Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/257/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobkyne: P. W., N. XX.X.XXXX, C. A.: M. R. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom: Palárikova 14, Bratislava, IČO 35 960 728, proti žalovanému: Javisy s.r.o., so sídlom: Koprivnická 9/A, Bratislava, IČO 46 454 144, zastúpený JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, so sídlom: Kalinčiakova 25, Bratislava, o zaplatenie 10. 000,-eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. - 232 zo dňa 21.7.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. - 232 zo dňa 21.7.2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. - 232 zo dňa 21.7.2017 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 10. 000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % od 12.8.2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorá sa uplatneného nároku domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď tvrdila, že vo februári 2014 uzavrela s konateľkou žalovaného, právničkou V.. Q. W. ústnu dohodu o zastupovaní, právnom a ekonomickom poradenstve vo veciach obchodnej spoločnosti HOMEBYT, s.r.o.. Za týmto účelom splnomocnila konateľku žalovaného na komplexné právne zastupovanie, ako aj na zastupovanie v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. až do rozhodnutia vo veci samej, v konaní pred obchodným registrom, ohľadne nazretia do vložky obchodnej spoločnosti HOMEBYT, s.r.o. a v konaní pred spoločnosťou HOMEBYT. s.r.o. vo veci vyžiadania si účtovných dokladov. V zmysle dohody o právnom zastúpení, právnom a ekonomickom poradenstve žalobkyňa na základe pokynov pani Q. W. uhradila zálohu vo výške 10. 000,- eur na účet žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že počas viac ako 5 mesačného obdobia registrovala v konaní žalovaného, respektíve jeho konateľky, ktorá sa vydávala za poskytovateľku právnych služieb neodborný prístup spojený s neznalosťou potrebnej právnej úpravy v predmetných veciach a najmä nečinnosť a pasivitu vo výkone právnych úkonov za účelom hájenia záujmov klientky. S ohľadom na značnú sumu poskytnutú ako zálohu, žalobkyňa listom zo dňa 11.8.2014 požiadala žalovaného o vyúčtovanie poskytnutej zálohy a za nevyúčtované položky žiadala žalobkyňa finančné prostriedky vrátiť. Keďže žalobkyni nebola vrátená žiadna istina, vzhľadom na uvedené bola toho názoru, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje minimálne od 11.8.2014.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa (spolu s Katarínou Klasovitou, jej sestrou) dňa 13.2.2014 vystavili plnomocenstvo pre V.. Q. W., W., K. X/A, A., na ich zastupovanie v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, Obchodným registrom vo veci návrhu na zápis zosúladenia zmien obchodnej spoločnosti až do rozhodnutia a ukončenia veci samej. Označené plnomocenstvo V.. Q. W. prijala. Dňa 17.2.2014 podala V.. Q. W., právnička konajúca ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne, K. K. P. P. F. na Okresný súd Bratislava I návrh na zosúladenie zmien zápisu obchodných podielov v spoločnosti HOMEBYT s.r.o.. Dňa 24.2.2014 žalobkyňa poukázala na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 8. 000,- eur, dňa 21.2.2014 sumu 1. 000,- eur a dňa 20.2.2014 sumu 1. 000,- eur. Žalobkyňa udelila dňa 7.3.2014 plnomocenstvo pre Mgr. Q. W., W.Á., K. X/A, A., aby ju zastupovala v konaní pred spoločnosťou HOMEBYT, s.r.o. vo veci vyžiadania si účtovných dokladov. Uvedené plnomocenstvo V.. Q. W. prijala. Dňa 11.3.2014 vyhotovila V.. Q. W. žiadosť o odklad lehoty na vyjadrenie sa dedičiek po J.. C., ohľadom vstupu do konania sp. zn. adresovanú Okresnému súdu Bratislava I, pričom uvedené podanie neobsahuje podaciu pečiatku súdu ani žiaden iný doklad o jeho doručovaní súdu. Dňa 11.3.2014 vyhotovila V.. Q. W. žiadosť o skorší termín na zapísanie návrhu na zosúladenie zmien do obchodného registra adresovanú Okresnému súdu Bratislava I, pričom uvedené podanie neobsahuje podaciu pečiatku súdu, ani žiaden iný doklad o jeho doručovaní súdu. Dňa 12.3.2014 podala V.. Q. W., právnička konajúca ako zástupkyňa žalobkyne a K. K. na Okresný súd Bratislava I žiadosť o nahliadnutie do zbierky listín a vyhotovenie fotokópií. Dňa 21.3.2014 V.. Q. W. ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne, K. K. P. P. F. zvolala valné zhromaždenie spoločnosti HOMEBYT s.r.o. na deň 16.4.2014 o 13,00 hod. Uvedená listina neobsahuje žiaden doklad o jej doručení resp. doručovaní adresátovi. Dňa 30.3.2014 Mgr. Q. W. ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne, K. K. požiadala o doplnenie programu rokovania na valnom zhromaždení dňa 10.4.2014 spoločnosti HOMEBYT s.r.o.. Uvedená listina neobsahuje žiaden doklad o jej doručení resp. doručovaní adresátovi. Dňa 31.3.2014 oznámila V.. Q. W., právnička Okresnému súdu Bratislava I., že žalobkyňa a K. K. vstupujú do konania sp. zn. na strane navrhovateľa. Dňa 10.4.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti HOMEBYT s.r.o., ktorého sa okrem iného zúčastnila V.. Q. W. zastupujúca žalobkyňu. Dňa 5.6.2014 V.. Q. W.ová ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne požiadala spoločnosť HOMEBYT s.r.o. o zaslanie fotokópií daňového priznania a účtovnej závierky za r. 2013 a o zvolanie valného zhromaždenia. Uvedená listina neobsahuje žiaden doklad o jej doručení resp. doručovaní adresátovi. Dňa 6.6.2014 podala V.. Q. W., právnička, ako zástupkyňa žalobkyne, podnet na vykonanie daňovej kontroly v spoločnosti HOMEBYT s.r.o.. Dňa 5.8.2014 sa konalo valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti HOMEBYT s.r.o., ktorého sa okrem iného zúčastnila zástupkyňa žalobkyne J. K.Č., ako aj V.. Q. W., ktorá zastupovala K. K., sestru žalobkyne. Dňa 9.8.2014 adresovala žalobkyňa spoločnosti JAVISY, s.r.o. a súčasne V.. Q. W.íkovej žiadosť o vyúčtovanie poskytnutej zálohy 10. 000,- eur a odvolala všetky príkazy, plnomocenstvá a pokyny. Uvedená žiadosť bola podaná na poštovú prepravu dňa 11.8.2014. Dňa 15.8.2014 žalovaný vystavil faktúru č. 06/2014, ktorou fakturoval žalobkyni poradenské služby - ekonomické poradenstvo pri ocenení obchodného podielu spoločníka v spoločnosti HOMEBYT s.r.o. a zastupovanie v konaní pred spoločnosťou HOMEBYT pri predaji obchodného podielu vo výške 16. 333,33 eur základ dane + 3 266,37 eur DPH, spolu v sume 19 600,- eur, od ktorej odpočítal zálohu 10. 000,- eur, teda k úhrade jej vyúčtoval 9. 600,- eur. Žalobkyňa mala plniť na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Rovnako dňa 15.8.2014 žalovaný vystavil faktúru č. 05/2014 aj K. K., ktorou jej fakturoval poradenské služby - ekonomické poradenstvo pri ocenení obchodného podielu spoločníka v spoločnosti HOMEBYT s.r.o. a zastupovanie v konaní pred spoločnosťou HOMEBYT pri predaji obchodného podielu v rovnakej výške 16. 666,67 eur základ dane + 3 333,33 eur DPH, spolu suma 20. 000,- eur, od ktorej odpočítal zálohu 10. 000,- eur, teda k úhrade jej vyúčtoval 10 000,- eur. Aj K. K. mala plniť na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. K faktúre bol pripojený sprievodný list - vyúčtovanie za poradenské služby pri prevode obchodného podielu a jeho ocenení vypracované, ktorého prílohou malo byť vyúčtovanie za poradenské služby spojené s ocenením obchodného podielu a jeho predajom k 9.8.2014. Uvedené vyúčtovanie ku faktúre ale pripojené nebolo.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa , , , , ,,, , , , , ,, , , , - 726, , , (ďalej aj ), nariadenia vlády SR č. ., pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože v konaní nebolo preukázané, že by strany sporu medzi sebou uzavreli zmluvu s konkrétnym obsahom, či už zmluvu o sprostredkovaní, alebo zmluvu príkaznú, ktorá je rovnako zmluvným typom upravujúcim konanie v prospech tretieho. Súd prvej inštancie uviedol, že písomné plnomocenstvo je listina, ktorou sa preukazuje, že medzi zástupcom (splnomocnencom) a zastúpeným (splnomocniteľom) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Ústne

splnomocnenie je akceptovateľné v prípadoch, kedy zákon nevyžaduje priamo písomné splnomocnenie alebo ak úkon, ktorý sa má vykonať, je možné vykonať aj ústne. V zmysle , pokiaľ sa plnomocenstvo netýka len určitého úkonu (čo bol aj prípad v prejednávanej veci), plnomocenstvo sa musí udeliť písomne, pričom žiadne plnomocenstvo medzi stranami sporu na akékoľvek úkony predložené v konaní nebolo. Plnomocenstvo udelené fyzickej osobe, hoci táto osoba je v danom čase konateľom právnickej osoby, pričom z obsahu tohto plnomocenstva nevyplýva, že by bolo udelené tejto právnickej osobe alebo malo na právnickú osobu právne účinky, nemožno bez ďalšieho považovať za splnomocnenie právnickej osoby. Rovnako pokiaľ žalovaný v spore tvrdil, že záväzok nemusel byť ním vykonaný osobne a na jeho splnenie použil V.. W. P. W.. A., uvedené je na základe zisteného skutkového stavu, keď nebolo preukázané udelenie plnej moci právnickej osobe nedôvodné, pretože pokiaľ by plnomocenstvo právnickej osobe bolo udelené, pre ktoré bola potrebná písomná forma, bolo by možné aplikovať . Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie námietku žalovaného, že uzavretý zmluvný vzťah, podľa ktorého mal žalovaný vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalobkyňa mala príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti HOMEBYT s.r.o, keď uzavretie zmluvy má spočívať v označení žalovaného v písomnostiach žalobkyne. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že označenie žalovaného v písomnostiach žalobkyne súd prvej inštancie neposúdil v neprospech žalobkyne, ako prejav uznania zmluvného vzťahu zo strany žalobkyne, nakoľko žalobkyňa mala dôvodné pochybnosti o tom, či ju má zastupovať fyzická osoba alebo právnická osoba, a z tohto dôvodu výzvu zo dňa 9.8.2014 adresovala nielen žalovanému ale zároveň aj V.. Q. W.Í.. Všetky ostatné písomnosti žalobkyne (výzva zo dňa 13.10.2014, žaloba zo dňa 11.11.2014), boli vyhotovené po doručení faktúry č. 06/2014 žalobkyni, ktorú vyhotovil žalovaný, a preto tieto nie je možné rovnako považovať za prejav existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by V.. Q. W. vystupovala voči žalobkyni ako konateľka spoločnosti Javisy s.r.o.. Naopak z listín predložených žalovaným (na č. 1. 69 - 90) nepochybne vyplýva, že pokiaľ V.. Q. W. vykonávala akúkoľvek činnosť (písomnú alebo sa zúčastnila valných zhromaždení), žiadnym spôsobom nebolo z jej strany prezentované, že nekoná ako fyzická osoba, ale ako štatutárny orgán právnickej osoby. Tieto písomnosti obsahujú, hlavičku „V.. Q. W., právnička“, prípadne „V.. Q. W.“. Za takto zisteného skutkového stavu, nemožno len z jednoduchého tvrdenia konateľky žalovaného vyvodiť, že táto pri úkonoch, ktoré mala vykonať pre žalobkyňu, vystupovala ako štatutárny orgán právnickej osoby. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj plné moci zo dňa 13.2.2014, ako aj zo 7.3.2014 boli udelené V.. Q. W., právničke. Skutočnosť, že Q. W. vystupovala vždy ako fyzická osoba, nikdy nespomínala firmu Javisy s.r.o., uviedla žalobkyňa vo svojej výpovedi, rovnako to uviedla aj K. K.; a aj z výpovede p. K. M.yplýva, že V.. W. mu ukázala plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, ktoré bolo vystavené pre fyzickú osobu. Súd prvej inštancie argumentoval, že pre občianskoprávne zmluvné vzťahy je typická častá neformálnosť, v danom prípade, ale keď výška zálohy za vykonanie zastupovania dosahuje sumu 10. 000,- eur, bolo možné dôvodne očakávať a predpokladať, že štandardným postupom zo strany žalovaného ako podnikateľa by bolo minimálne spísanie podstatných náležitostí zmluvy prípadne potvrdenia prijatia zálohy za konkrétne služby. V prejednávanej veci žalovaný žiaden takýto dôkaz preukazujúci existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou nepredložil, neboli predložené ani iné relevantné listiny preukazujúce vykonanie úkonov v prospech žalobkyne (napr. položkovité vyčíslenie uskutočnených úkonov, ktoré žalovaný mal poslať žalobkyni, ako aj K. K.). Pokiaľ V.. Q. W. prijímala plné moci vystavené pre ňu ako fyzickú osobu, hoci mala, podľa svojho tvrdenia vystupovať v mene spoločnosti Javisy s.r.o., nič jej nebránilo k svojmu označeniu pripojiť doložku vyjadrujúcu, že koná ako konateľka spoločnosti Javisy s.r.o., tak ako to napokon urobila až vo faktúrach č. 05/2014, 06/2014. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie skonštatoval, že ak V.. Q. W. vykonala určité úkony, ktoré mali byť vykonané v prospech žalobkyne, tieto úkony nevykonal žalovaný, s ktorým žalobkyňa v zmluvnom vzťahu nebola. Vykonanie úkonov nemožno posúdiť ani podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný akýkoľvek úkon v prospech žalobkyne bol urobil. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že aj v prípade preukázania existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, by bolo potrebné žalobe vyhovieť, keď určité úkony v prospech žalobkyne vykonala jedine V.. Q. W.K., teda nie žalovaný. Na základe záveru o nepreukázaní zmluvného vzťahu medzi stranami sporu sa súd prvej inštancie potom bližšie nezaoberal vznikom nároku žalovaného na odmenu za tvrdené sprostredkovanie predaja obchodného podielu, ale uviedol, že na právny vzťah strán sporu nie je možné aplikovať ustanovenia , nakoľko zmluvy v prospech tretieho v zmysle nie sú tzv. absolútnymi obchodmi, a zároveň žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému nevystupovala ako podnikateľka, nekonala v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, bola spotrebiteľom, a preto aj v prípade preukázanej existencie zmluvného vzťahu by bola na mieste aplikácia niektorého zmluvného typu podľa Občianskeho

zákonníka, avšak pri zmluve o sprostredkovaní je jej podstatnou náležitosťou to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom a súčasne, že sa dostaví aj výsledok t. j. uzavretie zmluvy, a to pričinením sprostredkovateľa. Pri príkaznej zmluve dosiahnutie výsledku nepatrí k pojmovým znakom zmluvy, avšak príkazník je povinný vykonať príkaz osobne, a aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré by v prejednávanej veci vyžadovalo písomnú formu, nakoľko nebolo len na určitý právny úkon. Súčasne pokiaľ žalovaný považoval za dôvodnú obvyklú províziu vo výške 20 % zo sprostredkovanej kúpnej ceny, teda 20. 000,- eur, súd prvej inštancie poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania (výpoveď Q.. K., vyjadrenie konateľky žalovaného) bolo zistené, že spoločníčky boli ochotné kúpiť obchodný podiel za sumu 70. 000,- eur, nie za sumu 100. 000,- eur prezentovanú V.. Q. W.. Ak teda žalobkyňa poslala na bankový účet žalovaného 10. 000,- eur, súd prvej inštancie toto plnenie posúdil ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobkyňou, na základe ktorého by bol oprávnený prijať uvedené plnenie. Námietku žalovaného, že úhradou uvedenej sumy na účet žalovaného bola potvrdená existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, súd prvej inštancie nepovažoval za relevantnú, nakoľko žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nemala vedomosť o spoločnosti Javisy s.r.o., ktorú výpoveď vyhodnotil v kontexte jej výpovede z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 19C/l 06/2015, kde žalobkyňa v pozícii svedka uviedla, že peniaze posielala V.. Q. W.K. zrejme na súkromný účet. Pokiaľ žalovaný vystavil žalobkyni faktúru 06/2014 zo dňa 15.8.2014, táto faktúra neobsahuje žiaden rozpis vykonaných úkonov, ani iné položkovité vyúčtovanie odmeny; uvedené nebolo ani prílohou tejto faktúry, a rovnako ani faktúry č. 05/2014, ktorú žalovaný vystavil pre K. K.. Takéto doklady neboli predložené v konaní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že skutočnosť, že konkrétna fyzická v danom čase zastáva aj funkciu konateľa obchodnej spoločnosti neznamená, že pri všetkých úkonoch táto fyzická koná v mene právnickej osoby, uvedené musí byť pri tomto úkone nepochybne vyjadrené. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal k splneniu žalovanej povinnosti žalobkyni celú žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Súdu prvej inštancie vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie vysloveným v bode 37 odôvodnenia rozsudku, že žalovaný nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobkyňou, keďže žalobkyňa nemala ani vedomosť o existencii spoločnosti Javisy s.r.o.. Argumentuje tým, že to bola žalobkyňa, ktorá už v predžalobnej písomnej výzve (listom svojho právneho zástupcu) zo dňa 13.10.2014 adresovanej žalovanému, teda spoločnosti Javisy s.r.o., uviedla: „ Uvedené zálohy vám boli vyplatené na základe ústnej dohody, kde ste sa klientkam zaviazali poskytnúť odborné právne a ekonomické poradenstvo vo veci ich účasti v obchodnej spoločnosti HOMEBYT s.r.o. Na základe tej skutočnosti, že medzi vašou spoločnosťou a klientkami neexistovala písomná dohoda o odmene za vykonané služby, žiadame vás, aby ste pri určení hodnoty jednotlivých vykonaných úkonov uvádzali hodnoty primerané, t.j. také, za aké sa bežne tieto služby poskytujú....“ Žalovaný poukazuje na to, že priamo v žalobe, ktorou sa začalo toto konanie, je v prvej vete uvedené: „Navrhovateľka ako fyzická osoba uzavrela s konateľkou odporcu - právničkou V.. Q. W.eníkovou vo februári 2014 ústnu dohodu.... „Za účelom uvedenej dohody navrhovateľka splnomocnila konateľku odporcu na...“. Z tohto dôvodu žalovaný namieta, že nie je jasné, prečo prvoinštančný súd nevychádzal z týchto tvrdení žalobkyne, navyše, keď boli explicitne vyjadrené priamo aj v jej žalobnom návrhu. Pokladá to za svojvoľné rozhodnutie súdu, vyjadrujúce extrémny nesúlad právnych a skutkových záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, čo je podľa názoru žalovaného v rozpore s prioritami spravodlivosti. O tom, že medzi stranami konania vznikol zmluvný vzťah, hoci ústny, podľa názoru žalovaného svedčia dôkazy, ktoré uplatnil v konaní a to, že žalobkyňa po dohode so žalovaným vykonala v priebehu štyroch dní (od ) tri platby na účet žalovaného, celkovo v sume 10. 000,-eur, ako zálohu za dohodnuté služby. Súd prvej inštancie taktiež nevyhodnotil výpoveď V.. Q. W., ktorá od začiatku opakovane a vždy tvrdila, že všetky úkony, ktoré vykonávala v prospech žalobkyne, vykonávala v pozícii konateľky žalovaného, teda spoločnosti Javisy, s.r.o., a nie ako fyzická osoba. Nakoľko konateľka žalovaného je plne spôsobilá (netrpí schizofréniou), predpokladá sa, že táto ňou tvrdená okolnosť je nevyvrátiteľná. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa v priebehu tohto konania účelovo zmenila svoje predchádzajúce tvrdenia o tom, s kým uzatvorila zmluvný vzťah. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že pri tomto druhu zmluvy (dohody), ktorý uzatvorili strany sporu, nejde o dohodnutý záväzok výlučne osobnej povahy zo strany žalovaného, navyše, keďže účastníkom zmluvného vzťahu je právnická osoba, musí úkony fyzicky niekto vykonať. Je preto logické a irelevantné,

že na splnení tohto záväzku mohli participovať na strane žalovaného aj fyzické osoby. Táto okolnosť nijako neovplyvňovala obsah uzavretej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, naopak, obe strany boli uzrozumené a v zhode s tým, že všetci, ktorých v tejto veci zainteresoval žalovaný, konajú za účelom naplnenia dohody medzi žalobkyňou a žalovaným. Túto skutočnosť počas platnosti dohody žalobkyňa nikdy nespochybňovala, ani voči nikomu nenamietala. Preto žalovaný argumentuje tým, že pre danú vec je irelevantné, že si konateľka žalovaného dala podpísať od žalobkyne niekoľko dielčích splnomocnení pre „V.. Q. W., právničku“, a to najmä z ekonomických dôvodov, aby nemusela ku každému splnomocneniu prikladať spoplatnený výpis z Obchodného registra. Rovnako tak došlo k udeľovaniu jednotlivých dielčích plných mocí zo strany žalobkyne aj pre pani J.. V. A. (konateľku auditorskej spoločnosti ACTIVE ADVICE s.r.o., ktorá zabezpečovala odborné účtovné a ekonomické úkony smerujúce k ohodnoteniu obchodného podielu žalobkyne, a ktorá sa aj so žalovaným na jeho pokyn a so súhlasom žalobkyne zúčastňovala niekoľkých rokovaní na valnom zhromaždení spoločnosti HOMEBYT s.r.o.). Žiaden z týchto uvedených dielčich subjektov, neuzatváral so žalobkyňou osobitnú dohodu, pretože tieto subjekty konali jednak buď v pozícii konateľa žalovaného, alebo na jeho pokyn, v súlade s už uzavretou dohodou medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom konali vo vzájomnej zhode, s vedomím a so súhlasom žalobkyne a najmä v prospech žalobkyne. V konaní nebolo sporné, čo bolo predmetom dohodnutého záväzku - ústnej dohody, medzi žalobkyňou a žalovaným. Uviedla to žalobkyňa aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.6.2015, kde predniesla, „povedala som jej čo vlastne chcem, že chcem z tej spoločnosti čo som zdedila vystúpiť“ “stále to nesmerovalo k tomu, čo som chcela, a to aby som predala svoj podiel v obchodnej spoločnosti. „ Žalovaný naplnil celkový obsah dohodnutého záväzku. Okrem jednotlivých dielčích úkonov (podieľanie sa na zápise žalobkyne do obchodného registra, zabezpečením účtovných a ekonomických podkladov, zabezpečením ocenenia obchodného podielu), vo finálnej fáze zabezpečil záujemcov o kúpu obchodného podielu žalobkyne, a to za cenu 100 000,-eur. Týmito záujemcami o kúpu obchodného podielu od žalobkyne (ako aj od jej sestry K. K.), ktorých získal žalovaný, boli spoločníčky spoločnosti HOMEBYT s.r.o. P. F. P. F. Q.. K zmareniu sprostredkovaného predaja obchodného podielu došlo výlučne na strane žalobkyne, nakoľko následne po tom, čo P. F. vyjadrila svoj súhlas a záujem o odkúpenie obchodného podielu od žalobkyne za cenu 100 000,- eur žalobkyňa svoju ponuku neúmerne navýšila na sumu 500. 000,- eur. Preto je žalovaný toho názoru, že mu za naplnenie dohody prináleží odmena. Pokiaľ žalobkyňa popiera výšku dohodnutej odmeny, bolo úlohou súdu prvej inštancie aplikovať ustanovenie o obvyklej odmene, ktorá sa v danom prípade poskytuje. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že sám žalovaný nespochybňuje, že úkony, ak boli nejaké vykonané, boli vykonané V.. Q. W. ako fyzickou osobou a nie prostredníctvom alebo v spojitosti so žalovaným. Žalovaný v konaní opak nepreukázal. Q. W. vždy vystupovala vo svojom mene ako fyzická osoba, či už osobne alebo na písomnostiach, a preto považuje bezdôvodné obohatenie žalovaného za nespochybniteľné. Žalobkyňa namieta, že činnosti, ktoré mali byť zo strany V.. Q. W., ako fyzickej osoby vykonané, sú v rozpore so o advokácii, keďže samotné konanie malo povahu poskytovania právnych služieb v zmysle tohto zákona. Vykonaním úhrady zo strany žalobkyne na účet žalovaného bez akéhokoľvek právneho základu došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Žalobkyňa rozporuje tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyni pomohol zabezpečiť účasť v spoločnosti HOMEBYT s.r.o. zápisom do obchodného registra, získal daňové, účtovné a finančné doklady spoločnosti HOMEBYT s.r.o., nakoľko účtovné doklady boli získané až na základe predbežného opatrenia, pričom návrh na jeho vydanie bol podaný dňa 2.6.2015, teda takmer desať mesiacov potom, ako žalobkyňa ukončila spoluprácu. Ak by uvedené doklady získal pre žalobkyňu žalovaný nebolo by potrebné podávať návrh na vydanie predbežného opatrenia. K tvrdeniu žalovaného, že zabezpečil (sprostredkoval) záujemcov o kúpu obchodného podielu žalobkyne za sumu 100. 000,- eur žalobkyňa uviedla, že ju žalovaný o tom neinformoval. Keďže žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o existencií zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou, a zároveň ani dôkaz preukazujúci vykonanie úkonov v prospech žalobkyne, je nárok žalovaného na odmenu za ním tvrdené naplnenie celkového obsahu záväzku neopodstatnený a bezpredmetný.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ods. ods. 1 a contrario v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

8. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval rozhodujúce aj to, čo vyplynulo z obsahu súdneho spisu, a síce, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia istiny 10 000,- eur spolu s úrokom z omeškania, pričom v rámci opísania rozhodujúcich skutočností v žalobe uviedla, že s konateľkou žalovaného - právničkou V.. Q. W.K. uzavrela ústnu zmluvu o poskytnutí právneho zastúpenia, právneho a ekonomického poradenstva vo veciach obchodnej spoločnosti HOMEBYT, s.r.o., a na základe pokynov pani W. uhradila na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s. zálohu v troch platbách zo dňa 20.2.2014, 21.2.2014 a 24.2.2014, spolu vo výške 10. 000,- eur . Vzhľadom na nespokojnosť s (ne)vykonanou prácou dňa 11.8.2014 listom aj elektronickou komunikáciou požiadala žalovaného o vyúčtovanie zálohy. K žalobe pripojila dôkazy a to plnomocenstvo vystavené dňa 7.3.204 žalobkyňou fyzickej osobe V.. Q. W. (č. l. spisu 2), doklad o úhrade zálohy a žiadosť o vyúčtovanie poskytnutej zálohy vystavenú na osobu žalovaného aj s označením mena V.. Q. W. (č. l. spisu - 4). Dňa 9.2.2015 bol súdu prvej inštancie doručený odpor žalovaného proti platobnému rozkazu č. k.

- 15 zo dňa 7.1.2015, ktorým súd prvej inštancie o veci rozhodol v skrátenom konaní (č.l. spisu - 21) Žalovaný v odpore namieta, že v prospech žalobkyne vykonal minimálne 24 úkonov spojených s činnosťou podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov pri oceňovaní obchodného podielu spoločníka v spoločnosti HOMEBYT, s.r.o., za čo mu má žalobkyňa podľa faktúry č. 06/2014 zo dňa 15.8.2014 doplatiť 9. 600,- eur. Žalobkyňa na tvrdenia v odpore reaguje podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.3.2015 (č. l. spisu - 32) a namieta, že žalovaný tvrdenia nielenže nepreukázal, ale ani nevymenoval, pričom nie sú obsiahnuté ani vo faktúre č. 06/2014. Úkony, ktoré mali byť žalovaným poskytnuté žalobkyni, žalovaný konkretizoval v podaní (č. l. spisu - 39) doručenom súdu prvej inštancie a aj žalobkyni na pojednávaní dňa 18.11.2015 (č. l. spisu - 42). Žalobkyňa k tomuto podala dňa 8.12.2015 vyjadrenie, v ktorom namietala tvrdenia žalovaného o vykonaní činností v jej prospech, ako nepreukázané. Listinné doklady o výkone jednotlivých činností žalovaná súdu prvej inštancie a aj žalobkyni doručila na pojednávaní dňa 17.10.2016 ( č. l. spisu - 106). Žalobkyňa po oboznámení sa s listinami spochybňuje tvrdenia žalovaného, pričom argumentuje tým, že zo žiadneho z týchto dokladov nevyplýva, že by žalovaný v jej prospech poskytol nejaký úkon, pretože z nich vyplýva to, že pri úkonoch v mene žalobkyne vystupovala V.. Q. W. ako fyzická osoba a nie ako zástupca obchodnej spoločnosti žalovaného (č. l. spisu - 110). Na pojednávaní dňa 13.2.2017 súd prvej inštancie postupom podľa , určil, že medzi stranami sporu je sporné vykonanie akýchkoľvek úkonov zo strany žalovaného v prospech žalobkyne (č. l. spisu - 164) a strany sporu vyzval na predloženie dôkazov do 10.3.2017 (č. l. -spisu 166). Žalobkyňa povinnosť splnila podaním zo dňa 7.3.2017 (č. l. spisu - 187), v ktorom hodnotí výsledky dokazovania a tvrdí, že žalovaný od nej prijal uplatnené plnenie bez právneho základu, ktoré tvrdenie zopakoval ešte pred tým, ako súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.6.2017 vyhlásil dokazovanie v danej veci za skončené (č. l. spisu- 226).

9. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zodpovedať otázku spojenú so skutkovým tvrdením žalovaného, na ktorom žalovaný v súdenej veci postavil svoju procesnú obranu a síce, či medzi ním a žalobkyňou existoval zmluvný vzťah, titulom ktorého od žalobkyne prijal žalovanú istinu 10 000,- eur. Žalovaný žalobkyňou uplatnenú istinu 10 000,- eur kvalifikoval ako splnenie zmluvnej povinnosti žalobkyne voči nemu.

10. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na týchto zásadách bol postavený a je na nich postavený aj , ktorý je platným procesným predpisom pre súdne konanie od 1.7.2016. Dôkazne bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti stranami sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

11. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom sa vytvára na základe uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti, tak aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;

uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou súdu prvej inštancie prezentovanou v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

12. V čase začatia tohto súdneho sporu dňa 13.11.2011 civilné súdne konania upravoval (ďalej aj ). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že obe procesné strany boli súdom prvej inštancie v júli 2015 poučené o tom, že podľa musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Na pojednávaní dňa 13.2.2017 súd prvej inštancie poskytol stranám sporu časový priestor na doplnenie dokazovania, respektíve k splneniu povinnosti predniesť rozhodujúce skutočnosti. Skutkový stav súdenej veci zisťuje súd tak, že vyjde z tvrdenia strany sporu, ktorého pravdivosť následne overuje v procese dokazovania, s tým, že súd ale nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutkového deja. Podľa platí, že skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, pričom predmetná procesná domnienka je naviazaná na prostriedok procesného útoku - písomnú žalobu žalobcu a prostriedok procesnej obrany - písomné vyjadrenie protistrany k žalobe, respektíve repliku a dupliku vyjadrení v zmysle ustanovenia , v ktorých strany sporu majú povinnosť úplne a pravdivo uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu s tým, že súd z nesplnenia tejto povinnosti môže vyvodiť sankčné dôsledky v podobe sudcovskej koncentrácie konania, za podmienky že strany sporu o tom poučí. Takéto poučenie z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Z ustanovenia , vyplýva, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem aj na konanie začaté za účinnosti , čo je aj prejednávaný prípad, ale rešpektuje právne účinky procesných úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti , pretože tieto zostávajú zachované, pričom ustanovenie výslovne upravuje, že ak sa použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Pokiaľ v prejednávanej veci strany sporu ešte za účinnosti boli zo strany súdu prvej inštancie poučené iba o tom, že musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (čo sú v rétorike úkony procesného útoku alebo procesnej obrany), teda do času zákonnej koncentrácie konania, nie je možné obsah žaloby žalobkyne, ktorá k času jej podania disponovala len znalosťami vyplývajúcimi z plnomocenstva vystaveného pre fyzickú osobu V.. Q. W., z faktúry žalovaného č. 06/2014 a z výzvy žalobkyne na plnenie adresovanej žalovanému, kvalifikovať cez jej tvrdenie v žalobe o tom, že s konateľkou žalovaného, právničkou V.. Q. W. uzavrela ústnu dohodu, ako nespochybniteľný dôkaz o tom, že so žalovaným vstúpila do zmluvného vzťahu, pretože medzi dôkazom a tvrdením musí byť daná súvislosť. V tomto smere nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že dôkazom o vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu je obsah žaloby. Z priebehu súdneho konania

totiž vyplynulo, že žalobkyňa o poskytnutí požadovanej služby komunikovala s V.. Q. W.. V.. Q. W. je jedinou spoločníčkou a štatutárnym zástupcom (konateľkou) spoločnosti žalovaného, ktorá spoločnosť žalobkyni zaslala daňový doklad (faktúru č. 06/2014) na plnenie za ekonomické poradenské služby. Z listinných dôkazov predložených žalovaným na podporu jeho tvrdenia o splnení záväzku voči žalovanej však vyplynulo, že plnenie pre žalobkyňu poskytovala V.. Q. W. ako fyzická osoba, nie ako zástupca obchodnej spoločnosti, ktorá je právnickou osobou a vystupuje vo vzťahu k tretím osobám pod svojim obchodným menom, sídlom spoločnosti a identifikačným číslom. Svoje postavenie fyzickej osoby V.. Q. W. identifikovala menom a priezviskom, a aj vyslovene označením adresy trvalého bydliska (napr. č. l. spisu - 78). Povinnosť tvrdenia strany sporu je v súdnom procese spojená s dokazovaním. Dôkaz o tom, že by žalobkyňa mala vedomosť o tom, že V.. Q. W. voči nej vystupovala ako zástupca žalovaného, a nie ako fyzická osoba, respektíve, že by o takejto okolnosti žalobkyňa vedela, alebo že by medzi nimi vznikol stav, z ktorého tak žalobkyňa mohla usúdiť, žalovaná nepredložila. Tento stav nemohla účinne vyvolať len okolnosť poukázania zálohy 10. 000,- eur žalobkyňou na účet žalovaného, keďže číslo účtu jej bez sprievodnej písomnej komunikácie oznámila V.. Q. W. a nemohla ho vyvolať ani samotná zúčtovacia faktúra, keď táto bola žalovaným vystavená až po ukončení vzťahu. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe predniesla tvrdenie o zmluvnom dojednaní so žalovaným, pričom vychádzala len z množstva a kvality informácií (vystavená faktúra č. 06/2014), ktorými disponovala k času podania žaloby, keďže zo strany žalovaného, ktorý sa bránil postavením zmluvného dodávateľa, nebolo vystavené žiadne písomné potvrdenie o záväzku, nemohlo toto tvrdenie vyvolať následok zhodného tvrdenia strán sporu, keď jeho správnosť vylučovali výsledky dokazovania, na ktoré žalobkyňa reagovala námietkami, pričom sa tak stalo do času skoncetrovania bremena tvrdenia a bremena dôkazu strán sporu súdom prvej inštancie. S poukázaním na vyššie uvedené potom neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaného, že už v predžalobnej výzve sa právny zástupca žalobkyne od žalovanej domáhal vyúčtovania zaplatenej zálohy argumentujúc ústnou zmluvou uzavretom medzi stranami sporu, pretože pri obrane práv žalobkyne jej právny zástupca disponoval znalosťami z faktúry č. 06/2014, ktorú vystavil žalovaný, a ktorej obsah bol nakoniec popretý dôkazmi produkovanými samotným žalovaným, respektíve, ktorej obsah žalovaný dôkazmi produkovanými v danom konaní nepreukázal. Nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, že jednotlivé plné moci vystavené na fyzickú osobu V.. Q. W. súviseli s plnením žalovaného, respektíve, že takto na plnení žalovaného participovali fyzické osoby, pretože takéto tvrdenie nemá oporu vo výsledkoch dokazovania (dôkaz o tom, že by bolo žalobkyňou vystavené plnomocenstvo na J.. V. A. predložený nebol). Ak žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobkyňou ako dodávateľ plnenia, mal s ohľadom na bežnú podnikateľskú obozretnosť podchytiť zmluvný vzťah takým spôsobom, aby sa v prípade nezhôd nedostal do dôkaznej núdze.

13. Už vyššie odvolací súd poukázal na to, že procesná zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu je určená výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy strany sporu splnia svoju povinnosť tvrdenia a aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, pre spor rozhodujúca nebola (v zmysle, že ani nemohla byť) preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch (tzv. dôkazná núdza) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno k okolnosti, že V.. Q. W., konala vo vzťahu k žalobkyni v mene žalovanej ako zmluvná strana, a preto žalovaná dôvodne na svoj účet prijala od žalobkyne platbu 10. 000,- eur zaťažovalo v danom súdnom spore žalovanú. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný bremeno dôkazu v súdenej veci neuniesol. To pre danú vec znamená, že pokiaľ žalovaný prijal na svoj účet od žalobkyne istinu 10. 000,-eur a predloženými listinami (dôkazmi) vznik právneho vzťahu medzi ním a žalobkyňou, ako aj plnenie záväzku žalobkyňou zaplatiť mu zálohu, na ktorých skutkových tvrdeniach v súdenej veci postavil svoju procesnú obranu nepreukázal, potom predmetnou istinou 10. 000,-eur disponuje bez právneho dôvodu a je v zmysle povinný vydať ju žalobkyni.

14. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim zo skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania. Z hľadiska vymedzeného odvolacieho dôvodu nebolo možné dospieť na základe odvolacích námietok žalobcu k inému právnemu záveru, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v navrhovanom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne, v zmysle skutkových tvrdení strán sporu, keď z pohľadu

žalovaného procesná obrana vychádzala zo skutkového tvrdenia o zmluvnom plnení a správne potom posúdil vec aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalovaného za takéhoto stavu neboli spôsobilé spochybniť napadnuté rozhodnutie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa odseky 1 potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).