Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/230/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Nový Kusín, so sídlom Kusín 130, IČO: 42 100 747, zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, so sídlom AK Slovenskej jednoty 8, Košice, proti žalovaným: 1. Y.. B. S., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX,2. B. S., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, 3. W.. U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, S., 4. O. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom W..N. XXX/XX, B., 5. B. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, B., 6. Y.. W. Č., nar. X.X.XXXX, bytom W.. N. XXX/XX, B., 7. W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, 8. Ľ. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, 9. X. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, I., 10. B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, 11. A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, 12. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. O. XX, C. A. u B. A., Č. republika, 13. B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, 14. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX I., 15. X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, 16. B. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom B. H. XXX, 17. B. O., nar. X.X.XXXX, bytom M.. W. XXXX/ XX, B., 18. B. U., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, 19. B. A., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, B., 20. B.. X. A., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, I., 21. Slovenská republika Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, 22. H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, 23. W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, B., 24. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, B., 25. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, okr.B., v 26. N. I., rod. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom P.. X. B. XXXX/XX, XXXXX A. C. D., v 27. U. Y., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. č. XX, v 28. B. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č.XXX, v 29. B. O., rod. O., nar. X.X.XXXX, XXX XX I. č. XX (zomrelý dňa X.X.XXXX), 30. B. I., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. č. XX, 31. A. A., rod. A., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XX, 32. B.. X. Č., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom Q. č. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 5. júna 2018 sp. zn.

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 5. júna 2018 č.k. -101 a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 5. júna 2018 č.k. -101 žalobu zamietol (výrok I.) a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným v 1. až 32. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s odôvodnením, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. 440/70, trvalé trávnaté porasty o výmere 28344 m2 a č. 440/71 - trvalé trávnaté porasty o výmere 6871 m2 zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie I.. Niektorí podieloví spoluvlastníci mali záujem o výstavbu na týchto pozemkoch, resp. niektorí ich chceli predať, za ktorým účelom bolo bolo potrebné zabezpečiť súhlas všetkých spoluvlastníkov. Žalovaní však odmietli participovať na týchto úkonoch, preto spoluvlastníci vytvorili občianske združenie s názvom Nový Kusín O.z., do ktorého vložili svoje spoluvlastnícke podiely na týchto pozemkoch (združenie má právnu subjektivitu a je oprávnené konať za jeho členov). Žalovaní odmietajú vykonať úkony smerom k vyporiadaniu a na výzvy niektorí

nereagujú. Žalobca požaduje, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že do výlučného vlastníctva prikáže novovytvorené parcely, ktoré vznikli v zmysle geometrického plánu vypracovaného v súdnom konaní, a to novovytvorená parcela vo výmere 20418 m2, ktorá vznikla odčlenením častí pôvodnej parcely reg. „C“ č. 440/70 a novovytvorená parcela o výmere 4950 m2, ktorá vznikla odčlenením častí z pôvodnej parcely reg. „C“ č. 440/71.

3. Právne vec posúdil podľa ,, Obč. zák., spolu s a a konštatoval, že z LV č. XXX vyplýva, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej vo výpise z LV č. XXX pre okres B., obec I., katastrálne územie I.. Z predmetného listinného dôkazu zároveň vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi uvedenými na predmetnom LV sú okrem samotných žalovaných v 1. až 32. rade aj ďalšie osoby a to konkrétne M. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XXX, D., ktorý je síce právnym nástupcom po bývalej žalovanej v 10. rade W. Q., nar. X.X.XXXX, avšak voči tejto žalovanej v 10. rade bolo uznesením č.k. -95 konanie zastavené. U tejto osoby ako podielového spoluvlastníka, teda u M. Q. sa jedná síce o univerzálnu sukcesiu, avšak samotné úmrtie žalovanej v 10. rade nastalo pred podaním žaloby vo veci samej a konanie voči nej zastavené bolo samostatným uznesením súdu. Z tohto dôvodu súd nemohol pokračovať v konaní s právnym nástupcom žalovanej v 10. rade, ale bolo potrebné zo strany žalobcu podať voči osobe M. Q. ako podielového spoluvlastníka návrh na pristúpenie takejto osoby do konania, čo sa však v priebehu tohto konania nestalo. Taktiež na predmetnom LV sú uvedení aj ďalší spoluvlastníci, ktorí neboli žalobcom označení ako žalovaní a to W. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. č. XX, B. A., rod. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W.. B. XXXX/XX, B. a zároveň aj B. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. N. č. XX. Na zamietnutie žaloby však postačuje aby v žalobe chýbal čo i len jeden podielový spoluvlastník neoznačený ako žalovaný.

4. S poukazom na ust. zdôraznil, že podielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať iba za účasti všetkých podielových spoluvlastníkov ako sporových strán a žalobu zamietol.

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vzhľadom na veľký počet podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a na ich neustále zmeny v dôsledku právneho nástupníctva bolo pre žalobcu obzvlášť náročné označiť úplne a bezvadne okruh účastníkov už pri podaní žaloby.

6. Žalobca podal žalobu proti žalovaným v takom rozsahu, v akom boli v tom čase evidovaní na LV č. XXX kat. úz. I. a až následne v priebehu konania zistil, že niektorí vlastníci (aj napriek ich zápisu) boli už nebohí (k zmene zápisu nedošlo napríklad v dôsledku toho, že predmetná nehnuteľnosť nebola zahrnutá do dedičského konania). Bezodkladne po zistení úmrtia takýchto podielových spoluvlastníkov, voči ktorým súd konanie zastavil žalobca sám inicioval na príslušných súdoch dodatočné dedičské konania o novoobjavenom majetku a zmeniť okruh účastníkov mohol až po ich skončení. Žalobca trvá na tom, že svoju povinnosť riadne splnil a požiadal o zmenu účastníkov, resp. vstup ďalších osôb do konania podaním z 29.4.2013 a 27.11.2014, o ktorých súd aj rozhodoval. Žalobca teda nebol pasívny a v odvolaní namieta vážne pochybenie súdu, ktoré zakladá nesprávnosť jeho meritórneho rozhodnutia, a to prehliadnutie súdu podania ohľadne navrhovanej zmenu okruhu žalovaných. Zmenu okruhu žalovaných, resp. jeho rozšírenie nepredniesol na poslednom pojednávaní (tak, ako to uvádza súd prvej inštancie), pretože takúto zmenu navrhol ešte svojím podaním z 26.2.2016. O tomto návrhu súd prvej inštancie v konaní nerozhodol.

7. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , a .

10. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že procesné podmienky definuje ako podmienky konania, ktoré predstavujú základné procesné predpoklady za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Procesné podmienky možno rozdeliť do 4 základných skupín, a to procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov (strán sporu), vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi podmienky na strane súdu patrí právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu. Podmienky na strane účastníka sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, v prípadoch kde je povinné zastúpenie advokátom splnenie tejto podmienky. Medzi vecné podmienky patrí kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. podanie žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti. Medzi negatívne procesné podmienky patrí napr. prekážka začatého konania alebo prekážka rozsúdenej veci. Nesplnenie vyššie uvedených procesných podmienok tvorí odvolací dôvod podľa s tým, že podmienka na strane súdu spočívajúca zákonom obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v .

11. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

12. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

13. Odvolací súd dospel k záveru, že bol plnený odvolací dôvod podľa ust. a .

14. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

15. Podľa a ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

17. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, ale či v ňom môže pokračovať.

18. Tak ako je to vyššie uvedené jednou z procesných podmienok konania na strane účastníka je procesná subjektivita. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.

19. Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu), napríklad ak fyzická osoba zomrela je podstatné či táto osoba zomrela pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Ak táto osoba zomrela pred začatím konania súd nemôže pripustiť, aby na jej miesto vstúpil do už začatého konania na jej miesto právny nástupca takejto osoby. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t.j. v deň doručenia žaloby) je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa a konanie zastaví.

20. Odlišná je ale situácia v prípade ak strana sporu- fyzická osoba zomrie počas konania. Prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti došlo počas konania, t.j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí upravuje ust. . Ustanovenie sa vzťahuje aj na smrť žalobcu, aj na smrť žalovaného. Ak na jednej strane vystupuje viacero fyzických osôb, úprava sa uplatní na ktorúkoľvek z nich.

21. Oproti doterajšej právnej úprave už v tej súčasnej súd nemá povinnosť a ani možnosť po smrti strany počas konania toto konanie prerušiť. Súd má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

22. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Rozdielom oproti doterajšej právnej úprave je to, že súd o pokračovaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, musí rozhodnúť.

23. V danom prípade žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie pochybenie, ktoré má spočívať v tom, že nerozhodol o návrhu žalobcu na vstup do konania (návrh na zmenu okruhu žalovaných) z 26.2.2016. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že ním žalobca navrhol vstup do konania ako ďalších žalovaných osoby : N. I., rod. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom P.. X. B. XXXX/XX, A. C. D., U. Y., rod. U.Á., nar. X.X.XXXX, I. č. XX, B. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, I. č.XXX, B. O., rod. O., nar. X.X.XXXX, I. č. XX, B. I., rod. A., nar. X.X.XXXX, I. č. XX, A. A., rod. A., nar. X.XX.XXXX, I. č. XX, 32./ B.. X. Č., rod. H., nar. X.X.XXXX, Q. č. XX. Jedná sa o právnych nástupcov (dedičov) po pôvodných vlastníkoch, ktorí zomreli pred podaním žaloby, resp. v priebehu konania.

24. Odvolací súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že tento návrh na zmenu okruhu žalovaných bol doručený súdu prvej inštancie v čase účinnosti , keď v zmysle ust. súd pokračoval v konaní s dedičmi bez toho, aby o tejto skutočnosti rozhodoval. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, ak nevydal rozhodnutie (uznesenie), ktorým by rozhodol o pristúpení ďalších žalovaných do konania, ale bez vydania takéhoto rozhodnutia s nimi pokračoval v konaní. Z rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval vyššie uvedeným spôsobom, t.j. v zhode s návrhom žalobcu pokračoval v konaní s dedičmi po zomrelých podielových spoluvlastníkoch, ktorých žalobca označil za ďalších žalovaných práve v podaní zo dňa 26.2.2016. Uvedené vyplýva aj zo záhlavia rozsudku súdu prvej inštancie, kde sú uvedené osoby označené ako žalovaní 26. N. I., rod. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom P.. X. B. XXXX/XX, XXXXX A. C. D., v 27. U. Y., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. č. XX, v 28. B. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č.XXX, v 29. B. O., rod. O., nar. X.X.XXXX, XXX XX I. č. XX, 30. B. I., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. č. XX, 31. A. A., rod. A., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XX.

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. č. 20) vysvetlil, prečo takýmto spôsobom nemohol postupovať u niektorých ďalších osôb zapísaných ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti (napr. M. Q. a ďalší). Nakoľko u týchto osôb sa nejednalo o právnych nástupcov (dedičov) po účastníkoch, ktorí zomreli v priebehu konania (nakoľko k úmrtiu došlo pred podaním žaloby, resp. sa jedná o spoluvlastníkov, ktorí neboli vôbec označení ako žalovaní v žalobe). Takýto postup považuje odvolací súd za správny.

26. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z obsahu spisu, a to, že žalovaný v 29.rade B. O., rodený O., narodený X.X.XXXX naposledy bytom I. č. XX, zomrel dňa X.X.XXXX, t.j. pred vyhlásením rozhodnutia vo veci. Súd prvej inštancie však uvedenú skutočnosť nezohľadnil, konal s týmto účastníkom napriek tomu, že už nemal procesnú spôsobilosť.

27. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Ak súd túto otázku posúdi nesprávne, a koná s niekým, kto nie je účastníkom konania, pôjde o zrejmú vadu konania, ktorú je potrebné odstrániť.

28. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie konal so žalovaným v 29.rade, napriek tomu, že v priebehu konania zomrel a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Ide o tzv. prekážku postupu konania, ktorú je potrebné odstrániť skôr, ako súd pokračuje v konaní. Pokračovanie v konaní závisí od zistenia skutočnosti, či zomrelý účastník (strana sporu) mal dedičov, s ktorými možno v konaní ďalej pokračovať alebo či zomrel bez dedičov a konanie voči nemu je potrebné zastaviť (v takom prípade je potrebné riešiť otázku právneho nástupníctva po zomrelom poručiteľovi bez dedičov).

29. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný v 29.rade zomrel v priebehu konania a konal s niekým, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čím zaťažil napadnutý rozsudok vadou, pre ktorú odvolací súd nemohol pristúpiť k vecnému prejednaniu podaného odvolania a ktorá zakladá dôvod pre zrušenie takéhoto rozsudku.

30. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa , lebo neboli splnené procesné podmienky (ten, kto v konaní vystupoval ako strana sporu nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, resp. stranou sporu) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

31. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami podľa záverov odvolacieho súdu a posúdiť splnenie podmienok na pokračovanie v konaní, teda postupovať tak, aby bol odstránený vyššie uvedený nedostatok procesnej podmienky.

32. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pri posúdení aktivity/pasivity žalobcu pri označovaní strán sporu je potrebné zohľadniť náročnosť (najmä časovú) úplného a bezvadného označenia okruh žalovaných vzhľadom na veľký počet podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a na ich neustále zmeny v dôsledku právneho nástupníctva a umožniť žalobcovi reagovať na aktuálnu situáciu.

33. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).