Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-33-2011.pdf
PDF · 68.96 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/33/2011
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Mesto Svätý Jur, so sídlom Prostredná 29, 900 21 Svätý Jur, IČO : 00 304 832 zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522 proti žalovanému v 1. rade L.T. X., Z. XX.XX.XXXX, K. B. P. Ú. XX, XXX XX Q. P. a žalovanému v 2. rade L. X., Z. XX.XX.XXXX, K. B. P. Ú. XX, XXX XX Q. P., podnikajúcemu pod obchodným menom Dušan Pechar PECHARIADA II., miesto podnikania Podhradie 49, 900 21 Svätý Jur, IČO : 34 407 804 o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.11.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.11.2011 žalobca žiadal, aby súd deklaroval jeho právo na zaplatenie peňažnej sumy ako vydanie hodnoty ktorú žalovaní v 1. a 2. rade získali na úkor žalobcu užívaním pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXXX F.X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria nachádzajúceho sa v okrese Pezinok, obec Svätý Jur, katastrálne územie Svätý Jur zapísaný na LV č. 1968 vo vlastníctve žalobcu v období od 01.12.2009 do 31.11.2011. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom dňa 25.08.1992 Zmluvu o nájme, ktorou si prenajal pozemok parc. č. XXXX/X H. V. XXXX F.X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria nachádzajúceho sa v okrese Pezinok, obec Svätý Jur, katastrálne územie Svätý Jur zapísaný na E. Č.. XXXX. Zmluva bola uzatvorená do 01.09.1997. Súčasťou zmluvy boli Dodatok č. 1 až Dodatok č. 5, ktorým sa platnosť zmluvy predlžovala postupne do 21.12.2000. Keďže však žalobca ako prenajímateľ nepodal návrh na vypratanie po skončení nájmu uplynutím času, na ktorý bola zmluva dojednaná žalovaný v 1. rade užíval nehnuteľnosť aj po skončení nájmu, nájomný vzťah sa tak predlžoval aj po skončení nájmu vždy o jeden rok za podmienok dohodnutých pôvodnou zmluvou v znení dodatkov. Keďže žalovaný v 1. rade neplatil nájomné riadne a včas, vypovedal žalobca zmluvu výpoveďou č. XXXX/XXXX/XXXXSr zo dňa 11.08.2009 doručenou dňa 26.08.2009. Trojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňa 01.09.2009 a uplynula tak dňa 30.11.2009, kedy skončil nájomný vzťah. Žalovaný v 1. rade pozemok doposiaľ nevypratal, užíva tak uvedený pozemok bez právneho dôvodu. Pozemok súčasne užíva aj žalovaný v 2. rade, ktorý rovnako so žalobcom nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, pričom na pozemku prevádzkuje predajňu stavebného materiálu, a to bez akéhokoľvek protiplnenia pre žalobcu.
2. Podaním zo dňa 14.01.2020 doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2020 žalovaný zobral žalobu zo dňa 02.11.2011 späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní zo dňa 13.01.2020.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď z obsahu Dohody o urovnaní zo dňa 14.01.2020 fakticky vyplýva, že žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby.
5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac mimosúdne urovnanie sporu, čo preukázal Dohodou o urovnaní zo dňa 13.01.2020. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t. j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
6. Späťvzatiu žaloby predchádzalo mimosúdne urovnanie sporu, pričom z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.