Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-77-2019.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. R., nar. XX. XX. XXXX, B. R. H., zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka I. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., t. č. I. Z.L. B. E., a otec J. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, o zmenu výchovného prostredia, takto
rozhodol:
I. Maloletý J. R. sa s účinnosťou od XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého J. sumou vo výške 30 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od 10. 12. 2019.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10. 12. 2019 do 31. 01. 2020 v sume 51,34 Eur sa matke p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 5 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Styk matky s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .
V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/79/2016-42 zo dňa 07. 12. 2016, v časti zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti matky a v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému J..
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 10. 12. 2019 sa otec domáhal zmeny výchovného prostredia u maloletého J. tak, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matke uložil vyživovaciu povinnosť k maloletému.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že po rozvode manželstva s matkou detí boli všetky deti J. R., nar. XX. XX. XXXX, M.E. R., nar. XX. XX. XXXX, I. R., nar. XX. XX. XXXX, J. R., nar. XX. XX. XXXX, a Z. R., nar. XX. XX. XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené platiť výživné na J. vo výške 47,50 Eur mesačne, na M. vo výške 47,50 Eur mesačne, na I. vo výške 35 Eur, na J. vo výške 35 Eur a na Z. vo výške 35 Eur. Otec platí výživné pravidelne formou exekúcie, ktorú na neho podala matka za omeškanie dvoch splátok, ktoré je v súčasnosti doplatené. Dňa 15. 10. 2019 si otec zobral k sebe syna J., nakoľko matka stratila bývanie a s dcérami sa ubytovania v I. Z. B. P. v L. A., kde odmietli ubytovať chlapca. Matka ho požiadala, aby na čas, keď si upraví vlastné podmienky, sa o J. postaral otec s tým, že mu bude posielať sumu 47,50 Eur a rodinné prídavky na J.. Dohodnutá suma
je výživné, ktoré matka dostáva od otca, nič navyše nechcel. Matka však výživné na J. neposiela, resp. nevracia. Zo Zariadenia núdzového bývania P. v L. A. sa musela vysťahovať a našla si bývanie v I. Z. B. E., kde žije a kde tiež neprijímajú chlapcov. Matka dohodu sústavne porušuje a aj na žiadosť syna J. má otec záujem, aby J. žil v jeho domácnosti, kde má vytvorené vhodné podmienky a má dobrý vzťah aj s jeho rodinou, manželkou Ľ. R., ich synom P. a tiež aj s dcérami manželky K. a V. D.. J. sa vyjadril, že chce zostať u nich, navštevuje Š. Š. B. v K., kde to pozná a nemusel by školu meniť. Matka v súčasnosti nemá vytvorené stabilné podmienky pre výchovu a starostlivosť o syna J. a nevie tiež uviesť, kedy sa podmienky stabilizujú a ona si nájde bývanie a prácu. V súčasnosti s otcom matka odmieta komunikovať.
3. Súčasťou návrhu otca vo veci samej bol tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého J. do osobnej starostlivosti otca a matke uložil vyživovaciu povinnosť.
4. Uznesením, č. k. 12P/77/2019-3 zo dňa 12. 12. 2019, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2020.
5. Matka sa k návrhu otca na zmenu výchovného prostredia nevyjadrila.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/79/2016-42 zo dňa 07. 12. 2016, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/22/2016-26 zo dňa 27. 04. 2016, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/90/2014-32 zo dňa 15. 01. 2015, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 13P/13/2013-33 zo dňa 24. 04. 2013, výsluchom otca a vyjadrením procesného opatrovníka, keď pojednával v neprítomnosti matky, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/79/2016-42 zo dňa 07. 12. 2016, právoplatným dňa 12. 01. 2017, súd manželstvo účastníkov (matky a otca) rozviedol a súčasne schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorou boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súčasne sa otec zaviazal platiť výživné na maloletého J. sumou vo výške 47,50 Eur, na M. vo výške 47,50 Eur, na I. vo výške 35 Eur, na J. vo výške 35 Eur a na Z. vo výške 35 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 27. 11. 2019 vyplýva, že matka poberá prídavky na deti J., M., I., J. a Z. vo výške 121,70 Eur mesačne.
9. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uzavretej medzi poskytovateľom sociálnej služby Katolícka jednota Slovenska, o. z., pobočka Piešťany, a prijímateľom sociálnej služby I. V. zo dňa 05. 11. 2019 je zrejmé, že cena za poskytovanie sociálnej služby predstavuje sumu 228 Eur.
10. Z lustrácie matky v sociálnej poisťovni súd zistil, že matka naposledy pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Q., a. s., a to v období od 29. 01. 2019 do 31. 05. 2019, pričom jej vymeriavací základ v mesiacoch január a február 2019 činil 10,26 Eur/mesiac a v mesiacoch marec až máj 2019 vymeriavací základ činil 0 Eur.
11. Otec na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že na podanom návrhu trvá. Starostlivosť o maloletého J. zabezpečuje od 16. 10. 2019, kedy matka odišla do zariadenia núdzového bývania najskôr v L. A., potom v E.. Pretože v týchto zariadeniach neprijímajú chlapcov, matka t. č. býva v I. Z. B. E. zo 4 dcérami. Matka s otcom nekomunikuje. Matka má iba základné vzdelanie. Od kedy je maloletý J. u otca, jeho prospech v škole sa zlepšil, tiež aj dochádzka do školy. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ich synom P. a dcérami z manželkinho predchádzajúceho manželstva K. a V.. Manželka pracuje vo G., t. č. je na materskej dovolenke. Maloletý P. má 2 roky, jeho zdravotný stav je dobrý. Náklady na P. tvoria plienky 50 - 70 Eur mesačne, strava 50 Eur mesačne a oblečenie 150 Eur mesačne. Manželkine dcéry sú dospelé, obe pracujú vo G. a každá má príjem cca 550 - 600 Eur mesačne. Otec pracuje vo G. a jeho čistý priemerný mesačný príjem je 1.200 Eur v čistom, odpracuje však 250 - 280 hodín. Náklady na domácnosť sú elektrika vo výške 240 Eur mesačne, spláca manželkinu hypotéku vo výške 253 Eur mesačne a manželkine spotrebiteľské úvery vo výške cca 300 Eur mesačne. Inak má len
bežné výdavky spojené so stravou, drogériou a ošatením. Platí tiež výživné, exekútor mu zráža zo mzdy 200 Eur mesačne. Maloletý J. má 14 rokov, je žiakom 8. triedy základnej školy. Krúžky nenavštevuje. Jeho zdravotný stav je dobrý. Náklady na J. predstavujú strava v škole vo výške 6 Eur ročne, strava doma 100 Eur mesačne, cestovné do školy 25 Eur mesačne, drogéria 20 Eur mesačne, oblečenie 50 Eur mesačne, vreckové 5 Eur mesačne.
12. Podľa názoru procesného opatrovníka je starostlivosť o J. u otca zabezpečená, preto súhlasí s návrhom otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
28. Predmetom konania bolo teda rozhodovanie o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia a zverenie maloletého J. do osobnej starostlivosti otca a určenie vyživovacej povinnosti matke.
29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý Roman bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/79/2016-42 zo dňa 07. 12. 2016, zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého J. sumou 47,50 Eur mesačne. Od 16. 10. 2019 však starostlivosť o maloletého J. zabezpečuje výlučne otec, nakoľko matka odišla s ostatnými deťmi do zariadenia núdzového bývania. Pre starostlivosť o maloletého J. má otec vytvorené vhodné podmienky a predpoklady aj v budúcnosti, maloletý si počas pobytu u otca zlepšil ako dochádzku do školy, tak aj prospech v škole, podľa vyjadrenia otca má maloletý J. dobrý vzťah aj s rodinou otca, preto aj s ohľadom na zachovanie stability výchovného prostredia a najlepší záujem maloletého J. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a maloletého J. zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom právo (aj povinnosť) ho zastupovať a spravovať jeho majetok ponechal obom rodičom. Napokon matka so zverením maloletého J. do osobnej starostlivosti otca nevyslovila nesúhlas.
30. Súd zároveň uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého J.. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že matka je v produktívnom veku, a preto nie je možné akceptovať skutočnosť, že v čase veľkej ponuky voľných pracovných miest a nedostatku zamestnancov (čo je vecou všeobecne známou) je bez zamestnania. Súd má za to, že v možnostiach matky je zamestnať sa a dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá v súčasnosti predstavuje 580 Eur brutto. Matka si musí byť vedomá toho, že je v produktívnom veku a musí vynaložiť všetko úsilie, aby vykonávala akékoľvek zamestnanie a dosahovala hoci len minimálnu mzdu, nakoľko jej deti sú na ňu svojou výživou odkázané. Na také správanie matky je s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine potrebné nahliadať ako na vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky dosahovať minimálnu hrubú mzdu vo výške 580 Eur mesačne, čo predstavuje čistú mzdu vo výške cca 520 Eur mesačne (použitá mzdová kalkulačka na stránke platy.sk), ktorú by dosahovala, ak by prejavila skutočný záujem sa zamestnať, a je potrebné z tejto sumy vychádzať. Z uvedenej čistej mesačnej mzdy vo výške 520 Eur by bola matka schopná plniť vyživovaciu povinnosť na všetky svoje maloleté deti v rozmedzí od 20 % do 25 % z čistého príjmu, t. j. v rozmedzí cca od 104 Eur do 145 Eur.
31. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, čo v súčasnosti predstavuje 28,79 Eur. Súd však vzhľadom na vek maloletého J. a jeho odôvodnené potreby určil vo výroku II. rozsudku vyživovaciu povinnosť matky k maloletému J. vo výške 30 Eur mesačne, keď takto stanovené výživné súd považuje za spravodlivé, primerané a zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam matky. Povinnosťou matky ako rodiča je starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovala príjem, z ktorých výživu detí zabezpečí.
32. Súd určil výživné odo dňa podania návrhu, t. j. 10. 12. 2019, pretože už v čase podania návrhu bolo určenie výživného dôvodné.
33. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
34. Deň splatnosti výživného určil súd na 15. deň v mesiaci, nakoľko takto bol pôvodne určený otcovi.
35. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
36. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10. 12. 2019 do 31. 01. 2020 na maloletého J. v sume 51,34 Eur vo výroku III. tohto rozsudku súd povolil matke zaplatiť v splátkach po 5 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia. Matka za uvedené obdobie si vyživovaciu povinnosť k maloletému J. vôbec neplnila. Za obdobie od 10. 12. 2019 do 31. 12. 2019 vznikol matke nedoplatok na výživnom vo výške 21,34 Eur (30 Eur / 31 dní = 0,97 Eur/1 deň x 22 dní = 21,34 Eur), za január 2020 vznikol matke dlh na výživnom vo výške 30 Eur, t. j. celkový dlh matky na výživnom za rozhodné obdobie predstavuje 51,34 Eur (21,34 Eur + 30 Eur).
37. Súd povolil matke nedoplatok na zročnom výživnom splatiť v splátkach s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Výšku splátok súd určil tak, aby nedoplatok zo strany matky bol uhradený v primeranom čase, pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatku v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na maloletého J. po určitý čas, čo je viac na prospech ako jednorazovo vyplatená suma.
38. Keďže otec vo svojom návrhu úpravu styku matky s maloletým J. nenavrhol a ani matka úpravu styku s maloletým nepožadovala, súd o styku matky s maloletým J. vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že tento neupravuje.
39. Súd považuje za potrebné dodať, že je na oboch rodičoch, aby nadradili záujem maloletého dieťaťa nad svoje vlastné záujmy a obaja pracovali na budovaní vzťahu k maloletému. Podľa názoru súdu v prípade maloletého J., ktorý v čase rozhodovania má 14 rokov, je vhodnejšie styk matky s dieťaťom neupraviť, keď rodičia by mali prihliadnuť aj na názor maloletého dieťaťa v tomto smere, do ničoho ho nenútiť a jeho názor rešpektovať.
40. Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku V. rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/79/2016-42 zo dňa 07. 12. 2016, v časti zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti matky a v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému J..
41. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
44. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O trovách konania rozhodol súd vo výroku VI. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava, avšak odvolanie podané zo strany otca a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko otec a procesný opatrovník sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.