nachádzal v spoločnej domácnosti a mali k nemu obe strany rovnaký prístup, pričom je nesporné, že tieto finančné prostriedky si žalovaná sama vzala v mesiaci december 2016 s vedomím, že ide o spoločné finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Túto skutočnosť v konečnom dôsledku potvrdil aj samotný žalobca, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná si peniaze zobrala sama, bez jeho vedomia z trezoru, nevedel uviesť presne kedy a zistil to keď našiel v trezore odkaz napísaný jej rukou s textom: „Beriem 3.000,- Eur ako sme sa dohodli, vrátim“. Táto skutočnosť teda vylučuje akékoľvek požičanie finančných prostriedkov žalovanej žalobcom a je v rozpore s tvrdením žalobcu, že žalovanej dňa 17.1.2017 požičal finančnú hotovosť vo výške 3.300 Eur. Žalovaná nepoprela, že si v mesiaci december 2016 zobrala z trezoru sumu 3.000 Eur, čo v manželstve bolo obvyklé, nakoľko v trezore mali uložené všetky finančné prostriedky, strany sporu až do odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti, t.j. po Vianociach v roku 2016 viedli spoločnú domácnosť, žalobca bol voči žalovanej ústretový, sám jej ponúkol pomoc pri oprave a zariaďovaní prenajatého bytu, kam sa mala s deťmi odsťahovať. K finančným prostriedkom v trezore mala žalovaná prístup a s vedomím žalobcu si mohla kedykoľvek peniaze vziať, čo je zrejmé aj z e-mailovej komunikácie so žalobcom zo dňa 2.12.2016, kedy žalobca okrem iného napísal: „ak potrebuješ peniaze, vieš kde sú“.

18. Zmluvou o pôžičke je možné prenechať (ako veriteľ) peniaze tvoriace súčasť oddeleného majetku jedného z manželov dočasne druhému manželovi (dlžníkovi) majúcemu tiež majetok vo svojom oddelenom vlastníctve, ktorý by sa zmluvou o pôžičke (ako dlžník a samostatný subjekt vlastníctva svojho oddeleného majetku) zaviazal vrátiť veriteľovi peniaze po uplynutí dohodnutej doby. V danom prípade však žalobca jednoznačne a bez pochybností nepreukázal, že finančné prostriedky vo výške 3.300Eur, tak ako v konaní tvrdil patrili do jeho oddeleného majetku a mohol tak tieto zmluvou o pôžičke podľa ust. prenechať žalovanej ako veriteľ dlžníkovi, aby mu po uplynutí dohodnutej doby boli vrátené .

19. V konaní bolo nesporne preukázané, že v spornom čase prekonávali manželskú krízu, žalovaná si prenajala byt, do ktorého sa následne spolu v 2 deťmi odsťahovala začiatkom januára roku 2017, so súhlasom a vedomím žalobcu v mesiaci december 2016 prenajatý byt čiastočne stavebne upravili a zariadili, aby bol obývateľný pre ich potreby, žalobca ponúkol aj na osobnú pomoc .Tvrdenie žalovanej, že doklady súvisiace s pôžičkou podpísala pod psychickým nátlakom žalobcu, sa s poukazom na všetky zistené okolnosti javí súdu ako pravdivé, ako žalovaná uviedla vo svojej výpovedi, aby mala pokoj, všetko podpísala. Dňa 17.1.2017 príjmový pokladničný doklad a dňa 26.1.2017 písomné Prehlásenie. Súd je názoru rovnako ako žalovaná, že suma 3.300 Eur patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a má byť predmetom vyporiadania v zmysle zásad uvedených v .

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že za trvania manželstva zo svojich výlučných prostriedkov žalovanej poskytol pôžičku, súd žalobu zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci priznal plnú náhradu trov konania.

22. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365

ods. 1 písm. h/ a d/ C:s.p. Podľa názoru žalobcu, súd sa riadne nevysporiadal s týmito dôkazmi: písomná listina - prehlásenie o pôžičke, ktoré podpísal žalovanž, zo dňa 26.01.2017, písomná listina - príjmový doklad na sumu 3.300 EUR, poskytnutých z titulu pôžičky, Darovacia zmluva uzavretá medzi I. C. a žalobcom D. C., Písomnosť - vlastná poznámka žalovaného o tom, že si vzal sumu 3.000 EUR s poznámkou „vrátim“. Tieto dôkazy jednak preukazujú pôvod peňazí, t.j. výšku darovanej sumy a taktiež vo vzájomnej súvislosti s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú samotnú vôľu žalovanej si peniaze skutočne požičať od žalobcu. Žalobca ma za to, žalovaná v celom konaní nespochybnila skutočnosť, že si z prostriedkov žalobcu svojvoľne vzala sumu vo výške 3.000 EUR, pri prevzatí ktorej uviedol svoje meno „Sysa“ s pozn. 3.000 EUR vrátim. Z výpovedí žalovanej je možné dôvodiť, že vlastné hospodárenie odlučuje od spoločného hospodárenia od 01.10.2016. K danému vyjadreniu žalovanej je možné priradiť daný súvis s jeho uvedenou poznámkou („vrátim“) pri prevzatí peňazí, a to tým, ako už uvádzala hospodárila sám a svoj nedostatok peňazí vykryla pôžičkou peňazí od žalobcu. V rámci svojho odvolania žalobca poukazuje aj na . Ak by súd nepovažoval argumentáciu týkajúcu sa zmluvy o pôžičke za dostatočnú, žalobca poukazuje na to, že musí ísť v danom prípade o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej a to na úkor žalobcu. Žalovaná je povinná toto obohatenie vydať a to do rúk žalobcu. Podľa názoru žalobcu sú splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia (získanie hotovosti bez právneho dôvodu na úkor žalobcovho majetku), avšak sme toho názoru, že ide stále o zmluvu o pôžičke. Podľa názoru žalobcu, žalovaná počas celého súdneho konania menila titul „prevzatia“ peňazí len podľa vhodnejšej situácie. Žalobca si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalovaná sama z vlastnej iniciatívy opustila spoločnú domácnosť pričom sa následne vrátila po vyššie uvedenú sumu. Z preukázaného skutkového stavu je možné dôvodiť, že dovtedy zaužívaná prax ohľadom používania peňazí (ešte v spoločnej domácnosti) nebola nastavená tak, že ktorýkoľvek z manželov pri čerpaní spoločných financií uvádzal do poznámkového hárku k prevzatej sume pozn. „vrátim“. Preto je možné dôvodiť, že žalovaná v čase keď už netvorila spoločnú domácnosť so žalovaným (bez ohľadu na to, že BSM ešte existovalo), mala vedomosť, že financie, ktorú si vzala z pokladnice v danom momente nebrala ako vlastné resp. spoločné peniaze (nemusela by písať oznámenie „vrátim“) ale ani ako spoločné prostriedky (keďže v bežnej praxi, ktorú popisovala žalovaná toto nikdy nepoužívali). Je teda zrejmé, že ak nešlo ani o výlučné prostriedky žalovanej a ani o spoločné prostriedky patriace do BSM, išlo o peniaze žalobcu. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie sa doposiaľ nepreukázalo, že peniaze, ktoré sa nachádzali v domácnosti žalobcu patrili jednoznačne do spoločného hospodárenia, resp. masy BSM. Prvoinštančný súd si nepreukázateľným spôsobom osvojil domnienku „spoločnej domácnosti“, podľa ktorej si osvojil záver, že ak sa nachádzajú v peniaze v domácnosti (v ktorej predtým spoločnej žili) tak patria obom manželov bez ohľadu na ich pôvod alebo reálny majetkový vzťah k ich skutočnému vlastníkovi. Nakoľko práve takýto neobjektívny a ničím nepreukázaný právny záver súdu nenachádza oporu ani v žiadnom právnom predpise a ani v dokazovaní, nie je možné aby rozhodnutie prvostupňového súdu obstálo. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj to, že peniaze sú predmetom zameniteľným, to znamená, že nepreukázané tvrdenie žalovanej ktorou tvrdí, že prevzatá suma vo výške 3.000 EUR pochádza zo spoločného hospodárenia nie je súdom žiadnym spôsobom preskúmaná. Z tohto dôvodu je tiež možné poukázať na nedostatok v súdnom dokazovaní. Zároveň si dovoľujeme poukázať v tomto smere aj na žalovanú, ktorá nepreukázala, že k predmetným peniazom ma právny vzťah, nebolo preukázané ich nadobudnutie do BSM, predošlé hospodárenie s nimi, spôsob ich uloženia alebo akúkoľvek bežnú manipuláciu, ktorá je bežnou pre vlastníka peňazí. Žalovaná na pojednávaní neuviedla ani ich výšku, resp. sumu, s ktorou by bol oprávnený manipulovať ak by jej peniaze patrili, čo je tiež len vodiacim merítkom k dôkazu z bežnej praxe, že ak žalovaná nevedela koľko peňazí sa nachádza v trezore a z akého zdroja, je len veľmi ťažko pravdepodobné, že by vôbec vedela, že práve ňou prevzatá suma patrí do BSM a práve v takej výške. Aj z tohto dôvodu má žalobca má za to, že súd si nepreukázateľným spôsobom osvojil viackrát menenú verziu žalovanej o jej legálnom vzťahu k peniazom. K výpovedi žalovanej, o tom, že zo strany žalobcu malo údajne dôjsť k vyhrážkam a nátlaku na osobu žalovanej, si dovoľujeme uviesť, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a taktiež v neposlednom rade ani miera údajného vytvoreného nátlaku. Toto tvrdenie je v príkrom rozpore so skutočnosťou, že žalobca pomáhal s prerábaním bytu a inými záležitosťami pri odsťahovaní sa žalovanej spolu deťmi zo spoločnej domácnosti. Taktiež je veľmi nepravdepodobné, že v prípade, ak by žalovaný vyvíjal akýkoľvek neprirodzený nátlak na žalovanú, by žalovaná podpísala Príjmový doklad zo dňa 17. 01. 2017 a následne by sa opäť stretla so žalobcom u notára a podpísala Prehlásenie, zo dňa 26. 01. 2017. V neposlednom rade si dovoľujeme uviesť, že žalovaná mohla podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu chýbajúcej slobodnej vôle žalovaného pri podpise Prehlásenia zo dňa 26.01.2017 a Príjmový doklad, zo dňa 17.01.2017, k takémuto kroku však zo stran y žalovanej nikdy nedošlo. V tomto konaní ani inom

konaní žalovaná nenavrhla vypočuť svedkov z notárskeho úradu, ktorý by mohli svojim svedectvom objasniť bližšie situáciu nátlaku, ktorú žalovaná popisovala. Čo sa týka odôvodnenia súdu „Tvrdenie žalovanej, že doklady súvisiace s pôžičkou podpísala pod psychickým nátlakom žalobcu, sa s poukazom na všetky zistené okolnosti javí súdu ako pravdivé, ako žalovaná uviedla vo svojej výpovedi, aby mala pokoj, všetko podpísala.“, dovoľujeme si uviesť, že súd sa obmedzil podľa odôvodnenia ods. 26 rozsudku č.k. -152, len na ústnu výpoveď žalovanej, ktorú v miere dôkaznej vierohodnosti označil „javí súdu ako pravdivé“. Pri zachovaní všetkej dôležitosti súdu a možnosti uplatnenia procesných prostriedkov, si žalobca dovoľuje uviesť, že uvedené zhodnotenie súdu, nie je podľa jeho názoru dostatočné a to v miere dôveryhodnosti samotného rozhodnutia ako aj z pohľadu preskúmateľnosti predmetného rozsudku. Predmetné odôvodnenie súdu vôbec neodzrkadľuje právne posúdenie veci súdom a taktiež myšlienkový pochod súdu, ktorým dospel k záveru, že ústna výpoveď žalovaného a javenie sa výpovede ako pravdivej bez ohľadu na ostatné vykonané dôkazy je dostatočným právnym zdôvodnením odmietnutia žaloby. Uvedeného právneho názoru je Najvyšší súdu SR v uznesení zo dňa 15. 7. 2010, sp. zn. „To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Tori ja c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).“ S poukazom na skutočnosť, že súd v odôvodnení rozsudku č.k. -152, zo dňa 12.07.2019, neuviedol ako vyhodnotil listinné dôkazy a ako sa vysporiadal a hodnotil listinné dôkazy v súvislosti s výpoveďami jednotlivých svedkov a samotného žalobcu, ktorý dôkazy predkladal. Žalobca týmto poukazuje aj na princíp hodnotenia dôkazov, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa názoru žalobcu, súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi, resp. v odôvodnení predmetného rozsudku neuviedol, prečo svoje rozhodnutie oprel najmä o svedeckú výpoveď žalovaného a akým spôsobom vyhodnotil predložené listinné dôkazy. Touto cestou žalovaný poukazuje aj na neopomenuteľné listinné dôkazy, ktorými preukázal pôvod peňazí ako aj skutočnosť, že predmetná suma peňazí bola prevzatá žalovaným. Žalobca ma za to, že zo strany súdu považuje vysporiadanie sa s listinnými dôkazmi za nevyhnutné, nakoľko práve tieto odôvodňujú jeho právny nárok. Z rozsudku č.k. -152, zo dňa 12.07.2019, nie je vôbec zrejmé akým spôsobom súd zhodnotil dôkazy najmä vo vzájomnej súvislosti, následkom čoho je najmä absolútna nepreskúmateľnosť predmetného rozsudku. Taktiež súd nezdôvodnil akým pomerom hodnotil výpoveď svedka matky žalobcu, p. I. C. a výpoveď svedka matky žalovanej a jej syna a prečo v celom rozsahu opomína skutočnosti tvrdené matkou žalovaného. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé prečo súd nevzal v úvahu výpoveď matky žalobcu a prečo opomenul ňou spomenuté listinné dôkazy. Žalobca si dovoľuje podotknúť, že súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku vôbec neuviedol, že svedkyňa, matka žalobcu by mala byť zaujatá. Nakoľko súd neuviedol v odôvodnení rozsudku bližšie, prečo kládol vyšší dôraz a dôveryhodnosť na výpoveď žalovanej a svedkov žalovanej, máme za to, že prvoinštančný súd sa neobjektívne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, najmä odôvodnením dôveryhodnosti výpovedí svedkov.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá má za to, že v danom prípade nie sú naplnené odvolacie dôvody, tak ako to uvádza odvolateľ. Žalovaná považuje v celom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu za správne. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, rozhodnutie súdu prvej inštancie je jasné a zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a presvedčivé, pričom súd prvej inštancie jednoznačne zistil skutkový stav veci a správne vyhodnotil situáciu vo veci. Žalovaná poukazuje na to, že ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré označil žalobca nie je daný. Žalovaná sa plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Žalovaná naďalej zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach pred súdom prvej inštancie, naďalej v plnom rozsahu zotrváva na obsahu všetkých písomných a ústnych vyjadrení vo veci. Žalovaná má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože dokazovanie vo veci samej nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu. V konaní žalobca jednoznačne a bez pochybností nepreukázal, že by požičal žalovanej, ako svojej manželke, finančné prostriedky zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Toto jeho tvrdenie je od samého počiatku klamstvom a ide mu len o pomstu voči manželke, ktorá ho opustila. Jeho ziskuchtivosť a naďalej pretrvávajúca pomsta manželke sa v súčasnosti prezentuje v konaní vedenom na tunajšom súde o vyporiadanie

BSM, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. . Žalovaná v snahe mať pokoj a predísť ďalším fyzickým útokom a psychickým nátlakom zo strany žalobcu v čase jej odchodu zo spoločnej domácnosti, t.j. v mesiaci január 2017 podpísala všetky písomnosti, ktoré jej žalobca predkladal, t.j. aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 17.1.2017, ako aj Písomné prehlásenie zo dňa 26.1.2017. Táto skutočnosť však nemôže zakladať opodstatnenosť o dôvodnosť žalobného návrhu žalobcu, pretože tak, ako to bolo aj dokazovaním potvrdené, strany sporu mali v domácnosti trezor, prístup do trezoru mali obaja manželia, pričom v mesiaci december 2016 tam mali väčšiu finančnú hotovosť - cca. 8.000,- až 10.000,- €, z ktorej sumy žalovaná zobrala sumu 3.000,- €, t.j. zo spoločných finančných prostriedkov. Skutočnosť, že sumu vo výške 3.000,- € zobrala žalovaná v mesiaci december 2016, potvrdil aj žalobca vo svojej ústnej výpovedi, a vyplýva to aj z písomnosti - lístku, ktorý nechala žalovaná v trezore s vlastnoručne napísaným textom: „Beriem 3.000,- € ako sme sa dohodli, vrátim.“ Už samotná táto skutočnosť vylučuje akékoľvek požičanie finančných prostriedkov žalovanej žalobcom a je v rozpore s tvrdením žalobcu, že žalovanej dňa 17.1.2017 požičal finančnú hotovosť vo výške 3.300,- €, o čom predložil aj listinný dôkaz

- PPD zo dňa 17.1.2017 a čestné prehlásenie zo dňa 26.1.2017, ktoré písomnosti žalovaná podpísala pod psychickým nátlakom, tak ako je to vyššie uvedené. Skutočnosť, že žalobca počas spolužitia so žalovanou mal vedomosť o tom, že žalovaná má prístup do trezoru a môže si kedykoľvek zobrať peniaze je preukázaná aj predloženou e-mailovou komunikáciou žalovanej so žalobcom dňa 2.12.2016, kedy žalobca okrem iného napísal: „Ak potrebuješ peniaze, vieš kde sú“. Tvrdenia žalobcu ohľadom existencie darovacej zmluvy medzi žalobcom a jeho matkou I. C. sa nezakladajú na pravde. Matka žalobcovi v mesiaci október 2016 v žiadnom prípade nedarovala sumu 4.000,- €, jej finančné pomery to ani neumožňovali, keď v tom čase zarábala cca. 600,- € mesačne a jej manžel bol bez príjmu a navyše tak, ako to bolo preukázané žalovanou a svedeckými výpoveďami jej matky F. S. a syna strán sporu C. C., išlo o niekoľkoročný spor medzi žalobcom a jeho rodičmi, ktorý pretrvával až do doby odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti, t.j. minimálne do januára 2017, kedy žalobca spolu so synom navštívil svoju matku po dlhšej dobe.

24. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo výroku ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol nie je dôvodné.

25. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

26. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

27. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre seba.

28. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca

by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti preukázali.

29. V nadväznosti na uvedené je možne uviesť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nespochybniteľne nepreukázal súdu, že by žalovanej poskytol počas trvania manželstva pôžičku z majetku oddeleného z BSM, pôžička jedného z manželov druhému nie je možná pokiaľ sa jedná o spoločné peniaze patriace do BSM. V tomto smere odvolací súd, poukazuje na vykonané dokazovanie na súde prvej inštancie listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil ( ).

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (