Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore navrhovateľky J. X., Q. XX. H. XXXX, U. Ž. X, zastúpenej Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti odporcovi v 1. rade : BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO : 47 967 692, odporcovi v 2. rade : NODUS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 61, IČO : 36 215 074, o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16. decembra 2019 č.k. -26 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16. decembra 2019 č.k. -26.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) uznesením zo dňa 16. decembra 2019 č.k. -26 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený súdu dňa 19. novembra 2019 a ktorým žiadala : I. uložiť odporcovi v 1. rade zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo dňa 19. júna 2015, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej; II. uložiť odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. júna 2015 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcovom v 1. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V návrhu uviedla, že Dohodu o zrážkach mzdy uzavrela s odporcom v 1. rade dňa 19.6.2015 (ďalej len Dohoda o zrážkach zo mzdy) v súvislosti s Dohodou o splatení dlhu, ktorý má svoj „pôvod“ v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela s veriteľom Poštovou bankou, a.s. (ďalej len Zmluva o úvere) s tým, že v súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Neuvedomila si, aké následky (na jej osobu) môže táto dohoda mať. Poukázala na to, že odporca v 1. rade požiadal v októbri 2019 jej zamestnávateľa (odporcu v 2. rade) o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom odporca v 2. rade jej oznámil, že zrážky bude vykonávať počnúc mesiacom október 2019. Aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, odporca v 2. rade je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy, a ona nemá možnosť sa im brániť, teda ich zastaviť alebo obmedziť. Aj keď má Dohoda o zrážkach zo mzdy formu osobitnej listiny, navrhovateľka uviedla, že ju podpísala ako súčasť dokumentácie predloženej odporcom v 1. rade v súvislosti s vymáhaním úveru a nemohla jej obsah meniť. Okrem toho právny predchodca odporcu v 1. rade ako veriteľ jej poskytol peňažné prostriedky ako spotrebiteľke na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, teda sa jedná o spotrebiteľský úver. Citovala ust. , v súvislosti s ktorým uviedla, že v prípade zmlúv uzatváraných právnym predchodcom odporcu v 1. rade so spotrebiteľmi existuje celý rad súdnych rozhodnutí, ktoré súdy označili za neprijateľné alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia. Keďže nedisponuje Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX navrhla, aby

si ju súd za účelom vykonania dokazovania a posúdenia vyžiadal (do konania) od odporcu v 1. rade. Uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a tiež úroky a poplatky, na ktoré nemôže mať nárok bez súdnej kontroly. Podľa navrhovateľky chýba súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, resp. existencie samotnej pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, a to najmä z hľadiska, či takáto spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa prejavuje v tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby sa musel obrátiť na súd za účelom získania exekučného titulu, a tým v podstate znemožní dlžníkovi, aby sa v súdnom konaní bránil námietkou premlčania. Pozornosť upriamila i na to, že podľa vedomostí, ktoré má, pohľadávka odporcu v 1. rade je z roku 2009 a je pravdepodobné, že je premlčaná. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia založila i na tvrdení, že obava, že odporca v 1. rade zasiahne do jej majetkovej sféry bez súdneho prieskumu zmluvných podmienok a de facto mimosúdne zexekvuje jej majetok sa reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme zabráneniu ďalšej majetkovej ujmy navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka doložila Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.6.2015, Výzvu odporcu v 1. rade adresovanú odporcovi v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky zo dňa 1.10.2019 a Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2014.

5. Po citácii ,, a , , , , , súd konštatoval, že pred nariadením neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby navrhovateľ označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, a tiež dôkazy na preukázanie osvedčenia naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia.

6. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť zabezpečený formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času prakticky ani nie je možné. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sporová strana, ktorá sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany úpravy svojich práv a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie ( ). Navrhovateľka odôvodnila návrh v podstate tým, že neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, no odporca v 2. rade je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a ona nemá možnosť sa im brániť. Okrem uvedeného poukázala na spotrebiteľský charakter úverového vzťahu. A bez toho, aby k návrhu doložila úverovú zmluvu tvrdila, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a tiež úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok.

7. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Účelom tohto zabezpečovacieho inštitútu je práve uspokojenie pohľadávky mimo súdneho konania. Je preto nelogické, že navrhovateľka odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami práve účelom dohody o zrážkach zo mzdy, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. K prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch súd akcentuje, že tento inštitút nebol zákonodarcom z týchto vzťahov vylúčený ako neprípustný. Ak neexistuje riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak pravdaže hrozba vymoženia nečestného plnenia existuje, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Za zásadné súd v tejto súvislosti považuje, že navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinami k nemu doloženými neosvedčila riziko vymáhania nezákonného plnenia odporcom v 1. rade.

8. Rovnako navrhovateľka neosvedčila ani to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a tiež úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľka doložila k návrhu len dohodu o zrážkach zo mzdy, výzvu odporcu v 1. rade

adresovanú odporcovi v 2. rade na vykonávanie zrážok z jej mzdy a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Ani jedna z týchto listín ale neosvedčuje tvrdenie navrhovateľky, že prostredníctvom zrážok zo mzdy odporca v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo premlčanú pohľadávku. K možnosti osvedčiť tieto tvrdenia súd uviedol, že ako dôvod neobstojí, že úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX navrhovateľka nedisponuje. Podľa spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľ je povinný na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu jedno vyhotovenie fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru vrátane ich zmien za trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezplatne. Za každú ďalšiu žiadosť o vyhotovenie fotokópie podľa prvej vety môže veriteľ požadovať úhradu vo výške, ktorá nemôže prekročiť výšku účelne vynaložených nákladov spojených so zhotovením fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s jeho odoslaním. Navrhovateľka sa teda v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sama mohla obrátiť na veriteľa, aby jej vyhotovil fotokópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a fotokópiu všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru vrátane ich zmien za trvania zmluvy, aby súdu osvedčila tvrdenie, že prostredníctvom zrážok zo mzdy odporca v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Navrhovateľka ani len netvrdila, že by tak učinila. Navyše z článku I. bodu 1 Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto zabezpečuje Dohodu o splatení dlhu a privatívnej novácii zo dňa 19.6.2015. Privatívna novácia predstavuje nahradenie doterajšieho záväzku novým záväzkom ( ). Uvedené znamená, že medzi navrhovateľkou a veriteľom malo dôjsť k zmluvnému zrušeniu ich doterajšieho záväzku a jeho nahradením novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zanikol a navrhovateľka je povinná (s)plniť už nový záväzok. Žiadne bližšie okolnosti o obsahu tohto záväzkového vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade ale nie sú súdu známe. Navrhovateľka sa o novácii v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bližšie (prakticky) vôbec nezmieňuje a z návrhu nevyplýva ani to, prečo k nemu dohodu o splatení dlhu a novácii nedoložila. Tá skutočnosť, že pri privatívnej novácii nemôžu účastníci v novom právnom vzťahu použiť námietky, ktoré sa týkajú zrušeného záväzku indikuje, že odporca v 1. rade od navrhovateľky nevymáha premlčaný dlh.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a preto súd návrh zamietol.

10. O trovách neodkladného opatrenia si vymienil súd rozhodnúť v rozhodnutí o veci samej.

11. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie. Odvolanie podala z dôvodov podľa , , . Uviedla, že spolu so žalobou doručila súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. júna 2015, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, až do právoplatného skončenia konania o veci samej.

12. Poznamenala, že dohodu podpísala ako súčasť odporcom predložených listín a nijakým spôsobom nemohla meniť ich obsah. Dohoda o zrážkach, ktorú uzatvorila s odporcom v 1. rade dňa 19. júna 2015 súvisela s dlhom, ktorý má svoj pôvod v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila s veriteľom (Poštovou bankou, a.s.). Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby sa veriteľ musel obrátiť na súd za účelom získania exekučného titulu. Poukázala na to, že veriteľ (Poštová banka, a.s.) zmluvou zo dňa 8. decembra 2014 postúpila pohľadávku voči navrhovateľke na BOSSUNT INVESTMENT LIMITED, čo bolo navrhovateľke oznámené listom zo dňa 9. decembra 2014. Od uvedeného momentu uplynula doba už vyše 5 rokov, a tak pohľadávka odporcu v 1.rade voči navrhovateľke je premlčaná. Vyslovila názor, že záver súdu o tom, že navrhovateľka z dôvodu privatívnej novácii nemôže použiť námietky, ktoré sa týkajú zrušeného záväzku nie je správny, lebo v danom prípade ide o spotrebiteľskú vec. Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práva, ktoré mu vyplýva z tohto zákona. K dôvodom, prečo sa navrhovateľka o novácii v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezmieňuje, a prečo tento do konania nedoložila je ten, že Dohodu o splatení dlhu a privatívnej novácii zo dňa 19.6.2015 považuje ak nie za neplatný právny úkon, ktorý obchádza zákon podľa , tak minimálne za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa .

13. V závere odvolania odvolateľka poukázala na názory prezentované v dokumente Ochrana spotrebiteľa - spotrebiteľské úvery a iné úvery pre spotrebiteľov, Justičná akadémia SR, Omšenie, 11. a 12. februára 2019, kde sa spomínajú aj úvahy o limitoch zmluvnej autonómie pri uzatváraní splátkových dohôd. Aj po uzavretí splátkového kalendára má veriteľ povinnosti vyplývajúce aj z pôvodnej zmluvy a taktiež nie je dotknutá možnosť prieskumu prijateľnosti zmluvných ustanovení v pôvodnej zmluve. Nie je dotknutá ani možnosť preskúmania prípadného použitia nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní dohody o splátkach. Pri komplexnom hodnotení stavu právnej úpravy je zrejmé, že spotrebiteľský právny vzťah nemožno dohodou účastníkov vyňať z režimu ochrany spotrebiteľského práva. Mala za to, že súd prvej inštancie zlyhal pri predbežnom ex offo skúmaní nekalosti zmluvnej podmienky, a rezignoval aj na poskytnutie ochrany porušeným a ohrozeným subjektívnym právam.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

15. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo preukázanie obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie.

21. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

22. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej

strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

23. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

24. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

25. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

26. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

27. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

28. V právnej praxi došlo k odmietnutiu významu len abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn.6 M Cdo 5/2012), čo v okolnostiach prejednávanej veci znamená, že záver o miere pravdepodobnosti úspešnosti žaloby vo veci samej nemožno vyvodiť len zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho i zabezpečovacieho právneho vzťahu strán, ale je potrebné sa zaoberať konkrétnymi žalobkyňou tvrdenými dôvodmi neplatnosti úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy.

29. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň neosvedčila skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude jej hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov.

30. Navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia ani to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1.rade vymôcť od nej plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, úroky a poplatky na ktoré nemá nárok.

31. Navrhovateľka s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doložila len dohodu o zrážkach zo mzdy a výzvu odporcu v 1. rade adresovanú odporcovi v 2. rade na vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľky a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky.

32. Je treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že ani jedna z predložených listín neosvedčuje tvrdenie navrhovateľky, že prostredníctvom zrážok zo mzdy odporca v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo premlčanú pohľadávku.

33. V tomto štádiu konania bez úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a navrhovateľkou, ako aj dohody o splatení dlhu a privatívnej novácii zo dňa 19.6.2015, nemôže odvolací súd zaujať názor k (ne)platnosti úverovej zmluvy, resp. či ide o úverovú zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, ani k námietke premlčania práva, ani k (ne)platnosti dohody o splatenie dlhu a privatívnej novácii.

34. Z vyššie uvedených dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd uznesenie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16. decembra 2019 č.k. -26 ako vecne správne potvrdil podľa .

35. O trovách tohto neodkladného opatrenia vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť ( ).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).