Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Co-104-2019.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/104/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 495,93 Eur a o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,-- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14Csp/64/2018-112 zo dňa 24. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14Csp/64/2018-112 zo dňa 24. júla 2019 v napadnutej časti II. výrokovej vety, ktorou žalovanému priznal primerané finančné zadosťučinenie a III. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
II. V zostávajúcej časti výroku, ktorou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 495,93 ostáva rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 14Csp/64/2018-112 zo dňa 24. júla 2019 nedotknutý.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14Csp/64/2018-112 zo dňa 24. júla 2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 495,93 Eur a primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,-- Eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.04.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 495,93 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300,-- Eur. Zistil, že žalobca so žalovaným dňa 18.04.2013 uzavrel Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“). Slovenský arbitrážny súd zriadený asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava vydal dňa 18.05.2016 rozhodcovský rozsudok (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 15Csr/4/2016-59 zo dňa 21.03.2017 zrušil rozhodcovský rozsudok.
3. Zo zmluvy o revolvingovom úvere mal súd prvej inštancie za preukázané, že v zmluve neboli dohodnuté termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Keďže nie je určený dátum splatnosti prvej splátky, nemožno určiť ani termíny splácania ďalších splátok. V zmluve je len údaj splatnosť úveru, pri ktorom je uvedená výška splátok. Ani zo zmluvných dojednaní tieto termíny nevyplývajú. V ich čl. 3.3 sa uvádza, akým spôsobom bude stanovený termín splatnosti prvej splátky a po nej nasledujúcich splátok, avšak z tohto spôsobu nie je možné pre spotrebiteľa pri uzavretí zmluvy zistiť tento termín a v čl. 8.2 zmluvných dojednaní sa dlžník zaväzuje poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet veriteľa. Považoval za neprípustné, aby spotrebiteľ dostal zákonom požadovanú informáciu, aj v prípade konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), až po uzavretí zmluvy. Vzhľadom na to, že v čase podpisu zmluvy žalobcom, mu nebol známy údaj o termíne splátok, nemohol získať informáciu o konečnej splatnosti úveru vychádzajúc zo dňa splatnosti poslednej splátky úveru podľa článku 4.5 zmluvných dojednaní. Taktiež aj s poukazom na nedostatok akceptácie žalobcu s výškou RPMN za úver uvedenej v bode 6 tlačiva žiadosti (67,89%) líšiacej sa od výšky predpokladanej RPMN za úver uvedenej v ním vyplnenom v bode 5 tlačiva žiadosti (70,02 %), chýba aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že žalobca ako spotrebiteľ musí byť v čase, keď zmluvu podpisuje, o tomto údaje informovaný. Inak by tu bol rozpor s účelom § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľ musí mať všetky týmto zákonom ustanovením vyžadované náležitosti zmluvy k dispozícii v čase uzatvárania zmluvy (t.j. v čase, keď ju on sám podpisuje).
4. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služieb obsiahnutú v článku 8 tlačiva, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný, na ktorom je dôkazné bremeno (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), nepreukázal, že bola individuálne dojednaná podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zodpovedá formulárovým dohodám. Je v nej dohodnutá odplata za uzavretie dohody, nie za reálne poskytovanie v nej uvedenej služby. Okrem toho, sa vyžadovalo pre poskytnutie služby splnenie aj ďalších podmienok, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia podľa§ 53 ods. 1 v spojení s ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.
5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania taktiež za preukázané, že žalovaný nespochybnil, že žalobca uhradil (vrátane so zamestnávateľom zrazenej sumy 395,93 Eur) na daný úver spolu s ním uvádzanú sumu 1.648,21 Eur. Potom pri vyplatení úveru (po odrátaní sumy pripadajúcej na odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody o poskytnutí služby v sume 168,17 Eur od sumy úverového limitu 1.170,- Eur) v sume 1.001,83 Eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu spočívajúce v plnení bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka sumu 495,93 Eur. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie priznal žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 495,93 Eur.
6. V rámci priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300,-- Eur, súd prvej inštancie uviedol, že pre naplnenie hypotézy § 3 ods. 5 (súd prvej inštancie nesprávne uviedol ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) sa vyžaduje úspešné uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa, alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha tohto zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, stačí, ak táto ujma tu je, a to bez ohľadu na to, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, postačuje iba možnosť vzniku ujmy. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval porušenie povinnosti žalovaného ako dodávateľa ustanovenej v zákone spotrebiteľských úveroch, a to povinnosti uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom predpísané obsahové náležitosti (RPMN a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov) a tiež povinnosti uzatvárať také zmluvy, ktoré neobsahujú neprijateľné podmienky (§ 3 ods. 3, § 4 ods. 2 písm. c)). Žalovaný tak viacnásobne nepostupoval s odbornou starostlivosťou, a teda sa dopustil porušenia práv žalobcu, pričom uvedené konanie žalovaného mohlo spôsobiť žalobcovi ujmu (uhradením odplaty podľa dohody o poskytovaní služieb a tiež úrokov a poplatkov podľa zmluvy o revolvingovom úvere). Uhradením žalovanej sumy na základe zrážok zo mzdy bolo zo strany žalobcu tvrdené, že mu ujma na majetku aj vznikla. Okrem toho bol podľa rozhodcovského rozsudku zaviazaný na zaplatenie sumy 1.380,70 Eur s príslušenstvom. Z tohto dôvodu je priznanie finančného zadosťučinenia dôvodné. Jeho primeraná výška je so zreteľom na povahu a rozsah tohto porušenia práv žalobcu, ako aj účelu zadosťučinenia, a to poskytnúť spotrebiteľovi
satisfakciu a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, v uplatnenej sume 300,-- Eur, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,-- Eur.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý mal v konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie a v časti III. výrokovej vety o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku a jeho arbitrárnosťou, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Z napadnutého rozsudku nie sú zrejmé skutočnosti, ktoré by zakladali nárok podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Účelom tohto ustanovenia bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva, primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať v súdnom konaní. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu záver o nedostatku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje porušenie práva žalobcu. Vzhľadom na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že hodnota RPMN bola predmetom dojednania zmluvných strán, mal za to, že záver súdu prvej inštancie, že nedošlo k dohode o RPMN za sporný. Tiež vzhľadom na závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 považoval za sporný záver súdu prvej inštancie o neuvedení splatnosti splátok ako dôvod, v súvislosti s ktorým súd prvej inštancie konštatoval danosť nároku na finančné zadosťučinenie. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé a preskúmateľné, na základe akých skutkových záverov mal porušiť povinnosť neuzavrieť zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky. Podľa napadnutého rozsudku sa záver o neprijateľnej podmienke dá spojiť len s dohodou o poskytnutí služby. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nebolo vydané žiadne rozhodnutie deklarujúce túto neprijateľnosť. Za nepreskúmateľné považoval aj to, prečo by podľa súdu prvej inštancie na jednej strane mala byť žalobcovi poskytnutá výhoda spočívajúca v závere o danosti nároku na finančné zadosťučinenie v kontexte dohody o poskytnutí služby, posudzovanej ako neplatné ustanovenie, ak na strane druhej žalobca túto službu reálne využil, čiže odklad splatnosti splátok aj reálne mal poskytnutý. Z uvedených dôvodov tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o danosti nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Namietal aj všeobecnosť a nekonkrétnosť záverov pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, t.j. ako dospel k sume 300,-- Eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Z rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplývajú všetky predpoklady, ktoré sú nevyhnuté pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Už len právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp.zn. 15Csr/4/2016, v ktorom bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru opakovane vyslovená, zakladá nárok spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie, pričom na tento rozsudok upozornil v súvislosti s uplatnením nároku podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň bol úspešný aj v tomto konaní, keď súd prvej inštancie zistil absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy a použitie neprijateľných podmienok v zmluve. Odvolacie námietky žalovaného nepovažoval za relevantné, pretože sám žalovaný napadol len výrok o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a o náhrade trov konania, pričom výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť sumu 495,93 Eur zostal nedotknutý. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil povahu a rozsah porušenia práv. Poukázal na to, že napriek právoplatnému rozhodnutiu vo veci sp.zn. 15Csr/4/2016 žalovaný vykonával zrážky z jeho príjmu, a to až do novembra 2018, teda aj napriek tomu, že úver bol bezúročný a bez poplatkov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej II. a III. výrokovej vete ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 495,93 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 18.04.2013 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe návrhu podaného žalobcom Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.380,70 Eur s príslušenstvom vrátane trov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 15Csr/4/2016-59 zo dňa 21.03.2017 zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že v návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere neboli uvedené náležitosti, a to RPMN, doba trvania zmluvy, výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a že rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2018. Ďalej návrh odôvodnil tým, že v zmluve o revolvingovom úvere je nesprávne uvedená výška RPMN, zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, obsahuje neprimeranú výšku úrokovej sadzby a namietal neplatnosť dohody o poskytnutí služby. Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že sú splnené všetky podmienky na vznik tohto nároku, a to, že na súde úspešne uplatnil právo v konaní vedenom pod sp.zn. 15Csr/15/2016, boli porušené povinnosti ustanovené osobitnými predpismi a existenciou príčinnej súvislosti vzhľadom na to, že zákaz používania neprijateľných podmienok sa vzťahuje na dodávateľov, rovnako tak povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky podstatné náležitosti zaťažuje veriteľa, porušenie tejto povinnosti a z toho plynúce úspešné uplatnenie práva spotrebiteľom na súde. V zmysle zákona o spotrebiteľoch nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla.
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
13. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
14. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľov predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
15. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14Csp/64/2018-112 zo dňa 24.07.2019 prvou výrokovou vetou vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 495,93 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi stranami tohto sporu vyhodnotil ako bezúročnú a bezpoplatkovú pretože neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pretože dohoda o poskytovaní služieb obsiahnutá v článku 8 zmluvy o revolvingovom úvere tým, že nebola individuálne dojednaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Proti tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie podané nebolo. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca bol v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný. Zároveň odvolací súd mal preukázané, že
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 15Csr/4/2016-59 zo dňa 21.03.2017 zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava sp.zn. 184/08/15 zo dňa 18.05.2016 z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov a rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. K úspešnému uplatneniu porušenia práva v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa došlo úspešným uplatnením práva na vydanie bezdôvodného obohatenia priznaným prvou výrokovou vetou rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 14Csp/64/2018-112 zo dňa 24.07.2019.
16. V zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý si na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti stanovenej týmto zákonom sa môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú, jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Jediným predpokladom, ktorý toto ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia je potrebné rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov pri rozsahu finančného zadosťučinenia neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia, preto je vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.
17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva v predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 14Csp/64/2018, v ktorom súd žalobe žalobcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 495,93 Eur vyhovel z dôvodu, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. nebola uzavretá v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že žalobca ako spotrebiteľ si v súlade podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov úspešne uplatnil porušenie práv alebo povinností na súde, a preto mu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného.
18. K výške priznaného finančného zadosťučinenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky priznaného finančného zadosťučinenia v súlade so zákonom vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv a zohľadnil časový aspekt závažného konania žalovaného a na základe tohto posúdenia dospel k správnemu záveru, že suma 300,-- Eur je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne. Žalobcom uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia 300,-- Eur, preto aj odvolací súd považoval za primeranú. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa žalobcovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,-- Eur.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní. V predmetnom konaní žalobca mal plný úspech. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s uvedeným ustanovením priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a III. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bola v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
23. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).