Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/151/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/X, X., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom T. XX, Z., proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, X., právne zastúpenému Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou so sídlom J. J. XX, Z., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -110 zo dňa 25.3.2019, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) pri aplikácii , a (citované v napadnutom uznesení) zastavil konanie. 2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že je povinný kedykoľvek v priebehu konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Medzi tieto (podmienky) patrí aj neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci. V tejto spojitosti uviedol, že žalobkyňa sa v súdenej veci (sp. zn. ) domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností označených ako KN-C parcela č. 27/1 o výmere 320 m2 - zastavené plochy a nádvoria, parcela č. 27/2 - záhrady o výmere 250 m2, oba pozemky v katastrálnom území obce X., zapísané Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom Žilina na LV č. XXX, v hraniciach zakreslených v znaleckom posudku č. 6/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorý vypracoval znalec Ing. Vladimír Hrivík, a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1999 a na tom skutkovom základe, že popiera vydržanie časti predmetných pozemkov žalovaným. 3.Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. však vyplýva, že v tejto veci sa žalobkyňa domáhala vydania časti pozemku a určenia hranice pozemku medzi parcelami KNC č. 27/1 a KNC č. 27/2 (katastr. územie X.), v zmysle znaleckého posudku č. 6/2012 zo dňa 17.12.2012 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom, rovnako titulom kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1999 a na základe popretia vzniku vlastníckeho práva žalovaného vydržaním. V tejto veci bolo bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom č.k. -710 zo dňa 17.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -72 zo dňa 28.04.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2016 tak, že súd žalobu žalobkyne zamietol. Zároveň Najvyšší súd SR uznesením č.k. zo dňa 31.01.2018 odmietol dovolanie žalobkyne proti označenému rozsudku odvolacieho súdu.

4.Okresný súd na základe opísaného dospel k záveru, že skutkový základ obidvoch konaní je totožný. V obidvoch konaniach totiž žalobkyňa popiera právo žalovaného na vydržanie časti pozemkov - parciel KNC č. 27/1 a KNC č. 27/2 v katastrálnom území obce X. (zapísaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, na LV č. XXX) a opiera sa o znalecký posudok č. 6/2012 zo dňa 17.12.2012 znalca Ing. Vladimíra Hrivíka. Rovnako v obidvoch konania ide o totožné strany sporu - N. V., nar.

XX.XX.XXXX a L. W., nar. XX.XX.XXXX. V prejednávanej veci (sp. zn. ) ide teda o taký nedostatok procesnej podmienky - prekážka právoplatne rozsúdenej veci - ktorý nemožno odstrániť, preto konanie zastavil. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.05.2002, v zmysle ktorého : „právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu.“

5.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie súd podľa a tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, tým že napriek právoplatne rozhodnutej veci, opätovne podala žalobu na začatie konania.

6.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasila so záverom okresného súdu, že skutkový a právny základ v konaniach sp. zn. a sp. zn. je totožný. V pôvodnom konaní sa totiž jednalo o nárok o vydanie časti pozemku, o vydanie časti hranice a v konaní sp. zn. ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ide teda o celkom inú žalobu a to o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sú to dva tituly vedenia sporu medzi mnou žalobkyňou a žalovaným. Je pravdou, že ide o tých istých účastníkov konania v rovnakom procesnom postavení, ale sú odlišné právne závery v obidvoch konaniach. 7.V ďalšej, pomerne rozsiahlej časti odvolania, žalobkyňa zopakovala argumentáciu vo veci samej, v zmysle ktorej má byť vylúčený vznik vlastníckeho práva žalovaného vydržaním k sporným pozemkom. Záverom uviedla, že prvá žaloba bola o vydanie časti pozemku. Bola zamietnutá a v odôvodnení Najvyšší súd SR konštatoval, „Oba súdy nižších inštancií teda nerozhodovali o určení vlastníckeho práva žalovaného a ani rozsudočný výrok o priznanie vlastníckeho práva žalovaného nie je obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí“. Preto bola podaná druhá žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

8.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bolo súdne konanie zastavené z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) a ktorým bolo rozhodnuté o otázke náhrady trov konania. 9.Zdôraznil, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. V danej veci sa jedná o vadu res iudicata, nakoľko konania vedené na OS Žilina pod sp. zn. a sp. zn. majú identické sporové strany a týkajú sa zhodného predmetu konania. Argument žalobkyne, že „...v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. išlo o vydanie časti pozemku, ktorý mi neoprávnene žalovaný užíval" a „V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina po sp. zn. ide o celkom inú žalobu a to o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.", neobstojí. Predmetom konania vedeného na OS Žilina pod sp. zn. bolo vydanie častí pozemku a určenie hranice totožných nehnuteľností, určenia vlastníctva ku ktorým sa žalobkyňa domáha v konaní vedenom na OS Žilina pod sp. zn. . Aby súd v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k meritórnemu rozhodnutiu, musel ako prejudiciálnu vyriešiť otázku vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. 10.K záveru, že právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci k žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je (resp. či tu právo je alebo nie je) bola posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva, dospel NS SR aj v rozhodnutiach sp. zn. , , a ÚS SR v rozhodnutí -36 z 20.01.2010. Danou problematikou sa zaoberal aj Veľký senát občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS ČR dňa 25.06.2014 pod č.k. , ktorý konštatoval, že : „Ak je rozhodnutím o veci samej (jeho výrokom) v spore o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva úplne vyporiadaný právny vzťah založený spore o plnenie na riešení predbežnej otázky (riešenie prijaté v takomto spore vyčerpalo bez ostatku obsah predbežnej otázky, z ktorej už (preto) nemôžu vzniknúť ďalšie spory o splnenie povinnosti medzi tými istými účastníkmi), potom nasledujúcemu sporu

o určenie, či tu právny vzťah (právny pomer) alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorým má byť výrokom súdneho rozhodnutia znovu posúdená rovnaká predbežná otázka, už bráni prekážka veci rozsúdenej (res iudicata). 11.Okrem toho, žalobkyňa pri citovaní SR tento neuviedla v plnom znení, takže absentuje jeho druhá veta, v zmysle ktorej majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. V rámci konania vedeného na OS ZA pod sp. zn. bolo vykonaným dokazovaním preukázané vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam, určenia vlastníctva ku ktorým na žalobkyňa domáha. Dotknuté vlastnícke právo žalovaného je preto plne legitímne, požíva plnú právnu ochranu a naopak dovolávanie sa ochrany neexistujúceho vlastníckeho práva žalobkyne v danom prípade nie je na mieste a odporuje žalobkyňou citovanému SR.

12.V následnom stanovisku žalobkyňa zopakovala svoju (predchádzajúcu) odvolaciu argumentáciu.

13.Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ ) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne

14.Úvodom je zo strany odvolacieho súdu potrebné uviesť, že (rozsahom) podstatná časť odvolania (bod 7 tohto odôvodnenia) - venujúca sa zdôrazneniu vecnej správnosti merita/žaloby - je právne irelevantná, nakoľko sa netýka podstaty napadnutého rozhodnutia -existencie prekážky veci rozhodnutej.

15.Následne, pokiaľ ide o tú časť odvolacej argumentácie (bod 6 tohto odôvodnenia), ktorá polemizuje s určujúcim záverom okresného súdu, s touto sa krajský súd nestotožnil. Ako pripustila samotná odvolateľka, jedna sa v oboch dotknutých konaniach (sp. zn. a sp. zn. ) o totožnosť subjektov - rovnaké sporové strany. Identickým je však aj predmet oboch konaní, nakoľko v oboch žalobkyňa popiera vznik vlastníckeho práva žalovaného titulom vydržania (k tým istým nehnuteľnostiam) a tvrdí svoje vlastníctvo na základe rovnakého geometrického plánu a rovnakých dôvodov. 16.Rozdiel medzi oboma konaniami, ako náležite uvádza odvolateľka, je vo forme/podobe uplatnenej žaloby. Tu však žalobkyňa prehliada ustálený a zásadný/relevantný postulát aplikačnej praxe súdov, v zmysle ktorého súčasťou rozhodnutia o žalobe na plnenie, t.j. „prvej žalobe“ žalobkyne o vydanie pozemku a určenie hranice, bolo právne posúdenie predbežnej otázky - vlastníckeho práva žalobkyne. Práve toto prejudiciálne posúdenie vlastníckeho práva (v konaní o plnenie) zakladá prekážku res iudicata pre akúkoľvek inú/ďalšiu žalobu o určenie vlastníckeho práva. Inými slovami, neobstojí argumentácia žalobkyne, že ide o inú žalobu, nakoľko východiskovým predmetnom rozhodovania o „prvej žalobe“ bolo (muselo byť) práve posúdenie vlastníckeho práva žalobkyne. O tejto otázke (vlastníckeho práva žalobkyne k tým istým pozemkom a z rovnakých dôvodov) teda už bolo právoplatne rozhodnuté tak, že právny záver okresného súdu o vlastníckom práve žalobkyne sa premietol do zamietajúceho výroku žaloby o plnenie (o vydanie nehnuteľností vo veci sp. zn. ). Preto nie je možné o tejto otázke rozhodovať opakovane ( ). 17.Na tom nič nemení argumentácia žalobkyne o tvrdení NS SR, že „oba súdy nižších inštancií teda nerozhodovali o určení vlastníckeho práva žalovaného a ani rozsudočný výrok o priznanie vlastníckeho práva žalovaného nie je obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí“. Ako totiž odvolací súd uviedol vyššie, ide o posúdenie prejudiciálne, preto záver o vlastníckom práve žalobkyne (tobôž žalovaného) skutočne nie je obsiahnutý vo výroku/výrokoch konajúcich súdov.

18.Vychádzajúc z prezentovaných úvah, krajský súd napadnuté uznesenie, čo do zastavenia konania pre neodstrániteľnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci, potvrdil. 19.Rovnako postupoval aj ohľadne výroku o trovách prvoinštančného konania ako (výroku) závislom od rozhodnutia o zastavení konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení konania ( ).

20.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Žalobkyňa - odvolateľka nebola v tomto štádiu konania úspešná, preto žalovanému vznikol (voči nej) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej výške týchto trov rozhodne, po ich posúdení podľa , súd prvej inštancie v zmysle

21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v .