Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-48-2017.pdf
PDF · 105.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: V. X., I.. XX.X.XXXX, G. Z. N. XXXX/XX, Ž., Š. T. M., právne zastúpený: JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Národná 15, Žilina, proti žalovanej: W. X., L.. W., I.. XX.X.XXXX, G. Z. N. XXXX/XX, Š. T. M., právne zastúpená: Mgr. Igorom Šimom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Hollého 49, 010 01 Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti - Z. Č.. XX, O. O. Č.. XX, I. X. B. Z. X. M. M. Č. XXXX, B. I. B..L.. „. Č.. XXXX - E. B. F. I. T. O. XXX W. I. U. N. O. Ž., O.ane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXX/XXXXX-Í., E. I. Y. O. Č.. XXXX B. N. Ú. Ž., T. Ž., okres Žilina, vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti v sume 37.500,- Eur, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.7.2017 domáhal voči žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to bytu Č.. XX, I. X.B., O. XX, T. X. M. M.. Č.. XXXX, O. N. Ú. Ž. S. I. Y. Č.. XXXX.
2.Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, medzi ktorými nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM a v lehote troch rokov od rozvodu manželstva nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM, a tak sa v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka stali spoluvlastníkmi nehnuteľností predmetnej nehnuteľnosti. V čase trvania manželstva boli manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a B. B..Č.. H. N. Č.. XXXXX - E. B. F. I. T. O. XXX W. T. O. XXX/XXXXX -R.. Ž. B. B. Ž. I. Ž. W.X. L. M., F. G. X. T. E. F. O. B. M. M. G., Ž. I. Z. B. Ž. X. O. O. M. B. O. Ž.F. M. XX.XXX,- Eur. M. I. Ž. I., F. G. Ž. Ž., F. M. E. F. O. predmetnú nehnuteľnosť a cenu bytu určil znaleckým posudkom. Žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctva strán sporu s tým, že nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcu sumou 37.500,- Eur.
3. Žalovaná dňa 15.2.2018 doručila vyjadrenie k žalobe (č.l. 52), v ktorom uviedla, že byt výlučne užíva žalovaná a znáša aj náklady na jeho údržbu a užívanie. Poukázala na to, že so žalobcom sa dohodla ústne v roku 2014 na prevode bytu s výplatkom 15.000,- Eur, s čím žalobca súhlasil, no k písomnému
uzavretiu dohody napokon nepristúpil. Žalobcov návrh podľa názoru žalovanej nezodpovedá reálnemu stavu a všeobecnej hodnote nehnuteľností. Súhlasila so spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, no navrhla vyplatenie primeranej náhrady v sume 21.750,- Eur. Zároveň súdu predložila znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní doručenom dňa 27.2.2018 (č.l.69), v ktorom poprel rokovania o predmete sporu v roku 2014 a tiež poprel spísanie listiny predloženej žalovanou z roku 2014. Za relevantné považoval iba rokovania v roku 2017 vyvolané žalobcom. Namietal tiež výšku primeranej náhrady, ktorú žiadala vyplatiť žalovaná a zotrval na podanej žalobe. Nesúhlasil ani s dodatočnou lehotou na plnenie požadovanou žalovanou.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doručenom súdu dňa 3.4.2018 (č.l. 74) uviedla, že namietala žalobcom požadovanú výšku primeranej náhrady a zotrvala na svojom predošlom návrhu.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 5.12.2018, na ktorom vec prejednal za účasti žalovanej a právnych zástupcov strán sporu. S ohľadom na spornosť navrhovanej výšky primeranej náhrady na návrh žalobcu súd odročil pojednávanie za účelom nariadenia znaleckého dokazovania vo veci určenia nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu.
7. Následne súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a dňa 14.8.2019 doručila znalkyňa doc. Ing. Daniela Kuchárová, PhD., znalecký posudok č. 50/2019, z ktorého vyplýva hodnota nehnuteľnosti vo výške 76.000,- Eur. Dňa 26.8.2019 doručil žalobca súdu vyjadrenie k znaleckému posudku, s ktorého závermi súhlasil. Žalovaná sa k znaleckému posudku nevyjadrila.
8. Následne súd vo veci nariadil a dňa 29.1.2020 vykonal pojednávanie, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalovanej a právnych zástupcov strán sporu.. Právny zástupca žalovanej súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej a poukázal na to, že žalovaná uhrádza nielen platby spojené s užívaním bytu, ale aj náklady spojené s jeho údržbou a drobnými opravami. Poukázal na to, že byt potrebuje rekonštrukciu a žalobca sa oň dlhodobo nezaujíma a na úhrady spojené s bytom neprispieva. Žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady v sume 37.500,- Eur, avšak nie jednorázovo, ale v splátkach 20.000 do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, následne v pravidelných ročných splátkach vo výške 1.750 € v splátkach, splatných vždy k 31.12. aktuálneho roka až do zaplatenia celkového výplatku. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe k argumentácii žalovanej uviedol, že náklady, ktoré si vyčíslila s užívaním bytu a úhrady za byt by mohli predstavovať jej osobitný nárok vo vzťahu k nároku žalobcu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu žalovanou bez právneho dôvodu. Podľa jeho názoru tento nárok treba uplatniť v inom konaní a voči tomuto nároku by si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, takže by prakticky došlo k započítaniu. Ď. B. I. M. G. Ž. T. O. R. Z. Ž., B. O. L. B.B. B. E., Ž. O. W. XXXX B. G. Z. I. T. B. Z., I.. XX.XX. XXXX, Z. G. - Ž.. S týmto prevodom je spojené aj finančné plnenie, a tak nie sú dané dôvody na úhradu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel v splátkach. V záverečnej reči žiadal žalobca priznať primeranú náhradu v sume 38.000,- Eur v zmysle znaleckého posudku. Právny zástupca žalobcu si uplatnil nárok na náhradu trov konania, právny zástupca žalovanej opätovne tvrdil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania s ohľadom na predošlé mimosúdne rokovania. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
11. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 12. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 13. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
14. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
15. Súd mal v konaní za preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 17C/330/2005-44 zo dňa 4.9.2006, právoplatným dňa 28.10.2006. Nakoľko medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v lehote 3 rokov nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom, platí zákonná domnienka v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že spoločný majetok manželov, v danom prípade nehnuteľnosti evidované na LV č. 6215 pre katastrálne územie Žilina sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, t.j. každý z nich je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v 1-ici.
16. Z listín doložených k žalobe vyplýva, že žalobca sa pokúsil o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, a to výzvou zo dňa 22.5.2017 adresovanej žalovanej. Žalovaná nepoprela doručenie tento výzvy a tiež bezúspešné mimosúdne rokovania. Poukázala však, že sama iniciovala konanie o dohode a vypracovanie znaleckého posudku na vlastné náklady už v roku 2014, avšak k dohode so žalobcom nedošlo. Z uvedeného mal súd za preukázané, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, ktorá predstavuje prednostný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nie je možná. Rovnako súd strany sporu viedol dohode, no bezúspešne.
17. Z vyjadrení strán sporu mal súd za nesporné, že medzi stranami nie je sporný samotný predmet sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j. prikázaním predmetných nehnuteľností (bytu s podielom na pozemku) do výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko obe strany sporu na tomto trvali. Sporná ostala iba výška primeranej náhrady za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a tiež spôsob jej úhrady (žalovaná žiadala úhradu v splátkach).
18. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok,
treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
19. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
20. Súd následne zvážil možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako to uvádza ustanovenie § 142 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že reálna deľba predmetného bytu nie je vhodná ani účelná. Žalobca o užívanie bytu dlhodobo nejaví záujem, užíva ho výlučne žalovaná, pričom reálna deľba bytu nezodpovedala potrebám strán sporu a nebola by dobre možná.
21. Podielové spoluvlastníctvo vychádza zo zásady, že nikoho z podielových spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Ďalším spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci do výlučného vlastníctva jedného so spoluvlastníkov, čo súd považuje v prejednávanej veci za vhodný a nesporný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a tak predmetné nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá reálne byt užíva. S týmto spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je spojená povinnosť vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Je nesporné, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno zamieňať s konaním o vyporiadanie BSM, pre ktoré platia odlišné procesné pravidlá. Zo súdnej praxe vyplýva, že v prípade rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci je s ním nevyhnutne spojená povinnosť poskytnutia primeranej náhrady, t.j. hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR III. ÚS 102/94).
22. Spornou tak medzi stranami ostala výška primeranej náhrady, a tak súd na návrh žalobcu vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 50/2019 vyhotovenom znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností (č.l. 139) vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností je 76.000,- Eur. Uvedenú hodnotu nehnuteľnosti súd považuje za primeranú lokalite, v ktorej sa byt nachádza ako aj situácii na realitnom trhu. V tomto smere ju nutné uviesť, že v zmysle konštantnej judikatúry súd vychádza z ceny nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu.
23. Žalobca správnosť posudku nenamietal, s jeho obsahom súhlasil. Žalovaná na pojednávaní napokon súhlasila s vyplatením primeranej náhrady žiadanej žalobcom v sume 37.500,- Eur, no žiadala o úhradu v splátkach s tým, že sumu 20.000, - Eur uhradí do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zvyšok uhradí v pravidelných ročných splátkach vo výške 1.750 € v splátkach, splatných vždy k 31.12. aktuálneho roka až do zaplatenia. Súd pri posudzovaní nároku na vyplatenie primeranej náhrady vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca žiadal vyplatenie primeranej náhrady v sume 37.500,- Eur a z výsledku znaleckého dokazovania vyplynul nárok na úhradu polovice zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, t.j. sumy 38.000,- Eur. Žalobca však po doručení znaleckého posudku neučinil procesný úkon týkajúci sa návrhu na pripustenie zmeny petitu a nežiadal priznať vyššiu primeranú náhradu, o priznanie sumy 38.000,- Eur žiadal až v záverečnej reči, čo súd nepovažoval za kvalifikovaný procesný úkon, nakoľko zmenu žaloby je v zmysle § 125 v spojení s § 123 CSP je nutné urobiť v písomnej forme. Súd preto vyhovel žalobe žalobcu a žalovanú zaviazal na vyplatenie primeranej náhrady v sume 37.500,- Eur a neprihliadal na žiadosť žalobcu na prikázanie sumy 38.000,- Eur, ktorú vyjadril ústne na pojednávaní v rámci záverečnej reči. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa vzdal práva podať odvolanie voči rozsudku, a tak má súd za to, že sa s právnym názorom súdu a jeho vyjadrením v petite rozsudku stotožnil.
24. Súd ešte považuje za potrebné uviesť vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že za celé obdobie znáša náklady spojené s užívaním bytu a jeho údržbou výlučne ona, za irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (narozdiel od vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva) súd nie je povinný prihliadať na tzv. vnosy do majetku jednou zo strán. Podľa názoru súdu takýto nárok predstavuje osobitný nárok medzi stranami sporu, ktorý môže byť predmetom samostatného konania. Nakoľko však žalovaná uvedené uviedla v rámci procesnej obrany a neučinila kvalifikovaný procesný úkon (uplatnenie vzájomnej žaloby), súd prípadné vnosy do nehnuteľnosti neposudzoval. Navyše, tvrdenia žalovanej o úhradách za predmetnú nehnuteľnosť a najmä náklady na opravy, údržbu a drobné rekonštrukcie, zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení. Pričom v závere právny zástupca žalovanej súhlasil s vyplatením primeranej náhrady v sume 37.500,- Eur. Okrem toho súd ma za to, že je logické a správne, aby náklady spojené s užívaním nehnuteľností uhrádzal ten, kto byt aj reálne užíva.
25. Po ustálení sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý súd zaviazal zaplatiť žalovanú, sa súd zaoberal žiadosťou žalovanej o úhradu uvedenej sumy v splátkach tak, že prvú splátku v sume 20.000, - Eur uhradí do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zvyšok uhradí v pravidelných ročných splátkach vo výške 1.750 € v splátkach, splatných vždy k 31.12. aktuálneho roka až do zaplatenia. K uvedenému súd poznamenáva, že takýto spôsob úhrady primeranej náhrady súd nepovažuje za vhodný s ohľadom na viaceré skutočnosti. V prvom rade je nutné konštatovať, že žalobca by sa vyplatenia celej sumy primeranej náhrady domohol najskôr o 10 rokov (20.000,- Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, 10 ročných splátok po 1.750,- Eur ), čo je podľa názoru súdu neprípustné. Uvedené riešenie súd taktiež nepovažuje za vhodné aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaná vlastnila ešte v roku 2018 nehnuteľnosť (iný byt), ktorý predala, a tak bezpochyby získala majetkový prospech. Súd preto výlučne na účely žiadosti o dlhšiu dobu splatnosti primeranej náhrady posudzoval príjmy a majetkové pomery žalovanej, ktorá na pojednávaní sama uviedla, že predmetný byt v jej výlučnom vlastníctve skutočne predala, no z kúpnej ceny vyplácala aj svojich súrodencov. Toto tvrdenie však súd nezohľadnil (vyplácanie súrodencov), nakoľko zo žalobcom predloženého listu vlastníctva z roku 2018 vyplýva, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou predávaného bytu.
26. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP): Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
27. Žalovaná je s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za vyporiadanie predmetných spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam sumu 37.500,- Eur, a to v zmysle druhej vety § 232 ods. 3 CSP v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd určil dlhšiu lehotu na splnenie si povinnosti žalovanej s ohľadom na samotnú výšku primeranej náhrady a potrebu zabezpečenia finančných prostriedkov na vyplatenie primeranej náhrady. Lehotu 60 dní súd považoval za dostatočnú a primeranú.
28 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore v zmysle § 255 CSP. V tomto smere súd poukazuje aj na nespornú skutočnosť, že žalobca preukázal súdu snahu dospieť k vyporiadaniu nehnuteľnosti mimosúdnou cestou, na čo vyzval žalovanú výzvou predloženou súdu. Existenciu tejto výzvy žalovaná nenamietala. Svoju procesnú obranu vo vzťahu k nároku na trovy konania uplatnené žalobcom odôvodnila tým, že v roku 2014 sa sama pokúsila o dohodu so žalobcom, ktorá bola neúspešná. Súd je však toho názoru, že žalovanej nič nebránilo, aby sa už v danom čase (v roku 2014) sama obrátila so žalobou na súd. Naopak, žalovaná naďalej byt výlučne užívala. V tomto smere súd poukazuje aj na tvrdenia žalobcu, že išlo o užívanie žalobcovho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaná situáciu po neúspešných rokovaniach so žalobcom nijako neriešila. Na základe uvedených skutočností, súd v zmysle zásady úspechu v konaní považoval žalobcu za úspešnú stranu sporu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).